8Sfk/42/2025

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie október 2013. 2. Daňová kontrola začala dňa 20. februára 2014 na základe oznámenia č. 9104408/5/ 1650073/2014/Urb, ktorou správca dane vyzval žalobcu na predloženie podkladov ku: a) faktúre č. 13VF0176 zo dňa 31. októbra 2013, základ dane v sume 1781,64 EUR; DPH 20% v sume 356,33 EUR; predmetom fakturácie bola strážna služba objektu - Obchodné centrum Senica, Sotinská 37, na základe zmluvy č. 007/1/2008, od dodávateľa 4 line security, s. r. o., IČO: 36859591, (ďalej aj „4 line security, s. r. o.“); b) faktúre č. 13VF009 zo dňa 31. októbra 2013, základ dane v sume 1.000,- EUR; DPH 20% v sume 200,- EUR; predmetom fakturácie bola poradenská činnosť v oblasti získavania finančných zdrojov, od dodávateľa ERS CREDIT spol. s r. o., IČO: 35945346 (ďalej aj „ERS CREDIT spol. s r. o.“).

4. Správca dane dňa 21. januára 2015 adresoval deklarovaným dodávateľom žalobcu, spoločnostiam ERS CREDIT spol. s r. o. a 4 line security, s. r. o. žiadosti o zapožičanie dokladov v súvislosti s miestnym zisťovaním za účelom preverenia zdaniteľných plnení, z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane.

5. Správca dane zaslal aj žalobcovi výzvu č. 9104408/5/145891/2015/BieM zo dňa 20. januára 2015 na predloženie dôkazov a preukázanie svojich tvrdení, keďže podľa § 46 ods. 5 Daňového priadku vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Žalobca odmietol predložiť správcom dane požadované dôkazy s rovnakým odôvodnením ako dodávateľské spoločnosti.

7. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9104408/5/320551/2015/ BieM zo dňa 11. februára 2015 (ďalej aj „protokol“). Žalobca sa vyjadril k protokolu. 8. Počas vyrubovacieho konania v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyzval správca dane listom č. 100932284/2020 zo dňa 22. mája 2020 žalobcu, aby doplnil svoje vyjadrenia a doložil dôkazy, ktoré od ukončenia daňových kontrol mohol získať, a tým preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako je to uvedené na faktúrach.

10. Správca dane rozhodnutím č. 101934103/2020, 9106408/BieM zo dňa 4. decembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 556,33 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013.

Správca dane uviedol, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil počas daňovej kontroly okrem vyhlásení o dodaní služieb, objednávok služieb, faktúr a preberacích protokolov žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočné dodanie služieb. Počas vyrubovacieho konania predložil žalobca spolu s vyjadrením aj potvrdenie o splatení pohľadávky OTP Banky z 8. augusta 2018 a výkaz uhradeného poistného za obdobie 10-12/ 2013, ale nespresnil, za akého zamestnanca. 12. Žalovaný rozhodnutím č. 100943688/2021 zo dňa 1. júna 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a stotožnil sa so záverom správcu dane o tom, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že správca dane nie je zaujatý voči osobe M. M., ako sa to snažil navodiť žalobca. Zdôraznil, že správca dane

II. Konanie pred správnym súdom

13. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal jeho zrušenie, ako aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca požiadal o vytýčenie pojednávania, na ktorom navrhol vykonať dokazovanie. 14. V správnej žalobe namietal,: - že daňové kontroly v roku 2013 súviseli s tým, že I.. M. M. odmietol korupčné správanie vedenia správcu dane, ktoré mu umelo vytvorilo situáciu na vyrubenie daňových zábezpek a následne voči nemu začali šikanózne daňové kontroly. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení o nátlaku vedenia správcu dane vyvíjaných na svojich zamestnancov, navrhol vypočuť bývalého daňového kontrolóra, V.. N. X., svedka H.. M. Z. a účtovníka H.. S. Y.; - že postup daňových kontrolórov nevychádzal z objektívnych dôkazov, nekonali v súlade s § 3 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku, nevykonávali daňovú kontrolu v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nerešpektujúc § 44 ods. 2 Daňového poriadku odmietli vykonať daňovú kontrolu v jeho sídle; - zákonnosť vydaného Oboznámenia, ktoré neobsahovalo žiadne zistenia či pochybnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; - že zamestnanci správcu dane konali zaujato, robili závery podľa pokynov nadriadenej V.. C. V., že protokol z daňovej kontroly nesmie byť bez nálezu; - že ak mal správca dane pochybnosti o tvrdeniach a dôkazoch žalobcu, bol povinný to preukázať. Nepriznanie nároku na odpočítanie dane nemožno vyvodzovať len z personálneho prepojenia spoločností a pochybností o hodnovernosti žalobcom predložených dokladov. Namietal preto nezákonnosť postupu správcu dane, keďže žalobca aj dodávatelia sú samostatné subjekty s vlastnou podnikateľskou činnosťou, hospodárením ako aj účtovnou evidenciou; - zákonnosť protokolu ako aj daňovej kontroly, keďže správca dane podľa žalobcu konal s prieťahmi a zmeškal lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola začala 20. februára 2014 a skončila 20. februára 2015, po zmeškaní lehoty bol povinný zastaviť konanie v zmysle § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku;

Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že námietkou zaujatosti voči zamestnancom správcu dane zmaril vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti 4 line security, s.r.o., lebo zisťovanie mohol vykonať akýkoľvek zamestnanec správcu dane, resp. mohol konať po rozhodnutí o nevylúčení; - že žalovaný odignoroval odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 9 Daňového poriadku, ktorý v obdobných prípadoch, na ktoré poukázal, zastavil daňové konania a zrušil svoje rozhodnutia; - že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Argumentoval, že dokazovanie nebolo v súlade s § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku, pretože ako to vyplýva aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní z vyrubovacieho konania č. 101817026/2020, 9106408 zo dňa 25. novembra 2020, navrhoval vypočutie svedkov - zamestnancov dodávateľa 4 line security, s. r. o., vtedajšiu konateľku ERS Credit, s.r.o. pani H. H. za účasti konateľa žalobcu, ktorí mali preukázať jeho tvrdenia. Uviedol, že

dôkazy a svojvoľné nepriznanie práva na odpočet DPH odôvodnil pochybnosťami. 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-5S/214/2021-436 z 27. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

bremeno. Konštatoval, že správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly Oboznámením a následne aj v protokole. Rovnako vyzýval žalobcu aj vo vyrubovacom konaní na doloženie relevantných dôkazov, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď objektívne nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukázanie bolo jeho povinnosťou.

18. Správny súd dal žalobcovi za pravdu, že daňová kontrola sa spravidla podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku vykonáva u daňového subjektu, pričom v oznámení správca dane nešpecifikoval, prečo sa kontrola vyžaduje v priestoroch Daňového úradu Bratislava.

19. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly za nedôvodnú a taktiež nepriznal relevanciu žalobnej námietke žalobcu, ktorý namietal absolútnu neplatnosť protokolu, z dôvodu absencie vyjadrenia žalobcu. Uviedol, že z obsahu protokolu vyplýva, že vyjadrenia daňového subjektu sú v protokole poňaté, avšak ich vyabstrahovanie je už na správcovi dane. Jeho neplatnosť preto nespôsobuje skutočnosť, že v ňom nie sú uvádzané všetky vyjadrenia žalobcu podľa jeho predstáv.

21. Správny súd sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu vysporiadal tak, že ich posúdil ako neopodstatnené a dospel k záveru, že rozhodnutie tak žalovaného, ako aj správcu dane vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, neobsahujú logické nesprávnosti a ani procesné vady konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

22. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu; - správny súd nesprávne vec právne posúdil, keď uviedol, že došlo k prenosu dôkazného bremena v daňovej kontrole, čím sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Prejavenie pochybností nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil, čo v uvedenej výzve chýba. Nestačí sa pri písomnej komunikácii vyjadrovať len v náznakoch, ale je treba presne a jasne pomenovať, v čom konkrétnom má správca dane pochybnosti, nejasnosti a v čom vidí rozpor. Takúto výzvu neobsahuje žiadna listina v administratívnom spise pred vydaním protokolu z daňovej kontroly; - rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia, nakoľko z nich nie je možné vyvodiť záver, čo bolo právnym dôvodom nepriznania nároku na odpočet dane a teda ani to, koho malo zaťažovať dôkazné

kontroly bol správcom dane datovaný na deň 11. februára 2015. Správca dane toho istého dňa, t. j. 11. februára 2015 doručil sťažovateľovi tzv. Oboznámenie, ku ktorému sa mal sťažovateľ vyjadriť. Teda v deň doručenia Oboznámenia už mal správca dane aj spísaný protokol a tým je logické, že sťažovateľovi bolo odňaté právo sa vyjadriť v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku tak, aby vyjadrenia daňového subjektu boli obsahom protokolu z daňovej

V.. V. C., keďže je podľa neho evidentné, že ide o pokyn. Poukázal na citáciu z výpovede bývalého zamestnanca správcu dane v trestnom konaní, V.. N. X., ktorú uviedol v replike ku správnej žalobe. - nezákonné a svojvoľné prerušenie daňovej kontroly, na ktoré nebol zákonný dôvod ani podľa metodického pokynu vydaného Finančným riaditeľstvom SR - Manuál kontrolóra - február

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

26. K realizácii tejto oboznamovacej povinnosti môže správca dane pristúpiť až po ustálení nadobudnutých pochybností, ktoré odôvodňujú jeho ďalší procesný postup. Správca dane je povinný svoje pochybnosti zrozumiteľne popísať a oznámiť daňovému subjektu. Účelom tohto postupu je zabezpečiť, aby správca dane nekonal na základe domnienok, ale na základe objektívnych a konkrétne vyjadrených pochybností, ktoré umožňujú daňovému subjektu na ne adresne reagovať (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26. októbra 2022, bod 33)

28. V nadväznosti na tieto východiská, kasačný súd vyhodnocoval dôvodnosť kasačnej námietky sťažovateľa zohľadniac listiny, ktoré správny súd považoval za relevantné a na základe ktorých vyhodnotil, že správca dane si splnil svoje oboznamovacie povinnosti.

v prípade nepredloženia ním požadovaných dokumentov, čo nasvedčuje tomu, že správca dane v danom čase nemal okrem dokumentov predložených sťažovateľom k dispozícii iné podklady či informácie. Akokoľvek správca dane v tejto listine odkazuje na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a cituje ho, z materiálneho hľadiska touto listinou svoju povinnosť oboznámiť pochybnosti sťažovateľovi nesplnil. Kasačný súd rovnako aj listinu označenú ako Oboznámenie, ktorá obsahuje len enumeráciu jednotlivých úkonov správcu dane vykonaných v rámci daňovej kontroly a ich výsledok, nevyhodnotil ako oboznámenie správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Tento dokument tiež neobsahuje žiadne úvahy či skutkové zistenia správcu dane, ktorými by vyhodnocoval správnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dokladov zo strany sťažovateľa. Správca dane v ňom zhŕňa vykonané dokazovanie a jeho výsledky, pričom toto dokazovanie žiadnym spôsobom nekonfrontuje s obsahom dokumentov predložených sťažovateľom a sťažovateľa neoboznamuje s tým, prečo a aké pochybnosti mu z vykonaného dokazovania vyplynuli. Z uvedeného dôvodu ani tento

Z uvedených listín nevyplýva žiadna identifikácia konkrétnych pochybností správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. V dôsledku toho jeho následné rozhodnutie vo vyrubovacom konaní nemalo zákonný podklad, keďže neboli splnené podmienky na to, aby mohol vyvodiť záver o neunesení dôkazného bremena daňovým

30. Vyhodnotenie všetkých ďalších námietok sťažovateľa týkajúcich sa záverov správnych orgánov a správneho súdu o neunesení dôkazného bremena sťažovateľom by tak bolo predčasné. Kasačný súd zdôrazňuje, že v tomto rozsudku uvedené závery automaticky neznamenajú, že má byť sťažovateľovi v konečnom dôsledku priznané právo na odpočet DPH. Je však úlohou daňových orgánov, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov kasačného súdu zvolili zákonný postup, ktorým bude sťažovateľ riadne a jasne oboznámený s pochybnosťami o jeho nároku na priznanie odpočtu DPH v súlade s § 46 ods. 5 Daňového

V takom prípade bude potrebné v súčinnosti so žalovaným zvážiť opätovné vykonanie daňovej kontroly (§ 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku). (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/31/2020, bod 40

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

32. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie 33. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom v bode 30 tohto rozsudku. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP) 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025