8Sfk/16/2023

1. Colný úrad Žilina (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutím č. 578088/2019 zo dňa 18. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) oznámil spoločnosti Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. a žalobkyni dovoznú platbu 20.319,87 eur, tvorenú sumou antidumpingového cla vo výške 16.933,22 eur a sumou dane z pridanej hodnoty vo výške 3.386,65 eur. Colný dlh vznikol podľa čl. 77 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/ 2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“) prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Európskej únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu voľný obeh v spojení s § 21 ods. 1 písm. a)

3. V predmetnej veci bol podľa žalovaného rozhodujúci spor medzi žalobkyňou a colným úradom ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru. V colnom konaní ev. č. 060691070 9316 zo dňa 13. marca 2017 bol do režimu voľný obeh prepustený tovar - „Hot Dipped galanized steel wire rope“ (oceľové lano pozinkované za tepla) vo vymedzených kusoch a špecifikáciách, ktoré spĺňajú normu DIN 3060 (stredne ohybné oceľové laná) a DIN 3066 (veľmi ohybné oceľové laná). Podľa názoru colného úradu účastníci konania nesprávne uvádzali opis dovezeného tovaru ako „Ostatné predmety zo železa alebo ocele.

Podľa zistení colného úradu účastníci konania tiež nesprávne deklarovali nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným znakom (ďalej len „PpKN“) 7326 90 98 a do kódu nomenklatúry TARIC (Integrovaná tarifa Spoločenstva/TARif Intégré Communautaire) s číselným znakom (ďalej len „TARIC kód“) 7326 90 98 90, pričom správne zatriedenie malo byť na základe maximálneho rozmeru prierezu konkrétneho druhu výrobku do TARIC kódu 7312 10 81 19 (rozmer prierezu presahujúci 3 mm, ale nepresahujúci 12 mm), 7312 10 83 19 (rozmer prierezu presahujúci 12 mm, ale nepresahujúci 24 mm) alebo 7312 10 85 19 (rozmer prierezu presahujúci 24 mm, ale nepresahujúci 48 mm). 4. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane podrobne preskúmal a pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, technickej špecifikácie dovezeného tovaru, z fotodokumentácie predloženej účastníkom konania a tiež zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „VIP“), textov vysvetliviek Harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) a kombinovanej

6. Z vysvetliviek HS k PHS 7312 vyplýva, že laná a káble zatriedené do tejto položky HS sú spravidla kruhového prierezu, patria sem i pásy (pruhy, remene), obyčajne obdĺžnikového (tiež štvorcového) prierezu, vytvárané splietaním jednotlivých drôtov alebo laniek.

vozidlách. 7. Z vysvetliviek KN k PpKN 7312 10 81 až 7312 10 98 vyplýva, že do týchto PpKN patria laná a káble, vrátane uzavretých lán. Laná obvykle pozostávajú z niekoľkých laniek zatočených v jednej alebo viacerých vrstvách okolo jadra. Uzavreté laná majú jednu alebo viac vonkajších vrstiev pozostávajúcich z úplne alebo čiastočnej prepletených lán, s povrchom odolným voči vode alebo cudzím prvkom.

9. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z predloženej dokumentácie, opisu tovaru, fotodokumentácie a technickej špecifikácie predloženej žalobkyňou, účelu použitia tovaru, objektívnych vlastností tovaru, podkladov z účtovníctva, prihliadajúc na jednotlivé vysvetlivky a VIP, dodávaný tovar mal byť v čase dovozu správe zatriedený do PpHS 7312 10 (nie do 7326 90) a v závislosti od prierezu mal byť ďalej bližšie zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83 alebo 85 a TARIC kódu 7312 10 81 19 alebo 83 19 alebo 85 19.

Vo všetkých prípadoch, roztriedených do konkrétnej PpKN na základe maximálneho rozmeru prierezu, je materiálom oceľ a krajinou zaslania Čínska ľudová republika - teda posledné dvojčíslie desať miestneho TARIC kódu bolo číslo „19“. Tovar teda nie je vylúčený z PHS 7321 a ani nie je vylúčený znením textu vysvetliviek KN k PpKN 7312 10 81 až 98. 10. Žalovaný uviedol, že v rámci riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN (Záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru). Táto slúži na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia v rámci Európskej únie. Na základe opisu tovaru a technických vlastností z predmetnej elektronickej databázy žalovaný zistil, že na podobné druhy tovaru bolo v rámci Európskej únie vydaných viacero ZIN, pričom tovary boli zatriedené tak, ako postupoval colný úrad a žalovaný aj v tejto veci. Z toho vyvodil, že aj iné colné orgány v členských štátoch Európskej únie vo veci nomenklatúrneho zatriedenia obdobného tovaru postupujú zhodne.

Toto reflektujú aj vysvetlivky, z ktorých žalovaný vychádzal. 12. Žalovaný tiež konštatoval, že v systéme EBTI (European Binding Tariff Information) nebola príslušným orgánom, vydávajúcim ZIN, pre žalobkyňu vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Žalobkyňa teda nevyužila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru.

Na takýchto skutočnostiach je podľa názoru žalovaného založené aj rozhodnutie colného úradu, pričom žalovaný nezistil, že by ako súčasť objektívneho skutkového stavu veci bola zahrnutá odpoveď akejkoľvek osoby na otázku klamlivú, zavádzajúcu či úskočnú, ktorej mala byť žalobkyňa vystavená.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „Nariadenie č. 102/2012“).

išlo o otázky sugestívne a kapciózne, keďže v nich bolo operované so správnym a nesprávnym zatrieďovaním tovaru; · žalobkyňa nebola pred spisovaním vysvetlenia poučená pred samotným kladením otázok o jej procesných právach a práve odmietnuť poskytnúť podať vysvetlenie.

17. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/97/2020-192 zo dňa 29. marca 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie.

19. Správny súd následne poukázal na časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde colný úrad argumentoval, že pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia v priestoroch žalobkyne prebiehala hodinová diskusia s konateľom žalobkyne, kde tento nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ide o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok tieto skutočnosti nespochybnil. Správny súd skonštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by colný úrad realizoval hodinu trvajúcu diskusiu so žalobkyňou a ani jej konkrétny obsah. Colný úrad preto v prvostupňovom rozhodnutí poukázal ako na podklad svojho rozhodnutia aj na vyjadrenie štatutárneho orgánu žalobkyne, ktoré bolo učinené v rámci diskusie bez záznamu v administratívnom spise. Skutkové závery uvedené colným úradom, založené na takomto podklade, nemajú oporu v administratívnom spise.

Správny súd dospel k názoru, že žalovaný sám a bez návrhu účastníka konania doplnil dokazovanie. Hoci takéto oprávnenie žalovaný mal, správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva jednak samotná realizácia a výsledok tohto postupu či už vo forme úradného záznamu alebo zápisnice, a súčasne žalobkyni ani nebolo umožnené vyjadriť sa k takto doplnenému dokazovaniu a uplatniť tak procesné práva jej patriace.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

22. Podľa názoru sťažovateľa jeho skutkové závery ako aj závery colného úradu majú v podstatnom oporu v administratívnom spise. Vyjadrenie štatutárneho orgánu žalobkyne uskutočnené v rámci diskusie medzi štatutárnym orgánom žalobkyne a colným úradom neboli súčasťou zákonom určených procesných úkonov predchádzajúcich vydaniu rozhodnutia. Procesné práva žalobkyne boli realizované najmä viacerými úkonmi colného úradu, ktoré žalobkyňu oboznamovali so zistenými skutočnosťami, s plánovaným postupom colného úradu a zároveň jej dávali možnosť vyjadriť sa, prípadne navrhnúť alebo realizovať procesné úkony na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.

Z podkladov v administratívnom spise (úradný záznam č. 240509/2019) vyplýva, že diskusia so žalobkyňou sa uskutočnila na jej podnet, za účelom získania informácií súvisiacich so zamýšľaným dovozom rovnakého tovaru, teda colný úrad od žalobkyne nepožadoval ústne ani písomné vyjadrenie, a preto ani nespísal úradný záznam. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je predmetná diskusia uvedená len v rámci reakcie na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne ku kontrolným zisteniam.

25. K druhému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľ namieta, že ako odvolací orgán nerealizoval žiadne dokazovanie alebo doplnenie dokazovania, ktoré by svojím obsahom, rozsahom, účelom alebo výsledkom činnosti bolo možné považovať za doplnenie

Preverenie prípadnej existencie ZIN na podobný tovar v iných členských štátoch slúži ako podporná informácia o jednotnosti postupu colných orgánov členských štátov pri nomenklatúrnom zatrieďovaní podobného tovaru a nie je novým dôkazom, ktorý by mal vplyv na výsledné rozhodnutie žalovaného alebo by bol spôsobilý ovplyvniť správnosť prvostupňového rozhodnutia. Preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN podľa sťažovateľa smerovalo k čo najpresnejšiemu a najúplnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci, avšak išlo len o argumentačné vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne, nie o vykonanie nového dôkazu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Výsledok posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru a odborné odôvodnenie tohto zatriedenia sa neopiera o ZIN vydané inými členskými štátmi na podobný tovar, ale vychádza výlučne z posúdenia technických vlastností a charakteristík presne určeného tovaru, ktorého sa vymeranie dovozných platieb v prejednávanej veci týka. Záver o postupe colných orgánov iných členských štátov nie je technickým, skutkovým a ani právnym základom pre konkrétne

Nejde ani o procesný úkon, ktorého vplyv na konanie je taký, že si vyžaduje vyhotovenie samostatného záznamu či zápisnice. Takéto preverenie je bežnou súčasťou činnosti správneho orgánu a v prípade negatívneho výsledku navyše nemá žiadny, ani formálny vplyv na ďalší postup správnych orgánov. V predmetnom prípade podľa názoru sťažovateľa nebolo zistené nič, čo by mohlo zmeniť právny názor sťažovateľa pri posudzovaní správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru.

Upriamila pozornosť na zásadu materiálnej pravdy, spočívajúcu v požiadavke, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Akcentovala dôležitosť procesných úkonov sťažovateľa a colného úradu a záznamov o nich v administratívnom spise. Poukázala na to, že dokazovanie voči žalobkyni a jej konateľovi nebolo vedené spôsobom, ktorý by mohol poskytnúť colnému úradu relevantné vysvetlenia, ale skôr za účelom usvedčenia žalobkyne formou vmanipulovania do vopred pripravených navádzajúcich otázok, prostredníctvom ktorých si vynútil colný úrad odpovede podsúvaním otázok a vyše hodinovej príprave žalobkyne pred spisovaním zápisnice. Z ustanovenia § 12 Colného zákona vôbec nevyplýva, že colné orgány môžu viesť s účastníkmi kontroly diskusie alebo rozhovory.

30. Sťažovateľ v replike v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v jeho kasačnej sťažnosti. Rovnako na svojich postojoch zotrvala aj žalobkyňa vo svojej duplike.

32. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nesprávnom vymedzení sťažnostných bodov sťažovateľom kasačný súd konštatuje, že nebola dôvodná. Kasačný súd pri svojom rozhodovaní posudzuje jednotlivé podania podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), rešpektujúc zákonné náležitosti kasačnej sťažnosti (§ 439 ods. 3, § 440 ods. 1 a 3 a § 445 ods. 1 a 2 SSP), avšak pri súčasnej snahe vyhnúť sa prehnanému formalizmu. V tomto smere kasačný súd uzatvára, že z obsahu kasačnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 191 ods. 1 písm. f) SSP správnym súdom na nepriliehajúcu situáciu procesných vád, ktoré nemajú podľa názoru sťažovateľa intenzitu spochybňujúcu výrok rozhodnutia žalovaného. Rovnako tiež namieta nesprávnu aplikáciu a výklad § 59 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku správnym súdom na situácie, ktoré podľa sťažovateľa nie sú vykonávaním dokazovania. Obe takto formulované právne otázky sa týkajú výkladu a aplikácie relevantných ustanovení právnych predpisov zo strany správneho súdu a

33. V súvislosti s predmetnou vecou kasačný súd konštatuje, že podstata preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov spočíva v tom, že tovar dovážaný žalobkyňou (oceľové lano pozinkované za tepla) bol ňou nesprávne nomenklatúrne zatriedený do PHS 7326 s názvom „Ostatné výrobky zo železa alebo ocele“, PpKN 7326 90 98 a TARIC kódu 7326 90 98 90, pričom mal byť správne zaradený do PHS 7312 s názvom „Splietané lanká, laná, káble, splietané pásy, slučky a podobné výrobky zo železa alebo ocele, elektricky neizolované“ a v závislosti od prierezu mal byť zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83 alebo 85 a TARIC kódu 7312 10 81 19 alebo 83 19 alebo 85 19. Išlo pritom o colne a daňovo významné zistenie, keďže zmena nomenklatúrneho zatriedenia v spojení so skutočnosťou, že ide o oceľové laná dovážané z Čínskej ľudovej republiky, mala vyvolať potrebu aplikácie Nariadenia č. 102/2012. Ako vyplýva aj zo zhrnutia rozhodnutia žalovaného v úvodnej časti tohto rozsudku, svoje závery sťažovateľ a správca dane opreli najmä o (i) technickú a účtovnú

34. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v podstatnom preto, lebo tieto majú vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), a to z dôvodu, že v administratívnom spise nie je (i) záznam z hodinovej diskusie colného úradu s konateľom žalobkyne, na ktorý sa colný úrad odvoláva, (ii) v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN, (iii) v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie, či v systéme EBTI bola príslušným orgánom vydaná záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.

36. V súvislosti s § 191 ods. 1 písm. f) SSP dáva kasačný súd do pozornosti, že ide o jeden z procesných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, keď zistenie a pomenovanie skutočností zásadných pre rozhodnutie žalovaného (pre správnu aplikáciu právnej normy na posudzovaný prípad) - skutkového stavu je v rozpore alebo nie je obsiahnuté/ zdokumentované v administratívnom spise. V predmetnom prípade ide práve o druhú alternatívu - absencia opory skutkového stavu v administratívnom spise.

Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné).“

39. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad sa kasačný súd v podstatnom zhoduje so správnym súdom v tom, že v administratívnom spise chýba akýkoľvek záznam o hodinu trvajúcej diskusii medzi zamestnancami colného úradu a konateľom žalobkyne pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019 zo dňa 3. mája 2019. Rovnako sa tiež stotožňuje so správnym súdom v tom, že je procesne neprípustné sa na takýto nezaznamenaný rozhovor odvolávať a vyvodzovať z neho akékoľvek dôsledky proti žalobkyni.

40. Takéto dôvody pritom nenachádza ani kasačný súd, ktorý dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že z hľadiska relevancie sekundárne, ba až terciárne odvolávanie sa colného úradu v prvostupňovom rozhodnutí na tvrdené uznanie pochybenia zo strany konateľa žalobkyne v rámci neformálnej diskusie v predmetnej veci nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť.

príslušných orgánov. 41. Obdobne, čo sa týka výhrad správneho súdu k dokazovaniu vykonanému v odvolacom konaní, kasačný súd uvádza, že pre účely tejto veci nepovažuje za potrebné viesť polemiku o tom, či vyhľadanie rozhodnutí colných orgánov iných členských štátov vo (verejne prístupnej) elektronickej databáze ZIN alebo preverenie vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s negatívnym výsledkom v systéme EBTI predstavuje alebo nepredstavuje vykonávanie dokazovania v odvolacom konaní. Opätovne však konštatuje, že ani vylúčenie týchto argumentov sťažovateľa obsiahnutých v rozhodnutí žalovaného z dôvodu ich procesnej neprípustnosti (keďže podľa správneho súdu nemajú oporu v administratívnom spise a boli nesprávne procesne vykonané - bez možnosti vyjadrenia žalobkyne) opätovne nič nemení na skutkovom základe rozhodnutia žalovaného - technickej, účtovnej a fotografickej dokumentácii, na ktorej zakladajú colný úrad a sťažovateľ svoje úvahy o povahe tovaru, jeho nomenklatúrnom zatriedení a nadväzujúcej colnej a daňovej povinnosti žalobkyne (bod 34 tohto rozsudku). Opätovne preto kasačný súd konštatuje, že ani tieto skutočnosti vytýkané

42. Kasačný súd navyše dáva do pozornosti správneho súdu, že skutočnosť, že zo strany sťažovateľa došlo v odvolacom konaní k vyhľadávaniu rozhodnutí colných orgánov iných členských štátov vo (verejne prístupnej) elektronickej databáze ZIN a k prevereniu vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s negatívnym výsledkom v systéme EBTI, je zrejmá už zo samotného rozhodnutia žalovaného. Žalobkyni preto nič nebránilo, aby túto námietku uplatnila už v správnej žalobe a kasačný súd nevidí preto žiadny dôvod, aby na prípadné procesné vady týchto úkonov správny súd prihliadal nad rámec žalobných bodov - v rozpore s § 134 ods. 1, 2 a § 187 SSP.

V predmetnej veci preto správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak zistené vady kvalifikoval ako vady majúce vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a na vec nesprávne (v preskúmavanej časti) aplikoval § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline vo veciach správneho súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 46. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať v smere naznačenom kasačným súdom v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 47. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. februára 2025