8Sfk/44/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100346.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sf/17/2023
- IČS
- 0923100346
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, právne zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Kus, so sídlom Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia žalovaného č. 100824621/ 2020 zo dňa 29. apríla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 3 Sf 17/2023-345 zo dňa 20. augusta 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a súdne konanie
1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100190396/2020 zo dňa 17. januára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 17.008,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2017. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené dňa 22. januára 2020 právnemu zástupcovi žalobkyne. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 100824621/2020 zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni do vlastných rúk dňa 4. mája 2020. 3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach, ktorá bola v časti rozhodnutia žalovaného vylúčená na samostatné konanie uznesením Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) č. k. KE-7S/155/2020-259 zo dňa 21. júla 2023, sa žalobkyňa okrem iného domáhala doručenia rozhodnutia žalovaného ako opomenutá účastníčka. V podanej žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo doručené jej právnemu zástupcovi, ale priamo žalobkyni. A to napriek tomu, že tomuto právnemu zástupcovi udelila plnomocenstvo na vyrubovacie konanie, ako aj na podanie odvolania. Napriek tomu žalovaný doručil rozhodnutie žalovaného priamo žalobkyni. 4. Správny súd uznesením č. k. 3 Sf 17/2023-345 zo dňa 20. augusta 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni jeho rozhodnutie do
10 dní odo dňa doručenia napadnutého uznesenia. 5. Správny súd posúdil žalobu žalobkyne ako žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Keďže žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29. apríla 2020 a správna žaloba bola podaná dňa 10. júla 2020, podmienka 3-ročnej lehoty na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP bola splnená. Rovnako za splnenú považoval správny súd podmienku, že žalobkyňa bola účastníčkou daňového konania. V rámci žaloby opomenutého účastníka preto ďalej správny súd skúmal, či jej bolo rozhodnutie žalovaného doručené.
6. Následne správny súd, vychádzajúc z plnomocenstva obsiahnutého v administratívnom spise, vyvodil, že právny zástupca žalobkyne bol oprávnený podať odvolanie a keďže bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní. Keďže žalobkyňa mala pre doručovanie rozhodnutia o odvolaní ustanoveného právneho zástupcu, tomuto malo byť podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie žalovaného aj doručené. Žalovaný však postupoval v rozpore so zákonom a rozhodnutie nebolo žalobkyni doručené riadne - k rukám jej právneho zástupcu. Preto ani nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Správny súd dospel k názoru, že i keď bolo rozhodnutie žalovaného fakticky žalobkyni doručené, je potrebné jej priznať ochranu ako opomenutej účastníčke, keďže realizované doručovanie nemožno považovať za perfektné - vyvolávajúce právne účinky s doručením spojené. Preto rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť
doručiť žalobkyni jeho rozhodnutie. 7. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. 8. Sťažovateľ namietal nezrozumiteľnosť výroku napadnutého uznesenia, keď mu bola uložená povinnosť doručiť rozhodnutie žalobkyni (čo už v minulosti vykonal) a nie povinnosť doručiť ho právnemu zástupcovi žalobkyne.
9. V zmysle argumentácie sťažovateľa v predmetnej veci nemohlo byť aplikované ustanovenie § 179 ods. 1 SSP, keďže (ako uznal aj sám správny súd) so žalobkyňou sa konalo ako s účastníčkou konania - nebola ako účastníčka opomenutá. Správny súd preto nemal žalobkyni priznať postavenie opomenutej účastníčky konania, ale meritórne preskúmať jej správnu žalobu, resp. odmietnuť ju ako podanú oneskorene.
10. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s názorom, že mal doručovať rozhodnutie žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne. Plnomocenstvo v administratívnom spise bolo vystavené pre zastupovanie vo vyrubovacom konaní pred správcom dane. Nešlo o všeobecné plnomocenstvo. Podľa názoru sťažovateľa vyrubovacie konanie končí dňom doručenia rozhodnutia správcu dane daňovému subjektu, nie až doručením rozhodnutia žalovaného žalobkyni.
Odvolacie konanie je aj systematicky vytvorené ako samostatné konanie - osobitný druh daňového konania. Hoci žalobkyňa splnomocnila svojho právneho zástupcu na podanie odvolania, splnomocnila ho len na konanie pred správcom dane. Teda len na úkony správcu dane v odvolacom konaní. Splnomocnenie však nebolo udelené pre konanie pred sťažovateľom - konanie odvolacieho orgánu, preto sťažovateľ nemal povinnosť doručovať rozhodnutie žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Podľa názoru sťažovateľa tento správne doručoval odvolacie rozhodnutie k rukám žalobkyne, doručoval ho prostredníctvom poštových služieb, toto rozhodnutie bolo riadne doručené, a preto aj nadobudlo právoplatnosť.
11. Ostatne sťažovateľ namietal, že správny súd vydal napadnuté uznesenie viac ako po 4 rokoch od vydania rozhodnutia žalovaného a od podania správnej žaloby. Žaloba bola tiež sťažovateľovi doručená na vyjadrenie až 18. januára 2024 (po takmer 4 rokoch od podania žaloby). 12. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala napadnuté
uznesenie
za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Vo všeobecnosti podporila argumentáciu správneho súdu, avšak rovnako ako sťažovateľ považuje výrok napadnutého uznesenia za nesprávne formulovaný. Navrhla preto kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť doručiť rozhodnutie žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne.
II. Právne posúdenie kasačného súdu
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 15.
Kasačný súd zistil, že obdobnou vecou sťažovateľa a žalobkyne sa už zaoberal vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5 Sfk 44/2024 zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 5 Sfk 43/2024 zo dňa 27. novembra 2024 a sp. zn. 4 Sfk 29/2024 zo dňa 19. novembra 2024. Vo veci sp. zn. 5 Sfk 43/ 2024 zo dňa 27. novembra 2024 kasačný súd uviedol:
22. Kasačný súd v nadväznosti na tvrdené nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil obsah plnomocenstiev, stanovujúcich rozsah práv a povinností právneho zástupcu žalobcu počas
daňového konania. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 7. januára 2020 (č. l. 18) je zrejmé, že zástupca žalobcu, JUDr. Juraj Kus bol splnomocnený na: - zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019.
- zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok vytýčené na deň 7. januára 2020 o 10.00 hod. - na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.
23. Kasačný súd vzhľadom na znenie tretieho bodu takto rozčleneného znenia plnomocenstva považuje v okolnostiach veci za udržateľný záver správneho súdu, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, bol splnomocnený aj na zastupovanie v odvolacom konaní a i na doručenie (prijatie) rozhodnutia o odvolaní.
16. Vo veci sp. zn. 5 Sfk 44/2024 zo dňa 29. októbra 2024 kasačný súd k ďalším námietkam uviedol: 24. Sťažovateľ uvedený obsah plnomocenstva namieta s tvrdením, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov.
S týmto názorom sa však kasačný súd nemôže stotožniť, keďže zo systematického členenia plnomocenstva je zrejmé, že pri splnomocnení na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci nie je uvedený konkrétny orgán verejnej správy na ktorého konanie by sa malo uvedené splnomocnenie vzťahovať. Z uvedeného dôvodu, keď právny zástupca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný, právny zástupca bol splnomocnený v plnom rozsahu práv a povinností aj v konaní pred žalovaným, teda Finančným riaditeľstvom SR, a teda bez pochýb bol splnomocnený aj na doručovanie rozhodnutia žalovaného.
25. Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na znenie § 9 ods.1 prvá veta Daňového poriadku : „Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné“. Je teda zrejmé, že aj samotný zákonodarca inštitút plnomocenstva v prípade nejasností stavia do polohy v prospech daňového subjektu.
Za tejto situácie neobstojí snaha žalovaného argumentovať, že plnomocenstvo sa vzťahovalo len na podanie odvolania, nie však na doručovanie písomností splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu. 26. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou ohľadom nevykonateľnosti výroku napadnutého uznesenia správneho súdu. V uvedenej veci nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného bolo fakticky žalobcovi doručené. Takéto doručenie však nemožno považovať za riadne doručenie v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého: „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi“. Zákon pritom nepredpokladá, že doručením a prevzatím písomnosti daňovým subjektom sa tento nedostatok zhojuje. Postup správneho súdu preto treba vyhodnotiť ako správny a zákonný. Samotný výrok jeho rozhodnutia je potrebné vnímať v materiálnych súvislostiach, konkrétne z pohľadu riadneho doručenia písomnosti daňového subjektu, ktoré v uvedenom prípade musí prebehnúť spôsobom, že dôjde k faktickému doručeniu rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pozornosti kasačnému súdu pritom neuniklo, že vo
vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalobca zhoduje so sťažovateľom, že výrok uznesenia správneho súdu je potrebné zmeniť v intenciách uvedenej sťažnostnej námietky. Uvedený postup však pre správne posúdenie veci nebol prípustný, keďže nemožno vykladať výrok napadnutého uznesenia reštriktívne, ale práve v širších súvislostiach, ktoré kasačný súd už vyššie dostatočne vysvetlil.
27. Vo vzťahu k ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej nebola naplnená definícia postavenia opomenutého účastníka tak ako ju chápe SSP, keďže je nepochybné, že správne orgány so žalobcom konali, kasačný súd uvádza, že aj uvedenú námietku hodnotí ako nedôvodnú.
Podľa kasačného súdu nie je možné podmieňovať aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka od skutočnosti, striktne formálne skutočnosťou, že ide len o osobu s ktorou sa skutočne nekonalo. Takýto výklad sa dostáva do nelogickej polohy, pretože pokiaľ sa s účastníkom konania v rámci administratívneho konania nekonalo, je zrejmý predpoklad, že rovnako mu rozhodnutie, prípadne opatrenie ako individuálny správny akt, ktorý je výsledkom správneho konania nebude doručené. Kasačný súd je presvedčený, že význam inštitútu žaloby opomenutého účastníka pokrýva rovnako prípady, keď orgán verejnej správy s určitou osobou ako účastníkom konania riadne konal, avšak opomenul doručiť rozhodnutie alebo opatrenie (v prejedávanom prípade opomenul doručiť riadne právnemu zástupcovi administratívneho konania).
28. Tento výklad je pritom podľa kasačného súdu plne súladný aj s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu, či Najvyššieho správneho súdu, príkladmo: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/8/2019 zo dňa 27. októbra 2021: „Správna žaloba opomenutého účastníka má zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Uvedené zahŕňa aj tie situácie, keď s účastníkom konania bolo konané, avšak nebolo mu vo veci vydané rozhodnutie doručené.“, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/41/2014 zo dňa 15. júla 2015: „Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si v odvolacom správnom konaní zvolil právneho zástupcu na celé konanie, ktorého plnomocenstvo správnemu orgánu predložil s odvolaním podaným proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaný rozhodnutie o odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania doručil len
žalobcovi. Žalovaný nesprávnym postupom v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku opomenul doručiť rozhodnutie o odvolaní právnemu zástupcovi žalobcu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov žalobca v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. sa v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napádané rozhodnutie žalovaného jeho právnemu zástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný, vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou a v merite veci rozhodol rozsudkom, vec po právnej stránke nesprávne posúdil.“ 29. Čo sa týka námietky oneskorene podanej správnej žaloby, kasačný súd pripomína, že správny súd vyhodnotil podanú správnu žalobu podľa obsahu, ako správnu žalobu opomenutého účastníka s odkazom na § 179 ods. 1 SSP, čomu zodpovedná samotný výrok napadnutého uznesenia. Ako už kasačný súd vyhodnotil vyššie v bode 23 a 24, považuje skutkový stav veci za dostatočne dôvodný na založenie aktívnej legitimácie správnej žaloby
opomenutého účastníka a rovnako tak aj na podanie tohto druhu žaloby. Je pritom nepochybné (nerozporuje to ani sťažovateľ), že žalobca splnil rovnako podmienku, že od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky.
Za splnenia týchto okolností v spojení so skutočnosťou, že správny súd nepreskúmaval v tomto konaní napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórne, považuje kasačný súd okolnosť uplynutia lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby za irelevantnú. Opačný prístup by mal za následok porušenie práva na prístup k súdu. Okolnosť nie riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia pritom zavinil sám žalovaný, pričom povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo žalobcovi nemožno vnímať ako právny formalizmus, ale ako garanciu riadneho oboznámenia sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom od tohto momentu je priamo závislé aj potenciálne podanie správnej žaloby, pomocou ktorej sa žalobca môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
30. Vo vzťahu ku konštatácií sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo vydané po viac ako štyroch rokoch od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom sťažovateľ mal vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od jej podania žalobcom, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce sumarizuje priebeh správneho súdneho konania, jeho priebeh však nenamieta spôsobom z ktorého by mohol kasačný súd vyvodiť nezákonnosť v podobe znemožnenia sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (sťažovateľ dôvod v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f/ ani nevymedzil). Ak však sťažovateľ týmto spôsobom naznačuje, že v konaní mohlo dôjsť k prieťahom, kasačný súd poukazuje, že bolo právom žalovaného využiť inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom ktorého mohol tieto skutočnosti namietať. Je pritom nesporné, že žaloba bola žalovanému
doručená a právo na vyjadrenie sa k správnej žalobe sťažovateľ využil a došlo teda k jeho zachovaniu. Kasačný súd preto aj túto sťažnostnú námietku hodnotí ako nedôvodnú. 31. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť uznesenia správneho súdu. Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné. Kasačný súd zameral svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu k relevantným námietkam, ktoré rozporovali prijaté závery správneho súdu, pričom tieto námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 17.
Kasačný súd sa aj v tejto veci v plnom rozsahu s citovaným rozhodnutím stotožňuje a na jeho odôvodnenie v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje. Ani v tejto veci neidentifikoval dôvody, takéto netvrdil ani sťažovateľ, pre ktoré by sa mal odchýliť od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti.
18. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v danej veci pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby opomenutého účastníka bol kľúčovým fakt, že žalobkyňa podala správnu žalobu až dňa 10. júla 2020, teda po uplynutí lehoty na podanie riadnej všeobecnej správnej žaloby, keď rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 4. mája 2020. Meritórny prieskum vykonávaný na základe všeobecnej správnej žaloby by tak z dôvodu nedodržania lehoty na podanie správnej žaloby nebol prípustný a správna žaloba by bola s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnutá. Žalobkyňa by tak mala obmedzený prístup k súdu, čím by došlo k obmedzeniu jej procesných práv v dôsledku vád doručovania. Práve z tohto dôvodu (spôsob doručovania mohol žalobkyni zabrániť včas a účinne realizovať jej procesné práva) kasačný súd neuplatnil doktrínu tzv. materiálneho prístupu k doručovaniu (rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19 SVs 3/2023 zo dňa 4. decembra 2023, body 43 až 50, osobitne bod 44). 19.
Napokon kasačný súd dodáva, že pri doručovaní rozhodnutia žalovaného v zmysle výroku napadnutého uznesenia bude povinnosťou žalovaného vyhodnotiť, aký bude aktuálny stav zastúpenia žalobcu v danom okamihu, a podľa toho doručiť rozhodnutie príslušnej osobe spôsobom, ktorý je ustanovený Daňovým poriadkom, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu a kasačného súdu vyjadreným v ich rozhodnutiach.
III. Záver
20. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/ žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2025