8Sfk/28/2023

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“ a spolu so žalovaným aj ako „daňové orgány“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo 16. augusta 2021.

obdobie jún 2018. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry č. 1806001 vystavenej dodávateľom Megsys, s. r. o. (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“), predmetom ktorej mali byť služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (ďalej aj len „fakturované služby“).

4. Správca dane svoje závery odôvodnil najmä tým, že: - dodávateľ žalobcu Megsys s.r.o. nemohol poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, nakoľko to nebolo kapacitne možné (z predložených ročných hlásení bolo zistené, že v roku 2018 mal dodávateľ 3 zamestnancov, pričom vykázal mzdové náklady vo výške 9.895,96 eur). Preto dodávateľ nemohol poskytnúť služby uvedené na faktúre, nakoľko kapacitne to nebolo možné a finančné ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci dodávateľa vykonali uvedené služby; - bývalý konateľ dodávateľa Matej Vendrinský sa vyjadril, že služby vykonával on sám (bol však v TPP aj u iného zamestnávateľa) a bývalí zamestnanci, o ktorých bližšiu informáciu nepodal a tiež neuviedol, či zamestnanci mali odborné predpoklady pre konkrétny druh služieb, či potrebovali špeciálne školenia, certifikáty, či mali podpísané zmluvy o mlčanlivosti. Uviedol, že pri jednotlivých faktúrach boli vystavené preberacie protokoly, faktúry boli vystavené na základe skutočne vykonaných hodín. Uviedol, že služby boli vykonané aj

identifikácie. 5. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný uložil správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov I.. L. F. (otca bývalého konateľa dodávateľa a zamestnanca dodávateľa) a A. P. (zamestnanca žalobcu, ktorý kontroloval údaje z preberacieho protokolu vykonaných služieb) a preveriť dodávky sporných služieb u konečných príjemcov služieb.

- Ing. Matej Vendrinský, ktorý mal tiež priamo vykonávať sporné služby, bol zamestnancom s pravidelným príjmom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až jún 2018 (a z toho dôvodu mohol byť jeho výkon sporných služieb pre spoločnosť Megsys s.r.o. obmedzený), teda nie vo všetkých kontrolovaných obdobiach, ale aj v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl 2018 až december 2019 boli jednoznačne identifikované (a vypovedali) iba dve osoby, ktoré mali vykonávať sporné zdaniteľné služby; služby pre žalobcu mali byť vykonávané prostredníctvom vzdialených prístupov, ktoré zabezpečoval žalobca, ale nevyjadril sa konkrétne kým a na akom počítači mali byť tieto

zdaňovacích obdobiach; - svedok A. P., technický riaditeľ daňového subjektu, nevedel uviesť meno kontaktnej osoby za spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali len cez systém C- desk a nevedel, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon uvedených služieb; - svedok I.. L. F. tvrdil, že na výkon sporných služieb uvedených v predloženom preberacom protokole boli potrebné 3 - 4 osoby, okrem seba a syna Ing.

- preverovaním u siedmych označených odberateľov žalobcu bolo zistené, že daňový subjekt im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby žalobca nadobudol od spoločnosti Megsys s.r.o (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali); - žalovaný zdôraznil, že ani v jednom prípade na faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v zmluve o poskytovaní služieb je uvedené, že si ju mal dodávateľ účtovať a z výpovedí svedkov vyplynulo, že služby boli vykonávané na zaradeniach v priestoroch zákazníkov - konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov však svedkovia

nepriznal.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“), ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.

mal správca dane pochybnosti o jeho tvrdeniach a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré by tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracali, pričom tieto dôkazy by museli mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Takéto dôkazy však správca dane, podľa názoru žalobcu, nezabezpečil a odpočítanie dane tak nebolo priznané len na základe pochybností, nie relevantných zistení alebo dôkazov. Žalobca tiež namietal, že ho správca dane počas daňovej kontroly nevyzval na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nedošlo preto k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.

11. Nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalobca odôvodnil s poukazom na účelovosť a subjektivitu hodnotenia zameraného v jeho neprospech, a to vo vzťahu k personálnym kapacitám dodávateľa Megsys s. r. o., zamestnaneckému pomeru konateľa Mateja Vendrinského, evidencii služieb (človekohodiny), k zmluvným dojednaniam i vyjadreniam odberateľov, ku ktorým sa podrobne vyjadril a tvrdenia správcu dane označil za rozporné s obsahom administratívneho spisu.

Podľa názoru žalobcu, ak sa žalovaný rozhodol neprihliadnuť na ním predkladané vyjadrenia, bol povinný v rozhodnutí uviesť dôvod. 13. Žalovanému a správcovi dane vytýkal žalobca aj procesné pochybenia - za najzásadnejšie považoval porušenie § 46 ods. 5, § 65 ods. 3 a § 3 ods. 2 Daňového poriadku a porušenie jeho práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a formulovať obhajobu.

Bratislave. 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-20S/117/2022-204 zo 16. augusta 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že správna žaloba je dôvodná a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) obe napadnuté rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

17. K námietke týkajúcej sa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že z Oznámenia zistení z daňovej kontroly č. 100733294/2021 z 3. mája 2021 a Oznámenia výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 z 22. júla 2021 je zrejmé, že pochybnosti správcu dane smerovali k skutočnému dodaniu služieb spoločnosťou Megsys s.r.o.

18. Správny súd ďalej venoval svoju pozornosť hodnoteniu svedeckých výpovedí Mateja Vendrinského, L. F., A. P., pričom dospel k záveru, že z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť svedeckých výpovedí. Mal za to, že správca dane hodnovernosť uvedených výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok, teda, že p. A. P. a p. L. F. mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu p.

Správny súd poukázal aj na rozpor v posúdení obsahu výpovede svedka L. F., keď na jednej strane správca dane tvrdil, že svedok bol dopredu inštruovaný k svojej výpovedi a mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svojho syna Ing. Mateja Vendrinského a vzápätí vyvodil, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne servera, ako uviedol jeho syn a bývalý konateľ spoločnosti Megsys s.r.o.

Správca dane podľa správneho súdu k tomuto záveru neuviedol bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o nemožnosti dodať uvedené služby, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí Mateja Vendrinského bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov. 21.

22. Rovnako nebolo podľa správneho súdu v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov, či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane, či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami.

23. Vo vzťahu zisteniam správcu dane, že spoločnosť Megsys s.r.o. je od 30. mája 2020 bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, na adrese sídla nesídli, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2020 bolo podané bez vyplnených údajov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie roka 2019, má evidované daňové nedoplatky na daniach spravovaným správcom dane, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu 31. marca 2021, u daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane podľa pomôcok, nakoľko daňový subjekt nekomunikoval, správny súd tieto nepovažoval za také, ktoré by mohli byť akokoľvek vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh nemohol mať žiaden dosah, o to viac, že sa uskutočnili v čase keď obchodno-záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou Megsys s.r.o. a žalobcom boli ukončené. Obdobný postoj zaujal aj k neuhradeniu sumy za prevod obchodného podielu, resp. samotný prevod obchodného podielu dodávateľa.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

29. Ďalej vo vzťahu k vykonaným svedeckým výpovediam sťažovateľ uviedol, že podľa prvej výpovede Ing. Mateja Vendrinského (dňa 9. marca 2021) mala mať spoločnosť Megsys s.r.o. serverové kapacity prenajaté formou SAAS, pričom I.. L. F. tvrdil, že spoločnosť mala vlastný server (v Trnave), ktorý používali na vývoj softvéru a server žalobcu používali na výkon sporných služieb, z čoho vyplýva rozpornosť ich výpovedí v súvislosti s technickým vybavením spoločnosti. V druhej výpovedi dňa 11. augusta 2021 mal Ing. Matej Vendrinský uviesť, že spoločnosť BOLIX s.r.o. dodávala formou SAAS spoločnosti Megsys s.r.o. softvér na urýchlenie spracovania incidentov. Vzhľadom na to, že softvér mal urýchliť spracovanie incidentov, je podľa sťažovateľa potrebné túto skutočnosť vnímať vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane o nedostatočnej personálnej kapacite dodávateľa tak, že bez jeho poskytnutia by bola nižšia produktivita práce pri odstraňovaní incidentov a bol by na odstránenie incidentov potrebný dlhší čas a aj vyššia potreba použitia pracovnej sily. Naopak, pri využití takéhoto softvéru by sa znížila potreba pracovných síl.

I. . L. F. podľa sťažovateľa v súvislosti s otázkami správcu dane uviedol, že odborné vedomosti v súvislosti so spornými službami mali okrem konateľa spoločnosti Ing. Mateja Vendrinského a svedka ešte dvaja externí zamestnanci spoločnosti Megsys s.r.o., a to pán W., meno druhého si nepamätal. Sťažovateľ zdôraznil, že hoci I.. L. F. a Ing. Matej Vendrinský zhodne tvrdili počet osôb štyri, okrem „Vendrinských“ žiadne dve ďalšie osoby údajne vykonávajúce sporné služby neboli identifikované a v hláseniach o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov podaných deklarovaným dodávateľom bolo zistené, že priezvisko W. sa v nich nevyskytuje

32. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval s poukazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a § 440 ods. 2 SSP, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vôbec neuviedol, aké právne posúdenie veci správnym súdom považuje za nesprávne, pričom kasačná sťažnosť neobsahuje ani zmienku o tom, v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom. 33. Podľa žalobcu sťažovateľ v časti III.1 kasačnej sťažnosti v podstate ani nespochybňuje napadnutý rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu. Takáto argumentácia podľa žalobcu nie je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. 34. K námietkam ohľadom rozloženia a prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku na žalobcu z dôvodu, že žalobca mal vedieť, čo je účelom verifikácie obsahu spornej faktúry na základe Oznámenia z výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/ 2021 z 3. mája 2021 a Oznámenia výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 z 22. júla 2021, žalobca uviedol, že výzvy pre žalobcu boli všeobecné, generické, bez hlbšieho zamyslenia sa nad detailom prípadu, čím správca dane nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností, pretože sťažovateľ nikdy nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal, pričom ho o to žalobca opakovane počas kontroly žiadal. Žalobcovi nebolo jasné, čo od neho sťažovateľ žiada a z tohto dôvodu predložil správcovi dane všetko, čo mal k dispozícii, vrátane mnohých návrhov na vykonanie dokazovania. Neobstojí preto podľa žalobcu tvrdenie, že vzhľadom na to, že žalobca na výzvy správcu dane reagoval, mal vedieť čo je účelom verifikácie obsahu spornej faktúry. 35. K sťažnostným bodom ohľadom výpovedí svedkov žalobca uviedol, že sťažovateľ sa snaží odstrániť vytýkané nedostatky týkajúce sa zrozumiteľného vysporiadania sa so svedeckými výpoveďami svedkov A. P. a L. F., avšak ide skôr o subjektívne názory sťažovateľa, ktoré nie sú navyše naviazané na právne posúdenie veci. Žalobca argumentoval, že sťažovateľ potvrdzuje svoje nesprávne úvahy vo vzťahu k skutkovému stavu, okrem iného z toho dôvodu, že rovnako ako v napadnutých rozhodnutiach správcu dane poukazuje na subdodávateľské subjekty, ktoré nemali s prípadom žalobcu nič spoločné (HINEM s.r.o., TS service s.r.o., MG. Prime business s.r.o.). 36. Žalobcovi nebolo zrejmé aký dopad má mať úvaha sťažovateľa smerom k spoločnosti BOLIX s.r.o. na posúdenie poskytnutých služieb od dodávateľa Megsys s.r.o. pre žalobcu. Obdobne rozporoval závery sťažovateľa s tým, že pokiaľ sťažovateľ neustále spochybňuje kapacity dodávateľa a predložené vysvetlenie a dôkazy, je povinný v rámci prenosu dôkazného bremena uviesť (aspoň náznakom), aké kapacity boli podľa neho potrebné na poskytnutie sporných služieb. Žalobca preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú. 37. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) 19. decembra 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 39. Kasačný súd zistil, že takmer identické kasačné námietky vo veci totožného sťažovateľa (len vo vzťahu k odlišným zdaňovacím obdobiam) boli už vyhodnocované Najvyšším správnym súdom v rozhodnutiach pod sp. zn. 5Sfk/16/2024 z 19. decembra 2024, sp. zn. 1Sfk/ 88/2023 z 25. apríla 2025 a sp. zn. 3Sfk/7/2024 z 19. júna 2025.

existovali. Nebolo však podľa sťažovateľa preukázané, že ide o služby, ktoré boli predmetom dodávok medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Megsys s.r.o. 39. Kasačný súd po preskúmaní právneho posúdenia v časti uvedeného sťažnostného bodu, teda bodov 64 až 66 [v predmetnej veci body 73 až 75 - pozn. kasačného súdu] napadnutého rozsudku konštatuje, že správny súd riadne neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že nebolo možné ustáliť, či nárok na odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec, alebo dodanie služieb nebolo realizované spoločnosťou Megsys s.r.o. v postavení deklarovaného dodávateľa. Argumentácia správneho súdu apelovala na potrebu jasného pomenovania pochybností, ktoré vznáša správca dane, a to aj s ohľadom na rozsah dôkazného bremena. Pre udržateľnosť takto prijatých záverov však musí správny súd prijať jasné argumenty s odkazom na obsah administratívneho spisu.

Teda fakticky tento záver znie na spochybnenie skutočného dodania služieb deklarovaným dodávateľom. 41. Ďalej v závere prvostupňového rozhodnutia správca dane prezentuje jednoznačné stanovisko (str. 32 rozhodnutia správcu dane), podľa ktorého: „.

Rovnako nasledujúca argumentácia uvedená na str. 33 rozhodnutia správcu dane je v zásade totožná so záverom, ktorý uvádza sťažovateľ na str. 46 svojho rozhodnutia nasledovne: „. . . daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s.r.o., preto správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH

43. Kasačný súd ďalej zameral svoju pozornosť na právne posúdenie otázky, či v rámci daňového konania boli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že správca dane adresoval žalobcovi výzvu č. 100733294/2021 zo dňa 3. mája 2021, označenú ako „Oznámenie výsledkov daňovej kontroly“. V závere tejto písomnosti správca dane odkazuje na ust. § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Podľa kasačného súdu je však nevyhnutné vyhodnocovať uvedenú písomnosť materiálne podľa obsahu.

. . spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom . . . je opäť na len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“.

45. Keďže správca dane žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a vyzval žalobcu na vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej faktúre, nemožno konštatovať, že by správca dane de facto konal v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd zároveň konštatuje, že jeho závery vo vzťahu k danej kasačnej námietke nepotvrdzujú samé o sebe správnosť skutkových zistení a ich následného právneho vyhodnotenia, ale potvrdzujú dodržanie procesného postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

47. Sťažovateľ ďalej rozporoval konštatovanie správneho súdu, že správca dane hodnovernosť uvedených svedeckých výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok, že A. P. a I.. L. F. mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu Ing.

syna Ing. Mateja Vendrinského, v dôsledku čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“ [v predmetnej veci tiež na str. 27 v znení: „Svedok mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka, svojho syna Ing. Mateja Vendrinského, v dôsledku čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“- pozn. kasačného súdu]

49. Kasačný súd rozumie, že uvedená výhrada reagovala na žalobné námietky uvedené v správnej žalobe, avšak úlohou správneho súdu bolo komplexne posúdiť udržateľnosť záverov sťažovateľa vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý nepochybne vychádzal aj z hodnotenia svedeckých výpovedí. Z rozhodnutia sťažovateľa vyplýva, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj samotným obsahom výpovede, ktorý sťažovateľ rozoberá na strane 26, 27 a 28 svojho rozhodnutia, pričom vyhodnotenie zistených skutočností uzatvára so záverom, podľa ktorého: „Správca dane výpoveď A. P. vyhodnotil tak, že svedok síce slovne potvrdil možné uskutočnenie obchodných vzťahov, všeobecne opísal služby uvedené na preberacích protokoloch, ale okrem verbálneho potvrdenia obchodných vzťahov, svedok neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie služieb spoločnosťou Megsys s.r.o.“. V zásade rovnaké stanovisko prijal aj k výpovedi I.. L. F. (str. 27 rozhodnutia sťažovateľa). Nemožno preto vykladať následné úvahy správcu dane o možnej účelovosti

Ing. Matej Vendrinský, kasačný súd uvádza, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom (žalobcom). Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca, alebo časti nasledujúcej po daňovom subjekte nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane. Preto pochybnosti týkajúce sa výlučne subdodávateľského článku reťazca nemôžu preniesť dôkazné bremeno pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane opätovne na daňový subjekt.

dodávateľom. 54. Kasačný súd zároveň rozumie argumentácií sťažovateľa, že predmetný softvér mal urýchliť spracovanie incidentov, čo môže mať priamy súvis s otázkou vyhodnotenia personálnej kapacity deklarovaného dodávateľa. Predmetom kasačnej sťažnosti boli aj námietky ohľadom tejto otázky. V tomto smere sa správny súd argumentácií ohľadom nedostatočných personálnych kapacít deklarovaného dodávateľa venoval v bodoch 76 a nasl. [v predmetnej veci bod 85 a nasl. - pozn. kasačného súdu] napadnutého rozsudku a je pravdou, že vytkol správcovi dane neuvedenie bližších úvah, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o nemožnosti dodať uvedené služby týmito zamestnancami, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí Ing. Mateja Vendrinského bolo zrejmé, že jeden technik mohol v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov.

správca dane vykonal dopyt na zistenie konkrétnych zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. a v príslušnom období dopĺňal dokazovanie v tomto smere, keďže spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa (bez ďalšieho) nepostačuje pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu reálneho uskutočnenia služieb, k čomu dospel napokon aj správny súd.

57. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľa poskytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.

59. V závere kasačnej sťažnosti v časti III.3 sťažovateľ rozporoval právne závery správneho súdu v bodoch 80 až 87 napadnutého rozsudku [v predmetnej veci body 88 až 95 - pozn. kasačného súdu]. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že účtovné a daňové doklady spoločnosti Megsys s.r.o. neboli dostupné a rovnako nie je možné ani vylúčiť účelovosť predaja spoločnosti, pričom z prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa sťažovateľa nevyplýva, že by išlo o skutočnosti, ktoré kládol žalobcovi na ťarchu, kasačný súd dôvodí, že išlo o skutočnosti, ktoré priamo nesúviseli s činnosťou deklarovaného dodávateľa v zdaňovacom období január 2019 [jún 2018] a neboli v čase realizácie zdaniteľných obchodov zo strany žalobcu predvídateľné. Argumentácia správneho súdu je preto v tomto bode správna, pričom nemožno dospieť k záveru, že by ju sťažovateľ relevantne (rešpektujúc ust. § 440 ods. 2 SSP) v kasačnej sťažnosti rozporoval, pokiaľ uvádzal skutočnosti, ktoré podľa sťažovateľa mal žalobca preukázať, aby potvrdil vierohodnosť ním predložených dokladov. Kasačný súd preto

Mateja Vendrinského a že výpoveď A. P. mohla byť dopredu dohodnutá, a taktiež pochybil, pokiaľ nariadil ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa. 61. Najvyšší správny súd na základe zvoleného postupu preto považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd však zároveň konštatuje, že jeho závery automaticky neznamenajú, že právne závery sťažovateľa v otázke nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu sú správne a žalobcovi v konečnom dôsledku nemá byť právo na odpočet DPH priznané.

41. Len pre úplnosť sa kasačnému súdu záverom žiada uviesť, že je mu známe, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania, pri ktorých boli tiež rozhodnutia správcu dane a žalovaného založené na obdobnom skutkovom a právnom posúdení a vychádzali zo záverov tej istej daňovej kontroly, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu, pričom v týchto veciach Najvyšší správny súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol (napr. veci sp. zn. 5Sfk/13/2024, sp. zn. 1Sfk/1/2024, sp. zn. 8Sfk/13/2024).

V. Záver

42. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní bude Správny súd v Bratislave postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. augusta 2025