8Sfk/29/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): DPX kameňolom, s. r. o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48081655, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47254483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100851311/2021 zo dňa 18.05.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/151/2021-97 zo dňa 27.07.2023 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 61.752,21 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100745542/2019 zo dňa 28.03.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.09.2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s pokynom presne označiť doklady, z ktorých neuznal odpočítanie DPH tak, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať a vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali v dôsledku požiaru u žalobcu, aby správca dane určil žalobcovi primeranú lehotu na predloženie dokladov. 4.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Peter Brňák - konateľ žalobcu - pri ústnom pojednávaní dňa 31.10.2017 správcovi dane oznámil, že v náhradných priestoroch v kameňolome Vrícko, kam bola z dôvodu prestavby sídla žalobcu presťahovaná žalobcova dokumentácia, vypukol požiar a všetka tam sa nachádzajúca dokumentácia zhorela.

6. Z evidencií DPH, ktoré žalobca počas daňovej kontroly predložil pri ústnom pojednávaní dňa 27.11.2017, správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 uplatnil právo na odpočítanie DPH okrem faktúr od iných subjektov aj z prijatých faktúr od spoločnosti MENUDI, s.r.o., Haniska 315, 044 57 Haniska, IČO: 46777717 (ďalej len „MENUDI, s.r.o.“), a to: - faktúry č. 170005, dátum vystavenia 02.06.2017, dátum dodania 31.05.2017, celková suma 116276,40 eur, základ dane 96897,- eur, DPH v sume 19379,40 eur, predmet fakturácie: dodanie čeľustí drviča, klzákov a podávača, - faktúry č. 170006, dátum vystavenia 02.06.2017, dátum dodania 31.05.2017, celková suma 122414,40 eur, základ dane 102012,- eur, DPH v sume 20402,40 eur, predmet fakturácie: dodanie roštu Grizzly Powerscreen, čerpadlo HAUSER, čerpadlo Warrior, teleso kladiva Krupp, piestnica kladiva Krupp.

Spoločnosť DANO s.r.o. krátko na to zanikla ku dňu 11.04.2018 zlúčením so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o. 8. Vychádzajúc z informácií o právnych nástupcoch spoločnosti MENUDI, s.r.o. zaslal dožiadaný správca dane predvolanie Jozefovi Balážovi, poslednému konateľovi spoločnosti IPEC-Management, s.r.o. (bol konateľom od 30.07.2015 do 25.01.2018). Zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“. Následne dožiadaný správca dane zaslal predvolanie na adresu spoločnosti DANO s.r.o., odkiaľ sa tiež vrátila nedoručená zásielka s poznámkou „adresát neznámy“. Vo vyrubovacom konaní správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov aj JUDr. Jurajovi Puskailerovi, správcovi úpadcu Eurotransfer, spol. s r.o., ktorý však na výzvu nereagoval a žiadny z požadovaných dokladov nepredložil. Skutočnosti týkajúce sa spoločnosti MENUDI, s.r.o. sa prostredníctvom dožiadaného správcu dane u jej právnych nástupcov nepodarilo preveriť.

konaní. O výsluchu svedka bol upovedomený aj žalobca. Spoločnosť MENUDI, s.r.o. sa podľa svedka zaoberala stavebnou činnosťou, reklamnou činnosťou a kúpou tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja. Svedok za spoločnosť MENUDI, s.r.o. so žalobcom nejednal.

K podpisom na faktúrach, ktoré svedkovi boli predložené k nahliadnutiu, uviedol, že nie sú jeho, sporné faktúry nevystavoval. Uviedol len, že boli zaevidované v účtovníctve spoločnosti MENUDI, s.r.o., uvedené v záznamoch DPH a v priznaní k DPH za mesiac máj 2017, hoci to nemôže preukázať, nakoľko doklady spoločnosti osobne odovzdal v notárskej kancelárii v Košiciach, o čom bol spísaný preberací protokol. Či mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. skladové priestory, zariadenia a techniku na manipuláciou s tovarom uvedeným na preverovaných faktúrach, sa svedok nevedel vyjadriť.

Spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. to kupovala, repasovala a predávala ďalej. Za spoločnosť žalobcu vystupoval X. H., za spoločnosť MENUDI, s.r.o. to bol on alebo pán Reblán. Bola uzatvorená rámcová objednávka na celý rok. K preverovaným faktúram, ktoré mu boli na ústnom pojednávaní predložené k nahliadnutiu, uviedol, že ich vystavil aj podpísal on a takisto ich evidoval v účtovníctve spoločnosti. Pečiatka, ktorej odtlačok je na preverovaných faktúrach, patrila spoločnosti MENUDI, s.r.o., svedok ju používal. Z dôvodu odpredaja spoločnosti MENUDI, s.r.o. svedok nedisponoval žiadnymi dokladmi, ktorými by podporil svoje tvrdenia.

Uvedenú skutočnosť však svedok nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Tovar sa nachádzal v tomto sklade, kým si poň neprišli. Vo väčšine prípadov tovar odovzdával svedok. Tovar sa prevážal na paletách, paletový vozík bol k dispozícii v sklade. Motory vážili približne 100 kg, takže nebola potrebná veľká manipulačná technika. Podľa svedka prepravu tovaru riešila spoločnosť

12. Za účelom preverenia právneho vzťahu osoby X. H. k žalobcovi správca dane z informačného systému finančnej správ zisťoval informácie o zamestnancoch spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. za rok 2017 a o osobách, ktoré boli oprávnené konať za túto spoločnosť, či už v postavení štatutára alebo splnomocneného zástupcu.

13. Správca dane z kontrolných výkazov spoločnosti MENUDI, s.r.o. zistil, že v časti A1 neuviedla v mesiaci máj 2017 žiadne faktúry vystavené pre odberateľa DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. 14. Výsledky dokazovania zhrnul správca dane do konštatácie o nepreukázaní, že fakturovaný tovar bol žalobcovi reálne dodaný spoločnosťou MENUDI, s.r.o. a že u tohto dodávateľa vznikla v daňová povinnosť. 15. Ďalej správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie DPH v celkovej sume 1167,45 eur z dôvodu, že nepredložil faktúry a zjednodušené faktúry, z ktorých si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal DPH. Jednalo sa o zjednodušené faktúry, u ktorých celková výška odpočítavanej DPH bola 1163,45 eur a faktúru č. DF 17/187 od Orange Slovensko, a.s., z ktorej bola odpočítaná DPH v sume 4,- eur. V evidencii DPH, ktorú žalobca predložil pri ústnom pojednávaní dňa 27.11.2017, neboli zjednodušené daňové doklady označené číslom.

17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Správcovi dane vytkol nedodržanie postupu podľa daňového poriadku, keď nezisťoval objektívne skutočnosti v záujme správneho určenia dane, nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo ho viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca zdôraznil, že obchodný vzťah vyplývajúci z preverovaných faktúr spoločnosti MENUDI, s.r.o. bol preukázaný vykonanými dôkazmi. V prípade pretrvávajúcich pochybností mal správca dane predvolať a ako svedka vypočuť X. H. a ak tak neučinil, dopustil sa závažného procesného pochybenia. Jeho výsluch navrhol žalobca až ako súčasť odvolacej námietky. Žalobca ďalej správcovi dane namietol nevykonanie miestneho zisťovania v sídle spochybneného dodávateľa MENUDI, s.r.o., čo mohlo prispieť k prevereniu existencie deklarovaného tovaru. Žalobca v tejto súvislosti správcovi dane vytkol uplatňovanie dvojakého metra, nakoľko pri inom dodávateľovi, pri ktorého faktúrach nakoniec došlo k uznaniu žalobcovho práva na odpočet DPH, správca dane miestne zisťovanie vykonal. Žalobca

Nemohol predpokladať potrebu nadštandardného zabezpečovania si dôkazov ani to, že niektorí dodávatelia sa časom stanú nekontaktní. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Stotožnil sa s rozsahom dokazovania vykonaného správcom dane, zo skutkovými zisteniami vyvodenými z dôkazov a nadväzujúcim právnym posúdením veci. Zdôraznil, že samotná faktúra vrátane ostatných listín je v procese uplatnenia nároku na odpočet DPH relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne plnenie. Faktúra nie je postačujúca najmä v prípade pochybností správcu dane o tom, že deklarovaný zdaniteľný obchod bol realizovaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný sumarizoval, že - okrem všeobecného verbálneho potvrdenia spolupráce so žalobcom svedkami Ladislavom Reblánom a J. A., vystupujúcimi za spoločnosť MENUDI, s.r.o., neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy konkretizujúce obsah vzájomného obchodného vzťahu, vyjadreného preverovanými faktúrami, - skôr ako správca dane v procese daňovej kontroly stihol preveriť tvrdenia žalobcu u dodávateľskej spoločnosti, táto zanikla zlúčením s právnym nástupcom, pričom od jej právnych nástupcov sa nepodarilo získať žiadne doklady ani informácie preukazujúce uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov,

dodávaným tovarom, - J. A. sa vyjadril, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. skladovala tovar (čerpadlá a motory) v sklade na Textilnej 4 v Košiciach, kde mu to mala umožniť jeho manželka, avšak nepredložil dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenia, napr. právny vzťah spoločnosti k týmto priestorom, - podľa J. A. za žalobcu v rámci obchodného vzťahu vystupoval X. H., hoci správca dane preverovaním zistil, že osoba s uvedeným menom nebola v roku 2017 zamestnancom žalobcu, ani jeho štatutárom ani splnomocneným zástupcom, pričom postavenie X. H. v rámci daňového konania neobjasnil (nevysvetlil) ani sám žalobca, - neboli konkretizované subjekty, od ktorých mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. nadobudnúť

- zo zoznamu prijatých faktúr za obdobie od 01.01.2017 do 22.11.2017 a výpisov z bankového účtu žalobcu, predložených správcovi dane, bolo zistené, že sporné preverované faktúry neboli uhradené. 19. K odvolacej námietke týkajúcej sa ne/vypočutia X. H. ako svedka žalovaný uviedol, že jeho výpoveď by nezvrátila zistený skutkový stav a závery správcu dane o nepreukázaní reálneho dodania fakturovaného tovaru spoločnosťou MENUDI, s.r.o. a o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti. Žalobca neuviedol, v akom postavení mal konať X. H. za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., ani bližšie nevysvetlil, ako by výpoveď tohto svedka prispela k objasneniu transakcií so spoločnosťou MENUDI, s.r.o.

Približne v čase začatia daňovej kontroly u žalobcu bola spoločnosť MENUDI, s.r.o. zrušená a následne zanikla zlúčením so spoločnosťou IPEC-Management, s.r.o. (11.10.2017). 21. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal, aby žalobca sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov. Žiadal iba predloženie dokladov jednoznačne preukazujúcich dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na preverovaných faktúrach, k čomu nedošlo.

22. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobcu, požadujúc petitom zrušenie preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. cm), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Závery daňových orgánov, majúce z veľkej časti len povahu domnienok a hodnotiacich úsudkov, vyznievajúce v neprospech žalobcu, sa opierajú najmä o nedostatky zistené v prostredí dodávateľa žalobcu alebo o skutočnosti, ktoré nastali neskôr (napr. zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a jej nekontaktnosť), čo však už nepatrí do sféry vplyvu žalobcu a teda ani do jeho zodpovednosti. Zopakoval, že dodávateľa si v čase začatia ich spolupráce preveril dostupnými prostriedkami a obchodný vzťah prebehol tak, ako o ňom vypovedajú sporné

Argumenty použité na zdôvodnenie odmietnutia vykonať výsluch navrhovaného svedka považuje žalobca na irelevantné. 25. Žalobca pripomenul, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia (tovaru alebo služby) a uvedené je preukázané faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Existencia zdaniteľného plnenia (dodanie tovaru) bolo v prípade žalobcu preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale aj výpoveďou J. A..

27. Námietku nevypočutia X. H. ako svedka správny súd posúdil ako nedôvodnú. Správca dane k uvedenej osobe, ktorá mala údajne zastupovať spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy s.r.o. a obchodovať spolu s J. A. ako zástupcom MENUDI s.r.o., vykonal šetrenie a zistil, že táto osoba bola bez akejkoľvek právnej väzby k žalobcovi.

29. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto aj správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.

Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

35. Sťažovateľ založil podstatu sťažnostnej argumentácie na rekapitulácii obsahu správnej žaloby, vychádzajúc zo všeobecných sentencií o rozložení dôkazného bremena s výčitkou, že správca dane opiera svoje rozhodnutie o nedostatky v prostredí dodávateľov a subdodávateľov sťažovateľa, na čo sťažovateľ nemal žiadny dosah a že zistenia daňových orgánov rezultujúce do spochybnení tvrdení sťažovateľa nemajú exaktný základ, ale sú množinou hodnotiacich úsudkov. Kasačný súd posúdil rozloženie dôkazného bremena namietaného sťažovateľom, pričom zohľadnil skutkové zistenia ustálené správcom dane, žalovaným a správnym súdom.

37. Formálnou podmienkou je dispozícia faktúrou vyhotovenou v súlade s čl. 220 až 236 a čl. 238, 239 a 240 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006).

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25; rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex z 15. septembra 2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/ 19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 24).

40. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia SD EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).

42. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

43. Odpočítanie DPH pritom nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik tohto nároku súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať najmä existenciu faktúry a následne to, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

Pokiaľ ide o ostatné sťažovateľom označené dôkazy, kasačný súd poukazuje na závery daňových orgánov a správneho súdu, ktoré sa s dôkazmi zabezpečenými v daňovom konaní argumentačne korektne vyporiadali.

Pri výsluchu neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy konkretizujúce obsah vzájomného obchodného vzťahu vyjadreného preverovanými faktúrami, nevedel sa vyjadriť k žiadnym podrobnostiam preverovaných zdaniteľných plnení, čo odôvodnil nielen tým, že už nedisponuje účtovníctvom spoločnosti, ale aj tým, že sporné obchody mal dojednávať a realizovať za dodávateľskú spoločnosť J. A., ktorý na to od neho mal mať splnomocnenie. Toto však správcovi dane nebolo

47. Podľa svedka J. A. mal za sťažovateľa v rámci obchodného vzťahu vystupovať X. H., avšak k tejto osobe správca dane preverovaním zistil, že v roku 2017 X. H. nebol zamestnancom žalobcu, ani jeho štatutárom ani splnomocneným zástupcom (bližšie k zisteniam o osobe X. H. pozri aj bod 52. tohto rozsudku).

49. K ďalším zisteniam dotvárajúcim relevanciu pochybností správcu dane možno zaradiť nasledovné: - neboli zistené subjekty, od ktorých mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. nadobudnúť dodávaný tovar, - nepodarilo sa preukázať prepravu tovaru, miesto a spôsob jeho preberania zo strany sťažovateľa, čo mal tiež zabezpečovať bližšie neidentifikovaný X. H., - z kontrolných výkazov DPH spoločnosti MENUDI, s.r.o. za máj 2017 vyplynulo, že táto nedodala sťažovateľovi žiadny tovar, - zo zoznamu prijatých faktúr za obdobie od 01.01.2017 do 22.11.2017 a výpisov z bankového účtu sťažovateľa, predložených správcovi dane, bolo zistené, že sporné preverované faktúry neboli uhradené.

51. V tejto súvislosti kasačný súd nazrel do administratívneho spisu žalovaného a preskúmal a vyhodnotil procesnú aktivitu sťažovateľa počas daňového konania, a to najmä vo vzťahu k realizácii jeho práva navrhovať dôkazy. Dňa 17.07.2018 vyhotovil správca dane prípis obsahujúci oboznámenie so skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly, ktorý zaslal sťažovateľovi na adresu podľa obchodného registra. Zásielka sa správcovi dane vrátila ako nedoručená. Následne správca dane vydal protokol zo dňa 13.08.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal na tú istú adresu. Aj táto zásielka sa správcovi dane vrátila ako nedoručená. Prvú zreteľahodnú procesnú aktivitu sťažovateľa, z ktorej by sa dali vyabstrahovať návrhy na vykonanie dôkazov výsluchom osôb, kasačný súd identifikoval v odvolaní zo dňa 08.11.2018 proti rozhodnutiu správcu dane č. 101888355/ 2018 zo dňa 25.09.2018, kde sťažovateľ procesnému postupu správcu dane vytkol, že za účelom realizácie výsluchu Ladislava Reblána ako svedka nevyužil všetky dostupné možnosti (prostriedky).

Na ústnom pojednávaní dňa 25.11.2020 správca dane oboznámil prítomného splnomocneného zástupcu sťažovateľa (advokátsky koncipient právneho zástupcu) so svojimi najnovšími zisteniami. Na tomto ústnom pojednávaní neboli vznesené žiadne nové dôkazné návrhy. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie (č. 101877237/2020 zo dňa 01.12.2020), ktoré sťažovateľ napadol odvolaním, v ktorom jednou z odvolacích námietok bola aj požiadavka na výsluch X. H. „na preukázanie zdaniteľného plnenia“, bez bližšej konkretizácie skutočností, ktoré sa jeho výsluchom mali objasniť.

nové nedozvedel. Z uvedeného vývoja procesnej aktivity sťažovateľa a jeho kontinuálneho mlčania k bližšiemu objasneniu právneho postavenia a úlohy X. H. pri dojednávaní a realizácii správcom dane spochybnených zdaniteľných plnení vyplýva, že ani sám sťažovateľ nemal v daňovom konaní jasno v tom, kto za neho mal konať pri dojednávaní obchodov s deklarovaným dodávateľom a spoliehal sa, že to za neho vyrieši správca dane.

Aj podľa kasačného súdu voľba konkrétnych dôkazných prostriedkov vždy závisí od skutočností, ktoré sa nimi majú preukázať. Keďže spornou nebola samotná existencia zdaniteľných plnení, ale subjekt, ktorý tovar dodal, bolo rozhodnutie správcu dane o nevykonaní miestneho zisťovania ako nadbytočného dôkazného prostriedku vecne dôvodné a procesne korektné, pričom v rámci daňového konania boli sťažovateľovi primerane vysvetlené aj dôvody nevykonania tohto

55. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali najmä vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Ak aj vyšli najavo okolnosti na nižších článkov obchodného reťazca (napr. dodatočná nedostupnosť účtovnej evidencie dodávateľskej spoločnosti), tieto iba dopĺňali inak dostatočnú množinu skutočností a okolností spochybňujúcich tvrdenia sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od každého kontrolovaného daňového subjektu možno spravodlivo požadovať, aby vedel primerane okolnostiam preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) esenciálne náležitosti ním realizovaného obchodného vzťahu, vysvetliť ekonomickú opodstatnenosť prijatého zdaniteľného plnenia v rámci vlastného predmetu podnikania a

56. K ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej sa správny súd svojím rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, je potrebné uviesť, že sťažovateľ nevymedzil konkrétnu oblasť (tému alebo spornú otázku) rozhodovacej praxe kasačného súdu, od ktorej sa mal správny súd odchýliť, ale iba označil spisovou značkou rozhodnutia kasačného súdu ako aj Ústavného súdu SR. Kasačný súd z tejto stručne vymedzenej sťažnostnej argumentácie dedukuje, že namietaný odklon sa zrejme má týkať otázky dôkazného bremena v daňovom konaní a jeho rozloženia (presúvania) medzi správcu dane a kontrolovaný daňový subjekt, všeobecne dokazovania v daňovom konaní s cieľom preukázať splnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH pre úspešné uplatnenia práva na odpočet DPH.

57. Hoci sa tomu kasačný súd venoval už v bodoch 36. až 43. tohto rozsudku, nadväzujúc na ostatnú sťažnostnú námietku dopĺňa, že k otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená už v rozsudkoch NS SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový

58. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom kasačného konania právo na ich náhradu nepriznal. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP), čo podľa obsahu súdneho spisu nenastalo.

V Bratislave dňa 20. februára 2025