8Sfk/39/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200790.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8S/157/2020
- IČS
- 7020200790
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: HCP - čerpacia technika s.r.o., so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 36217166, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, IČO: 47240482, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101414002/2020 zo dňa 9. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/157/2020-53 zo dňa 8. apríla 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100916011/2020 zo dňa 19. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil spoločnosti HCP - čerpacia technika s.r.o. (ďalej len „žalobca“) rozdiel dane v sume 15.078,20,- EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2018.
2. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené daňové výdavky z faktúr od dodávateľa SETLOS, s.r.o. v likvidácii (ďalej aj „dodávateľ“) za dodanie tovaru (podľa objednávky) a služieb (účtovnícke práce a ekonomické poradenstvo), ktoré mali byť realizované na základe zmluvy o spolupráci.
3. K deklarovaným zdaniteľným plneniam správca dane uviedol, že žalobca o nich predložil iba faktúry a hoci spolupráca mala byť realizovaná na základe zmluvy o spolupráci, túto nepredložil. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že prepravu tovaru (do prenajatého skladu spoločnosti BUBI GOLD, s.r.o.) zabezpečoval dodávateľ, nevedel sa však bližšie vyjadriť k vozidlám, obchodné transakcie vybavovali jeho zamestnanci, dodávateľa si nepreveroval, avšak aktuálne už nespolupracujú, pričom nevedel, za akých okolností spolupráca vznikla a ani bližšie špecifikovať tovar. Správca dane poukázal aj na to, že počas daňovej kontroly bol dodávateľ nekontaktný, došlo u neho k predaju obchodného podielu, účtovná dokumentácia bola odovzdaná novému majiteľovi, za rok 2018 nepodal daňové priznanie ani na dani z príjmu právnických osôb a následne mu bola zrušená registrácia pre
DPH. Správca dane preto uzavrel, že samotná existencia faktúry nie je dôkazom o dodaní tovaru alebo služby, a preto konštatoval, že nebolo preukázané, že deklarovaný tovar a služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom. 4. Správca dane konštatoval, že nie je preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), keďže žalobca nepredložil v rámci výkonu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadny dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti správcu dane o reálnom vykonaní dodávateľom fakturovaných služieb a dodaní tovarov uvedených na faktúrach. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 101414002/2020 zo dňa 9. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný poukázal na to, že žalobca preukazoval svoj nárok na odpočítanie dane predložením faktúr vystavených na dodanie tovarov a služieb, pričom k faktúram, ktoré sa týkali dodania tovaru, predložil aj príjemky k tovaru. K faktúram týkajúcim sa poskytnutých služieb však žiadne ďalšie doklady nepredložil napriek tomu, že mal predložiť zmluvu o
obchodnej spolupráci. Taktiež konateľ žalobcu nevedel uviesť konkrétne skutočnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že žalobca nepredložil žiadnu fotodokumentáciu a ani ďalšie doklady, ktoré spomínal vo svojom odvolaní. Preto skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil podmienky vyplývajúce z ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH na vznik nároku na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že rozhodujúcim dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH dane teda neboli skutočnosti, ktoré nastali na strane dodávateľa, ale práve skutočnosť, že žalobca nevedel dôveryhodne a nespochybniteľným spôsobom preukázať dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí reagoval aj na námietku žalobcu, že správca dane neprihliadal na predaj tovaru nakúpeného od dodávateľa pre odberateľa žalobcu - U.S_ Steel Košice, s.r.o. - a zdôraznil, že následný predaj tovarov konkrétnemu odberateľovi ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúrach.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie. 8. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom sa podľa žalobcu svedomito a zodpovedne nezaoberal jeho argumentmi. Tvrdil, že predložené faktúry a k nim priložené doklady slúžia ako podklad k fakturácii a preukazujú reálne dodanie tovarov a zrealizovanie služieb. Podľa žalobcom prezentovaného názoru mal žalovaný dospieť k záveru, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili, len na základe vyjadrenia konateľa žalobcu, ktorý si nespomenul na presný dátum dojednania obchodnej spolupráce. Tvrdil, že rozsah dôkazného bremena vyčerpal, pričom nebolo jeho zákonnou povinnosťou preverovať odberateľské vzťahy svojich dodávateľov, a taktiež že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť dokumentáciu od jeho dodávateľov. Žalobca mal objasniť obchodné vzťahy s Družstvom Trentin, predmetom ktorých bola reklamná kampaň. 9. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE- 8S/157/2020-53 zo dňa 8. apríla 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. 10. Správny súd uviedol, že žalobcova argumentácia je napriek zastúpeniu kvalifikovaným odborníkom nedôsledná a mylná, pretože sa vo viacerých častiach netýka posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Správny súd odmietol argument žalobcu o presune dôkazného bremena z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k DPH a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa 31. mája 2022. Daňové orgány neskúmali podvodné konanie, a preto považoval správny súd žalobcovu námietku o nedostatočnom zaoberaní sa daňovým podvodom za irelevantnú. 11. Žalobca podľa správneho súdu nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Zdôraznil, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený daňový subjekt, ktorý v tomto prípade na podporu svojich tvrdení predložil iba faktúry. Správca dane svoje závery nezaložil na nedostupnosti účtovníctva dodávateľskej spoločnosti, ale naopak, správca dane pristúpil k získavaniu informácií z jemu dostupných evidencií a vyvinul snahu vyťažiť aj žalobcu. Správny súd poukázal na znenie výpovede konateľa žalobcu, ktorý neuviedol ani elementárne fakty o zdaniteľných plneniach. S ohľadom na uvedené správny súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal dodanie fakturovaných služieb a tovarov a navyše na preukázanie ich dodania nenavrhol ani žiadne dôkazy, hoci mu na to správca dane poskytol dostatočný procesný priestor.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vytýkajúc správnemu súdu vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ argumentoval tým, že už v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane faktúry a že záver, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili, nemôže byť postavený na skutočnosti, že jeho konateľ si počas ústneho pojednávania nevedel spomenúť na presný dátum začiatku spolupráce žalobcu so spoločnosťami SETLOS, s.r.o. a Družstvom Trentin, ani na meno zástupcu týchto spoločností, s ktorým bola spolupráca dohodnutá. Uviedol, že jeho konateľ vykonáva funkciu štatutárneho orgánu už od 8. novembra 2002, a preto nie je reálne očakávať, že si bude po takom dlhom čase presne pamätať všetky dátumy, okolnosti alebo mená osôb, ktoré sa zúčastnili na obchodných rokovaniach.
14. Zdôraznil, že dôkazy o nákupe tovaru od dodávateľa sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti a nakupovaný tovar bol taktiež ďalej skutočne dodávaný pre spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o., ktorá je prioritným zmluvným odberateľom sťažovateľa. Tvrdil, že uvedená obchodná spoločnosť potvrdila dodania daného tovaru, dodanie daného tovaru tejto spoločnosti je riadne zdokumentované a bolo preukázané daňovému úradu. 15. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/ 2011, v zmysle ktorého, ak je nepochybná existencia nakúpeného materiálneho plnenia, ktoré je riadne preukázané faktúrami a podrobnými prílohami od konkrétneho dodávateľa, daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno. Tiež argumentoval rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/9/2012 (daňový subjekt splní svoju dôkaznú povinnosť tým, že predloží dôkazy v podobe účtovníctva.) a sp. zn. 3Sžf/1/2010 (dôkazné bremeno týkajúce sa podvodného konania). Sťažovateľ uviedol, že v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu kontrolovaného subjektu prípadná nekontaktnosť obchodných partnerov. 16. Sťažovateľ upozornil na skutočnosť, že v iných podobných prípadoch (rozsudkoch sp. zn. KE-7S/67/2020 zo dňa 22. februára 2024, sp. zn. KE-8S/39/2020 zo dňa 26. marca 2024 a sp. zn. KE- 7S/68/2020 zo dňa 11. júla 2024) správny súd konštatoval, že správca dane nesie dôkazné bremeno na tom, aby kvalifikovane spochybnil existenciu tovaru. Podľa sťažovateľa sú uvedené veci podobné v tom, že správne orgány mali pochybnosti o vierohodnosti predloženej dokumentácie a neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane. Sťažovateľ namietal, že konštantná judikatúra je toho názoru, že na preukázanie pochybností, ktoré nastali v dôsledku skutočností na strane dodávateľa alebo subdodávateľov kontrolovaného subjektu, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, nie kontrolovaný subjekt. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju predošlú argumentáciu a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v iných veciach sťažovateľa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (rozsudky sp. zn. 4Sfk/141/2022, sp. zn. 4Sfk/ 6/2025, sp. zn. 8Sfk/3/2023, sp. zn. 4Sfk/63/2023) kasačnú sťažnosť podanú sťažovateľom zamietol s tým, že vznesené pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa.
IV. Konanie na kasačnom súde a posúdenie kasačnej sťažnosti
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok
správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Kasačný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že sa obdobnými vecami sťažovateľa zaoberal už vo veci sp. zn. 4Sfk/141/2022, sp. zn. 8Sfk/3/2023, sp. zn. 4Sfk/63/2023 a sp. zn. 4Sfk/6/2025. Ide síce o veci, ktoré sa týkali odlišných zdaňovacích období a aj iných dodávateľov (nielen spoločnosti SETLOS, s.r.o., o ktorú ide v tejto veci), avšak boli založené na obdobných skutkových zisteniach, obdobnom procesnom priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, žalobné námietky ako aj rozsudky správneho súdu boli obdobné, rovnako ako kasačná argumentácia sťažovateľa. 20. Kasačný súd využijúc postup podľa § 464 ods. 1 SSP preto poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/141/2022 zo dňa
25. apríla 2024, s ktorým sa stotožnil a neidentifikoval dôvody, pre ktoré by sa mal od relevantnej argumentácie odchýliť, preto uvádza jeho vybrané časti, ktoré sú aplikovateľné i na prejednávanú vec: „20. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa v tejto konkrétnej veci k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi kontrolovaný daňový subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj ku skutočnostiam / dôvodom, pre ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel (neuznal) požadovaný nárok na odpočet DPH. (.
. .) 23. Platí teda, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa na daňovom podvode, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).
24. K otázke dôkazného bremena pritom existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?9Sžfk/ 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.
25. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp? .zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“ (.
. .) 27. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení identity dodávateľov tovarov a služieb sťažovateľovi. Argumentácia zistením
podvodného alebo zneužívajúceho konania a účasti sťažovateľa na ňom alebo vedomosti sťažovateľa o ňom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených vo faktúrach predložených sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia najskôr na úrovni priamych deklarovaných dodávateľov sťažovateľa - SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o., Družstvo Trentin, resp. Manula družstvo (viď bližšie body 3. až 6. tohto rozsudku) [pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci ide len o dodávateľa SETLOS, s.r.o.].
Keďže správcovi dane sa ani od jedného z deklarovaných dodávateľov sťažovateľa nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne dodávateľských subjektov (viď bod 8. tohto rozsudku) a súčasne aj priamo od sťažovateľa, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa sa však správca dane nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení sťažovateľa, nakoľko Ladislav Popovič (konateľ sťažovateľa) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi všeobecné informácie (viď bod 7. tohto rozsudku). Pochybnosti správcu dane boli založené najmä na nasledovných zisteniach: - ani s jedným z dodávateľských subjektov sa správcovi dane nepodarilo nadviazať procesný kontakt za účelom preverenia tvrdení sťažovateľa. Zásielky doručované počas daňovej kontroly na aktuálne adresy dodávateľských subjektov podľa zápisov v obchodnom registri
alebo doručované likvidátorom spoločností SETLOS, s.r.o. v likvidácii a RSD SYSTEM s.r.o. v likvidácii sa správcovi dane vracali ako nevyzdvihnuté (. . .) [pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci ide len o dodávateľa SETLOS, s.r.o.,], - D.. V. F. (podľa informácií finančnej správy splnomocnený zástupca spoločnosti SETLOS, s.r.o.) ako jediný zareagoval na korešpondenčné aktivity správcu dane, avšak oznámil správcovi dane iba to, že všetku účtovnú dokumentáciu spoločnosti odovzdal novému majiteľovi pri predaji spoločnosti, - z informácií z iných konaní týkajúcich sa dodávateľských daňových subjektov správca dane zistil, že spoločnosť SETLOS, s.r.o. za rok 2018 nepodala daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb a neskôr jej bola zrušená registrácia pre DPH (.
. .), - konateľ sťažovateľa nevedel správcovi dane uviesť mená ani jednej z osôb, s ktorými za dodávateľov jednal, tieto subjekty si žiadnym spôsobom nepreveroval, nebol v ich sídle, nevedel poskytnúť žiadne informácie k preprave tovarov, pričom jeho argumentácia sa zredukovala v podstate iba na prízvukovanie faktu, že dodané tovary dodal ďalej svojmu odberateľovi - spoločnosti U. S. Steel Košice a že tovar bol skladovaný v prenajatom sklade spoločnosti BUBI GOLD s.r.o. Šaca (.
. .)
28. Ak na základe vyššie uvedených zistení (opísané v bodoch 3. až 8. a 13. tohto rozsudku) správca dane pojal relevantné pochybnosti o identite dodávateľov tovarov a služieb z preverovaných faktúr a zotrval na pozícii ich neodstránenia sťažovateľom, je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a logicky vyplývajúci z výsledkov dokazovania, ktorý podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako, ak závery správcu dane v napadnutom rozsudku správny súd aproboval, nie je možné ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej kontroly, spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných sťažovateľom a procesne korektným spôsobom viedli k prenosu dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na
sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/ 2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie (napr. mená konkrétnych svojich zamestnancov, ktorí mali obchody s dodávateľskými subjektmi dojednávať alebo preberať dodaný tovar), a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Argumentácia, komu sťažovateľ následne dodal tovar nadobudnutý od svojich dodávateľov, nemá pri hľadaní odpovede na sporné otázky právnu relevanciu.
29. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či služieb.
30. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet DPH pre prípad nepreukázania identity dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ (teda nie dodávateľ uvedený na faktúre) postavenie platcu DPH, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa.
K uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že tovary a služby mu boli dodané práve ním
deklarovanými dodávateľmi (SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o. a Družstvo Trentin; [pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci ide len o dodávateľa SETLOS, s.r.o.,]. Existencia iných zdaniteľných osôb v pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach dodal za (niektorého alebo všetkých) deklarovaných dodávateľov iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH.“
21. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí sp. zn. 4Sfk/141/2022 zo dňa 25. apríla 2024 a z toho dôvodu aj v tu prejednávanej veci vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné. Súčasne dáva do pozornosti, že
ústavná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/141/2022 zo dňa 25. apríla 2024 bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 57/2025 zo dňa
30. januára 2025.
V. Záver
22. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa postupom podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. 23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2025