8Sfk/50/2025

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo aj „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2021.

3. V spornom zdaňovacom období správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti D&D DEUTSCHE- SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) za dodanie ovocia a zeleniny.

jej skladov. Spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) deklarovala v dotknutom zdaňovacom období ďalších dodávateľov GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o., ktorí boli nekontaktní a dodania od nich správca dane a žalovaný považovali za fiktívne, len za účelom zníženia daňovej povinnosti a vytvárajúce daňový únik v dotknutom obchodnom reťazci. 6. Žalovaný dal do pozornosti, že správcovi dane sa v predmetnom konaní nepodarilo vypočuť konateľku spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), Mgr. Vieru Fábryovú, preto použil jej výpoveď z daňovej kontroly vykonávanej práve v dodávateľskej spoločnosti. Táto vypovedala, že obchodovala so spoločnosťou CEVOM, s.r.o. (CZ) od februára 2021 do januára 2022. Objednávky ovocia a zeleniny mal riešiť konateľ spoločnosti CEVOM s.r.o., pán Vladimír Maniaček, a to priamo s konateľom žalobkyne. Tento tiež vystavoval faktúry pre žalobkyňu spolu s pani Laurou Nagyovou, jeho priateľkou. Pán Maniaček mal tiež dispozičné právo k dodávateľskej spoločnosti. Tovar bol doručovaný

Potvrdil, že pozná pani Fábryovú, pričom dodávky tovarov prebiehali najskôr cez spoločnosť Antony Group s.r.o. a neskôr so spoločnosťou D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK). Išlo len o zmenu firmy, princíp zostal rovnaký.

9. Žalovaný poukázal aj na to, že správca dane vykonal MVI k zahraničným dodávateľom ovocia a zeleniny pre spoločnosť CEVOM s.r.o. Žiadna z týchto zahraničných spoločností nepoznala spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), dodávky boli realizované pre spoločnosť CEVOM s.r.o.

Táto spoločnosť pritom nakupovala ovocie a zeleninu rovnako cez nekontaktné slovenské spoločnosti, cez českú spoločnosť CEVOM s.r.o. a jej zahraničných dodávateľov, aby tento tovar ďalej dodávala tuzemským odberateľom. Išlo teda o rovnaký model obchodovania, ako v predmetnom prípade žalobkyne. 11. Žalovaný konštatoval, že správcom dane bolo preukázané, že bol vytvorený podvodný reťazec za účelom znižovania daňovej povinnosti žalobkyne. K daňovému úniku došlo na strane spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), ktorá si kompenzovala daň uvedenú na sporných faktúrach deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe za fiktívne plnenia cez spoločnosti GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o. Žalobkyňa je s týmto daňovým únikom spojená, keďže od dotknutého dodávateľa nakupovala ovocie a zeleninu, ktoré predávala ďalej svojim odberateľom. Odpočítaním dane od faktúry vystavených spoločnosťou D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) si nakoniec podstatne znížila svoju vlastnú daňovú povinnosť.

Podľa vykonaného dokazovania do obchodných vzťahov so spoločnosťou D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) vstúpila žalobkyňa na základe odporúčania pána Vladimíra Maniačka. Dodávateľská spoločnosť sa pritom na obchode nepodieľala, faktúry v mene predmetnej spoločnosti vystavoval pán Maniaček. Mal tiež dispozičné právo k účtom predmetnej spoločnosti. Aj konateľka spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) uviedla, že dodávky ovocia a zeleniny riešil konateľ spoločnosti CEVOM s.r.o. priamo s konateľom žalobkyne. Navyše išlo o rovnaký obchodný model ako s iným dodávateľom žalobkyne v iných zdaňovacích obdobiach - so spoločnosťou Antony Group, s.r.o.

Musela si byť teda vedomá, že aj jej dodávateľ mal rovnakú povinnosť, pričom túto si riadne neplnil. Hoci žalobkyňa poznala dodávateľov ovocia a zeleniny v krajinách Európskej únie, uprednostnila a prijímala doklady od dodávateľa, o ktorom podľa žalovaného mala a mohla vedieť, že ide o subjekt, ktorý celkom nepochybne nemôže dosiahnuť zisk z takto realizovaných obchodných transakcií bez toho, aby boli poznačené podvodom. Žalobkyňa nepreukázala pritom žiadne protiopatrenia, ktoré by prijala za účelom, aby predchádzala svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyňa obchodovala so spoločnosťou, ktorej konateľka nebola daného obchodného odboru znalá, a to na základe odporúčania pána Maniačeka. Konateľ žalobkyne, spoločnosti CEVOM, s.r.o. a konateľka dodávateľa sa pritom vzájomne poznali, pričom konateľ žalobkyne disponoval informáciami o pôvode tovaru, jeho preprave a o dodávateľoch spoločnosti CEVOM, s.r.o.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Právo na odpočítanie dane však nebolo žalobkyni uznané len z dôvodu, že správca dane mal podozrenie, že mohla participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Žalobkyni však podľa jej názoru nebolo preukázané, že do takéhoto obchodného reťazca bola zapojená vedome. Pokiaľ orgány finančnej správy poukazovali na podozrivé správanie spoločností CEVOM s.r.o. (CZ) a D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), tak žalobkyni podľa jej názoru nemožno vyčítať konanie iných subjektov, za ktorých nezodpovedá, ani to, či disponovali tieto subjekty účtovnou dokumentáciou, či ju predložili a pod.

boli získané v konaniach, kde sa k nim žalobkyňa nemohla vyjadrovať, navrhovať svedkov a pod. a (vii) ostatne tiež namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 18. Správny súd rozsudkom č. k. 6Sf/71/2024-136 zo dňa 28. mája 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne.

20. Správny súd sa stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že daňový únik vznikol u dodávateľa žalobkyne spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), ktorá daň z pridanej hodnoty neodviedla, lebo si ju ponížila cez fiktívne obchody s nekontaktnými obchodnými partnermi GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o.

subdodávateľov. 21. Podľa názoru správneho súdu je tiež preukázané, že obchody žalobkyne boli s daňovým podvodom spojené, keďže daňový únik bol zistený u priameho dodávateľa žalobkyne vo vzťahu k dodaniam tovarov pre žalobkyňu.

Podstatné tiež bolo personálne prepojenie - že konateľ žalobkyne bol zamestnancom spoločnosti CEVOM s.r.o., za spoločnosť CEVOM s.r.o. vystupovali tiež osoby, ktoré boli zamestnancami žalobkyne. Žalobkyňa tak disponovala vedomosťami o prebiehajúcich obchodoch, keďže poznala svojho subdodávateľa (spoločnosť CEVOM s.r.o.). V tomto kontexte možno podľa správneho súdu pričítať žalobkyni minimálne nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa svojimi obchodmi zapojí do podvodného reťazca. Žalobkyňa pritom neprijala všetky opatrenia, ktoré od nej bolo možné požadovať, aby predchádzala svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Je totiž zrejmé z výsluchu konateľa žalobkyne, že táto si vybrala spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) ako dodávateľa na základe odporúčania konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o., pričom nepreverovala výkon podnikania, sídlo a ani prevádzku odporučeného dodávateľa.

Dal do pozornosti, že v rámci daňovej kontroly správca dane neúspešne predvolal svedkyňu, požiadal o jej predvedenie a dal preveriť polícii jej pobyt. Vo vyrubovacom konaní opätovne svedkyňu predvolal a požiadal o jej predvedenie. Tieto úkony boli neúspešné. Za tejto situácie nemožno správcovi dane vyčítať, že by nevykonal všetky potrebné úkony pre zabezpečenie výsluchu svedkyne, pričom keď tieto neboli úspešné, mohol použiť ako dôkaz jej výsluch z inej daňovej kontroly k dotknutým obchodom. Použitie výsluchov svedkov z iných daňových kontrol je pritom legálne s odkazom na § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobkyňa pritom nenamietala, že sa s takýmito dôkazmi nemohla oboznámiť či vyjadrovať sa k nim. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za nedôvodnú a príliš všeobecnú, keď žalobkyňa neuviedla, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal.

24. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

26. Sťažovateľka zastáva názor, že jej nebolo preukázané, že vedela alebo mohla a mala vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nebolo totiž preukázané, že by sťažovateľka prijímala plnenia od spoločnosti CEVOM s.r.o., s touto ani priamo neobchodovala. Sťažovateľke bola nesprávne a nespravodlivo pričítaná zodpovednosť za konanie jej obchodných partnerov, ktoré nemohla predpokladať a ani ovplyvniť. Sťažovateľka nemala žiadnu indíciu o nespoľahlivosti svojho obchodného partnera, tohto si preverovala v bežne verejne dostupných registroch. Podstatná bola najmä skutočnosť, že dodával riadne a včas objednaný tovar. Pri tomto type obchodnej komodity podľa názoru sťažovateľky nie je možné vykonať tzv. due dilligence. Sťažovateľka v čase uzatvárania zdaniteľných obchodov nevedela a ani nemohla vedieť o nepoctivom - podvodnom budúcom konaní jej obchodných partnerov.

28. Odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti vidí sťažovateľka najmä v odklone od rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-285/11 zo dňa 6. decembra 2012, C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012 a C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, podľa ktorých možno právo na odpočítanie dane odmietnuť, len ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar, zakladajúci právo na odpočítanie od dane, vedela alebo mala vedieť, že týmto nadobudnutím tovaru sa zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa, ktorý na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Zastáva tiež názor, že s týmito rozhodnutiami a ako ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28. mája 2015, sp. zn. 4Sžf/4/2015 zo dňa 10. septembra 2015 a sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1. decembra 2016 sa správca dane, žalovaný nevysporiadali a tento postup odobril aj správny súd.

IV. Posúdenie kasačného súdu

31. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či správny súd, žalovaný a správca náležite posúdili otázku subjektívnej - vedomostnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila.

Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. „[S] režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia, ktorá je súčasťou reťazca dodávok pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 26).

Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: · Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? · Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? · Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? · Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).

38. Súc viazaný sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti sťažovateľky (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP) kasačný súd konštatuje, že sa v rámci svojho posúdenia sústredil len na sťažovateľkou spochybnenú vedomostnú stránku jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

40. V predmetnej veci ide najmä o okolnosť, že do obchodného reťazca medzi českou spoločnosťou CEVOM s.r.o. (sprostredkovateľ kúpy zahraničného ovocia a zeleniny) a sťažovateľku (vnútroštátny predajca ovocia a zeleniny) bola vložená spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o., ktorá sa predmetných obchodov aktívne nezúčastňovala, žiadnym spôsobom neparticipovala na zabezpečovaní či dovoze tovaru a z realizovaných obchodov (okrem daňového úniku) nemala žiadnu pridanú hodnotu. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď konateľky dodávateľskej spoločnosti Mgr.

činnosti kasačného súdu môžu byť dôkazom vedomosti daňového subjektu o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, bod 59).

Ako správne poznamenal aj správny súd, relevantnou z hľadiska vedomostnej stránky bola tiež okolnosť, že konateľ sťažovateľky bol aj konateľom spoločnosti J. G. Fruit, s.r.o., ktorej boli v kontexte obdobných obchodných reťazcov pri dodávkach ovocia od spoločnosti CEVOM, s.r.o. (CZ) neuznané odpočítania dane a vyrubený rozdiel dane. Správca dane a žalovaný pritom tieto rozhodnutia označili a je zrejmé, že boli vydané pred sporným zdaňovacím obdobím (bod 10 tohto rozsudku). Kasačný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že systematické okolnosti (obchodovanie s určitým tovarom, v obdobných obchodných schémach, naprieč viacerými rokmi a sankcionované nepriznaním práva na odpočítanie dane), pokiaľ boli daňovému subjektu známe v čase uzatvárania sporného obchodu, môžu byť tou skutočnosťou, ktorá ma aktivovať primeranú obozretnosť v súvislosti s ďalšou obchodnou činnosťou s dotknutými obchodnými partnermi (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30. mája 2024, bod 73).

predchádzať. Správca dane a ani žalovaný pritom nezaťažili sťažovateľku neprimeraným dôkazným bremenom a ani nevyčítali sťažovateľke také podstatné okolnosti, o ktorých nevedela alebo nemohla vedieť.

Keďže doby prerušenia daňovej kontroly sa do jej celkovej dĺžky nezapočítavajú, kasačnému súdu nie je zrejmé, ako sťažovateľka dospela k tomu názoru, že maximálna dĺžka daňovej kontroly bola prekročená. V tomto smere sťažovateľka ani nepredkladá žiadnu argumentáciu.

Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci GlencoreAgriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra 2019). 113.

46. V súlade s už uvedeným kasačný súd konštatuje, že dôkazy a vyjadrenia z iných daňových konaní sú v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku relevantným dôkazom (aj keď v inom konaní sťažovateľke nebolo umožnené klásť pri výsluchu svedka otázky), ktorý je použiteľný v daňovom konaní a podlieha hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto dokazovania nevzniesla v kasačnej sťažnosti žiadne ďalšie relevantné námietky (neumožnenie oboznámenia sa s takouto informáciou z iného daňového konania, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie sa s informáciou z iného daňového konania v celom rozsahu bez relevantných dôvodov a pod.), kasačný súd aj túto jej námietku posúdil ako nedôvodnú.

48. Pre úplnosť kasačný súd dáva do pozornosti, že už rozhodoval v obdobnej veci sťažovateľky a žalovaného, ktorá sa týkala obdobných obchodných reťazcov sťažovateľky, len s iným vnútroštátnym dodávateľom (avšak s rovnakým zahraničným).

V. Záver

49. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2026