← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·19. 12. 2024

8Sfk/22/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200482.1

ZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-31S/181/2021
IČS
5021200482
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36417891, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47254483, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101697707/2021 zo dňa 09.09.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/181/2021-78 zo dňa 25. apríla 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/ 181/2021-78 zo dňa 25. apríla 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2018 až august 2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101509933/2020 zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj ako „protokol“). 2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2018 uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených - dodávateľom MPL TRADING spol. s r. o., a to z faktúr č. 218110001, č. 218109501, č.

218111391, predmetom ktorých bolo dodanie rôzneho stavebného materiálu, - dodávateľom F.H.U. BOSSI Grzegorz Zygadło, Nowy Targ (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu), a to z faktúr č. 1/18/UE, č. 16/18/KZAL, č. 17/18/KZAL, č. 2/18/ EU, predmetom ktorých bol kuchynský nábytok, spotrebiče do domácnosti (rúra, umývačka, mikrovlnka), - dodávateľom TS-INVEST SK, s.r.o., a to z faktúry č. 3007201802, predmetom ktorej bol „nájom traktor - štiepkovač za mesiac júl 2018“ a faktúry č. 3007201803, predmetom ktorej bola „preprava MACOM Humenné, Lučenec, Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota, 7935 km/055 Eur“. 3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100310386/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane sume 4288,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. 4. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľmi MPL TRADING spol. s r. o. a F.H.U. BOSSI Grzegorz Zygadło z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). 5. Vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s.r.o. nepriznal správca dane žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúr ním vystavených z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Pri zdaniteľnom plnení, predmetom ktorého bol prenájom traktora - štiepkovača, nebolo podľa správcu dane navyše preukázané, že prijaté plnenie použil žalobca na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. 6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101697707/2021 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobcu, požadujúc jej petitom zrušenie preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 8. Žalobca v správnej žalobe bližšie poukázal na to, že - dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu nie je možné vykladať extenzívne na jeho ťarchu a zaťažovať ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval, - nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení, - objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, - závery daňových orgánov, ktorými rozporujú skutočnosti preukázané vyjadreniami žalobcu,

dodávateľa, odberateľa a listinnými dôkazmi, sú len výsledkom voľnej úvahy, neopierajú sa o žiadne relevantné argumenty, ale z pozície moci bez akejkoľvek opory v skutkovom stave popierajú všetky žalobcom predložené dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce v prospech žalobcu,

- zistenie pochybností na strane dodávateľov nie je relevantným základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH, - ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia vo forme tovaru alebo služby a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. 9. Žalobca ďalej dôvodil, že už počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania poukazoval na judikatúru, ktorú možno na danú situáciu analogicky použiť.

Osobitne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) vo veciach sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/82/2007, sp. zn. 4Sžf/16/2010, sp. zn. 5Sžf/49/2010), nakoľko má za to, že právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, nielen počas súdneho konania, ale v každom konkrétnom prípade, v ktorom je právo uplatňované. 10.

Z rozhodnutí daňových orgánov nadobudol žalobca dojem, že tieto si stanovili vopred za cieľ nepriznať žalobcovi ním uplatnený nárok, čomu následne prispôsobili celú svoju činnosť v rámci daňového konania. Vedome svoju argumentáciu sústredili iba na dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu, resp. na tie, ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov, pričom úmyselne nezohľadňovali skutočnosti v prospech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány nehodnotili dôkazy jednotlivo a následne všetky vo vzájomnej súvislosti, ale brali do úvahy len niektoré nimi vybrané. Zo strany daňových orgánov neboli predložené žiadne tzv. dôkazy z opaku, ktoré by tvrdenia žalobcu relevantne vyvracali.

11. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/181/2021-78 zo dňa 25.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v celom rozsahu.

12. V napadnutom rozsudku sa správny súd sústredil na kategóriu zrozumiteľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a to výlučne vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s.r.o. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia prezentoval viacero protichodných dôvodov vedúcich k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Konkrétne v dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. podľa správneho súdu uvádzal, že „správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o. a odvolávajúcim sa, pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného dodávateľa TS-INVEST SK, s. r. o., ktorý vystavoval faktúry, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Deklarovaný dodávateľ TS- INVEST SK, s. r. o. daň fakturovanú odvolávajúcemu sa reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znížil ´fiktívnymi´ faktúrami od ďalších pochybných

a nekontaktných dodávateľov. Sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom TS- INVEST SK, s. r. o. nemajú materiálny základ a boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia“. Z rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že „ak k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že odvolávajúci sa o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že odvolávajúci sa k spornému prenájmu traktora neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlenia a k spornej preprave tovaru predložil doklady (záznamy o prevádzke vozidla), ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou dodatočne sám vyhotovil, a taktiež boli zistené skutočnosti, ktoré indikujú, že prepravu tovaru vykonával sám odvolávajúci sa“. Napokon žalovaný uviedol, že „skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o.“

13. Na rozdiel od názorov vyjadrených žalovaným správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podľa správneho súdu založil dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH z faktúr vystavených spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. a z toho plynúci záver o vyrubení rozdielu dane žalobcovi na konštatovaní, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre žalobcovi.

Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane nespochybnil vykonanie prepravy pre spoločnosť SALTICON SK, s. r. o. (odberateľská spoločnosť), ale nebolo preukázané, kto v skutočnosti prepravu vykonal. Pokiaľ ide o prenájom traktora od rovnakej dodávateľskej spoločnosti, tu správca dane poukázal aj na absenciu dôkazov reálneho plnenia.

14. Správny súd pripomenul, že rozlišovanie konkrétnych dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne alternovať, ako to učinil žalovaný, keď v prípade dodania služieb spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. podľa správneho súdu zmätočne jednak spochybňoval osobu dodávateľa, následne reálnosť plnenia a tiež odkázal na podvodné konanie. Išlo o dôvody, ktoré sú nezlučiteľné z hľadiska posudzovania konkrétneho skutkového stavu a nemožno ich aplikovať na individuálny skutkový stav súčasne.

15. Z napadnutého rozhodnutia možno podľa správneho súdu vyvodiť tri rôzne skutkové podstaty zakladajúce neakceptovanie práva žalobcu na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. (spochybnená reálna existencia plnenia, spochybnená osoba dodávateľa, spáchanie daňového podvodu), čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom za daných okolností správny súd nevedel identifikovať, koho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie podmienok pre odpočítanie dane, resp. nepriznanie

tohto práva. 16. Správny súd poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky).

V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, § 30). 17. Záverom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že označené zmätočné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane neidentifikoval v prípade dodávateľov MPL TRADING spol. s r.o. a F.H_U_ BOSSI Grzegorz Zygadło. Správny súd však deklaroval, že nemohol pristúpiť k čiastočnému zamietnutiu žaloby, z ktorého dôvodu bolo rozhodnutie zrušené v celosti a bližšie sa materiálnou podstatou žalobných námietok nezaoberal.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

18. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, považujúc napadnutý rozsudok za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Zdôraznil, že dôvodom nepriznania práva žalobcovi na odpočet DPH v súvislosti s dodávateľom TS-INVEST SK, s.r.o. bolo porušenie hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH), pretože dodanie prostredníctvom deklarovaného dodávateľa bolo relevantne spochybnené. Išlo teda o spochybnenie na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. 19. Negatívne informácie, ktoré identifikujú podvodné prvky, prípadne podvodné a nezákonné konanie dodávateľa, sú v preskúmavanom rozhodnutí uvedené predovšetkým z dôvodu, že boli zistené a vyšli najavo pri správe daní a mali za následok vznik dôvodných pochybností správcu dane o dodaní prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, pričom spôsobili prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Uvedené nezrovnalosti zistené u dodávateľa neboli automaticky dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie DPH. 20. Sťažovateľ na podporu svojej sťažnostnej argumentácie poukázal na iný rozsudok správneho súdu sp. zn. 30S/182/2021 zo dňa 22.02.2023, týkajúci sa tých istých účastníkov, avšak iného zdaňovacieho obdobia v rámci tej istej daňovej kontroly (august 2018), kde pri rovnakom dodávateľovi a rovnakej argumentácii použitej žalovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia správny súd žalobu zamietol, dospejúc k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2018. 21. V písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalobca stotožnil so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku, ktorý považuje za vecne správny. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

23. Správny súd spôsobom, akým argumentačne uchopil vec, zúžil spornú otázku v rámci súdneho prieskumu a tým aj v kasačnom konaní v podstate iba na dodávateľskú spoločnosť TS-INVEST SK, s.r.o., nakoľko vyčíta žalovanému (bod 20. rozsudku), že z preskúmavaného rozhodnutia možno vyvodiť tri rôzne skutkové podstaty zakladajúce neakceptovanie práva žalobcu na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou TS-INVEST, s.r.o. - (1) spochybnená reálna existencia plnenia, (2) spochybnená osoba dodávateľa, (3) spáchanie

daňového podvodu. Uvedená pluralita vedľa seba stojacich vzájomne protichodných dôvodov pre nepriznanie nároku na odpočet DPH mala podľa správneho súdu spôsobiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, znemožňujúcu správnemu súdu realizáciu jeho prieskumnej pôsobnosti, keď za daných okolností správny súd nevedel identifikovať, koho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia alebo nesplnenia podmienok na priznanie práva žalobcovi na odpočítanie DPH.

24. Vychádzajúc z takto vymedzenej spornej otázky oboznámil sa kasačný súd bližšie s obsahom administratívneho spisu, pričom zistil nasledovné: 25. Vo Výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov zo dňa 15.06.2020 správca dane žalobcovi vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. notifikoval, že rozporné vyjadrenia zakladajú pochybnosti o tom, kto skutočne a reálne prepravu vykonal (s. 9 výzvy) a že vykonanými preverovaniami neboli odstránené pochybnosti správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie v preverovaných faktúrach, boli vo všetkých prípadoch reálne poskytnuté spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. pre odberateľa Stavoinvest SK, s.r.o. (s. 13 výzvy). 26.

V protokole správca dane vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. konštatuje nasledovné: - Pri faktúre týkajúcej sa prepravy porušil žalobca ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre, - Pri faktúre týkajúcej sa nájmu traktora porušil žalobca ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne a že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, t. j. dňom poskytnutia služby. V súvislosti s deklarovaným plnením bolo

zistené porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH aj tým, že odpočet bol uplatnený zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že ich žalobca použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. 27. Z prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. možno identifikovať nasledovné vyjadrenia, resp. závery správcu dane: - Správca dane nespochybnil skutočnosť, že služby (prenájom traktora) mohli byť reálne, ale počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto ich skutočne vykonal (s. 17 prvostupňového rozhodnutia), - Nebolo preukázané počas výkonu daňovej kontroly, kto reálne prepravu vykonal (s. 17-18 prvostupňového rozhodnutia), - Správca dane počas výkonu daňovej kontroly nezabezpečil také jednoznačné dôkazy, ktoré by preukázali, že preprava nebola reálne vykonaná. Vykonanými preverovaniami správcu dane bolo spochybnené a preukázané, že údaje na predložených faktúrach a iných dokladoch nie sú vierohodné a nie je zrejmé, kto prepravu v skutočnosti vykonal (s. 19 prvostupňového rozhodnutia). - Na s. 22-23 prvostupňového rozhodnutia správca dane zopakoval sumarizujúce konštatácie z

protokolu (viď bod 26. tohto rozsudku). 28. Pokiaľ ide o preskúmavané rozhodnutie žalovaného, okrem sentencií (tvrdení), ktoré v jeho odôvodnení identifikoval správny súd (viď bližšie bod 12. tohto rozsudku), možno z neho vyabstrahovať nasledovné závery: - „Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s.r.o. a odvolávajúcim sa, pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného dodávateľa TS- INVEST SK, s.r.o.

. . .“ (s. 18 preskúmavaného rozhodnutia), - „Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že odvolávajúci sa nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa TS-INVEST SK, s.r.o.

. . .“ (s. 19 preskúmavaného rozhodnutia), - „. . . k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo. . .“ (s. 19 preskúmavaného rozhodnutia), - „. . . dodávateľovi TS-INVEST SK, s.r.o. uvedenému na sporných faktúrach vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK,

s.r.o. . . .“ (s. 20 preskúmavaného rozhodnutia). 29. K otázke dôkazného bremena v daňovom konaní existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch NS SR sp. zn. 1Sžf/ 10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

Ak daňový subjekt, na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia NS SR sp.?zn.?9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

30. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších

dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“.

31. Kasačný súd považuje za vhodné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na?ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/ 20 zo?dňa?9. ?decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. ?septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20, bod 24).

Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako?zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre v súlade s objektívnou realitou sa zaraďuje medzi?podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

32. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd dospel k záveru, že pre ním zistené tri rôzne skutkové podstaty znamenajúce neakceptovanie práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. (spochybnená reálna existencia plnenia, spochybnená osoba dodávateľa, spáchanie daňového podvodu) nevedel identifikovať, koho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie podmienok pre odpočítanie dane, resp. nepriznanie tohto práva. Uvedené sa podľa správneho súdu pretavilo do vady nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pre ktorú bolo nevyhnutné ho zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

33. Kasačný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že vadou nepreskúmateľnosti ani vo všeobecnej rovine žalobca v správnej žalobe vôbec neargumentoval a taktiež v správnej žalobe nie je ani náznak argumentácie namietajúcej tie zistenia, ku ktorým dospel správny súd (viď body 14., 19. a 20. napadnutého rozsudku) s rezultátom, že sú vedľa seba žalovaným prezentované vzájomne argumentačne nezlučiteľné dôvody pre nepriznanie práva na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom TS-INVEST SK, s.r.o., čo bez ďalšieho znemožňuje identifikáciu subjektu zaťaženého dôkazným bremenom v preskúmavanom daňovom konaní.

34. Argumentácia žalobcu v správnej žalobe smeruje podľa zistení kasačného súdu výlučne k negácii záverov daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH žalobcom, resp. o nepreukázaní dodania zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi.

35. Pre tvrdenie správneho súdu, že žalovaný mal vo vzťahu k zdaniteľným plneniam fakturovaným spoločnosťou TS-INVEST SK, s.r.o. ako jedným z dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH argumentovať spochybnením reálnej existencie plnenia, nenašiel kasačný súd vôbec žiadnu oporu v obsahu administratívneho spisu (viď podrobnú obsahovú analýzu listín a rozhodnutí vydaných daňovými orgánmi v bodoch 25. až 28. tohto rozsudku).

36. Kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom správneho súdu (bod 20.), že tento nevedel v prejednávanej veci identifikovať, koho zaťažuje dôkazné bremeno. Otázka identifikácie subjektu zaťaženého v daňovom konaní dôkazným bremenom je otázkou právnou, vyplývajúcou zo zákona o DPH, judikatúry kasačného súdu, Ústavného súdu SR a SD EÚ, z ktorých je zrejmé, že pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je dôkazné bremeno primárne na kontrolovanom daňovom subjekte, pri preukazovaní účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na správcovi dane. Ak správny súd mal k dispozícii žalovaným na viacerých miestach opakovaný záver, že k dodaniu zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom reálne nedošlo a uvedená argumentačná línia sa konzistentne vinula od počiatku jednotlivými štádiami daňového konania (výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam, protokol, prvostupňové rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie), tzn. ak bol konštantne spochybňovaný status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, išlo jednoznačne o otázku týkajúcu sa splnenia hmotnoprávnych podmienok, kde dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt.

Ak tejto argumentácii korešpondovali žalobné body, čo podľa názoru kasačného súdu bolo tiež splnené, mal v takom prípade správny súd pristúpiť k súdnemu prieskumu rozhodnutí daňových orgánov v intenciách žalobných námietok, nakoľko kasačný súd nezistil existenciu žiadnej prekážky, ktorá by takémuto postupu správneho súdu bránila.

Pokiaľ sa svojej povinnosti realizovať súdny prieskum správny súd vyhol vyrobením si od žalobných bodov nezávislého dôvodu na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, keď na správnou žalobou požadovaný súdny prieskum rezignoval (správny súd sám uviedol, že „bližšie sa materiálnou podstatou žalobných námietok nezaoberal“), je rezultát tohto jeho prístupu - napadnutý rozsudok - potrebné vnímať ako postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Kasačný súd si uvedomuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje na stranách 18-20 pasáže zvádzajúce čitateľa (v tomto prípade bol čitateľom správny súd) k tomu, akoby žalovaný mal záujem argumentovať podvodným alebo zneužívajúcim konaním ako paralelným dôvodom pre nepriznanie práva žalobcovi na odpočet DPH, avšak pri podrobnom preštudovaní sporných častí odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že tieto sú samy osobe z hľadiska obsahovej koherentnosti textu odôvodnenia štylisticky osamelými ostrovčekmi nevytvárajúcimi ucelenú konzistentnú a konzekventnú argumentáciu podvodným alebo zneužívajúcim konaním, a čo je dôležité, že tieto vecne vôbec nenarúšajú záver daňových orgánov o tom, že bol spochybnený status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby prostredníctvom spochybnenia spoločnosti TS-INVEST SK, s.r.o. ako reálneho dodávateľa fakturačne deklarovaných zdaniteľných plnení.

38. S poukazom na uvedené uznal kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú a rozsudok správneho súdu za zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto ho v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

na ďalšie konanie. 39. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru kasačného súdu (§ 469 SSP) správny súd po vrátení veci vykoná súdny prieskum celého správnou žalobou napadnutého preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných bodov, a to vo vzťahu ku všetkým zdaniteľným plneniam, z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaniteľnom období uplatnil nárok na odpočet

DPH. 40. Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozhodne aj o trovách kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. decembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Sfk/22/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik