8Sfk/42/2024

1. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 852 zo dňa 23.03.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobkyni daň z nehnuteľností za rok 2022 vo výške 89,21 eur. 2. Prvostupňové rozhodnutie žalovaný doručoval žalobkyni do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Neúspešný pokus o doručenie poštovým doručovateľom bol vykonaný dňa 04.04.2022. Opakovaný pokus o doručenie bol realizovaný dňa 05.04.2022, avšak rovnako neúspešne. Preto bola zásielka dňa 05.04.2022 uložená na pošte. Z informácií na obálke doručovanej zásielky tiež vyplýva, že bola vrátená žalovanému dňa 26.04.2022 z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. 3. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni odoslané znovu dňa 10.06.2022. 4. Dňa 01.08.2022 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. 5. Žalovaný rozhodnutím č. R-2022/2470 zo dňa 08.08.2022 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne ako neprípustné z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

7. Správny súd zdôraznil, že vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté, venoval svoju pozornosť najmä skutočnostiam týkajúcim sa doručovania prvostupňového rozhodnutia a plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Pokiaľ si fyzická osoba nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané žalovaným ako správcom dane dňa 23.03.2024. Žalovaný doručoval toto rozhodnutie žalobkyni do vlastných rúk podľa § 31 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Z doručenky na obálke, v ktorej bolo toto prvostupňové rozhodnutie (ďalej aj ako „zásielka“) doručované žalobkyni, vyplýva, že zásielka bola prvýkrát neúspešne doručovaná žalobkyni dňa 04.04.2022 spolu s výzvou, ktorou bola žalobkyňa upovedomená o opakovanom doručení.

Na základe uvedených skutočností mal správny súd za to, že žalovaný správne považoval prvostupňové rozhodnutie za doručené žalobkyni dňa 20.04.2024. Žalobkyňa voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu nepodala odvolanie v lehote 30 dní od doručenia v zmysle ust. § 72 ods. 3 daňového poriadku, v dôsledku čoho lehota márne uplynula dňa 20.05.2022. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného ako správcu dane sa tak stalo právoplatným dňa 21.05.2022.

9. Správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 240/2010 zo dňa 27.10.2010, v ktorom sa uvádza: „Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.“ Na základe vyššie uvedených skutočností a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nemal správny súd dôvod pochybovať o údajoch uvedených na doručenke na zásielke, ktorou sa doručovalo prvostupňové rozhodnutie žalobkyni, tieto považoval za pravdivé, a žalobkyňa pravdivosť doručenky nenamietala a ani nijakým spôsobom nepreukázala.

Podľa správneho súdu druhé ani akékoľvek ďalšie doručovanie nemá právne účinky doručenia podľa daňového poriadku, t. j. nie je s ním spojená možnosť podania odvolania, resp. nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pokiaľ by odvolanie nebolo podané.

právoplatným dňa 21.05.2022. Následne tak bolo žalobkyni zasielané znovu už právoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré jej bolo doručené dňa 04.07.2022, t. j. už len „na vedomie“, a ktoré už nemohlo znovu vyvolať právne účinky doručenia rozhodnutia spojené s možnosťou odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

odvolania. Preto v takomto prípade, keďže nebola splnená procesná podmienka, ktorou je včas podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, nemal žalovaný dôvod zaoberať sa meritórne odvolacími námietkami. Týmito sa preto následne nezaoberal ani správny súd.

Správny súd neidentifikoval potrebu prerušenia správneho súdneho konania vzhľadom na dôvod, na ktorom žalovaný vecne založil výrok preskúmavaného rozhodnutia, ktorým bolo oneskorene podané odvolanie.

13. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť. Zopakovala, že podľa jej názoru podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu včas. Zdôraznila, že v čase, keď dňa 04.07.2022 preberala zásielku od žalovaného, ktorá obsahovala rozhodnutie č. 852, nemala vedomosť o tom, že jej toto isté rozhodnutie už bolo doručované dňa 04.04.2022, že zásielka bola následne uložená dňa 05.04.2022 na pošte a po uplynutí úložnej lehoty vrátená žalovanému, pričom za deň doručenia sa považuje deň 20.04.2022 a súčasne je už opätovne doručované rozhodnutie č. 852 aj právoplatné dňom 21.05.2022. 14. S konštatáciou správneho súdu, že daňový poriadok s opakovaným doručením nespája tie právne následky, ako s riadnym (prvým) doručením, sťažovateľka v zásade súhlasí, avšak „pochybenie“ žalovaného v súvislosti s opätovným doručovaným nie je možné „vybaviť“ len konštatovaním o tom, že žalovaný pri opätovnom doručovaní len konal nad rámec svojich povinností, avšak právne účinky doručenia spája zákon len s jedným (prvým) doručovaním rozhodnutia. Sťažovateľka by proti takémuto postupu žalovaného nenamietala, pokiaľ by jej pri druhom doručovaní prvostupňového rozhodnutia bolo doručené také rozhodnutie, na ktorom by bola vyznačená doložka právoplatnosti, keďže už toto rozhodnutie malo byť právoplatné. V skutočnosti jej však bolo doručené rozhodnutie bez vyznačenia právoplatnosti, a preto postupovala v zmysle poučenia a v zákonnej lehote podala odvolanie. 15. Sťažovateľka podotkla, že žalovaný stále neobjasnil dôvody, pre ktoré na opätovne doručovanom rozhodnutí nebola vyznačená právoplatnosť, príp. prečo ju na túto skutočnosť neupozornil, ani dôvody, pre ktoré pristúpil k opätovnému doručovaniu rozhodnutia a aké právne účinky chcel týmto vyvolať. 16. Pokiaľ správny súd v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že „žiadne ďalšie doručovanie tejto zásielky nemôže vyvolať zákonom stanovené účinky doručenia, keďže tieto nastali už na základe prvého doručovania tejto zásielky žalobkyni“, a preto „správny súd na základe vyššie uvedených skutočností považuje postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia za súladný so zákonom“, tak správny súd podľa názoru žalobkyne vec nesprávne právne posúdil, keď je zjavné, že žalovaný ako správca dane pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku upravujúcimi doručovanie. 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

20. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach vymedzených sťažovateľkou a dospel k záveru, že hoci opätovné doručovanie prvostupňového rozhodnutia sťažovateľke žalovaným nebolo nevyhnutné a v podstate nebola jeho dôvodnosť žalovaným ani vysvetlená, nespôsobuje to neplatnosť ani neúčinnosť prvého doručovania, a to ani v prípade, že na doručovanom rozhodnutí nebola pri opakovanom doručovaní vyznačená doložka jeho právoplatnosti. Žiadna z týchto skutočností, pokiaľ ničím iným sťažovateľka neargumentuje, nie je spôsobilá spochybniť korektnosť a platnosť prvého doručovania závislého od dodržania zákonom stanovenej procedúry, po ktorej bolo možné konštatovať doručenie prvostupňového rozhodnutia prostredníctvom tzv. fikcie doručenia. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka relevantným spôsobom nespochybnila správnym súdom odobrený proces doručovania rezultujúci do fikcie doručenia jej prvostupňového rozhodnutia dňom 20.04.2022.

Týmto argumentačným smerom však správna žaloba a ani kasačná sťažnosť vystavané neboli a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 ods. 1 SSP. 21. Pre úplnosť kasačný súd pripomína, že záver, podľa ktorého len čo bola písomnosť raz riadne doručená fikciou, nemá jej doručenie fyzickým prevzatím v rámci opakovaného doručovania právne účinky, je potvrdzovaný súdnou praxou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so veci sp. zn. 4So/33/2006 zo dňa 30.06.2006, publikované aj ako judikát R 39/2007, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/116/2015 zo dňa 25.01.2018). Aplikácia tzv. fikcie doručenia v praxi ako jednej zo zákonom predvídaných možností doručovania zásielok orgánov verejnej moci je akceptovaná aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (porovnaj napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 224/2018 zo dňa 22.03.2018, uznesenie I. ÚS 545/2020 zo dňa 01.12.2020).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.