8Sfk/26/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľa): Arminius a. s., IČO: 36740799, so sídlom Pestovateľská 2, 821 04 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1002/1, 041 90 Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-3Sa/23/2022-150 z 24. januára 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) 2. decembra 2022 domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom postupe spočívajúcom vo vykonávaní dokazovania v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018, v rozpore s usmernením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky obsiahnutom v rozhodnutí č. 100591068/2022 z 24. marca 2022 s § 3 a § 24 Daňového poriadku a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), sp. zn. 1Sžf/64/2018 zo 6. marca 2018 a uložil žalovanému povinnosť bezodkladne obnoviť stav pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci, a to vykonať dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 v súlade s usmernením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky obsiahnutom v rozhodnutí č. 100591068/2022 z 24. marca 2022 s § 3 a § 24 Daňového poriadku a taktiež vyhodnotiť predmet zdaniteľného plnenia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu,

rozsudok

sp. zn. 1Sžf/64/2018 zo 6. marca 2018. 4. Žalobca mal za to, že žalovaný nevykonal ním navrhnuté úkony ani v opakovanom vyrubovacom konaní, hoci ho na to zaviazalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zrušilo rozhodnutie žalovaného č. 102143075/2021 z 5. novembra 2021 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. Podľa žalobcu žalovaný vykonal také úkony, ktoré neboli žalobcom navrhnuté, čím žalovaný konal svojvoľne a v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 z 3. októbra 2017. Žalobca zastáva názor, že postupom orgánu verejnej správy, ktorý v čase podania správnej žaloby trval, bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom daňovom konaní žalovaný nepostupoval spôsobom ustanoveným zákonom. 5. Správny súd uznesením č. k. KE-3Sa/23/2022-150 z 24. januára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) žalobu odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 6. Správny súd poukázal na charakter iného zásahu v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že pokiaľ bol žalobca nespokojný s postupom žalovaného po vydaní rozhodnutia, mal využiť svoje právo podať voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom by rozhodoval nadriadený orgán a v ďalšom konaní mohol podať správnu žalobu. V predmetnej veci tak podľa správneho súdu neboli splnené procesné podmienky na prejednanie veci, keďže konaním žalovaného nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd v závere poukázal na obdobnú vec totožného žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/55/2022 z 29. júna 2023, ktorým Najvyšší správny súd sťažovateľovu kasačnú sťažnosť zamietol.

10. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 28. apríla 2025 a bola pridelená senátu 8S v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. (sudca

12. Kasačný súd sa ako prvou zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, nakoľko pokiaľ by túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú, fakticky by to znemožňovalo vecné posúdenie ostatných sťažnostných bodov a bolo by bez ďalšieho dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je daná v prípade, ak v ňom chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za skutočnosť preukazujúcu dôvodnosť kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010). 14. Kasačný súd má za to, že správny súd náležitým spôsobom v zmysle § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 SSP odôvodnil, prečo neboli splnené podmienky na meritórne posúdenie predmetnej veci a prečo postup žalovaného nemal povahu faktického postupu, ktorý by bol spôsobilý sa priamo dotknúť právnej sféry sťažovateľa. Na podporu svojho tvrdenia správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/55/2022 z 29. júna 2023 týkajúce sa obdobnej veci totožného sťažovateľa v rámci totožnej daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, keď sťažovateľ podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej moci pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalovaným, ktoré následne bolo odvolacím orgánom zrušené.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 37). 16. Povahu iného zásahu môže mať aj výkon kontroly alebo inšpekcie pri plnení úloh verejnej správy, pričom rozhodujúca je skutočná povaha vykonávanej činnosti, a nie jej formálne označenie ako kontrola alebo ako inšpekcia. Pri tomto rozlišovaní bude potrebné vychádzať zo znakov, ktoré nasvedčujú, že ide o takú kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť, ako je napr. oprávnenie vstupovať do objektov, vyžadovať doklady a vysvetlenia, zhromažďovať skutkové podklady s cieľom preveriť dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok činnosti fyzických osôb a právnických osôb, na ktoré spravidla nadväzuje podchytenie týchto zistení na nosič informácií. Takto na uvedené nahliada aj odborná spisba (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

K tejto myšlienke sa prihlásil Najvyšší správny súd v uznesení sp. zn. 2Sžk/20/2019 z 26. januára 2022. Doplnil však súčasne, že „ide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu.“

daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako súčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický zásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú je neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich pochybení došlo.

20. Preto kasačný súd za iný zásah v posudzovanej veci nepovažoval stav, kedy správca dane na procesný úkon sťažovateľa (napr. návrh na vykonanie dokazovania) nereaguje podľa sťažovateľových predstáv, alebo keď naopak vykoná také procesné úkony, ktoré sťažovateľ zo svojej pozície kontrolovaného daňového subjektu sám neinicioval.

21. Preskúmajúc podrobne obsah žaloby dospel kasačný súd k záveru, že v posudzovanej veci boli namietané také úkony správcu dane, ktoré sú súčasťou administratívneho konania, ako procesné úkony ich vnímal a pomenoval aj sťažovateľ a ich zákonnosť je preskúmateľná v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu vo veci samej, eventuálne v rámci následného súdneho prieskumu iniciovaného všeobecnou správnou žalobou proti samotnému rozhodnutiu. Kasačný súd nezistil, že by sa pri niektorej z namietaných vád jednalo o výlučne faktický úkon, tak ako je definovaný v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

Kasačný súd si všimol obsah vyjadrenia žalovaného, z ktorého je zrejmé, že sťažovateľ Daňovým poriadkom predvídaný procesný postup aj využil a odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 103260912/2022 z 2. decembra 2022 podal 17. januára 2023, teda po podaní žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená na správny súd 2.

predchádzal. Kasačný súd z vlastnej úradnej činnosti zistil, že sťažovateľ 12. mája 2023 využil svoje právo podať všeobecnú správnu žalobu na Správnom súde v Košiciach. 24. Záverom kasačný súd k námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe uvádza, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti presne nešpecifikoval, čím sa konkrétne mal správny súd v napadnutom uznesení odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. Správny súd v odôvodnení práve naopak poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu ako aj Najvyššieho správneho súdu, na základe ktorých posúdil predmetnú vec a ustálil svoju argumentáciu, ktorá následne viedla k odmietnutiu správnej žaloby. Preto kasačný súd ani túto námietku nepovažuje za opodstatnenú.