8Sfk/2/2023

1. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane (i) z faktúry v celkovej hodnote 393312,00 eur (z toho základ dane v sume 327760,00 eur a DPH 20% v sume 65552,00 eur) za nákup tovaru - počítačové procesory od dodávateľa Andreas Print, s.r.o. (od 17. decembra 2011 pod obchodným menom Niki Copy & Print s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa od 13. júna 2013 stala obchodná spoločnosť MCCE s.r.o.) a (ii) z ďalších dvoch faktúr v celkovej hodnote 103740,00 eur (z toho základ dane v sume 86450,00 eur a DPH 20% v sume 17290 eur) za nákup tovaru - počítačové procesory od dodávateľa TONER EXPRESS s.r.o.

3. Správca dane z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) podľa čl. 7 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie Rady EÚ č. 904/2010“) vydal 20. júna 2013 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 28. júna 2013.

5. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 101431871/2017 z 26. júna 2017 (ďalej aj „protokol“).

Daňovou kontrolou správca dane u žalobcu zistil porušenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 7. Správca dane v odôvodnení uviedol, že kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že predmetom činnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období bol prevažne nákup počítačových komponentov, hlavne počítačových procesorov od zahraničných a tuzemských dodávateľov (platiteľov), pričom žalobca si z nákupu tovaru od tuzemských dodávateľov uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca ako platiteľ následne deklaroval, že nakúpený tovar dodal v prevažnej miere oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH z tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň v inom členskom štáte. K uvedeným transakciám splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že tovar od dodávateľov Andreas Print, s.r.o. a TONER EXPRESS s.r.o. bol nakúpený na sklad, aj na základe objednávok odberateľov, pričom prepravu tovaru od deklarovaných dodávateľov Andreas Print, s.r.o. a TONER EXPRESS s.r.o. k žalobcovi, zabezpečovali a hradili tieto spoločnosti a prepravu k odberateľom žalobcu zabezpečoval žalobca.

· TOMBÁCZ ÉS TÁRSA Kft., so sídlom v Maďarsku (žiadosť o MVI z 2. júna 2015). 9. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102438109/2018 zo 4. decembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil, pretože sa stotožnil so závermi správcu dane. Žalovaný sa stotožnil aj so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa.

10. Správny súd správnu žalobu žalobcu rozsudkom č. k. 5 S 37/2019-130 z 22. novembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ako nedôvodnú zamietol. 11. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd odkázal na rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 2 S 204/2021 zo 6. júla 2022 (zdaňovacie obdobie január 2011) v obdobnej veci žalobcu, ktorá sa týkala totožného predmetu konania (preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na DPH), v rámci totožnej daňovej kontroly, s rovnakými žalobnými dôvodmi uvádzanými žalobcom v správnej žalobe, pričom ako správny súd uviedol, rozdiel spočíval iba v inom zdaňovacom období.

predchádzajúcom rozsudku (pozn. bližšie pozri bod 45 rozsudku správneho súdu sp. zn. 2 S 204/2021 zo 6. júla 2022). 13. Správny súd dal ďalej za pravdu daňovým orgánom, že na veci DPH nemožno v žiadnom prípade aplikovať zákon č. 442/2012 Z. z., pretože to tento zákon v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) expressis verbis vylučuje. Rovnaké vylúčenie vecnej pôsobnosti pre oblasť dane z pridanej hodnoty obsahuje aj smernica Rady 2011/16/EÚ (ďalej len „smernica Rady 2011/16/EÚ“) v čl. 2 ods. 2 (pozn. uvedené je odkazom na predchádzajúci rozsudok sp. zn. 5 S 35/2019 z 19. mája 2020, ktorý zaviazal daňové orgány aplikovať na prejednávanú vec zákon č. 442/2012 Z. z. a smernicu Rady 2011/16/EÚ“). Správny súd v odôvodnení pokračoval, že negatívna enumerácia vecnej pôsobnosti zákona č. 442/2012 Z. z. a aj smernice Rady 2011/16/EÚ má svoje racio v tom, že na medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH sa vzťahuje nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré má priame účinky na území Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, bez potreby osobitnej implementácie v zákone.

Ide totiž o procesnú poriadkovú lehotu, ktorá nemá hmotnoprávny charakter. Ďalej správny súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vo veci HYDINA SK z 30. septembra 2021, C-186/20, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

16. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ okrem iného namieta, že správny súd sa vôbec nezaoberal námietkami uvedenými v podanej žalobe. Zaoberal sa len posúdením dĺžky daňovej kontroly a aplikáciou zákona č. 442/2012 Z. z. a smernice Rady 2011/16/EÚ. Podľa sťažovateľa pritom nešlo o nepodstatné námietky, pretože práve tieto môžu/ mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Správny súd v napadnutom rozsudku ohľadne posúdenia zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH odkázal na rozsudok sp. zn. 2 S 204/2021 zo 6. júla 2022 (zdaňovacie obdobie január 2011), ktorý zase odkázal na predchádzajúci rozsudok správneho súdu v danej veci sp. zn. 5 S 35/2019 z 19. mája 2020, v ktorom však správny súd v bode 79 uviedol na okraj len jednu vetu a ďalej sa posúdeniu nároku na odpočet DPH nevenoval a na žiadne ďalšie námietky sťažovateľa nereflektoval. Uvedené podľa sťažovateľa nemožno považovať za vysporiadanie sa s hmotnoprávnou časťou a považovať ju za uzavretú, ako to uviedol správny súd. Sťažovateľ naďalej zastáva názor, že si uplatnil odpočet DPH zákonným spôsobom a uvedené preukázal najlepšie ako bolo možné. Reálnosť sporných plnení preukázal na základe viacerých na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré boli plne v súlade s tým, čo zákon vyžaduje a čo sa môže od podnikateľského subjektu objektívne vyžadovať.

20. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 27. júla 2023 a ten o veci rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 21. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Kasačný súd má na úvod za potrebné zdôrazniť, že posúdenie otázok právnych vád napadnutého rozsudku správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP) je subsidiárne a nasleduje až vtedy, ak kasačný súd nezistí existenciu vád zmätočnosti (§ 440 ods. 1 písm. a/ až f/ SSP), ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku bez ďalšieho. Osobitne dáva kasačný súd do pozornosti, že nemôže preskúmať správnosť právneho posúdenia správneho súdu v prípade, ak toto právne posúdenie v napadnutom rozsudku nie je vôbec obsiahnuté, resp. nie je riadne vyargumentované, odôvodnené. Aplikujúc tieto východiská sa preto kasačný súd v predmetnej veci zaoberal prioritne sťažovateľom namietanými vadami zmätočnosti napadnutého rozsudku, t. j. nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne nesplnenia zákonných podmienok opodstatňujúcich nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, napriek skutočnosti, že námietky k uvedenej problematike boli sťažovateľom v správnej žalobe vznesené. 23. Vychádzajúc z ustanovenia § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je pochopiteľne aj jeho odôvodnenie. Právo na

odôvodnenie

súdneho rozhodnutia je jedným z čiastkových, no nosných procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania ma právo na také

odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (pozri v tomto smere ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. rozhodnutia IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004, I. ÚS 501/2011 z 3. októbra 2012 a pod.).

V. Záver

27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave. 28. Keďže kasačná sťažnosť sťažovateľa bola z hľadiska namietaných prednostných procesných vád úspešná a viedla bez ďalšieho k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie, kasačný súd opakovane uvádza, že sa ďalej nemohol zaoberať argumentáciou týkajúcou sa právnych vád, ktoré boli vznesené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti. 29. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v tomto rozsudku. Opätovne komplexne posúdi námietky sťažovateľa v správnej žalobe a dôsledne sa vysporiada s jeho argumentáciou v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 SSP, pričom pokiaľ opätovne dospeje k názoru, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietne aj do nového rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. decembra 2024