8Sfk/46/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAGO SF s.r.o., Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36037443, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdős s.r.o., Radvanská 1, 810 01 Bratislava, Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101610974/2022 z 30. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/80/ 2022-152 z 9. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH za dodanie tovarov a služieb od dodávateľa Diago SK s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal dodanie deklarovaných plnení (reálne uskutočnenie deklarovaných dodaní tovarov a služieb) z: - faktúry č. 180007 (predmet dodania: rôzne druhy filtračných vložiek, hydraulických hadíc, valčekov, hadice, ozubené koleso), - faktúry č. 180008 (predmet dodania: generálna oprava vibrodiagnostického prístroja, generálna oprava Fixturlaser), - faktúry č. 180009 (predmet dodania: meracie prístroje).

predložených dokladov, - v kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom daňového subjektu aj dodávateľa Ing. Slavomír Kupčok, dodávateľ dňa 19.12.2018 vstúpil do likvidácie, daňový subjekt si tak mal zabezpečiť dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby,

dodaniam, - daňový subjekt nepredložil okrem dodacieho listu žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie deklarovaných plnení (napr. položkovitý súpis vykonaných prác, výkaz o poskytnutí služieb, identifikáciu osôb, ktoré prácu vykonali, miesto vykonania prác, súpisy dodaného materiálu, cenové ponuky, objednávky, osoby prítomné na mieste dodania prác, preberací protokol plnenia a pod.), - deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, neplní si povinnosti voči správcovi dane. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 101610974/2022 z 30. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Daňové orgány predložené doklady považovali za nevierohodné a nepreukazujúce bez pochybností uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa sporných faktúr, a to vzhľadom na nedostatočné vyjadrenia žalobcu k priebehu deklarovaných zdaniteľných obchodov, nekompletné doklady, zistené nezrovnalosti v dokladoch - príjemkách na sklad a iných dokladoch o nákupe, skladovaní a predaji tovaru, prepojenosť žalobcu so spoločnosťou Diago SK s.r.o. v likvidácií v osobe konateľa i skutočnosť, že dodávateľ so správcom dane od roku 2018 nespolupracoval a za zdaňovacie obdobia 03-08/2018 mu bola daň určená podľa pomôcok. Žalovaný upozornil žalobcu, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo jeho povinnosťou preukázať, že k realizácii plnenia došlo tak, ako deklaruje. Podotkol, že v kontrolovanom období konateľom oboch spoločností - dodávateľa i žalobcu bol Ing. Slavomír Kupčok, a preto bolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť si dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, domáhajúc sa, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania. 8. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a že neprihliadol na jeho námietku ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci. Podľa žalobcu žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov; žalobca ku kontrole podal vysvetlenie k priebehom obchodov, predložil daňové priznanie, faktúry, kontrolný výkaz, navrhol vypočutie svedkov. Ďalej namietal, že správca dane až vo svojom rozhodnutí uviedol, že predložený technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť alebo prezrieť), nebolo možné ako dôkaz vo vyrubovacom konaní použiť, avšak v priebehu dokazovania a ani pri prerokovaní pripomienok nebol daňový subjekt vyzvaný na odstránenie nedostatkov, najmä ak správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom sa nachádzalo úplné účtovníctvo kontrolovaného za obdobie od roku 2014 do roku 2019 a úplné skladové hospodárstvo. Podľa žalobcu mal mať správca dane z uvedených dôkazov uskutočnenie zdaniteľných plnení preukázané. 9. Žalobca tiež namietal, že žalovaný odignoroval jeho námietku, že správca dane nevypočul bývalého konateľa spoločnosti Diago SK s.r.o., aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k protokolu. Nebolo mu zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, keď s nimi neoboznámil kontrolovaný daňový subjekt a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Žalovaný sa nezaoberal ani momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu a teda momentom dodania plnenia s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane. 10. Podľa žalobcu sa správca dane nevysporiadal s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), z ktorých vyplývalo, že splnenie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred formálnymi požiadavkami, pretože zásada neutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje, aby bolo odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť. 11. Žalobca ďalej namietal, že svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr predložených správcom dane, správca dane sa s týmito dôkazmi nevysporiadal a nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahuje pochybnosť o vzniku práva na odpočet dane. Podľa žalobcu nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov a jeho dodávateľov, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral a dodal, že on vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

vysvetlil. 13. Žalobca napokon namietal, že zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočítanie dane splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že nebolo nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

Z predložených dokladov správca dane zistil nezrovnalosti, spočívajúce v nesediacej a neúplnej skladovej evidencii, v nedôveryhodnom nákupe, skladovaní aj predaji deklarovaného tovaru, neidentifikovateľných meracích prístrojoch, neidentifikovanom technickom zhodnotení, nekontaktnosti dodávateľa žalobcu napriek tomu, že jeho konateľom bol konateľ žalobcu atď., za súčasného nepredloženia ostatných dokladov ako certifikáty, záručné listy, objednávky. Správny súd poukázal na to, že správca dane viackrát počas daňovej kontroly oboznámil žalobcu s uvedenými zisteniami z daňovej kontroly, a to napr. v zápisnici zo dňa 06.10.2020 a zo dňa 27.10.2020, ktorými spochybnil vierohodnosť a preukaznosť týchto podkladov.

Správny súd konštatoval, že správca dane mohol použiť ako dôkazy aj doklady, ktoré získal pri výkone svojej činnosti pri správe daní - t. j. kontrolné výkazy spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, navyše tieto kontrolné výkazy boli použité ako podporný dôkaz a boli vyhodnotené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami. 18.

Bolo v možnostiach žalobcu disponovať všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov - ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. 19. Nakoľko v zmysle napadnutých rozhodnutí nebolo preukázané reálne poskytnutie služieb a dodanie tovarov na základe sporných faktúr, nebolo podľa správneho súdu možné na danú vec aplikovať žalobcom zmieňovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ o tom, že odpočítanie DPH má byť umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci - určité formálne podmienky - boli opomenuté.

Správny súd zdôraznil, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nemôže za žalobcu konkretizovať ním uvedené dôvody. 21. Správny súd tiež odkázal na rozsudky v obdobnej veci - sp. zn. TT-20S/78/2022 a TT-14S/ 76/2022, s ktorých závermi sa stotožnil.

22. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie

. . sa dostali do dispozície správcovi dane dňa 23.06.2020“. 24. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa bez hlbšieho skúmania námietok stotožnil s argumentáciou žalovaného, že boli predložené len faktúra, príjemka a dodací list (k tomu odkázal na bod 94. napadnutého rozsudku, pričom napadnutý rozsudok má iba 54 bodov - pozn. kasačného súdu).

za predčasné. Tvrdil, že správca dane podmieňoval uznanie odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Poukázal na rozsudok Kemwater ProChemie, s.r.o., C-154/20, v zmysle ktorého nemôže vnútroštátna úprava ukladať daňovníkovi dodatočné podmienky a že nedostatky pri naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane v prípade, keď je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok.

27. Sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k námietke neprihliadania správcom dane na nevyhodnotenie kontrolných výkazov, resp. na ich komparáciu, pričom v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR - sp. zn. 3Sžfk/24/2020.

poriadku. Tiež namietal, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy. 29. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že sa správny súd nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a že nevyhodnotil jeho námietky k vedomosti o prípadnej účasti na daňovom podvode. Tiež poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-60/19 (Vikingo Fővállalkozó Kft.), v zmysle ktorého nemožno zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych účtovných predpisov, ako ani z dôvodu nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch reťazca.

preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, keďže slúži ako primárny dôkaz o výkone jeho podnikateľskej činnosti a s ňou spojených uplatňovaných práv a povinností. V riešenej veci bolo preukázané, že sťažovateľ svoje zákonné povinnosti porušil, pričom konal neobozretne a neodborne, keď skladoval účtovníctvo v priestoroch vedľa kotolne, pričom došlo k jeho poškodeniu a sťažovateľ sa tak dostal do dôkaznej núdze. Svojím neobozretným konaním si tak privodil stav, že vo veci daňovej kontroly nebol schopný hodnoverne a dokázateľne preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr. Sťažovateľ sa v podanej kasačnej sťažnosti snaží navodiť dojem splnenia hmotnoprávnych podmienok z odpočítania dane zo sporných faktúr, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní a poukazuje na judikatúru upravujúcu podvodné konanie na inom stupni dodávateľsko-odberateľského reťazca. V danom prípade sťažovateľ nepreukázal oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, čo bolo riadne zdôvodnené v

32. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“) 24. septembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Kasačný súd zistil, že pri vyhodnocovaní takmer identických kasačných námietok vo veci totožného sťažovateľa (len vo vzťahu k odlišným zdaňovacím obdobiam) dospeli k obdobným právnym záverom aj kasačné senáty Najvyššieho správneho súdu v rozhodnutiach pod sp. zn. 4Sfk/27/2024 z 19. novembra 2024, sp. zn. 4Sfk/30/2024 z 10. februára 2025, sp. zn. 3Sfk/31/ 2024 z 29. mája 2025, sp. zn. 1Sfk/11/2024 z 31. júla 2025, sp. zn. 3Sfk/20/2024 z 20 augusta 2025, sp. zn. 5Sfk/42/2024 z 30. septembra 2025, sp. zn. 5Sfk/20/2024 z 30. septembra 2025 a sp. zn. 1Sfk/46/2024 z 23. októbra 2025.

34. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27. júla 2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021- 30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť vo vzťahu k niektorým sťažnostným námietkam aj v tejto veci. Súčasne najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu.

36. Skôr, ako najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, že ide o rozsudok, v ktorom správny súd poukázal (podľa § 140 SSP) na iný rozsudok toho istého správneho súdu v obdobnej veci a zopakoval jeho podstatné dôvody, a to vo veci sp. zn. TT-14S/80/2022 (pozn.: ide o rozhodnutie súdu vo veci DPH sťažovateľa apríl 2018) [napadnutý rozsudok správneho súdu v tu preskúmavanom prípade - pozn. kasačného súdu] [.

38. Kasačný súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia (dodanie tovaru a služieb - brúska a generálna oprava vyvažovačky a skúšačky ložísk) [v predmetnej veci dodanie tovaru a služieb - filtračné vložky, hadice, valčeky, ozubené koleso, meracie prístroje bez bližšej špecifikácie a generálna oprava vibrodiagnostického prístroja a Fixturlasera - pozn. kasačného súdu] či tvrdenia a dôkazy predloženým k v tomuto zdaňovaciemu obdobiu (september 2018) [v predmetnej veci apríl 2018 - pozn. kasačného súdu]. Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov zo str. 20-27 prvostupňového rozhodnutia [v predmetnej veci str. 11 - 19 prvostupňového rozhodnutia - pozn. kasačného súdu] - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr a kariet majetku, dodacích listov a montážnych denníkov. Z miery všeobecnosti žalobných námietok vyplýva aj miera

. . (spočívajúci napr. v neoznačení konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzení dôkazných prostriedkov, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov). Súd v tejto súvislosti pripomína, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nemôže za žalobcu konkretizovať ním uvedené dôvody, či domýšľať ním naznačené

. .] Nad rámec uvedeného kasačný súd verifikoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a konštatuje, že tieto sa podrobne venujú predloženým dôkazom a skutočnostiam z nich vyplývajúcim a tieto hodnotia vo vzájomných súvislostiach - osobitne na str. 23 a 24 napadnutého rozhodnutia a str. 20-27 prvostupňového rozhodnutia [v predmetnej veci str. 17 - 22 rozhodnutia žalovaného a str. 11 - 19 prvostupňového rozhodnutia - pozn. kasačného súdu].

rozsudku. 42. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k jeho námietke, že správca dane nevyhodnotil, resp. nekomparoval kontrolné výkazy. Kasačný súd konštatuje, že táto žalobná námietka bola formulovaná na strane 4 správnej žaloby a bola vznesená v širšom kontexte, keď sťažovateľ namietal vyhodnotenie viacerých dôkazov (napríklad aj technických nosičov). Samotná skutočnosť, že sa správny súd vzhľadom na rozsah a povahu formulácie uvedenej námietky primárne zameral na hodnotenie dôkazov vo všeobecnosti, za stavu, keď sa žalovaný sa ku kontrolným výkazom vyjadril (napr. na str. 27 napadnutého rozhodnutia) [v predmetnej veci napr. na str. 22 a 23 rozhodnutia žalovaného - pozn. kasačného súdu] - v kontexte predmetnej veci - uvedená skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí ani napadnutého rozsudku správneho súdu.

. . tieto zistenia môžu byť relevantné pri právnom posúdení veci a to v závislosti od toho, či daná faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná dodávateľom, konkrétne, vo vzťahu k nepriznaniu nároku z dôvodu absencie niektorej z hmotnoprávnych podmienok tohto nároku (v danom prípade prichádza do úvahy nepreukázanie, že predmet plnenia dodala sťažovateľovi iná zdaniteľná osoba), respektíve pri splnení hmotnoprávnych podmienok, avšak za súčasného úniku dane prichádza do úvahy aj podvodné konanie, pri ktorom však dôkazné bremeno znáša správca dane“).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 45. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom

Hoci v niektorých prípadoch správny súd explicitne k jednotlivým parciálnym žalobným námietkam osobitné stanovisko nezaujal, s podstatou žalobnej argumentácie sa vysporiadal. Napadnutý rozsudok reaguje - v primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky, a to aj s ohľadom na mieru všeobecnosti ich tvrdenia. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú. Úkony podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku - čitateľnosť elektronických súborov

48. Vzhľadom na vyššie uvedené, bola sťažnostná argumentácia smerujúca k tomu, že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov, vyhodnotená ako nedôvodná.

50. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

52. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane vyplývajúce z čl. 168 a nasl. Smernice 2006/112/ES sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

53. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého „zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.

54. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že neuznali nárok žalobcu na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH z dôvodu, že nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie reálnosti plnenia deklarovaného predloženými faktúrami t. j. prvú hmotnoprávnu podmienku - materiálnu existenciu plnenia (napr. str. 24 a 25 napadnutého rozhodnutia) [v predmetnej veci napr. str. 17 a 18 rozhodnutia žalovaného - pozn. kasačného súdu].

uvedený rozdielne, predložené doklady zároveň nepreukázali a neidentifikovali, aké technické zariadenie bolo dodané; [v predmetnej veci nedôveryhodná príjemka, ktorej nezodpovedali údaje v zostave pohybov skladov a tiež bližšie neidentifikované a nešpecifikované meracie prístroje - pozn. kasačného súdu]. - k službám - generálnym opravám - sťažovateľ v priebehu daňového konania okrem faktúry a dodacieho listu predložil len kartu majetku z nasledujúceho roku, teda reálne vykonanie týchto generálnych opráv nepreukázal. Vo vyrubovacom konaní síce predložil montážne denníky, tieto však neobsahovali údaje o technickom zariadení, na ktorom mali byť deklarované úkony vykonané, miesto stavby je uvedené „Brezno“ (bez bližšej špecifikácie adresy), neobsahovali odpracovaný čas súvisiaci s úkonmi. [v predmetnej veci sťažovateľ nepreukázal reálne vykonanie generálnych opráv a vo vyrubovacom konaní síce predložil montážne denníky, tieto však neobsahovali údaje o technickom zariadení, na ktorom mali byť deklarované úkony vykonané, ani bližšie informácie súvisiace s takýmito úkonmi - pozn. kasačného súdu]

obchodov. 57. Správca dane spochybnil reálnosť dodania tovaru a služieb - deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno ich preukázania bolo následne na sťažovateľovi. V súdenom prípade bola sporná hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, že predmetné plnenie (dodanie tovaru a služieb) fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia).

Pokiaľ sťažovateľ neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by následne v daňovom konaní nebol správcom dane spochybnený, neuniesol svoje dôkazné bremeno. 59. Kasačný súd sa zároveň stotožňuje so závermi správneho súdu k námietke o nevykonaní vypočutí navrhovaných svedkov. Návrh na vykonanie výsluchu svedka - osobitne ak sa jedná o jeho opätovné vypočutie - nemôže byť všeobecný, sťažovateľ mal dostatočne odôvodniť, akú konkrétnu skutočnosť mal správca dane zistiť vykonaním predmetného dôkazu.

61. Kasačný súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia plnení (brúska a generálne opravy) [v predmetnej veci rôzne vložky, hadice, valčeky, koleso, meracie prístroje bez bližšej špecifikácie a generálne opravy - pozn. kasačného súdu] špecifikovaných vo faktúrach v tomto zdaňovacom období bola preukázaná.

Na uvedené skutočnosti poukázal aj žalovaný na str. 23 napadnutého rozhodnutia [v predmetnej veci str. 17 rozhodnutia žalovaného - pozn. kasačného súdu] [. . .] 62. Kasačný súd dáva do pozornosti, ako už uviedol vyššie, že dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bolo najmä nepreukázanie hmotnoprávnej podmienky - materiálnej existencie tovaru a služieb. S ohľadom na povahu a účel faktúry ako formálnej podmienky práva na odpočítanie dane však platí, že ak je riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotných podmienok práva na odpočítanie dane, nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť (rozhodnutia SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020).

Správca dane sa napokon nesústredil len na skúmanie faktúr, ale zohľadnil aj dodatočné informácie poskytnuté sťažovateľom a tieto posudzoval vo vzájomných súvislostiach. Podľa kasačného súdu tak správca dane postupoval správne, keď sa primárne zameral na skúmanie materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane, a to či došlo k dodaniu tovaru a služieb.

Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, správca dane aj žalovaný riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa. [. . .]