8Sfk/4/2025

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie jún 2014. 2. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 20.06.2016, z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii bola prerušená a skončila sa dňa 04.09.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101810612/2017 zo dňa 22.08.2017 žalobcovi.

5. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 140100006, predmetom ktorej bolo dodanie motorového vozidla značky Mercedes Benz GL350, dátum dodania 14.04.2014, základ dane 66666,67 eur, DPH (20%) v sume 13333,33 eur, od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., Paulínska 20, Trnava, IČO: 46289194, a to z dôvodu nepreukázania dodania vozidla žalobcovi deklarovaným dodávateľom.

Daňové orgány svoje závery založili na nasledovných zisteniach: - Žalobca kúpil vozidlo od spoločnosti Mercedes-Benz Financial Service Slovakia s.r.o. a následne ho vo februári 2014 predal spoločnosti Bell Group SK s. r. o. (faktúra č. 20140010 zo dňa 26.02.2014, základ dane 100000,- eur, DPH 20000,- eur, spolu 120000,- eur). Žalobca uviedol, že išlo o zámenu vozidiel, pretože súčasne kúpil od spoločnosti Bell Group SK s. r. o. vozidlo Mercedes-Benz GL63 v tej istej cene. - Podľa výsluchu jej konateľa Z. spoločnosť Bell Group SK s. r. o. vozidlo predala ďalej nešpecifikovanému nadobúdateľovi. - Podľa zistení správcu dane bolo vozidlo spoločnosti Bell Group SK s. r. o. v marci 2014 z evidencie motorových vozidiel odhlásené do cudziny a podľa technického preukazu aj súhrnného výkazu spoločnosti Bell Group SK s. r. o. malo byť vozidlo dodané spoločnosti

LiveCar . cz s.r.o. a vývoz z Českej republiky novým vlastníkom s pridelením prevoznej značky. - Podľa informácie od Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove vozidlo bolo do evidencie motorových vozidiel v Slovenskej republike prihlásené žalobcom a je vedené od 14.05.2014 na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov z 14.05.2014 vydaného žalobcovi a dodávateľskej faktúry od spoločnosti Bell Group SK s. r. o. - Spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. neuviedla v daňových priznaniach ani do systému VIES predaj uvedeného vozidla spoločnosti Bell Group SK s. r. o. Ani spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell Group SK s. r. o. - V marci 2014 česká spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. deklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcovi v hodnote 1915200,- Kč, avšak tomu zodpovedajúce intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nebolo žalobcom deklarované v jeho daňovom priznaní a žalobca sa k uvedenej skutočnosti vyjadril tak, že nerealizoval žiadne zdaniteľné obchody s touto českou spoločnosťou.

9. Samotnú existenciu materiálneho plnenia t. j. dodanie motorového vozidla žalobcovi, správca dane nespochybňoval. Ani ďalší predaj vozidla v júni 2014 žalobcom jeho odberateľovi Motor Car Prešov, s.r.o., a následný predaj predmetného vozidla v júni 2014 spoločnosťou Motor Car Prešov, s.r.o. pre kupujúceho PAVANNA, spol. s r.o.

tovaru. Z uvedeného uzavreli, že nebolo preukázané dodanie motorového vozidla Mercedes Benz GL350 žalobcovi dodávateľom deklarovaným na faktúre t. j. spoločnosťou Bell Group SK s. r. o., keďže u deklarovaného dodávateľa nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

11. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Zo správnej žaloby vyplynuli nasledovné žalobné námietky: - Námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť. - Námietka unesenia dôkazného bremena žalobcom v daňovom konaní, a to predložením príslušných dôkazov preukazujúcich nákup vozidla od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., čo potvrdil aj konateľ dodávateľa, pričom obaja podrobne popísali okolnosti predaja. - Výčitka daňovým orgánom, že žalobcovi neprípustným spôsobom pripísali na ťarchu vlastné zistenia správcu dane o tom, že dodávateľ žalobcu neuviedol transakciu v daňovom priznaní k DPH a nepriznal daň na výstupe, čo však podľa žalobcu nemá vplyv na to, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo. - Žalobca spochybnil význam a dôkaznú relevanciu zistení o časových súvislostiach zápisov o evidencii vozidla v Českej republike, keď samotná evidencia dodávateľa v technickom

Preto nemôže byť sankcionovaný za to, že jeho obchodný partner si nesplnil svoje povinnosti. Pripisovanie dôsledkov podnikateľských aktivít dodávateľa na ťarchu žalobcu je neprípustné a platí to o to viac, keď materiálna existencia plnenia nebola spochybnená.

súd skonštatoval, že za stavu, keď jediným dôkazom na preukázanie dodania tovaru jeho dodávateľom bola faktúra, boli takéto (vyššie uvedené) zistenia spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť na strane správcu dane o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom a oznámením týchto pochybností došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu.

K dôvodom, prečo došlo k zakúpeniu a následnému spätnému predaju vozidla žalobcovi, uviedol, že prvotne išlo o zámenu vozidiel, po nadobudnutí vozidla ho predal za vyššiu cenu ďalšiemu záujemcovi a v apríli 2014 mu asi týmto záujemcom bolo ponúknuté späť za výhodnejšiu cenu. Zisťoval, či je spoločnosť schopná v prípade kúpy ho ďalej predať a pretože žalobca prejavil záujem, tak vozidlo odkúpil späť a predal ho žalobcovi. K uvedenému sľúbil doložiť doklady, čo sa však nestalo. Potvrdil vystavenie faktúry č. 140100006 žalobcovi.

Nepodanie daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 odôvodnil časovými a finančnými dôvodmi. 15. Správny súd dospel k záveru, že ak správca dane aj po výsluchu konateľa dodávateľa zotrval na pochybnostiach o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu (čo oznámil žalobcovi listom z 18.07.2017), je namieste jeho postup odobriť, nakoľko obsah výpovede tohto svedka, hoci v ňom v podstate dodanie motorového vozidla žalobcovi potvrdil, sa nejavil ako dôkaz spôsobilý odstrániť pretrvávanie rozumných pochybností na strane správcu dane.

Hoci samotná evidencia motorových vozidiel nemusí podľa správneho súdu nevyhnutne odrážať skutočný pohyb a zmeny držiteľov a vlastníkov vozidla, je namieste hodnotiť pochybnosti správcu dane vyplývajúce zo zistení o evidencii vozidla osobitne s dôrazom na spojenie so zisteniami o nedeklarovaní predaja (dodania) vozidla ani spoločnosťou www . LiveCar . cz

www . LiveCar . cz s.r.o. ani spoločnosťou MB MOTOR SK, s.r.o. pre spoločnosť Bell Group SK s. r. o., zistenia správcu dane nesporne nasvedčujú tomu, že v čase tvrdeného dodania vozidla spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. žalobcovi (14. apríl 2014) deklarovaný dodávateľ predmetným vozidlom ako vlastník nedisponoval a nemohol ho dodať žalobcovi.

žalobcu. Naopak žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu vozidla označeným dodávateľom neuniesol, keď na odstránenie pochybnosti správcu dane neboli z jeho strany predložené ďalšie dôkazy preukazujúce dodanie vozidla od deklarovaného dodávateľa.

Podľa správneho súdu zistenia správcu dane zakladajúce jeho pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v danej veci necharakterizujú okolnosti identifikované v označenom rozhodnutí a nie je ich možné podľa názoru súdu subsumovať ani pod „nezrovnalosti“ v predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca. Keďže aj tie zistenia správcu dane, ktoré v posudzovanej veci istým spôsobom súvisia s predchádzajúcimi stupňami dodávateľského reťazca, sú v danom prípade svojou intenzitou závažnejšie, než aká intenzita je pojmovo príznačná pre „nezrovnalosť“.

Napriek tomu správny súd, reflektujúc tento judikatórny posun, skonštatoval, že v posudzovanej veci z administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu v priebehu súdneho konania nevyplývajú také skutkové okolnosti či dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že skutočný dodávateľ tovaru (motorového vozidla), hoci neidentifikovaný, teda iný subjekt než dodávateľ deklarovaný na dodávateľskej faktúre, bol zdaniteľnou osobu. Uvedené podporuje skutočnosť, že žalobca konštantne zotrval na tvrdení, že mu bol tovar dodaný ním označeným dodávateľom a nikým iným.

Preto závery vyplývajúce z označeného rozhodnutia SD EÚ (Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20) nie je možné vzťahovať na posudzovanú vec žalobcu.

20. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, dôvodiac vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, požadujúc zmenu napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. 21. Sťažovateľ pripomenul, že materiálna existencia plnenia bola preukázaná, nespochybnil ju ani správca dane, rovnako nespochybnil ani to, že prijaté plnenie - motorové vozidlo - bolo použité v rámci ekonomickej činnosti sťažovateľa. Zdôraznil, že dopravný inšpektorát nemal pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu sťažovateľom od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., keď sťažovateľa ku dňu 14.05.2014 zaevidoval ako vlastníka vozidla. Neexistoval teda zákonný dôvod na zamietnutie odpočtu DPH z preverovanej faktúry odôvodnený nesplnením hmotnoprávnych podmienok, pretože tieto boli zo strany sťažovateľa splnené a preukázané. Žalovaný a správca dane mali viesť dokazovanie a mali preukázať, ak chceli zamietnuť nárok na odpočet DPH, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že plnenie, na ktorom zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou daňového podvodu. V tomto smere orgány finančnej správy nevykonávali dokazovanie a ani správny súd sa nezaoberal aktuálnou súdnou judikatúrou vzťahujúcou sa na odpočet DPH pri splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. 22. Podľa sťažovateľa nepodanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014 a nepriznanie DPH na výstupe dodávateľom sú okolnosti, ktoré sťažovateľ nedokáže ovplyvniť a nemá na ne žiaden dosah. Ide o porušenie povinností na strane dodávateľa, ktoré nemôžu byť pripísané na ťarchu sťažovateľa a už vôbec nemôžu znamenať to, že dodávateľ nedodal vozidlo sťažovateľovi. To, že si dodávateľ nesplnil povinností vo vzťahu k štátu, majú orgány finančnej správy riešiť u dodávateľa a nezaťažovať tým sťažovateľa, ktorý si všetky daňové a odvodové povinnosti splnil. Ani samotná skutočnosť, že v apríli 2014 išlo o spätný predaj motorového vozidla sťažovateľovi jeho dodávateľom za nižšiu cenu, čomu predchádzalo nadobudnutie tohto vozidla sťažovateľom v januári 2014, nemôže byť tým dôkazom, ktorý spochybní dodanie vozidla deklarovaným dodávateľom. Cena za vozidlo je vecou dohody obchodných partnerov a správca dane ani súd do tejto zmluvnej voľnosti nemôžu zasahovať. Správca dane bol povinný vykonať hĺbkové dokazovanie a zistiť, na podklade akých listinných dokumentov bolo vozidlo zapísané dňa 06.05.2014 v Českej republike a rovnako na základe akých listín bolo zapísané na ODI Prešov, k čomu však nedošlo.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 27. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi kontrolovaný daňový subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj k dôvodom, pre ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel (neuznal) uplatnený nárok na odpočet DPH. 28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. 29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26,

31. Kasačný súd dodáva, že status odberateľa a dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť princíp neutrality DPH. Predstavuje totiž garanciu prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s čím je spojená refundácia splnenej daňovej povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane.

tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/ 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/ 2019 z 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

36. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne.

37. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, bod 77).

Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane boli pritom správny súd ako aj kasačný súd viazaní. 39. V predmetnej veci kasačný súd v zhode s daňovými orgánmi a správnym súdom konštatuje, že sťažovateľ v súvislosti s preukázaním uplatneného nároku na odpočet DPH predložil správcovi dane faktúru, podal vlastné vysvetlenia a na jeho návrh bol vypočutý konateľ spoločnosti Bell Group SK s.r.o. Z., ktorý si ale nespomenul na subjekt, od ktorého motorové vozidlo nadobudol, ani kedy a za akých okolností sa tak stalo. Predpokladá, že

40. Následne po oboznámení sa so zisteniami správcu dane vyplývajúcimi z výsluchu Z. navrhol sťažovateľ vykonať ďalšie šetrenia prostredníctvom účtovníčky dodávateľa F.. J. E., čomu správca dane vyhovel. Z informácií, ktoré správcovi dane zaslala mailom, bolo zistené, že spoločnosti Bell Group SK s. r. o. spracúvala účtovníctvo na základe ústnej dohody s Z..

Daňové priznanie za apríl 2014, ako vyplýva z informácie o osobe podávajúcej toto priznanie, za spoločnosť Bell Group SK s. r. o. podala F.. E.. Všeobecné tvrdenia konateľa dodávateľa sa tak nepodarilo verifikovať ani dopytom na účtovníčku dodávateľskej spoločnosti, ani preverením účtovníctva, ktoré správca dane nezískal do dispozície.

LiveCar . cz s.r.o., pričom spoločnosti MB MOTOR SK, s.r.o. bola pridelená prevozná značka na vývoz z Českej republiky. Tieto zistenia síce samé osebe úplne nevylučujú možnosť nadobudnutia vozidla spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. predtým, ako došlo k dodaniu vozidla sťažovateľovi, avšak v spojení so zisteniami, že spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. neuviedla v daňových priznaniach ani do systému VIES predaj vozidla spoločnosti Bell Group SK s. r. o. a ani spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell Group SK s. r. o., došlo na strane správcu dane k ďalšiemu prehĺbeniu pochybností o tom, že v čase tvrdeného dodania vozidla spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. sťažovateľovi (apríl 2014) mohol deklarovaný dodávateľ s vozidlom Mercedes Benz disponovať a previesť právo nakladať s ním ako vlastník na sťažovateľa.

Hoci bol sťažovateľ v priebehu daňového a vyrubovacieho konania procesne aktívny a správca dane jeho procesnej aktivite poskytoval primeranú súčinnosť akceptovaním jeho dôkazných návrhov, nedodal správcovi dane také dôkazy, vyhodnotením ktorých by bolo možné skonštatovať, že v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. K argumentácii sťažovateľa, že ku dňu 14.05.2014 bolo vozidlo Mercedes Benz GL350 prihlásené na príslušnom dopravnom inšpektoráte potom, ako bola k zápisu predložená faktúra č. 140100006 preukazujúca vlastníctvo vozidla, kasačný súd uvádza, že podmienky, ktoré skúma dopravný inšpektorát predtým, ako do príslušnej evidencie zapíše konkrétneho vlastníka alebo držiteľa vozidla, sú iné ako tie, ktoré skúma správca dane pri preverovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre úspešné uplatnenie práva na odpočet DPH.

DPH. Kasačný súd preto nepovažoval za potrebné sa týmto rozsudkom bližšie zaoberať. 44. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet DPH pre prípad nepreukázania postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nie sú k dispozícii údaje o inom subjekte - skutočnom dodávateľovi (nie dodávateľovi uvedenom na faktúre), ktorý mal postavenie platiteľa DPH, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa. K uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C- 154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa postupom podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. januára 2026