8Sfk/28/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200620.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-6S/114/2022
- IČS
- 7022200620
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: AGRO K - D - CH, s.r.o., v dodatočnej likvidácii, so sídlom Stredný riadok 468, 053 33 Nálepkovo, IČO: 36608696, konajúca prostredníctvom likvidátora Mgr. Andrej Fekete, správca, so sídlom kancelárie Slovenskej jednoty 13, 040 01 Košice, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: AK Matyšák, s.r.o., so sídlom Nobelova 13833/12C, 831 02 Bratislava, IČO: 54496586 a advokátom: JUDr. Petrom Beluščákom, so sídlom Južná trieda 119, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102465530/2022 zo dňa 7. septembra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/114/2022-69 zo dňa 19. decembra 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 6S/114/2022-69 zo dňa 19. decembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101625209/2022 zo dňa 6. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 79a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) priznal žalobkyni úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v sume 11.524,40 €. Žalovaný rozhodnutím č. 102465530/ 2022 zo dňa 7. septembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, konanie o ktorej Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. KE-6S/114/2022-69 zo dňa 19. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zastavil. Správny súd uviedol, že z obchodného registra zistil, že žalobkyňa bola dňa 4. decembra 2024 ex offo vymazaná z obchodného registra na základe upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré bolo podľa § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uverejnené v Obchodnom vestníku č. 218/2022 zo dňa 14. novembra 2022. Keďže žalobkyňa počas súdneho konania zanikla bez právneho nástupcu, došlo k neodstrániteľnej vade konania - strate procesnej subjektivity, správny súd konanie podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zastavil.
3. Proti napadnutému uzneseniu podal kasačnú sťažnosť pôvodný právny zástupca žalobkyne JUDr. Peter Beluščák, (vystupujúci na základe splnomocnenia žalobkyne udeleného dňa 3. októbra 2022 - č.l. 7 súdneho spisu), pričom navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že je naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres O., obec H., katastrálne územie H.. Je tiež vlastníčkou majetku - pohľadávky/nároku na priznanie úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu, o ktorú prebieha súdne konanie v predmetnej veci. Bol jej pritom rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím priznaný úrok 11.524,40 €, pričom požaduje priznanie 60.810,74 €.
Namietala, že v predmetnej veci môžu byť splnené podmienky pre nariadenie dodatočnej likvidácie podľa § 75k ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), o čo aj konateľ a jediný spoločník sťažovateľky v čase výmazu požiadal dňa 14. februára 2025.
5. Po nariadení dodatočnej likvidácie sa obnovuje zápis v obchodnom registri (§ 75k ods. 3 Obchodného zákonníka) a na spoločnosť sa hľadí, ako keby nezanikla (§ 75k ods. 3 Obchodného zákonníka). Dôsledkom nariadenia dodatočnej likvidácie je tak obnovenie právnej subjektivity obchodnej spoločnosti a s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Nedostatok procesnej subjektivity tak bolo možné odstrániť dodatočnou likvidáciou - išlo teda o odstrániteľnú vadu konania. Právny názor správneho súdu je preto nesprávny.
Nedostatok procesnej podmienky bolo teda možné kedykoľvek odstrániť podaním návrhu na dodatočnú likvidáciu majetku sťažovateľky, na ktorú boli splnené podmienky. Nariadením dodatočnej likvidácie by podľa § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka nezaniklo ani splnomocnenie na zastupovanie advokátom v tomto súdnom konaní.
6. Nesprávny postup videla sťažovateľka v tom, že správny súd proaktívne oslovil registrový súd a podal podnet na jej výmaz z obchodného registra. Správny súd, aj keď zistil, že boli splnené podmienky na ex offo výmaz sťažovateľky, nemal podľa jej názoru legitimáciu proaktívne iniciovať výmaz a upozorňovať na túto skutočnosť registrový súd.
7. Sťažovateľka podaním zo dňa 17. marca 2025 doručila správnemu súdu uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 92CbR/19/2025-56 zo dňa 11. marca 2025, ktorým príslušný súd nariadil dodatočnú likvidáciu jej majetku a menoval likvidátora. 8. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky, stotožnil sa s názorom správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Dňa 1. júla 2025 oznámil likvidátor sťažovateľky prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľky v predmetnej veci advokátskou kanceláriou AK Matyšák, s.r.o. 10. Dňa 3. októbra 2025 podala sťažovateľka, prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu, ďalšiu kasačnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu. Podľa jej názoru sa na ňu po obnovení zápisu do obchodného registra hľadí tak, ako keby nezanikla (§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka). Od 4. septembra 2025 je pritom opätovne zapísaná do obchodného registra, v dôsledku čoho opätovne nadobudla právnu subjektivitu. Z týchto dôvodov považuje napadnuté uznesenie za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a za výsledok nesprávneho procesného postupu, pričom navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril tak, že sa opakovane stotožnil s názorom správneho súdu. Poukázal na skutočnosť, že za obdobného stavu aj kasačný súd vo veci sp. zn. 1Sfk/58/2023 (v inej veci sťažovateľky) zastavil kasačné konanie.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zistil, že prvú kasačnú sťažnosť podal advokát JUDr. Peter Beluščák dňa 14. februára 2025. Podal ju po tom, čo sťažovateľka bola dňa 4. decembra 2024 ex offo vymazaná z obchodného registra a týmto momentom zanikla bez právneho nástupcu v súlade s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 61n ods. 6 Exekučného poriadku.
13. Podľa § 33b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
14. Podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. 15. Kasačná sťažnosť advokáta JUDr. Petra Beluščáka bola teda podaná v čase, keď bola sťažovateľka vymazaná bez právneho zástupcu z obchodného registra, bola tak v tom čase podaná osobou, (i) ktorá nebola právnym zástupcom sťažovateľky (plnomocenstvo advokáta zaniklo zánikom sťažovateľky, § 33b ods. Občianskeho zákonníka) a (ii) zároveň nešlo o osobu, ktorá by bola oprávnená podať kasačnú sťažnosť samostatne a vo vlastnom mene (§ 442 ods. 1, 2 a 3 SSP). Za štandardných okolností by tak uvedená kasačná sťažnosť bola kasačným súdom vyhodnotená ako podaná neoprávnenou osobou (§ 442 ods.1, 2 a 3 SSP) a bol by daný dôvod na jej odmietnutie (§ 459 písm. b) SSP).
16. Kasačný súd si je však zároveň vedomý toho, že sťažovateľke bola nariadená dodatočná likvidácia a dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla.
Za týmto účelom preto bolo jeho úlohou posúdiť, či kasačnú sťažnosť podanú pôvodným právnym zástupcom možno s ohľadom na § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka považovať aj spätne za podanú oprávnenou osobou a či do rozsahu obnovenej subjektivity sťažovateľky možno zahrnúť aj predmet tu posudzovaného konania.
17. Kasačný súd poukazuje na to, že účelom dodatočnej likvidácie nie je obnovenie právnej subjektivity právnickej osoby bez ďalšieho, ale len za účelom dodatočného zlikvidovania novoobjaveného existujúceho majetku (§ 75k ods. 1 Obchodného zákonníka).
K obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti podľa odbornej spisby teda dochádza v rozsahu obmedzenom na dodatočnú likvidáciu - na zabezpečenie práva na súdnu ochranu nielen menovanému likvidátorovi, ale najmä nositeľovi práva k tomuto majetku, teda zaniknutej právnickej osobe. Oživenie subjektivity umožní jednoduché riešenie nielen procesnoprávnych, ale aj mnohých hmotnoprávnych otázok. Dôsledkom nariadenia dodatočnej likvidácie majetku je nielen obnovenie určitého rozsahu právnej subjektivity obchodnej spoločnosti, ale aj s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Spoločnosť vstupuje nariadením dodatočnej likvidácie do likvidácie, čo priamo vymedzuje rozsah jej spôsobilosti na právne úkony daný účelom jej existovania (OVEČKOVÁ, O., KOLEKTÍV AUTOROV Obchodný zákonník - komentár. Wolters Kluwer.
ASPI_ID KO513_b1991SK, ISSN 2336-517X). Akokoľvek odborná spisba vedie polemiku o tom, v akom rozsahu dochádza k obnoveniu subjektivity, nesporným je, že obnovená subjektivita sa bezpochyby týka úkonov smerujúcich k vyporiadaniu zisteného majetku, ktoré je možné len vďaka obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti.
18. U sťažovateľky bola nariadená dodatočná likvidácia z dôvodu objavených nehnuteľností, existujúcej pohľadávky na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu, o ktorého konkrétnej výške prebiehalo súdne konanie a daňového preplatku, ohľadom ktorého prebieha taktiež súdne konanie, ktoré boli vymedzené v návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie a boli príslušným súdom označené za zistený ďalší majetok (body 1, 2 a 9 uznesenia Mestského súdu Košice č. k. 92CbR/19/2025-56 zo dňa 11. marca 2025). Uvedený postup príslušného súdu korešponduje aj so závermi odbornej spisby, podľa ktorých za majetok spoločnosti pri likvidácii (rovnako aj dodatočnej likvidácii) je potrebné považovať akékoľvek majetkové hodnoty či práva, teda aj pohľadávky, či už voči tretím osobám (napr. nárok na náhradu škody), ale aj voči jej spoločníkom (vrátenie podielu na zisku či vrátenie vkladu), či členom orgánov vrátane likvidátora. Rovnako otázka prípadnej nejednoznačnosti pohľadávky, jej sporný charakter, nie je dôvodom na nezapísanie pohľadávky do zoznamu majetku, keď po nariadení
dodatočnej likvidácie majetku môže prebehnúť spor o určenie vlastníctva či existencie určitej majetkovej hodnoty (OVEČKOVÁ, O., KOLEKTÍVAUTOROV Obchodný zákonník - komentár. Wolters Kluwer. ASPI_ID KO513_b1991SK, ISSN 2336-517X).
19. Sťažovateľka v tu posudzovanom konaní žiada vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia, ktorým jej bol priznaný úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v určitej sume, pričom vo svojej podstate namieta jeho výšku - uplatňuje si voči štátu pohľadávku spočívajúcu v nezaplatení úrokov omeškania v zákonnej výške, ktorá v prípade úspechu v konaní navýši majetok sťažovateľky. Skutočnosť, že uvedené sporné oprávnenie sťažovateľky bolo aj reálne zaradené do zoznamu majetku po povolení dodatočnej likvidácie, preukazuje podanie kasačnej sťažnosti aj samotným likvidátorom po nariadení dodatočnej likvidácie v mene sťažovateľky.
20. Ustálenie skutočnosti, či predmet tu posudzovaného konania - nárok na úroky z omeškania zo zadržania nadmerného odpočtu - je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii, bolo kľúčové aj pre posúdenie prípustnosti kasačnej sťažnosti podanej pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky - JUDr. Petrom Beluščákom.
21. Uvedená kasačná sťažnosť tak bola podaná v súvislosti s majetkom sťažovateľky a v rozsahu uvedeného nároku bola podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky a kasačný súd musel na ňu hľadieť, akoby nezanikla.
V takom prípade ani nemohlo podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniknúť plnomocenstvo udelené JUDr. Petrovi Beluščákovi sťažovateľkou a na tento úkon je potrebné hľadieť tak, že bol vykonaný v mene sťažovateľky osobou ňou splnomocnenou. Postupujúc podľa § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka, keď vstupom spoločnosti do likvidácie nezanikajú splnomocnenia udelené na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach, kasačný súd konal aj s JUDr. Petrom Beluščákom ako s právnym zástupcom sťažovateľky, keďže sťažovateľka po vstupe do dodatočnej likvidácie jemu udelené plnomocenstvo neodvolala. Preto preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v medziach podanej kasačnej sťažnosti.
22. Podľa § 68 ods. 1 SSP lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom. 23. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Hoci kasačný súd uznal podanie kasačnej sťažnosti JUDr. Beluščákom ako podanie kasačnej sťažnosti v mene sťažovateľky, s ohľadom na § 452 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 1 SSP kasačný súd konštatuje, že táto bola podaná predčasne. Teda v období, kedy sťažovateľke lehota na podanie kasačnej sťažnosti, z dôvodu straty subjektivity (a contrario § 35 ods. 1 SSP), ani nezačala plynúť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti však začala plynúť obnovením zápisu sťažovateľky do obchodného registra (§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka). Keďže o predčasne podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľky nebolo do opätovného uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti procesne rozhodnuté, z dôvodu odpadnutia procesnej prekážky ju kasačný súd meritórne prejednal.
25. Z rovnakých východísk vychádzal kasačný súd aj pri posúdení prípustnosti kasačnej sťažnosti sťažovateľky iniciovanej likvidátorom, pričom zistil, že táto bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), keď akceptoval jej argumentáciu ohľadom včasnosti podania kasačnej sťažnosti - s ohľadom na § 68 ods. 1 SSP a na skutočnosť, že napadnuté uznesenie správneho súdu jej nebolo pred jej zánikom doručené, pričom sa s ním sťažovateľka, v mene ktorej koná likvidátor, oboznámila až po povolení jej dodatočnej likvidácie. Túto kasačnú sťažnosť vnímal kasačný súd ako doplnenie pôvodne podanej kasačnej sťažnosti v zákonnej lehote. Preskúmal preto napadnuté uznesenie aj v medziach tejto argumentácie.
26. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
27. V predmetnej veci nie je sporné, že v čase vydania napadnutého uznesenia bola sťažovateľka zaniknutá bez právneho zástupcu - vymazaná z obchodného registra, pričom procesná subjektivita je jednou zo základných procesných podmienok pre správne súdne konanie (§ 97 v spojení s § 35 ods. 1 SSP). Nedostatok procesnej subjektivity z dôvodu zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu je neodstrániteľnou vadou konania, a preto bol správny postup správneho súdu, keď správne súdne konanie v predmetnej veci zastavil podľa § 99 písm. b) SSP (obdobne tiež BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 547). Kasačný súd tak neidentifikoval v procesnom postupe správneho súdu a v jeho právnom posúdení veci žiadne vady, keďže v čase jeho rozhodnutia bol nedostatok vyššie uvedenej procesnej podmienky preukázaný.
Kasačný súd nevnímal ako nesprávny procesný postup ani postup správneho súdu, ktorý sa úradnou komunikáciou dopýtal na stav procesného postupu výmazu sťažovateľky, keďže ide o otázku naplnenia procesných podmienok, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého správneho súdneho konania (§ 97 SSP).
28. Podľa § 75k ods. 1 Obchodného zákonníka ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.
29. Podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.
30. Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jej bola povolená dodatočná likvidácia, dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla, kasačný súd uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že tieto skutočnosti mohol zohľadniť až kasačný súd v tomto konaní, nie však správny súd (viď bod 27 tohto uznesenia). Ako už bolo uvedené v bodoch 16 až 19 tohto uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa síce neobnovuje právna subjektivita právnickej osoby v plnom rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania dodatočne zisteného majetku (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 479/2021 zo dňa 12. decembra 2023), pričom v tu posudzovanom prípade nárok sťažovateľky na úroky z omeškania za zadržanie nadmerného odpočtu je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii. Vzhľadom na to, že kasačné sťažnosti sťažovateľky kasačný
súd vyhodnotil ako podané v súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu uvedeného nároku bola podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky, musel na túto skutočnosť v poukazom na § 97 SSP v spojení s § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka prihliadať v kasačnom konaní tak, že sťažovateľka nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Iný prístup by znamenal, že v kasačnom konaní by nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej subjektivity sťažovateľky v správnom súdnom konaní z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po rozhodnutí správneho súdu, pričom na túto situáciu, ktorá môže nastať v správnom súdnom konaní, nereflektuje ani právna úprava žaloby na obnovu konania (§ 472 a nasl.
SSP). 31. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že postup správneho súdu zasiahol do práva sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a preto v súlade s § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude konať o správnej žalobe sťažovateľky a vysporiadať sa s jej meritórnymi námietkami, pričom je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP).
32. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025