8Sfk/21/2024

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2014. O jej výsledku vyhotovil protokol č. 101105927/2018 zo dňa 05.06.2018 (ďalej aj ako „protokol“).

3. Vyrubený rozdiel DPH pozostával z nepriznaného práva na odpočet dane z dodávateľskej faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 (ďalej aj ako „preverovaná faktúra“ alebo „sporná faktúra“) vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 05 Bratislava, IČO: 46665820 (ďalej aj ako „GLOBAL TRADEING, s.r.o.“), za dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly v mesiaci september 2014 v celkovej výške 96765,- eur.

poštovú schránku, na ktorej je zapísané veľké množstvo spoločností, pričom ide o tzv. virtuálne sídlo. Takéto sídlo nie je možné považovať za miesto skutočného výkonu ekonomickej činnosti. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-73/06 Pflanzer, - na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bol 19.02.2016 vypočutý pán Jakub Kostiha - od 20.02.2014 konateľ spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., ktorý uviedol, že o spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nemá žiadnu vedomosť, - aj po prevode spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. na nového konateľa nemohol s jej účtom disponovať pán Kostiha, ale dispozičné právo si ponechal bývalý konateľ - pán Bezák (ako majiteľ účtu) a bývalá jediná zamestnankyňa spoločnosti pani X., ktorá peniaze z účtu vyberala aj potom, ako s ňou bol rozviazaný pracovný pomer (31.08.2014), - pani X. uviedla, že peniaze z účtu vyberala po skončení jej pracovného pomeru k spoločnosti preto, že sa zrejme museli doplatiť nejaké faktúry, čo v prípade, ak taká potreba nastala, riešila telefonicky s pánom Kostihom, - podľa pani X. sa spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. zaoberala obchodovaním s pneumatikami, iný predmet činnosti neuviedla.

7. Po oboznámení sa s pochybnosťami správcu dane predložil žalobca správcovi dane Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 23.12.2012, zoznam pracovníkov, ktorí mali odpracovať hodiny v závodoch, odberateľské faktúry na závody, dodávateľské faktúry od živnostníkov a úhrady faktúr.

9. Z vyjadrení konateľky žalobcu Mgr. Vlčkovej vyplynulo, že žalobca sa zaoberal kontrolou a triedením komponentov pre automobilový priemysel. Zamestnancov na trvalý pracovný pomer nemal, pracovali pre neho len živnostníci. Nakoľko objem prác vyžadovaný jednotlivými závodmi v automobilovom priemysle nebol žalobca schopný zabezpečiť vlastnými živnostníkmi, musel túto činnosť zastrešiť externou firmou, ktorou bola spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Konateľka žalobcu k otázkam smerujúcim k podrobnejšiemu popisu vzájomnej spolupráce odpovedať nevedela. Nevedela, kto konkrétne

Pán Bezák zabezpečil podľa objednávky pracovníkov na výkon prác v závode. Týchto pracovníkov potom organizovala spoločnosť V-V Servis, s.r.o., ktorej zástupca ich čakal pred závodom. Hromadne išli do závodu, vybavili sa s nimi personálne veci a pracovníci za zadelili na pracovné zmeny. Ďalšia komunikácia s týmito ľuďmi zo strany spoločnosti V-V Servis, s.r.o. už nebola.

ju p. Vlčekovi a on, resp. p. Vlčková im následne odovzdávali v obálke výplatu v hotovosti za vykonanú prácu. Ani jeden z vypočutých pracovníkov nepotvrdil, že by bol niekedy v osobnom kontakte s p. Bezákom, resp. inou osobou zo spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o.

sa s ním osobne nestretli, nie je dôkazom toho, že im bola práca sprostredkovaná práve spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. 12. Žalovaný mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že k reálnemu dodaniu služieb deklarovaných na spornej faktúre spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. nedošlo, nebol preukázaný predmet dane, nevznikla pri tejto službe daňová povinnosť. Správca dane

13. Nad rámec uvedeného žalovaný v nadväznosti na jednu z odvolacích námietok svoju argumentáciu doplnil, keď (str. 15. odsek prvý) uviedol, že „nakoľko nebola preukázaná materiálna stránka obchodnej transakcie, t. j. existencia dodania služby, z ktorej si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane (išlo o fiktívne plnenie), možno jednoznačne tvrdiť, že daňový subjekt nielen že mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, a preto mu právo na odpočítanie dane nemohlo byť priznané.“

14. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 15. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne sa vysporiadal tak s listinnými dôkazmi, ktoré mal počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalobcu, ako aj svojimi zisteniami, týkajúcimi sa dodania služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. na základe faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 pre žalobcu. Žalovaný sa predovšetkým riadne nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí boli správcom dane predvolaní, taktiež so skutočnosťou, že dôkazná núdza na úrovni priameho dodávateľa nemôže byť kladená a interpretovaná na ťarchu žalobcu, a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení. 16. Žalobca s poukazom na výpovede svedkov svedka R. F., U. G., D. P. a Y. M. uviedol, že svedkovia predvolaní a vypočutí správcom dane tomuto poskytli bližšie informácie o realizácii zdaniteľného obchodu a z týchto svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že prácu mali sprostredkovanú prostredníctvom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov mal žalovaný a správca dane potvrdené, že svedkovia na základe popísaného sprostredkovania práce pracovali v závodoch, dostali rovnaké inštrukcie, ktoré sa týkali údajov, kedy a kam sa majú dostaviť, kde ich následne vyzdvihol pán Vlček. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že spoločnosť V-V Servis s.r.o. je seriózna spoločnosť, že medzi žalobcom V-V Servis, s.r.o. a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola uzatvorená dohoda. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že sa žalovaný so svedeckými výpoveďami a zistenými skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak ako aj správca dane ich ani nebral do úvahy. 17. Žalobca mal za to, že dodanie služieb poskytnutých spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., deklarované preverovanou faktúrou, bolo v rámci daňovej kontroly dokazovaním preukázané a žalobca uniesol dôkazné bremeno predložením daňových dokladov. Dôvodil, že predmetné služby boli poskytnuté tak, ako sú uvedené na dokladoch predložených žalobcom. Zároveň dal do pozornosti, že daňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili dodanie služieb, ale práve naopak, toto bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, a to tak predloženými dokladmi, ako aj výpoveďami svedkov. 18. V nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správcom dane namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (ktoré podľa nesprávneho záveru daňových orgánov nemali byť žalobcovi dodané).

Nakoľko spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., prostredníctvom ktorej konal poverený Martin Bezák, si plnila záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, ktorá bola správcovi dane predložená, pre žalobcu nemalo na základe čoho vyplývať akékoľvek podozrenie ohľadne spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že aj samotné plnenie si povinností ohľadom sprostredkovania pracovníkov bolo preverením ekonomickej činnosti a dôveryhodnosti spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a žalobca o svojom dodávateľovi preto nemal žiadne pochybnosti. 20. Žalobca dodal, že žalovaný a správca dane majú len pochybnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo reálne a objektívne spochybnené, že k dodaniu v skutočnosti došlo, resp. že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a že žalobca tieto zdaniteľné plnenia v skutočnosti prijal a ďalej ich použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb v zmysle zákona o DPH ako platiteľ. 21. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, pretože žalovaný odôvodňuje neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, ďalej uvádza, že žalobca mal získať daňové zvýhodnenie, pričom v

V súvislosti so zmätočným obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal žalobca na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň hovorí aj o daňovom podvode, resp. o podvodnom konaní a tvrdí, že išlo o fiktívne plnenie a žalobca nielen že mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S týmto nepodloženým tvrdením žalobcu vyslovil žalobca nesúhlas, pretože na základe výsledkov preverovania bola preukázaná materiálna stránka dodania služieb, a to nielen svedeckými výpoveďami, ale aj tým, že tieto služby boli ďalej žalobcom dodané.

V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že v prípade preukazovania účasti na podvode alebo zneužití práva je dôkazné bremeno len na správcovi dane, dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správca dane v protokole z daňovej kontroly jednoznačne nevyslovil záver, na základe čoho presne neuznáva žalobcovi právo na odpočet dane, a preto žalobca riadne nevedel, k čomu má smerovať jeho argumentácia.

účastný. Rovnako tak namietal, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázali, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH, ako ani daňového podvodu.

24. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/24/2019-102 zo dňa 31.10.2023 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Poukázal na to, že z obsahu protokolu z daňovej kontroly č. 101105927/2018 zo dňa 05.06.2018 ako aj z prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplývajú právne závery správcu dane, ku ktorým dospel na základe skutkových zistení získaných v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania pri preverovaní nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o. V týchto záveroch správca dane uviedol: · „obchodný vzťah medzi spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom v zmysle faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 nemal ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom bolo získanie daňovej výhody (odpočítanie dane); · spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH;“

26. S prihliadnutím na skutkový záver správcu dane k spôsobu uskutočnenia predmetu plnenia (ktorým malo byť sprostredkovanie pracovníkov spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. pre žalobcu na zabezpečenie prác výroby, sortingu a kontroly v závodoch pre odberateľov žalobcu), ku ktorému dospel na základe výpovedí svedkov (sprostredkovaných pracovníkov kontroly a sortingu) a na základe preverení zmluvných vzťahov u odberateľov žalobcu, a to, že žalobca si v podstate zabezpečoval pracovníkov na ním poskytované služby sám, bez sprostredkovania deklarovaným dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., možno podľa správneho súdu konštatovať, že správca dane preverované poskytnutie služieb v zmysle faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 vyhodnotil ako fiktívne.

Potiaľ, v zmysle uvedených záverov z vyhodnotenia skutkového stavu, by bol podľa správneho súdu pochopiteľný dôvod nepriznania odpočtu dane spočívajúci v nesplnení podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, konkrétne z dôvodu neexistencie poskytnutého zdaniteľného plnenia, ako jednej zo zákonných podmienok citovaného ustanovenia § 49 zákona o DPH, ktorého podmienky na odpočet dane musia byť splnené kumulatívne.

28. V kontexte vyššie správcom dane uvádzaných dôvodov nepriznania odpočtu dane identifikoval správny súd rozpor a zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia. 29. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správnemu súdu vyplýva, že tento na základe podaného odvolania zmätočnosť a rozporuplnosť dôvodov nepriznania odpočtu dane v preskúmavanom rozhodnutí ešte umocnil tým, že k vyššie uvedeným dôvodom nepriznania práva na odpočet dane (k nesplneniu zákonných podmienok pre neexistenciu predmetu plnenia a k zneužitiu práva) pridal ďalší dôvod, a to účasť žalobcu na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

. .išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia.“), · pokračujúc podvodným konaním žalobcu, resp. jeho vedomou účasťou na plnení poznačenom podvodom („. . .vedel, že sa svojim konaním zúčastňuje fiktívneho plnenia, pretože mu žiadne nebolo dodané, a teda v konečnom dôsledku musel vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, a preto mu právo na odpočítanie dane nemôže byť priznané.“) · a končiac dôvodom zneužitia práva („žalobca v posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané,.

. . vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vo svetle objektívnych dôkazov skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.“), pričom si žalovaný neuvedomil, že v citovanom prípade sú, na rozdiel od preskúmavaného prípadu, splnené formálne a materiálne podmienky vzniku práva na odpočet dane.

33. Pokiaľ ide v prejednávanom prípade o daňovými orgánmi konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane pre zneužitie práva žalobcom, tu dal správny súd do pozornosti, že o zneužitie práva podľa judikatúry Súdneho dvora (napr. podľa rozsudku C-255/02 vo veci Halifax a spol., rozsudku C-367/96 z 12.05.1998 vo veci Kefalas alebo rozsudku C-212/ 97 zo dňa 09.03.1999 vo veci Centros) ide v prípade, ak napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom pre odpočítanie DPH na vstupe bolo získané daňové zvýhodnenie odporujúce cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností toho- ktorého prípadu bude zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené s vytvorením umelých podmienok a situácií zameraných, aj za cenu neekonomického správania sa daňových subjektov, resp. správania sa v rozpore so zásadami trhového mechanizmu, na dosiahnutie daňového zvýhodnenia, ktoré bolo zároveň hlavným účelom deklarovaných zdaniteľných plnení (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo 17.10.2017).

35. Rovnako tak nemožno pri určení/špecifikovaní dôvodov nepriznania odpočtu dane kontrolovanému platiteľovi dane kombinovať na rovnaké skutkové zistenia súčasne (naraz/ súbežne) vyššie uvádzané dôvody, teda nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane a účasť platiteľa dane na podvodnom konaní / v podvodnom obchodnom reťazci vo vzťahu k DPH a súčasne zneužitie práva pri uplatnení odpočtu dane. Z podstaty a z pojmových znakov týchto troch dôvodov nepriznania práva na odpočet dane podľa správneho súdu vyplýva, že ich súbeh je vylúčený.

37. Nedostatky rozhodnutia žalovaného odôvodňujú podľa správneho súdu jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke dôvodov nepriznania nároku na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Správny súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

38. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril nesúhlas so závermi správneho súdu, ktoré podľa neho nemajú oporu v skutkovom stave. Držiac sa objektívnych a ľahko overiteľných faktov má sťažovateľ za to, že v rozhodnutí správcu dane i v preskúmavanom rozhodnutí je jednoznačne a nezameniteľne definovaný dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane definovaných v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Sťažovateľ pripomenul, že uvedený dôvod nepriznania odpočtu dane opakovane v žalobou napadnutom rozhodnutí (cca 8-9 krát), ako aj vo vyjadrení k žalobe (cca 5-6 krát) a napokon aj vo vyjadrení k replike (cca 3-4 krát) jednoznačne uviedol. Uvedené napokon uvádza aj

Pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže.“

40. To, že sťažovateľ len v reakcii na uvedené neopodstatnené námietky žalobcu použil slovné spojenie daňové zvýhodnenie (mohol použiť finančný prospech), resp. vedel, že sa podieľa na fiktívnom (podvodnom) plnení, a vo všeobecnosti v súvislosti s podvodným konaním poukázal na uznávaný cieľ smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a poukázal aj na ustálenú judikatúru SD EÚ, v ktorej Súdny dvor vyslovil všeobecne platnú definíciu daňového podvodu, pričom danú judikatúru na posudzovaný prípad neaplikoval (ani nemohol aplikovať, pretože v posudzovanom prípade nebola preukázaná materiálna existencia plnenia - vtedy sa daňový podvod a zneužitie práva nedá aplikovať), neznamená, že daný prípad posudzoval z hľadiska zneužitia práva i podvodného konania, ako nesprávne vyhodnotil správny súd.

42. Sťažovateľ na daný prípad neaplikoval a ani nemohol aplikovať podvodné konanie a ani zneužitie práva, nakoľko ako sám správny súd správne poznamenáva, o daňový podvod, resp. o zneužitie práva podľa judikatúry SD EÚ ide vtedy, ak hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú splnené (t. j. zdaniteľné plnenie reálne existuje) a daňový orgán buď preukáže, že prijaté plnenie bolo spojené s podvodom v oblasti DPH (judikatúra SD EÚ napr. vo veci Kittel C-439/04, Recolta Recykling C-440/04, Mahagebén kft a Péter Dávid C-80/11 a C-142/11 a iné), alebo preukáže, že zdaniteľné plnenie viedlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (aplikácia judikatúry SD EÚ napr. C-255/02 Halifax a iné). To znamená, že pri podvodnom konaní, resp. pri zneužití práva, zdaniteľné plnenia reálne existujú, čo nebol daný prípad.

43. Sťažovateľ zotrval na názore, že správca dane v protokole z daňovej kontroly ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa pri neuznaní práva na odpočítanie dane nikde neodvolávajú na zneužitie práva alebo účasť žalobcu na daňovom podvode (nikde nie je ani len zmienka o vyhodnotení Axel Kittel testu, čo je pri podvodnom konaní nevyhnutnosťou). V predmetnej daňovej kontrole správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 24 daňového poriadku. Zistené skutočnosti následne aplikoval do hmotnoprávneho predpisu, pričom prijal záver, že u žalobcu pri plnení fakturovanom spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. neboli v zdaňovacom období september 2014 splnené hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zadefinované v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona o DPH. Sťažovateľ sa so záverom správcu dane plne stotožnil a preto v rámci odvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH sú, že (1) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), že (2) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú kumulatívne splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (v danom prípade na žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. V danom prípade nebola splnená 1. podmienka (t. j. predmetné plnenie existuje a nejde o fiktívne plnenie), a preto žalobcovi nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry

45. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ sumarizoval, že rozhodnutia správnych orgánov (sťažovateľa i správcu dane) považuje za jasné, zrozumiteľné a obsahujúce všetky zákonné náležitosti. Sťažovateľ i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné (t. j. nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia), z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili (opis a vyhodnotenie zistení) a tiež ako právnu vec posúdili (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane - § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ), a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. 46. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok, z ktorého odcitoval niektoré pasáže, považuje za vecne správny, reflektujúci na žalobnú argumentáciu žalobcu a preto navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

48. Spornou otázkou, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bola korektnosť právneho posúdenia veci správnym súdom, t. j. či tu skutočne je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu zmätočnosti jeho rozhodnutia.

50. Kasačný súd preto nahliadol do administratívneho spisu, pričom okrem tých skutočností, na ktoré už poukázal správny súd, zistil, že dňa 19.10.2017 vyhotovil správca dane výzvu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorou žalobcovi notifikoval svoje zistenia, a to najmä,

pneumatikami všetkých druhov na nákladné aj osobné automobily. Následne správca dane vo výzve zo dňa 19.11.2017 žalobcovi oznámil, že na základe vyššie uvedených skutočností vznikli u správcu dane opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na preverovanej faktúre a preto správca dane vyzýva žalobcu, aby sa vyjadril k týmto pochybnostiam a pravdivosť údajov uvedených na preverovanej faktúre preukázal. Svoju výzvu finalizoval okrem iného citáciou ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vyhodnotiac konkrétne zistenia, s ktorými správca dane vo výzve zo dňa 19.11.2017 oboznámil žalobcu, dospel kasačný súd k záveru, že pochybnosti správcu dane boli orientované jednoznačne a iba k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok, čo podporila aj správcom dane použitá citácia konkrétnych ustanovení zákona o DPH. Účasť na podvodnom konaní žalobcu vo výzve zo dňa 19.11.2017 nebola ani naznačená.

52. V protokole z daňovej kontroly zo dňa 05.06.2018 správca dane skonštatoval (str. 24), že spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 0230092014 zo dňa 30.09.2024 daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. z titulu dodania služieb uvedených na predmetnej faktúre, a (str. 27) preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z tejto faktúry z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o

Martin Bezák v čase, keď bol konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., uviedol, že spoločnosť sa zaoberala obchodom s pneumatikami. Tento a žiadny iný predmet činnosti uviedla aj pani X.. Z vykonaných dôkazov tak bolo preukázané, že nedošlo k žiadnej zreteľa hodnej interakcii medzi zabezpečovanými pracovníkmi a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., z ktorej by sa dalo vyvodiť, že to bola práve uvedená spoločnosť, ktorá zabezpečovala pracovníkov v

53. Závery z protokolu z daňovej kontroly rezultujúce do porušenia ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevzal správca dane aj do prvostupňového rozhodnutia.

55. Kasačný súd si uvedomuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného/sťažovateľa obsahuje napr. na strane 16 v prvom odseku konštatácie zvádzajúce čitateľa (v tomto prípade bol čitateľom správny súd) k tomu, akoby sťažovateľ mal záujem popri nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva žalobcovi na odpočet DPH súčasne argumentovať podvodným konaním ako paralelným dôvodom pre nepriznanie práva žalobcovi na odpočet DPH („.

podozrenia účasti na daňovom podvode) a akými dôkaznými prostriedkami má podporiť svoje tvrdenia. Toto však podľa názoru kasačného súdu v prejednávanej veci nenastalo (pozri zistenia kasačného súdu z administratívneho spisu opísané v bodoch 50. až 54. tohto rozsudku).

. . nemal ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom bolo získanie daňovej výhody (odpočítanie dane).“ Sporné časti argumentácie správca dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach však ďalej nerozvíjajú. Preto ich nemožno

58. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ucelenosť a konzekventnosť argumentácie daňových orgánov je možné identifikovať len vo vzťahu k ne/splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Pomerne rozsiahle skutkové zistenia, ku ktorým dospeli daňové orgány, nachádzajú svoje právne zarámcovanie iba v kontexte hmotnoprávneho dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi z jeho obchodného vzťahu vyplývajúceho z preverovanej faktúry. Ak by daňové orgány mali skutočne záujem dôsledne uplatniť ako dôvod nepriznania práva účasť žalobcu na podvodnom konaní, musel by tomu zodpovedať jednak zistený skutkový stav a následné vyhodnotenie tzv. Axel Kittel testu, čo je obligátnou procedúrou pri podvodnom konaní.

spochybnená. Preto ani kasačný súd nevníma slovné spojenie „fiktívnosť plnenia“ ako niečo, čo by malo obsahovať konotácie posúvajúce význam tohto spojenia len a výlučne k podvodnému konaniu bez iných významových alternatív.

V argumentácii správcu dane a následne aj sťažovateľa teda išlo jednoznačne o otázku týkajúcu sa ne/splnenia hmotnoprávnych podmienok, kde dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt. 61. S poukazom na doposiaľ uvedené kasačný súd uznal kasačnú sťažnosť za dôvodnú a rozsudok správneho súdu za zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

priznanie práva na odpočet DPH. Úlohou správneho súdu tak bude v medziach žalobných bodov a prihliadajúc na relevantnú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (Súdneho dvora, Ústavného súdu Slovenskej republiky a kasačného súdu) posúdiť, či správca dane a žalovaný svojimi skutkovými zisteniami udržateľne spochybnili splnenie tejto primárnej hmotnoprávnej podmienky žalobcom a či následne žalobca ne/uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázaní naplnenia predmetnej podmienky vo vzťahu k preverovanej transakcii.

63. Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozhodne aj o trovách kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

V Bratislave dňa 30. apríla 2025