8Sfk/16/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200285.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-31S/97/2020
- IČS
- 5020200285
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: KONTAKT - SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36413569, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 690489/ 2019 zo dňa 1. júna 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31 S 97/2020-192 zo dňa 29. marca 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/ 97/2020-192 zo dňa 29. marca 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Colný úrad Žilina (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutím č. 578088/2019 zo dňa 18. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) oznámil spoločnosti Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. a žalobkyni dovoznú platbu 20.319,87 eur, tvorenú sumou antidumpingového cla vo výške 16.933,22 eur a sumou dane z pridanej hodnoty vo výške 3.386,65 eur. Colný dlh vznikol podľa čl. 77 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/ 2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“) prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Európskej únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu voľný obeh v spojení s § 21 ods. 1 písm. a)
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. 690489/2019 zo dňa 1. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. V predmetnej veci bol podľa žalovaného rozhodujúci spor medzi žalobkyňou a colným úradom ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru. V colnom konaní ev. č. 060691070 9316 zo dňa 13. marca 2017 bol do režimu voľný obeh prepustený tovar - „Hot Dipped galanized steel wire rope“ (oceľové lano pozinkované za tepla) vo vymedzených kusoch a špecifikáciách, ktoré spĺňajú normu DIN 3060 (stredne ohybné oceľové laná) a DIN 3066 (veľmi ohybné oceľové laná). Podľa názoru colného úradu účastníci konania nesprávne uvádzali opis dovezeného tovaru ako „Ostatné predmety zo železa alebo ocele.
Kotviace lanové prvky. 79 reels,“ pričom správne má byť uvedené, že predmetom dovozu je pozinkované oceľové lano, resp. oceľové lano pozinkované za tepla s rôznym maximálnym rozmerom prierezu a štruktúry, s pevnosťou 1770N/mm2, ktoré spĺňajú uvedené normy DIN, kde krajinou zaslania je Čínska ľudová republika. Pri tomto svojom závere sa colný úrad odvolal na doklady predložené účastníkmi konania pri kontrole po prepustení - tovarovú faktúru Invoice No 17WF004 a dodací list PACKING LIST, oba vystavené spoločnosťou NANTONG STEEL.
Podľa zistení colného úradu účastníci konania tiež nesprávne deklarovali nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným znakom (ďalej len „PpKN“) 7326 90 98 a do kódu nomenklatúry TARIC (Integrovaná tarifa Spoločenstva/TARif Intégré Communautaire) s číselným znakom (ďalej len „TARIC kód“) 7326 90 98 90, pričom správne zatriedenie malo byť na základe maximálneho rozmeru prierezu konkrétneho druhu výrobku do TARIC kódu 7312 10 81 19 (rozmer prierezu presahujúci 3 mm, ale nepresahujúci 12 mm), 7312 10 83 19 (rozmer prierezu presahujúci 12 mm, ale nepresahujúci 24 mm) alebo 7312 10 85 19 (rozmer prierezu presahujúci 24 mm, ale nepresahujúci 48 mm). 4. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane podrobne preskúmal a pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, technickej špecifikácie dovezeného tovaru, z fotodokumentácie predloženej účastníkom konania a tiež zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „VIP“), textov vysvetliviek Harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) a kombinovanej
nomenklatúry (ďalej len „KN“), príslušných právnych predpisov a nadväzujúcej rozhodovacej činnosti. 5. V zmysle VIP 1 majú názvy tried, kapitol a podkapitol len orientačný charakter, na právne účely sa zatriedenie určuje podľa položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak. Nomenklatúra uvádza systematickú formu tovaru, ktorý je predmetom medzinárodného obchodu, zoskupuje ho do tried, kapitol a podkapitol s najvýstižnejšími charakteristickými názvami. Pre rôznorodosť a početnosť tovaru však nemožno zatriediť do názvov všetok tovar, preto majú názvy len orientačný charakter. Druhá časť pravidla stanovuje, že zatriedenie je určené znením položiek a príslušných poznámok k triedam a kapitolám. Podľa VIP 6 sa na právne účely zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis podľa vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne.
6. Z vysvetliviek HS k PHS 7312 vyplýva, že laná a káble zatriedené do tejto položky HS sú spravidla kruhového prierezu, patria sem i pásy (pruhy, remene), obyčajne obdĺžnikového (tiež štvorcového) prierezu, vytvárané splietaním jednotlivých drôtov alebo laniek.
Patria sem aj pásy, káble, laná narezané na určité dĺžky alebo vybavené hákmi s pružinami (karabínami), otočnými čapmi, krúžkami, kovovými prstencami, sponami, svorkami, spojkami (za predpokladu, že ním nenadobúdajú povahu výrobkov z inej položky) prípadne upravenými do jednoduchých alebo násobných služieb. Do tejto PHS nepatrí - ostatný drôt, izolovaný elektrický kábel či brzdové, akceleračné a podobné káble vhodné na použitie v motorových
vozidlách. 7. Z vysvetliviek KN k PpKN 7312 10 81 až 7312 10 98 vyplýva, že do týchto PpKN patria laná a káble, vrátane uzavretých lán. Laná obvykle pozostávajú z niekoľkých laniek zatočených v jednej alebo viacerých vrstvách okolo jadra. Uzavreté laná majú jednu alebo viac vonkajších vrstiev pozostávajúcich z úplne alebo čiastočnej prepletených lán, s povrchom odolným voči vode alebo cudzím prvkom.
Majú vždy prierez kruhového tvaru. 8. Z vysvetliviek HS k PHS 7326 vyplýva, že táto položka zahŕňa všetky železné alebo oceľové výrobky, zhotovené konaním alebo razením (lisovaním), rezaním či vysekávaním alebo inými procesmi, ako sú napr. ohýbanie, skladanie, zváranie, sústruženie, frézovanie alebo dierovanie, iné než tie, ktoré sú obsiahnuté v predchádzajúcich položkách 73. kapitoly, alebo sú pokryté poznámkou 1 k XV. triede, prípadne sú zahrnuté v 82. alebo 83. kapitole, alebo sú bližšie menované, resp. podrobnejšie uvedené na inom mieste nomenklatúry.
9. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z predloženej dokumentácie, opisu tovaru, fotodokumentácie a technickej špecifikácie predloženej žalobkyňou, účelu použitia tovaru, objektívnych vlastností tovaru, podkladov z účtovníctva, prihliadajúc na jednotlivé vysvetlivky a VIP, dodávaný tovar mal byť v čase dovozu správe zatriedený do PpHS 7312 10 (nie do 7326 90) a v závislosti od prierezu mal byť ďalej bližšie zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83 alebo 85 a TARIC kódu 7312 10 81 19 alebo 83 19 alebo 85 19.
Podľa žalovaného bolo totiž preukázané, že dodaným tovarom bolo pozinkované oceľové lano (pozinkované za tepla). Tento tovar spĺňa samotné znenie PHS 7312 - „Splietané lanká, laná, káble, splietané pásy, slučky a podobné výrobky zo železa alebo ocele, elektricky neizolované.“ Bez ohľadu na to, či by bol tovar ďalej zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83 alebo 85, vo všetkých troch prípadoch bolo v čase dovozu príslušnej TARIC štruktúry členenie na základe materiálu (z ocele alebo iného materiálu ako z ocele) a druhou podmienkou je krajina zaslania (zaslané z Maroka, z Kórejskej republiky a ostatné) rovnaké.
Vo všetkých prípadoch, roztriedených do konkrétnej PpKN na základe maximálneho rozmeru prierezu, je materiálom oceľ a krajinou zaslania Čínska ľudová republika - teda posledné dvojčíslie desať miestneho TARIC kódu bolo číslo „19“. Tovar teda nie je vylúčený z PHS 7321 a ani nie je vylúčený znením textu vysvetliviek KN k PpKN 7312 10 81 až 98. 10. Žalovaný uviedol, že v rámci riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN (Záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru). Táto slúži na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia v rámci Európskej únie. Na základe opisu tovaru a technických vlastností z predmetnej elektronickej databázy žalovaný zistil, že na podobné druhy tovaru bolo v rámci Európskej únie vydaných viacero ZIN, pričom tovary boli zatriedené tak, ako postupoval colný úrad a žalovaný aj v tejto veci. Z toho vyvodil, že aj iné colné orgány v členských štátoch Európskej únie vo veci nomenklatúrneho zatriedenia obdobného tovaru postupujú zhodne.
11. Zatriedenie realizované a navrhované žalobkyňou do PpKN 7326 90 98 a TARIC kódu 7326 90 98 90 považoval žalovaný za nesprávne, keďže pozinkované oceľové lano je bližšie a presnejšie špecifikované v PHS 7312. Pritom už zo samotného znenia PHS 7326 vyplýva, že tam sa triedia „ostatné výrobky zo železa alebo ocele“, teda také, ktoré nie je možné na základe objektívnych charakteristík a technických parametrov zatriediť do prechádzajúcich PHS 73. kapitoly.
Toto reflektujú aj vysvetlivky, z ktorých žalovaný vychádzal. 12. Žalovaný tiež konštatoval, že v systéme EBTI (European Binding Tariff Information) nebola príslušným orgánom, vydávajúcim ZIN, pre žalobkyňu vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Žalobkyňa teda nevyužila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru.
13. Podľa názoru žalovaného neboli relevantné ani ďalšie procesné námietky žalobkyne. K námietke sugestívneho kladenia otázok žalovaný uviedol, že nomenklatúrne zatriedenie tovaru sa môže opierať o technické vlastnosti a parametre posudzovaného tovaru, získané buď fyzickou alebo dokladovou kontrolou.
Na takýchto skutočnostiach je podľa názoru žalovaného založené aj rozhodnutie colného úradu, pričom žalovaný nezistil, že by ako súčasť objektívneho skutkového stavu veci bola zahrnutá odpoveď akejkoľvek osoby na otázku klamlivú, zavádzajúcu či úskočnú, ktorej mala byť žalobkyňa vystavená.
Prípadné presvedčenie žalobkyne o kladení kapcióznych otázok nemá vplyv na objektívne merateľné technické a fyzikálne parametre tovaru, keďže akokoľvek formulovaná otázka a následná odpoveď nemôžu ovplyvniť alebo zmeniť objektívne zistiteľnú skutočnosť, že určitý - skutočne prepustený tovar - je pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Žalovaný zastával tiež názor, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení je dostatočne vymedzené miesto a čas vzniku colného dlhu. Tiež dodal, že námietky žalobkyne týkajúce sa spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia, sú nedôvodné, keďže žiadny právny predpis neukladá ako zákonnú obsahovú náležitosť zápisnice poučenie.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
14. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby tento zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 15. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že: · rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti aplikujúcej na prípade žalobkyne antidumpingové opatrenia podľa vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27. januára 2012, ktorým sa ukladá konečné
antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „Nariadenie č. 102/2012“).
Podľa názoru žalobkyne pre aplikáciu nariadenia č. 102/2012 nie je rozhodujúce zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry spoločného colného sadzobníka, ale znenie nariadenia, a to, či dovážaný tovar bol „oceľové lano“ pôvodom z Čínskej ľudovej republiky. Pozinkované oceľové lano podľa názoru žalobkyne nie je oceľovým lanom podľa nariadenia č. 102/2012; · prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď tieto okrem iného najmä neobsahujú úvahu, prečo by mal byť dovážaný tovar hotovým výrobkom a výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje údaj o mieste a čase vzniku colného dlhu; · prvostupňové rozhodnutie sa odvoláva na rozhovor so žalobkyňou, ktorý mal predchádzať spísaniu zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019, kde mala žalobkyňa potvrdzovať závery colného úradu, avšak toto nebolo zaznamenané v zápisnici a ani o tejto skutočnosti nebol spísaný úradný záznam; · colný úrad sa odvolával na zápisnicu zo dňa 3. mája 2019, kde položil žalobkyni otázky, avšak
išlo o otázky sugestívne a kapciózne, keďže v nich bolo operované so správnym a nesprávnym zatrieďovaním tovaru; · žalobkyňa nebola pred spisovaním vysvetlenia poučená pred samotným kladením otázok o jej procesných právach a práve odmietnuť poskytnúť podať vysvetlenie.
16. V replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (doručenej správnemu súdu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby) žalobkyňa rozšírila svoju argumentáciu aj o námietku nezákonnosti vykonávania dôkazov v odvolacom konaní žalovaným bez toho, aby jej bolo umožnené vyjadriť sa.
17. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/97/2020-192 zo dňa 29. marca 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie.
18. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie považuje za preskúmateľne odôvodnené, pričom aj výrok prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za určitý, jasný a zrozumiteľný, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti. Rovnako aj námietku žalobkyne o absencii poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie pri spisovaní zápisnice vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keďže takáto povinnosť a náležitosť zápisnice nevyplýva z právneho poriadku.
19. Správny súd následne poukázal na časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde colný úrad argumentoval, že pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia v priestoroch žalobkyne prebiehala hodinová diskusia s konateľom žalobkyne, kde tento nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ide o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok tieto skutočnosti nespochybnil. Správny súd skonštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by colný úrad realizoval hodinu trvajúcu diskusiu so žalobkyňou a ani jej konkrétny obsah. Colný úrad preto v prvostupňovom rozhodnutí poukázal ako na podklad svojho rozhodnutia aj na vyjadrenie štatutárneho orgánu žalobkyne, ktoré bolo učinené v rámci diskusie bez záznamu v administratívnom spise. Skutkové závery uvedené colným úradom, založené na takomto podklade, nemajú oporu v administratívnom spise.
20. Rovnako k rozhodnutiu žalovaného správny súd poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal doplniť dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN. Rovnako konštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.
Správny súd dospel k názoru, že žalovaný sám a bez návrhu účastníka konania doplnil dokazovanie. Hoci takéto oprávnenie žalovaný mal, správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva jednak samotná realizácia a výsledok tohto postupu či už vo forme úradného záznamu alebo zápisnice, a súčasne žalobkyni ani nebolo umožnené vyjadriť sa k takto doplnenému dokazovaniu a uplatniť tak procesné práva jej patriace.
V nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný neumožnil žalobkyni sa s týmito skutočnosťami oboznámiť a porušil jej procesné práva, správny súd nevnímal ako prekážku, že žalobkyňa tieto skutočnosti v správnej žalobe nenamietala.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
21. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
22. Podľa názoru sťažovateľa jeho skutkové závery ako aj závery colného úradu majú v podstatnom oporu v administratívnom spise. Vyjadrenie štatutárneho orgánu žalobkyne uskutočnené v rámci diskusie medzi štatutárnym orgánom žalobkyne a colným úradom neboli súčasťou zákonom určených procesných úkonov predchádzajúcich vydaniu rozhodnutia. Procesné práva žalobkyne boli realizované najmä viacerými úkonmi colného úradu, ktoré žalobkyňu oboznamovali so zistenými skutočnosťami, s plánovaným postupom colného úradu a zároveň jej dávali možnosť vyjadriť sa, prípadne navrhnúť alebo realizovať procesné úkony na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
Všetky tieto úkony sú obsiahnuté v administratívnom spise. Podľa názoru sťažovateľa nie všetky skutočnosti a úkony, ktoré sú zdokumentované v spise, sú v plnom rozsahu alebo čiastočne aj materiálnym základom, z ktorého rozhodnutie vo veci samej vychádza. V spise a aj následne v odôvodnení rozhodnutia môžu byť uvedené aj iné skutočnosti, udalosti alebo úkony, ktoré sa pred vydaním rozhodnutia vyskytli a ktoré dokresľujú skutkový i právny stav veci, avšak na výsledné rozhodnutie nemali vplyv. 23.
Z podkladov v administratívnom spise (úradný záznam č. 240509/2019) vyplýva, že diskusia so žalobkyňou sa uskutočnila na jej podnet, za účelom získania informácií súvisiacich so zamýšľaným dovozom rovnakého tovaru, teda colný úrad od žalobkyne nepožadoval ústne ani písomné vyjadrenie, a preto ani nespísal úradný záznam. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je predmetná diskusia uvedená len v rámci reakcie na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne ku kontrolným zisteniam.
24. Samotná diskusia a prípadné stotožnenie sa konateľa žalobkyne s názorom colného úradu sú pritom v predmetnej veci irelevantné, keďže pre zatriedenie do kódu TARIC je relevantná preukázaná skutočnosť, že dovezený tovar predstavuje oceľové lano pozinkované a že krajina odoslania je Čínska ľudová republika. Desaťmiestny kód TARIC 7312 10 85 19 je následne výslovne uvedený aj v čl. 1 Nariadenia č. 102/2012.
25. K druhému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľ namieta, že ako odvolací orgán nerealizoval žiadne dokazovanie alebo doplnenie dokazovania, ktoré by svojím obsahom, rozsahom, účelom alebo výsledkom činnosti bolo možné považovať za doplnenie
dokazovania podľa § 59 ods. 1 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Preto sťažovateľ ani nebol povinný priznať žalobkyni právo na vyjadrenie sa k takto vykonaným dôkazom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. 26.
Preverenie prípadnej existencie ZIN na podobný tovar v iných členských štátoch slúži ako podporná informácia o jednotnosti postupu colných orgánov členských štátov pri nomenklatúrnom zatrieďovaní podobného tovaru a nie je novým dôkazom, ktorý by mal vplyv na výsledné rozhodnutie žalovaného alebo by bol spôsobilý ovplyvniť správnosť prvostupňového rozhodnutia. Preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN podľa sťažovateľa smerovalo k čo najpresnejšiemu a najúplnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci, avšak išlo len o argumentačné vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne, nie o vykonanie nového dôkazu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Výsledok posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru a odborné odôvodnenie tohto zatriedenia sa neopiera o ZIN vydané inými členskými štátmi na podobný tovar, ale vychádza výlučne z posúdenia technických vlastností a charakteristík presne určeného tovaru, ktorého sa vymeranie dovozných platieb v prejednávanej veci týka. Záver o postupe colných orgánov iných členských štátov nie je technickým, skutkovým a ani právnym základom pre konkrétne
nomenklatúrne zatriedenie tovaru colným úradom alebo žalovaným a rozhodnutie žalovaného sa oň neopiera a ani z neho nevychádza. 27. Podľa názoru sťažovateľa preverenie obsahu údajov vo verejných databázach (vrátane údajov o záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru), či preverenie obsahu a znenia colného sadzobníka, nie je, rovnako ako preverenie judikatúry či aktuálneho znenia všeobecne záväzných právnych predpisov alebo preverenie obsahu spisu, vykonávaním nových dôkazov.
Nejde ani o procesný úkon, ktorého vplyv na konanie je taký, že si vyžaduje vyhotovenie samostatného záznamu či zápisnice. Takéto preverenie je bežnou súčasťou činnosti správneho orgánu a v prípade negatívneho výsledku navyše nemá žiadny, ani formálny vplyv na ďalší postup správnych orgánov. V predmetnom prípade podľa názoru sťažovateľa nebolo zistené nič, čo by mohlo zmeniť právny názor sťažovateľa pri posudzovaní správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru.
28. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, navrhla ju odmietnuť alebo ako nedôvodnú zamietnuť, majúc za to, že námietky sťažovateľa predstavujú kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a nie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ako uvádza sťažovateľ.
Upriamila pozornosť na zásadu materiálnej pravdy, spočívajúcu v požiadavke, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Akcentovala dôležitosť procesných úkonov sťažovateľa a colného úradu a záznamov o nich v administratívnom spise. Poukázala na to, že dokazovanie voči žalobkyni a jej konateľovi nebolo vedené spôsobom, ktorý by mohol poskytnúť colnému úradu relevantné vysvetlenia, ale skôr za účelom usvedčenia žalobkyne formou vmanipulovania do vopred pripravených navádzajúcich otázok, prostredníctvom ktorých si vynútil colný úrad odpovede podsúvaním otázok a vyše hodinovej príprave žalobkyne pred spisovaním zápisnice. Z ustanovenia § 12 Colného zákona vôbec nevyplýva, že colné orgány môžu viesť s účastníkmi kontroly diskusie alebo rozhovory.
Colný úrad teda neformálnou diskusiou prekročil svoje zákonné oprávnenia. 29. Podľa názoru žalobkyne nie je relevantná ani druhá námietka sťažovateľa. V odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie 6 dôkazmi - rozhodnutiami, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela až z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku musia správne orgány dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že žalovaný voči nej zbiera dôkazy aj z verejnej databázy ZINZ a nemala ani možnosť sa s týmito dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.
30. Sťažovateľ v replike v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v jeho kasačnej sťažnosti. Rovnako na svojich postojoch zotrvala aj žalobkyňa vo svojej duplike.
IV. Posúdenie kasačného súdu
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
32. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nesprávnom vymedzení sťažnostných bodov sťažovateľom kasačný súd konštatuje, že nebola dôvodná. Kasačný súd pri svojom rozhodovaní posudzuje jednotlivé podania podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), rešpektujúc zákonné náležitosti kasačnej sťažnosti (§ 439 ods. 3, § 440 ods. 1 a 3 a § 445 ods. 1 a 2 SSP), avšak pri súčasnej snahe vyhnúť sa prehnanému formalizmu. V tomto smere kasačný súd uzatvára, že z obsahu kasačnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 191 ods. 1 písm. f) SSP správnym súdom na nepriliehajúcu situáciu procesných vád, ktoré nemajú podľa názoru sťažovateľa intenzitu spochybňujúcu výrok rozhodnutia žalovaného. Rovnako tiež namieta nesprávnu aplikáciu a výklad § 59 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku správnym súdom na situácie, ktoré podľa sťažovateľa nie sú vykonávaním dokazovania. Obe takto formulované právne otázky sa týkajú výkladu a aplikácie relevantných ustanovení právnych predpisov zo strany správneho súdu a
majú charakter prípustných kasačných námietok podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto neidentifikoval v predmetnej veci dôvod na odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ako to navrhovala žalobkyňa.
33. V súvislosti s predmetnou vecou kasačný súd konštatuje, že podstata preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov spočíva v tom, že tovar dovážaný žalobkyňou (oceľové lano pozinkované za tepla) bol ňou nesprávne nomenklatúrne zatriedený do PHS 7326 s názvom „Ostatné výrobky zo železa alebo ocele“, PpKN 7326 90 98 a TARIC kódu 7326 90 98 90, pričom mal byť správne zaradený do PHS 7312 s názvom „Splietané lanká, laná, káble, splietané pásy, slučky a podobné výrobky zo železa alebo ocele, elektricky neizolované“ a v závislosti od prierezu mal byť zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83 alebo 85 a TARIC kódu 7312 10 81 19 alebo 83 19 alebo 85 19. Išlo pritom o colne a daňovo významné zistenie, keďže zmena nomenklatúrneho zatriedenia v spojení so skutočnosťou, že ide o oceľové laná dovážané z Čínskej ľudovej republiky, mala vyvolať potrebu aplikácie Nariadenia č. 102/2012. Ako vyplýva aj zo zhrnutia rozhodnutia žalovaného v úvodnej časti tohto rozsudku, svoje závery sťažovateľ a správca dane opreli najmä o (i) technickú a účtovnú
dokumentáciu týkajúcu sa dovážaného tovaru, (ii) fotodokumentáciu dovážaného tovaru a (iii) výklad podmienok a pravidiel nomenklatúrnej kategorizácie. Inými slovami pre závery colného úradu a sťažovateľa boli podstatné zistenia, aký tovar bol skutočne dodaný a úvahy o tom, do ktorých kategórii podľa príslušných právnych predpisov má patriť.
34. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v podstatnom preto, lebo tieto majú vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), a to z dôvodu, že v administratívnom spise nie je (i) záznam z hodinovej diskusie colného úradu s konateľom žalobkyne, na ktorý sa colný úrad odvoláva, (ii) v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN, (iii) v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie, či v systéme EBTI bola príslušným orgánom vydaná záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.
35. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
36. V súvislosti s § 191 ods. 1 písm. f) SSP dáva kasačný súd do pozornosti, že ide o jeden z procesných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, keď zistenie a pomenovanie skutočností zásadných pre rozhodnutie žalovaného (pre správnu aplikáciu právnej normy na posudzovaný prípad) - skutkového stavu je v rozpore alebo nie je obsiahnuté/ zdokumentované v administratívnom spise. V predmetnom prípade ide práve o druhú alternatívu - absencia opory skutkového stavu v administratívnom spise.
37. V súvislosti s procesnými dôvodmi pre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy kasačný súd už opakovane judikoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk27/2020 zo dňa 16. decembra 2021, bod 38) „procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu (napr. aj procesné nedostatky týkajúce sa vedenia spisu a zaznamenávania procesných úkonov o aké ide v predmetnej veci - pozn. kasačného súdu) môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.
Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné).“
38. Vyššie uvedené judikatórne východiská možno aplikovať aj na § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pričom reflexiu nachádzajú práve v zákonodarcom zvolenej formulácii, keď dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu sa stáva taký rozpor alebo absencia opory skutkového stavu v administratívnom spise, ktoré sa týkajú základu - podstaty skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie správneho orgánu. Teda nie akákoľvek chýbajúca listina v administratívnom spise týkajúca sa zistenia skutkového stavu či akýkoľvek rozpor úvah správneho orgánu s administratívnym spisom vo veciach zisteného skutkového stavu je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prichádza do úvahy v zásade len v prípade vážneho rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu.
39. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad sa kasačný súd v podstatnom zhoduje so správnym súdom v tom, že v administratívnom spise chýba akýkoľvek záznam o hodinu trvajúcej diskusii medzi zamestnancami colného úradu a konateľom žalobkyne pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019 zo dňa 3. mája 2019. Rovnako sa tiež stotožňuje so správnym súdom v tom, že je procesne neprípustné sa na takýto nezaznamenaný rozhovor odvolávať a vyvodzovať z neho akékoľvek dôsledky proti žalobkyni.
Na druhej strane však kasačný súd konštatuje, že správny súd neponúka v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnu racionálnu argumentáciu, prečo by práve táto diskusia colného úradu s konateľom žalobkyne mala byť pre túto vec rozhodujúca - prečo má predstavovať súčasť základu skutkového stavu v tej časti, ktorá bola nevyhnutná pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného.
40. Takéto dôvody pritom nenachádza ani kasačný súd, ktorý dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že z hľadiska relevancie sekundárne, ba až terciárne odvolávanie sa colného úradu v prvostupňovom rozhodnutí na tvrdené uznanie pochybenia zo strany konateľa žalobkyne v rámci neformálnej diskusie v predmetnej veci nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť.
Na tejto skutočnosti sa nezakladá ani rozhodnutie žalovaného, dokonca s touto skutočnosťou ako argumentom proti žalobkyni ani nepracuje. Ako už kasačný sud uviedol v bode 34 tohto rozsudku, v predmetnej veci bola pre prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného podstatná technická a účtovná dokumentácia týkajúca sa dovážaného tovaru, poťažmo jeho fotodokumentácia, na základe ktorých mohli následne správne orgány zistiť skutkový stav - charakteristiku dovážaného tovaru po technickej a faktickej stránke a následne vykonať právne posúdenie vo vzťahu ku konkrétnemu nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru a právne posúdenie nadväzujúcej colnej a daňovej povinnosti žalobkyne. Akékoľvek deklarácie konateľa žalobkyne, či už uznávajúce alebo neuznávajúce závery príslušných orgánov, nemajú z hľadiska vykonaného dokazovania zásadný význam pre zistený skutkový stav a ani pre závery
príslušných orgánov. 41. Obdobne, čo sa týka výhrad správneho súdu k dokazovaniu vykonanému v odvolacom konaní, kasačný súd uvádza, že pre účely tejto veci nepovažuje za potrebné viesť polemiku o tom, či vyhľadanie rozhodnutí colných orgánov iných členských štátov vo (verejne prístupnej) elektronickej databáze ZIN alebo preverenie vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s negatívnym výsledkom v systéme EBTI predstavuje alebo nepredstavuje vykonávanie dokazovania v odvolacom konaní. Opätovne však konštatuje, že ani vylúčenie týchto argumentov sťažovateľa obsiahnutých v rozhodnutí žalovaného z dôvodu ich procesnej neprípustnosti (keďže podľa správneho súdu nemajú oporu v administratívnom spise a boli nesprávne procesne vykonané - bez možnosti vyjadrenia žalobkyne) opätovne nič nemení na skutkovom základe rozhodnutia žalovaného - technickej, účtovnej a fotografickej dokumentácii, na ktorej zakladajú colný úrad a sťažovateľ svoje úvahy o povahe tovaru, jeho nomenklatúrnom zatriedení a nadväzujúcej colnej a daňovej povinnosti žalobkyne (bod 34 tohto rozsudku). Opätovne preto kasačný súd konštatuje, že ani tieto skutočnosti vytýkané
správnym súdom, nemajú z hľadiska celkového vykonaného dokazovania zásadný význam pre zistený skutkový stav. Správny súd rovnako v tomto smere neponúka žiadnu ucelenú a racionálnu argumentáciu, prečo by malo ísť o zásadné zistenia a akým spôsobom spochybňujú zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.
42. Kasačný súd navyše dáva do pozornosti správneho súdu, že skutočnosť, že zo strany sťažovateľa došlo v odvolacom konaní k vyhľadávaniu rozhodnutí colných orgánov iných členských štátov vo (verejne prístupnej) elektronickej databáze ZIN a k prevereniu vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s negatívnym výsledkom v systéme EBTI, je zrejmá už zo samotného rozhodnutia žalovaného. Žalobkyni preto nič nebránilo, aby túto námietku uplatnila už v správnej žalobe a kasačný súd nevidí preto žiadny dôvod, aby na prípadné procesné vady týchto úkonov správny súd prihliadal nad rámec žalobných bodov - v rozpore s § 134 ods. 1, 2 a § 187 SSP.
43. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd síce identifikoval, že colným úradom a sťažovateľom zistený skutkový stav nemá v časti oporu v administratívnom spise, avšak tento nedostatok sa netýkal tej časti skutkového stavu, ktorá predstavovala rozhodujúci základ/podstatu/nevyhnutnú mieru skutkových zistení - skutkového stavu potrebného pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného.
V predmetnej veci preto správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak zistené vady kvalifikoval ako vady majúce vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a na vec nesprávne (v preskúmavanej časti) aplikoval § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
44. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa so zvyšnou časťou procesne prípustnej argumentácie žalobkyne. Pri posudzovaní žalobkyňou nastolenej právnej otázky (bod 15 tohto rozsudku) pritom správny súd nemôže prihliadať na dôkazy či skutkové zistenia, ktoré síce samé o sebe neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, avšak sú podľa jeho názoru procesne neprípustné.
V. Záver
45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline vo veciach správneho súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 46. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať v smere naznačenom kasačným súdom v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 47. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2025