8Sfk/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ponton City a.s., Horárska 12, Bratislava, IČO: 44802625, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36862657, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, Karloveská 2, Bratislava, P.O.BOX 45, IČO: 00156752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46962000, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16544-9000/2019 zo dňa 15. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/54/2020-258 zo dňa 13. júna 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/54/2020-258 zo dňa 13. júna 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným podala žalobkyňa dňa 17. októbra 2019 námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o verejnom obstarávaní“) v znení účinnom do 30. marca 2022.

Námietku žalobkyne, ktorou vytýkala nejednoznačný a neurčitý opis predmetu zákazky, lebo nebol stanovený konkrétny počet cyklov v rámci pravidelnej prepravy prostredníctvom kompy, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Zo strany obstarávateľa nebolo objektívne možné vopred určiť záväzné počty cyklov pravidelnej prepravy na obdobie desiatich rokov, lebo by následne nemusel zodpovedať požiadavkám dotknutých obcí a obstarávateľ predmet zákazky opísal (a aj doplnil na základe žiadosti žalobkyne o nápravu) v súlade s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v miere všetkých jemu v tom čase objektívne známych skutočností potrebných na plnenie predmetu zákazky a na vypracovanie ponuky. Na základe stanoveného opisu predmetu zákazky bol oslovený hospodársky subjekt schopný poskytnúť predbežnú cenovú ponuku na daný predmet zákazky. Zároveň poukázal na fakt, že žalobkyňa je doterajším poskytovateľom služieb a práve ona disponuje skúsenosťami s plnením daného predmetu zákazky. 5. Žalobkyňa namietala aj nejasne stanovený obsah kritéria na vyhodnotenie ponúk.

Podľa názoru žalovaného by mali uchádzači vziať do úvahy prípustnosť úpravy cestovného poriadku a 30 minútové intervaly cyklov od 4:30 do 0:00 hod. 6. V tretej námietke žalobkyňa namietala popretie účelu inštitútu poskytnutia súčinnosti na uzavretie zmluvy, keďže v obchodných podmienkach návrhu zmluvy o poskytovaní služieb je určená pre úspešného uchádzača povinnosť pred podpisom zmluvy v rámci poskytnutia súčinnosti podľa § 56 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní predložiť prepravný poriadok a návrh cestovného poriadku. Žalovaný sa odvolal na Výkladové stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2016 k právomoci úradu preskúmavať zmluvné podmienky návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania. Jeho preskúmavacia právomoc sa pri výkone činnosti obmedzuje na skúmanie súladu zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä či obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania. Uvedená situácia v čase rozhodovania žalovaným ešte nenastala,

7. V štvrtej námietke žalobkyňa namietala, že pri aplikácii obchodných podmienok z bodov 2.12.2 písm. a), 14.3 a 14.7 „Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb“ bude postup obstarávateľa v rozpore s § 18, § 24 ods. 1, § 42 ods. 1, § 56 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a aj s princípmi verejného obstarávania. Žalovaný v reakcii na túto námietku v rozhodnutí opäť odkázal na preskúmavaciu právomoc vyplývajúcu z Výkladového stanoviska žalovaného č. 3/ 2016 a odvolal sa na bod 115 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. V správnej žalobe žalobkyňa opakovane odkazovala na svoju argumentáciu uvádzanú už skôr v jednotlivých bodoch žiadosti o nápravu, námietok a aj odvolaní podaných v administratívnom konaní. Neuvedenie konkrétnej argumentácie odôvodnila tým, že je obšírna a nepovažuje ju za účelné opakovať v správnej žalobe. Z týchto dôvodov sa v žalobe zamerala len na kľúčovú argumentáciu pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

účastník vedel v čase vyhlásenia verejného obstarávania stanoviť presný a záväzný počet cyklov v rámci pravidelnej prepravy, lebo ho uviedol v opise predmetu zákazky (aktuálne 25 cyklov), pričom v prvostupňovom a ani v druhostupňovom rozhodnutí sa príslušné orgány nezaoberali právne ani skutkovo tým, či nestanovenie presného záväzného počtu cyklov má vplyv na cenotvorbu záujemcov. Ďalej sa žalovaný nezaoberal tým, či by malo vplyv na cenu poskytovaných služieb to, ak by bol na úvod plnenia zmluvy zadefinovaný presný a záväzný počet cyklov, ktorý by sa v čase plnenia menil podľa požiadaviek ďalšieho účastníka. 11. Žalobkyňa uviedla, že ďalší účastník určil kritérium na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní (ďalej aj iba ako „kritérium“) v rozpore „najmä s § 44 ods. 1, § 42 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“, lebo je neurčité a neobjektívne.

článku 14 bod 14.7 tretia a štvrtá veta v spojení s článkom 14 bod 14.3 Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb uvedenej v Prílohe č. 2 k súťažným podkladom (ďalej len „obchodné podmienky“), lebo tieto obchodné podmienky nemôžu byť aplikované v súlade s zákonom o verejnom obstarávaní pre nezákonne určený opis predmetu zákazky a tiež z dôvodu, že založia jednostrannú zmenu predmetu zákazky. Uviedla, že obchodné podmienky umožňujú obstarávateľovi neobmedzené voľné rozhodovanie v podobe jednostrannej zmeny zmluvy, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania. Žalobkyňa poukazovala na to, že s mnohými jej argumentmi vznesenými v administratívnom konaní sa žalovaný v rozhodnutiach ani

14. Správny súd v Bratislave (právny nástupca Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho súdnictva; ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/54/2020-258 zo dňa 13. júna 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol.

16. Vzhľadom na obsah žalobných bodov správny súd zhrnul, že sporným bolo najmä, (i) či bol vypracovaný opis predmetu zákazky v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní z dôvodu neuvedenia presného a záväzného počtu cyklov, (ii) či je neurčito a neobjektívne nastavené kritérium na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní, (iii) či je neurčitou a nepreskúmateľnou osobitná podmienka plnenia zmluvy o poskytovaní služieb, (iv) či mal obstarávateľ využiť inštitút prípravných trhových konzultácií, a (v) či sú niektoré obchodné podmienky (body 2.12.2 písm. a), 14.3 a 14.7) z návrhu zmluvy o poskytovaní služieb v rozpore s § 18, §56 ods. 1, §24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

18. Námietku žalobkyne, že navrhovaná zmluva nie je rámcovou zmluvou, vyhodnotil správny súd ako všeobecnú a neodôvodnenú, lebo ju žalobkyňa odôvodnila len odkazom na § 2 ods. 5 písm. h) a súvisiace ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, preto sa s ňou bližšie ani nezaoberal. Až v rámci svojho písomného vyjadrenia v konaní k tejto námietke uviedla, že zmluva nie je rámcovou dohodou podľa § 2 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že „zmluva, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania nie je zmluvou, ktorá by určovala podmienky zadávania ďalších zákaziek počas jej platnosti, ale obsahuje všetky konečné podmienky plnenia predmetu zákazky“. Preto súd na túto námietku nemohol prihliadať. 19. Žalobkyňa nepresvedčila správny súd ani o dôvodnosti žalobnej námietky, v ktorej namietala neurčitosť a neobjektívnosť kritéria na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní. Žalobkyňa síce odôvodnenie postavila na rozpore „najmä s § 44 ods. 1, § 42 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“, ale konkrétne dôvodné argumenty v žalobe neuviedla.

20. K námietke inštitútu prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov a uchádzačov podľa v § 25 zákona o verejnom obstarávaní správny súd uviedol, že tento je spojený len s možnosťou obstarávateľa, nie povinnosťou, a bolo teda len na ňom, či to

za všeobecnú a abstraktnú. V námietke žalobkyňa síce uviedla, že osobitná podmienka bola neurčitá a nepreskúmateľná, ale v žalobe ju presne nešpecifikovala, konkrétne v čom vidí jej neurčitosť či nepreskúmateľnosť. Žalobkyňa odkazovala na svoje vyjadrenia uvádzané v administratívnom konaní, ale súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný len obsahom žalobných bodov. Keďže žalobkyňa do žalobného bodu presne námietku nezdôvodnila, súd musel konštatovať nedôvodnosť námietky.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

24. Sťažovateľka na úvod kasačnej sťažnosti odkázala na body 2, 3, 4, a 5 správnej žaloby, v ktorých zadefinovala predmet súdneho prieskumu a nadviazala na administratívne konanie. Podľa jej názoru postupovala podľa § 182 ods. 1 písmeno e) a f) SSP, keď v prílohách správnej žaloby predložila všetky dôkazy, na ktoré v správnej žalobe odkazuje.

25. K vyhodnoteniu námietky nezákonne určeného opisu predmetu zákazky vyslovene namietala záver správneho súdu v bode 55 napadnutého rozsudku, keď správny súd uzavrel, že sťažovateľka v žalobe konkrétne neuviedla, v čom vidí rozpor s § 42 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri opise predmetu zákazky. Podľa sťažovateľky presne vo všetkých odsekoch bodu 2 správnej žaloby a vo všetkých odsekoch bodu 1 druhého vyjadrenia

26. Sťažovateľka tiež rozporovala závery správneho súdu o type zmluvy, keď podľa jej názoru riadne odôvodnila, prečo navrhovaná zmluva nemôže byť zmluvou rámcovou. 27. Podľa sťažovateľky je nepreskúmateľný záver správneho súdu, keď bez bližšieho uvádza, že správne orgány sa jasne vysporiadali s tým, prečo konkrétne záväzný počet cyklov neurčili.

Tiež poukázala na záver správneho súdu, ktorý vyslovil v súvislosti s odkazom sťažovateľky na iné rozhodnutia žalovaného, že orgány verejnej správy nie sú pri svojom rozhodovaní právne viazané svojimi skoršími rozhodnutiami. Tento záver správneho súdu je podľa sťažovateľky v rozpore s § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku a zo strany správneho súdu ide o nesprávne právne posúdenie. Podľa sťažovateľky sa prvostupňový orgán ako aj žalovaný preukázateľne v zmysle argumentácie správnej žaloby odchýlili od svojej rozhodovacej činnosti, čím porušili princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Podľa sťažovateľky správny súd vôbec nevykonal výklad a aplikáciu právnych noriem na zistený skutkový stav.

zákona o verejnom obstarávaní. Rozsudok správneho súdu je tak podľa sťažovateľky nepreskúmateľný. V rámci šiesteho sťažnostného bodu sťažovateľka považuje z rovnakých dôvodov ako v bode päť kasačnej sťažnosti rozsudok vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa sťažovateľky záver správneho súdu, že bližšie nešpecifikovala, v čom vidí nepreskúmateľnosť tejto podmienky, je nesprávny, keďže v bode 4 správnej žaloby a v bode 3 druhého vyjadrenia presne uviedla, prečo je osobitná podmienka v rozpore s týmito ustanoveniami. Sťažovateľka cituje bod 4 ods. 1, 2, 10, 13, 15, 16 správnej žaloby, z ktorých má byť jej argumentácia zrejmá a rozsudok správneho súdu označuje za nepreskúmateľný. Z rovnakých dôvodov v bode osem kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie správneho súdu.

32. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na argumentácii predloženej v správnom súdnom konaní. Závery správneho súdu považuje za vecne správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia a napadnutý rozsudok netrpí podľa jeho názoru vadou nepreskúmateľnosti.

Upozornil, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti dôvodí výhradne citáciami obsahu správnej žaloby, pričom jej výhrady vo svojej podstate spočívajú vo vyjadrení nestotožnenia sa s výsledkom konania, ktorý je determinovaný priamo obsahom samotnej správnej žaloby, v ktorej sťažovateľka nedostatočne vytýčila rozsah súdneho prieskumu. Podľa žalovaného sa správny súd náležitým spôsobom, zrozumiteľne a jasne, v rozsahu ustanovenom správnou žalobou, vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky. Kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť. 33. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že včasné, správne a úplné formulovanie žalobných bodov v správnej žalobe má zásadný význam.

Podľa ďalšieho účastníka správny súd správne právne posúdil, že sťažovateľka nepreukázala jej tvrdenia, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného by malo byť v rozpore čo i len s jedným ustanovením zákona o verejnom obstarávaní, a to z dôvodu chýbajúcej argumentácie v správnej žalobe. Práve z dôvodu absencie argumentácie v správnej žalobe nemohol správny súd poskytnúť hlbšie právne posúdenie veci.

IV. Posúdenie kasačného súdu

Kľúčovými otázkami v predmetnej veci, ku ktorých zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľkou vyzvaný, sú (i) či je možné odkaz na argumentáciu vedenú žalobcom v správnom konaní považovať za splnenie povinnosti uviesť v správnej žalobe dôvody žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP a (ii) či je napadnutý rozsudok preskúmateľný, ak v posudzovanom prípade správny súd vyhodnotil žalobné dôvody/body sťažovateľky uvedené v správnej žalobe ako všeobecné a nekonkrétne a z toho dôvodu ako nedôvodné.

konkretizácie vyžadovanej § 182 ods. 1 písm. e) SSP sťažovateľ poukáže/odkáže (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2021 zo dňa 27. apríla 2023).

40. Kasačný súd následne posudzoval, či iné časti správnej žaloby sťažovateľky, na ktoré poukazovala v kasačnej sťažnosti, obsahujú také žalobné dôvody, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP a či sa s týmito mal/mohol správny súd vysporiadať. V tejto súvislosti kasačný súd opakuje, že obligatórnou náležitosťou žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, pričom toto svoje tvrdenie musí aj právne odôvodniť.

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 910.). Preto v prípade nekonkrétnych námietok, ktoré len poukazujú na porušenie zákona bez bližšej špecifikácie dôvodov, prečo je rozhodnutie žalovaného nezákonné a bez aplikácie všeobecných princípov na prípad žalobcu, by tieto mohli byť správnym súdom bez ďalšieho vyhodnotené ako nedôvodné.

Zo správnej žaloby mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľka namietala porušenie § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v časti opisu predmetu zákazky, keď obstarávateľ nestanovil presný počet cyklov pravidelnej prepravy, teda namietala nesplnenie požiadavky jednoznačnosti, presnosti či úplnosti opisu predmetu zákazky, ktorá vyplýva z daného ustanovenia. Argumentovala, že obstarávateľ „vedel a vie aj dnes stanoviť presný a záväzný počet cyklov“, že v priebehu času došlo „k zmene počtu cyklov, a to z 21 cyklov denne na aktuálnych 25 cyklov denne“, že „presný a záväzný počet cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy“ je potrebný pre ocenenie predmetu zákazky „bez rizika vzniku straty a finančnej likvidácie“ sťažovateľky, že „v prípade navýšenia/zníženia počtu cyklov (.

. .) aj dôvod na zrušenie Verejného obstarávania“, že potreba presného uvedenia počtu cyklov je dôležitá „vo vzťahu k variabilným nákladom Žalobcu, resp. akéhokoľvek prepravcu na servis a údržbu kompy“ alebo poukázala na konkrétne rozhodnutia žalovaného, z ktorých má vyplývať, že nestanovenie presného a záväzného počtu cyklov pravidelnej prepravy je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Uvedené námietky sťažovateľky (najmä právneho charakteru) kasačný súd vyhodnotil ako konkrétne dôvody žaloby, s ktorými sa správny súd mal vysporiadať a cez tieto námietky posúdiť, či nestanovenie konkrétneho počtu cyklov pravidelnej prepravy vyhovuje požiadavkám ustanovenia § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.

42. Ak správny súd uviedol, že sťažovateľka poznala počet cyklov prepravy - teda 25 cyklov denne, aj v tomto smere musí dať kasačný súd za pravdu sťažovateľke, že tento počet nebol uvedený v opise predmetu zákazky ako fixný, ale bol len orientačne uvedený spolu s inými údajmi o počtoch cyklov v iných rokoch. Uvedenú skutočnosť nakoniec nespochybňuje ani obstarávateľ či žalovaný, ktorí poukazujú na to, že obstarávateľ presný počet cyklov neuviedol a ani uviesť nevedel.

Námietky sťažovateľky uvedené v správnej žalobe v súvislosti s týmito jej žalobnými bodmi buď odkazujú na jej námietky uvedené v odvolaní alebo v iných podaniach realizovaných v administratívnom konaní alebo bez bližšej právnej argumentácie v nich sťažovateľka namieta porušenie právnych predpisov. Ako bolo uvedené vyššie, takáto argumentácia sťažovateľky nespĺňa požiadavky stanovené v §182 ods. 1 písm. e) SSP a preto nepovažoval kasačný súd rozhodnutie správneho súdu v tomto smere za nepreskúmateľné. Správny súd nebol povinný námietky sťažovateľky v tomto smere za ňu sám dopĺňať. Rovnako, ak sťažovateľka v súvislosti s týmito námietkami napádala aj ich právne posúdenie, toto nemohol kasačný súd posúdiť, keďže správny súd vzhľadom na nekonkrétnosť žalobných bodov ich právne posúdenie v zásade ani nemohol realizovať.

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený v miere zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 46. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v najmä bode 41 tohto rozsudku a vyvarovať sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 47. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025