8Sfk/23/2025

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2011, o ktorej vyhotovil protokol č. 103307066/2016 zo dňa 6. júna 2016 (ďalej len „protokol“). 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 100365778/2020 zo dňa 6. februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 13.883,39 € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011.

6. Správca dane následne vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia roku 2011 u žalobkyne a prostredníctvom MVI (žiadosť č. 1794753/2015 zo dňa 22. decembra 2015) preveroval, či došlo k reálnemu uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi. Dňa 12. apríla 2016 správca dane obdržal odpoveď, podľa ktorej DIČ bolo spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. zrušené dňa 14. augusta 2013, keďže spoločnosť bola v sídle nedostupná. Konateľom bol v rozhodujúcom období pán Fazekas Imre, ktorý je nedostupný a nepredložil dokumentáciu. Spoločnosť nemala žiadne priestory vhodné na skladovanie kovového materiálu.

Z týchto vyplýva nekontaktnosť pána Fazekasa Imreho, ktorý sa mal presťahovať do Rumunska a zistenie, že v sídle maďarskej odberateľskej spoločnosti nebola vykonávaná ekonomická činnosť. Spoločnosť vo svojich daňových priznaniach deklarovala intrakomunitárne dodania, nebolo z nich však možné zistiť, o dodania akého tovaru išlo. Neboli k dispozícii žiadne doklady. Hlavnou podnikateľskou činnosťou predmetnej spoločnosti bolo sprostredkovanie obchodu a odberateľ nemal zaevidovaných žiadnych zamestnancov. Získaná bola tiež listina od Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, podľa ktorej pán Fazekas Imre podľa údajov od rumunskej polície nie je zaznamenaný v evidencii obyvateľov a ide pravdepodobne o fiktívnu identitu.

9. K predloženým vážnym lístkom žalovaný uviedol, že sú na nich zaznamenané vozidlá, na ktoré bol tovar žalobkyne naložený a dopravený na hraničný priechod s Maďarskom. Správca dane nespochybnil naloženie tovaru, avšak spochybňuje to, že jeho nadobúdateľom v zahraničí bola spoločnosť deklarovaná v predložených dokladoch - PROFEET HUNGARY KFT.

odberateľa. V predložených CMR dokladoch pritom nie je uvedené konkrétne miesto vykládky tovaru. Hoci je ako odberateľ uvedená spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. a jej sídlo, v tomto vykládka tovaru nemohla byť realizovaná. 11. Prostredníctvom MVI tiež správca dane zistil, že prepravné spoločnosti B.B_Z_ - TRANSPORT KFT. A BÁRDOS - TRANSPORT BT. sú nekontaktné, druhá menovaná spoločnosť je zrušená. Nepodarilo sa preto preveriť a potvrdiť uskutočnenie prepravy konkrétnemu odberateľovi v Maďarsku. Žiadny z predložených dokladov nepreukazuje prevzatie tovaru deklarovaným odberateľom na deklarovanom mieste fyzickej vykládky

Maďarska. Na druhej strane však nebolo žalobkyňou a vykonaným dokazovaním preukázané, že preprava bola vykonaná od žalobkyne deklarovanému odberateľovi. Túto skutočnosť nepotvrdil ani deklarovaný maďarský odberateľ a ani deklarovaní prepravcovia tovaru.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Podľa názoru žalobkyne správca dane účelovo prerušil dvakrát daňovú kontrolu. Podľa jej názoru mal k dispozícii všetky informácie, aby už na začiatku daňovej kontroly vedel ustáliť, že bude potrebné preveriť nielen prepravcov tovaru, ale aj odberateľov tovaru v zahraničí.

sú relevantné. Jeho nekontaktnosť niekoľko rokov po uskutočnení obchodov nemôže ísť na ťarchu žalobkyne. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, že žalobkyňa komunikovala a dohadovala obchody s pánom C., hoci nemala počas daňovej kontroly kópiu plnej moci, táto osoba bola v súlade s internými predpismi žalobkyne na začiatku obchodného vzťahu identifikovaná a overená. Odberateľ zároveň deklaroval obchody so žalobkyňou v daňovom priznaní, čo potvrdzuje, že pán C. konal za odberateľa.

Pokiaľ orgány finančnej správy odmietli žalobkyňou navrhované dôkazy s tým, že tieto neboli navrhnuté už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, žalobkyňa namietala, že takéto obmedzenie nevyplýva z Daňového poriadku a nie je preto dôvodom na odmietnutie dôkazných návrhov žalobkyne. 22. Žalobkyňa zdôraznila, že ňou predložené CMR doklady obsahujú dátum, pečiatku a podpis, a preto preukazujú, že odberateľ prevzal tovar od prepravcu. Preprava bola zabezpečovaná odberateľom a prepravcovia poznali presné miesto vykládky tovaru od objednávateľa prepravy. Nebolo pritom povinnosťou a ani dôkazným bremenom žalobkyne, aby preukazovala, na ktorom konkrétnom mieste bol tovar vyložený.

23. Podľa názoru žalobkyne je tiež rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené, keď sa tento náležite nevysporiadal s jej argumentáciou vo vyrubovacom konaní. 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/239/2020-103 zo dňa 12. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol.

Práve tieto dátumy považoval správny súd za rozhodujúce. Je pravda, že na formulároch odpovedí MVI je uvedený skorší dátum zaslania odpovede, ale nebol preukázaný skorší dátum jej doručenia správcovi dane. Práve doručením odpovedí správcovi dane odpadli dôvody prerušenia daňovej kontroly a od tohto dátumu bolo potrebné v daňovej kontrole pokračovať. Správca dane týmto spôsobom postupoval.

27. Správny súd dal do pozornosti kľúčové zistenia správcu dane a žalovaného, že IČ DPH zahraničného odberateľa bolo dňa 14. augusta 2013 zrušené, zistenia z MVI, že prepravcovia tovaru sú nekontaktní a zrušení a nemohli potvrdiť realizovanie prepravy, zistenia z MVI, že odberateľ a jeho konateľ sú nekontaktní, a nemôžu tak potvrdiť uskutočnenie obchodov so žalobkyňou. Rovnako aj v prípade obchodov s inými spoločnosťami (FERRO CORE, s.r.o.) bol pri MVI odberateľ žalobkyne nekontaktný a hoci priznal intrakomunitárne dodanie v daňových priznaniach, nebolo možné určiť, o aký tovar išlo. Pán C. nebol zástupcom a ani poverenou osobou deklarovaného odberateľa. Preverením prepravy prostredníctvom EČV vozidiel cez mýtny systém Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo zistené, že tieto vozidlá prekročili štátnu hranicu s Maďarskom, avšak nepreukázali prepravu v Maďarsku a doručenie tovaru konečnému odberateľovi, resp. jeho identitu.

29. Z obsahu CMR dokladov správny súd zistil, že v nich je v časti 3 uvedené miesto vykládky - Ferona a.s., prevádzka Košice a subjekt, ktorý tovar prevzal - zahraničný odberateľ. 30. Podľa názoru správneho súdu bolo v prípade uplatnenia práva na oslobodenie od dane dôkazné bremeno na strane žalobkyne. Táto nepredložila riadne vyplnené CMR doklady, preprava nebola riadne potvrdená prepravcom či odberateľom, dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúrach. Nekontaktnosť prepravcov tak podľa správneho súdu nebola jedinou relevantnou pochybnosťou, ktorú správca dane a žalovaný vzniesli v predmetnej veci.

32. Správca dane a žalovaný pritom náležite preverili všetkých prepravcov, ktorí prepravovali tovar v zdaňovacom období júl 2011, pričom na preskúmanie iných nebol v tejto veci dôvod. 33. Pokiaľ žalobkyňa namietala nevykonanie výsluchu P.. K. a pána C., aj podľa názoru správneho súdu tieto dôkazné návrhy boli predložené oneskorene, pričom ich vykonanie by porušovalo účel daňovej kontroly a koncentračnú zásadu pri predkladaní dôkazov v rámci daňovej kontroly (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 218/2024 zo dňa 24. apríla 2024 či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/27/2021 zo dňa 28. júna 2023).

34. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

36. Podľa názoru sťažovateľky prerušenie daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/15/2016). Pri prerušení daňovej kontroly je potrebné postupovať účelne a efektívne - v súlade s princípom proporcionality, vyžadovať informácie komplexne a nie po častiach (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/2/2018). V predmetnej veci podľa názoru sťažovateľky mohol správca dane vyžadovať všetky potrebné informácie už počas prvého MVI, nebolo potrebné, aby daňovú kontrolu prerušoval dvakrát. Keďže sťažovateľka predložila všetky požadované doklady, správca dane si mohol ustáliť nielen to, akú prepravu potrebuje overiť v zahraničí, ale aj to, akých odberateľov bude v zahraničí preverovať. Podľa názoru sťažovateľky neexistoval žiaden racionálny dôvod pri prvom prerušení daňovej kontroly zasielať iba MVI na preverenie prepravcov.

37. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnych dodaniach sťažovateľka zdôraznila, že predložila všetky doklady vyžadované § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v momente uskutočnenia

V tomto smere predložila vystavenú faktúru a vyplnené CMR, na ktorých odberateľ potvrdil prevzatie tovaru. Okrem toho sťažovateľka predložila aj doklady podľa § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH, a to vážne lístky, atesty, kúpnu zmluvu, potvrdenie o úhrade a o realizácii obchodu.

38. Pokiaľ orgány finančnej správy a správny súd spochybňujú predložené CMR s tým, že v nich nie je obsiahnuté konkrétne miesto vykládky tovaru v Maďarsku a odberateľ v mieste sídla nemal skladové priestory, sťažovateľka namieta, že prepravcovia poznali presné miesto vykládky. Odberateľ dával prepravcom presné inštrukcie, čo nie je neštandardné, pričom zmeny v preprave po odovzdaní tovaru neboli v sfére vplyvu sťažovateľky. Nie je dôkazným bremenom sťažovateľky preukazovať, na ktorom konkrétnom mieste bol tovar u odberateľa vyložený.

S týmto rozsudkom sa správny súd náležite nevysporiadal. 40. Ak správny súd poukázal na to, že chyby v CMR, na ktoré poukázal správny súd, sú len formálne - išlo len o zjavnú zámenu políčok (vo vykládke označený dodávateľ, v nakládke zase odberateľ). Tieto chyby nespôsobujú nerelevantnosť predložených CMR dokladov.

41. Sťažovateľka tiež namieta aj záver súdu, že nebolo potrebné vykonať zisťovanie ku všetkým prepravcom, ktorí v roku 2011 prepravovali tovar pre odberateľa. Správny súd sa najmä nezaoberal námietkou sťažovateľky, že hoci iní prepravcovia neprepravovali tovar v dotknutom zdaňovacom období, mohli poskytnúť informácie o fungovaní a správaní odberateľa, ktoré by boli relevantné. Správny súd sa ani nevenoval argumentácii sťažovateľky k tomu, prečo za odberateľa konala s pánom C.. A nevysporiadal sa ani s argumentáciou sťažovateľky ohľadom tvrdenej fiktívnej identity pána I. Fazekasa, konateľa odberateľa.

43. Rovnako sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie námietky nevykonania výsluchu navrhovaných svedkov - P.. K. a pána C.. Opätovne tvrdila, že právna úprava vyrubovacieho konania výslovne nevylučuje vykonanie dôkazov navrhnutých až vo vyrubovacom konaní. Ak aj po vypočutí svedkov v odvolacom konaní správca dane vo vzťahu k odberateľovi konštatoval, že mu neboli ozrejmené dôvody nadviazania spolupráce s odberateľom, práve v nadväznosti na toto navrhla sťažovateľka vypočutie bývalého generálneho riaditeľa v čase realizácie obchodov a obchodného riaditeľa spoločnosti, ktorí mohli objasniť nastavenie interných kontrolných mechanizmov a bežné obchodné podmienky. 44. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením správneho súdu a námietky sťažovateľky považoval za nedôvodné.

IV. 1.

49. Kasačný súd sa s touto argumentáciou sťažovateľky nestotožňuje. Dáva pritom do pozornosti, rovnako ako správny súd, že správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu za účelom vykonania MVI - preverenia prepravcov sťažovateľky, ktorí mali podľa predložených CMR prepravovať tovar deklarovanému odberateľovi. Kasačný súd nevníma v tomto smere svojvoľný postup správcu dane, keďže potvrdenie prepravy zo strany prepravcov mohlo viesť k potvrdeniu obchodov sťažovateľky so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT. bez ďalšieho.

Tento procesný postup správcu dane považuje kasačný súd za logický, odôvodnený aktuálnym dôkazným stavom v daňovej kontrole a v predmetnej veci nepozoruje žiadne prvky svojvôle či účelovosti postupu správcu dane (správca dane sa pri opätovnom prerušení daňovej kontroly nedopytoval na skutočnosti nesúvisiace s daňovou kontrolou a pod.).

51. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že túto vec je potrebné odlíšiť od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21. februára 2019. V predmetnej veci totiž išlo o tri prerušenia daňovej kontroly, neodôvodnené procesným postupom, presahujúce v celkovej dĺžke 1 rok a 4 mesiace zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, kde príslušný správny súd v konaní o žalobe proti nečinnosti konštatoval neodôvodnenú nečinnosť správcu dane v priebehu daňovej kontroly (bod 51 predmetného rozhodnutia). O takúto vec však v prípade sťažovateľky nejde.

IV. 2.

53. Podľa čl. 139 ods. 1 druhá veta Smernice oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1.

inom členskom štáte. 55. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

57. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19).

Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

59. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C- 80/ 11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 60. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa

Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

62. Zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje okruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011. „Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

. . musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).

Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77). 67. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd zdôrazňuje, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na oslobodenie zo sporných obchodov sťažovateľky od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011 bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu identity skutočného nadobúdateľa/odberateľa deklarovaných tovarov. Správca dane a žalovaný spochybnením toho, že skutočným nadobúdateľom tovaru v Maďarsku bola spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT., pri nezistení iného skutočného odberateľa/odberateľov, spochybnili materiálnu podmienku - statusu skutočného odberateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

Správca dane však v tomto smere nezostal nečinný, ale vykonaným dokazovaním preveroval relevantné skutočnosti vyplývajúce z dokladov predložených sťažovateľkou. 69. Kasačný súd v zhode so správnym súdom považuje v predmetnej veci za kľúčové zistenia správcu dane, že (i) že v predložených CMR dokladoch absentovalo riadne a podrobné uvedenie skutočnej adresy dodávky/vykládky tovaru, (ii) pri preverovaní odberateľa prostredníctvom MVI bol tento (rovnako ako jeho konateľ) nekontaktný, nepredložil žiadnu dokumentáciu potvrdzujúcu uskutočnenie deklarovaných obchodov a ani ich nepotvrdil, (iii) pri preverovaní odberateľa prostredníctvom MVI bolo zistené, že jeho sídlo je virtuálne a nemá iné skladovacie priestory, kam by mohol byť tovar od sťažovateľky doručený, (iv) pri preverovaní prepravných spoločností prostredníctvom MVI boli tieto nekontaktné alebo zrušené, nepredložili žiadne potvrdenia o realizácii prepravy a ani neuviedli adresy určenia prepravy tovaru, (v) zistenie, že pán C., ako osoba, s ktorou sťažovateľka za odberateľa dojednávala jednotlivé obchody, nemal preukázateľný právny vzťah s deklarovaným

71. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že v elektronickom mýtnom systéme bol zaznamenaný pohyb vozidiel s tovarom až k štátnej hranici s Maďarskom, kasačný súd len dodáva, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje, kto bol skutočný nadobúdateľ tovaru v Maďarsku a či to naozaj bola spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT., ktorú orgány finančnej správy spochybnili. Z dôvodu, že deklarovaní prepravcovia tovaru neboli spôsobilí predložiť žiadne dôkazy o uskutočnení prepravy tovaru v Maďarsku, odberateľovi tovaru alebo o mieste jeho vykládky, ako aj z dôvodu, že v predložených CMR dokladoch absentovalo uvedenie konkrétneho miesta vykládky tovaru, preukázanie prepravy tovaru k slovenským hraniciam označenými vozidlami nepreukazuje, kto bol jeho skutočným odberateľom.

V predmetnej veci bola deklarácia spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. obsiahnutá v daňovom priznaní spochybnená vykonaným dokazovaním správcu dane a žalovaného. Rozhodujúce pochybnosti pritom boli, (i) že spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. nepotvrdila pri MVI uskutočnenie obchodu a nedisponovala priestorom, kde by tovar mohol byť dodaný - takýmto priestorom nebolo ani jej sídlo, ako údaj uvedený na CMR doklade, (ii) všeobecne vyplnený CMR doklad, kde okrem sídla spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. nebola uvedená iná konkrétna adresa vykládky tovaru, (iii) prepravné spoločnosti neposkytli žiadne informácie o uskutočnenej preprave tovaru na území Maďarskej republiky - komu a kam bol tovar doručený a (iv) sťažovateľka ani nepreukázala, že by obchody dojednávala a o nich komunikovala s osobou, ktorá bola oprávnená konať za spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. Tieto pochybnosti sú aj podľa názoru kasačného súdu vo svojom vzájomnom prepojení, súhrne relevantné, sťažovateľka ich vo vykonanom dokazovaní nevyvrátila a ani neprodukovala dôkazy na ich vyvrátenie.

74. Kasačný súd tiež dodáva, že pokiaľ sťažovateľka v CMR dokladoch uvádzala ako miesto určenia tovaru Maďarsko, s ohľadom na znenie § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011, toto nemožno vnímať ako vadu CMR dokladu. Nič to však nemení na tom, že takéto vymedzenie miesta dodania fakticky zhoršuje dôkaznú situáciu sťažovateľky v prípade, akým je aj tento, keď vykonaným dokazovaním bolo spochybnené skutočné doručenie tovaru zahraničnej zdaniteľnej osobe, resp. osobe identifikovanej pre daň v

75. Odkaz sťažovateľky na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/39/2021 zo dňa 28. apríla 2023 nie je v tejto veci vhodný. Pre uvedené rozhodnutie bolo totiž relevantné to, že hoci správca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli relevantné pochybnosti o mieste určenia dodávky tovaru uvedenom na CMR doklade, tieto boli rozptýlené predloženou knihou jázd ako aj výpoveďou svedka - vodiča. Inými slovami, vykonané dokazovanie (ďalšie dôkazy) vo veci sp. zn. 1Sžfk/39/2021 viedlo k záveru, že napriek pochybnostiam o miestach dodania uvedených na CMR dokladoch, tovar bol s istotou prepravený do Českej republiky, a to v prospech tam deklarovaného odberateľa.

76. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správca dane nevykonal zisťovanie aj k iným prepravcom, ktorí síce prepravovali tovary žalobkyne v roku 2011 spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT., avšak nie v zdaňovacom období júl 2011, kasačný súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou správneho súdu. Tento dôkazný návrh zjavne nebol relevantný, keďže nemohol preukázať deklarované obchodné vzťahy sťažovateľky so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT. v období júl 2011. To, že sťažovateľka v iných zdaňovacích obdobiach a cez iných prepravcov mohla obchodovať so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT., nič nemení na tom, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2011 neuniesla svoje dôkazné bremeno pre splnenie hmotnoprávnych podmienok. Bezproblémový obchod v iných mesiacoch roku 2011 tiež neznamená (bez ďalšieho), že aj v zdaňovacom období júl 2011 boli obchody so sťažovateľkou PROFEET HUNGARY KFT. riadne zrealizované.

78. Obdobne ak sťažovateľka namieta, že správca dane, žalovaný a správny súd z nesprávnych dôvodov odmietli návrhy sťažovateľky na vykonanie dokazovania výsluchom P.. K. a pána C. (bývalého generálneho riaditeľa v čase realizácie obchodov a obchodného riaditeľa spoločnosti), kasačný súd dáva do pozornosti, že sťažovateľka potrebu ich vypočutia odôvodňovala objasňovaním interných kontrolných mechanizmov a bežných obchodných podmienok sťažovateľky. Bez ohľadu na povahu a správnosť argumentácie správcu dane, žalovaného a správneho súdu (ohľadom oneskoreného predloženia týchto dôkazných návrhov), kasačný súd konštatuje, že tieto dôkazné návrhy neboli spôsobilé objasniť miesto doručenia tovaru v zahraničí, skutočných odberateľov tovaru v zahraničí a pod.

V. Záver

79. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 80. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025