8Sfk/51/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200291.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/42/2021
- IČS
- 1021200291
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): BONUS LM spol. s r. o., so sídlom Ružinovská 14/4812, 821 01 Bratislava, IČO: 35698501, právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 530691/2020 zo dňa 18.11.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/42/2021-72 zo dňa 16.07.2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo „mesto Bratislava“) rozhodnutím č. 1/20/008894-36/51/748790 zo dňa 12.03.2020 (ďalej aj ako ,,prvostupňové rozhodnutie“) vyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2020 vo výške 240,45 eur. Pri vyrubení dane správca dane prihliadal na žalobcom podané priznanie k dani z nehnuteľnosti, doklady a skutočnosti, ktoré správca dane zistil v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 582/2004 Z. z.“), zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2019 o dani z nehnuteľností (ďalej len ,,VZN č. 13/ 2019“). K spôsobu výpočtu dane z nehnuteľnosti na rok 2020 správca dane poukázal na to, že tento je stanovený zákonom č. 582/2004 Z. z. (§ 8a, § 12a, § 16a) a sadzby dane z nehnuteľnosti platné na území Bratislavy na rok 2020 sú určené vo VZN č. 13/2019, účinnom od 01.01.2020. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom dôvodil, že VZN č. 13/2019 nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť, nakoľko nebolo vyvesené na úradnej tabuli mesta Bratislavy po dobu najmenej 15 dní a teda v ňom uvedené sadzby nemožno použiť pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti na rok 2020. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 530691/2020 zo dňa 18.11.2020 (ďalej aj ako ,,preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že správca dane musí vychádzať v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z., ako aj zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len ,,zákon č. 377/1990 Zb.“), z platného a účinného právneho predpisu v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Správca dane bol podľa žalovaného oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 13/2019 platného a účinného od 01.01.2020. Žalovaný ďalej poukázal na § 11 ods. 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb., podľa ktorého je mestskému zastupiteľstvu mesta Bratislavy vyhradené uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach. K tomu uviedol, že proces prijímania a schvaľovania VZN č. 13/2019 bol riadne zverejnený a medializovaný, informácie o navýšení sadzieb dane z nehnuteľností od roku 2020 boli opakovane zverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch, na oficiálnej stránke mesta Bratislavy. Verejnosť sa mala možnosť k navyšovaniu sadzieb dane z nehnuteľností vyjadriť aj priamo na mestskom zastupiteľstve dňa 12.12.2019, prípadne sledovať celý priebeh mestského zastupiteľstva online. Dôvody navýšenia sadzieb, a teda aj dane z nehnuteľností na rok 2020, ako aj použitie vybranej dane z nehnuteľností na konkrétne účely, boli a sú zverejnené a odôvodnené na webovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, dôvodiac jeho nepreskúmateľnosťou, keďže žalovaný sa vôbec nevysporiadal so základnou odvolacou námietkou, že napadnuté rozhodnutie je založené na právnom predpise, ktorý ku dňu vydania rozhodnutia nenadobudol platnosť a účinnosť.
Na rozdiel od námietky vyjadrenej v odvolaní iba všeobecne žalobca v správnej žalobe už konkretizoval, že VZN č. 13/2019 bolo na úradnú tabuľu mesta vyvesené dňa 16.12.2019 a zvesené dňa 31.12.2019, čiže nebolo na úradnej tabuli vyvesené po celú, zákonom požadovanú dobu najmenej 15 dní, ako vyplýva z § 6 ods. 8 a
9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o obecnom zriadení“). Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a daňového poriadku o počítaní lehôt, z ktorých vyplýva, že do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Najmenej 15-dňová lehota na vyvesenie VZN č. 13/2019 začala plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho vyvesenia, t. j. dňom 17.12.2019 a uplynula dňom 01.01.2020 o 00:00:00 hod. VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť ani platnosť a ani účinnosť, pretože nebolo vyvesené po dobu najmenej 15 dní.
5. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/42/2021-72 zo dňa 16.07.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Vo vzťahu k rozhodujúcej odvolacej námietke (,,Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Bratislavy č. 13/2019 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť, a teda v ňom uvedené sadzby nemožno použiť pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti na rok 2020. VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli hl. m. SR po dobu najmenej 15 dní.“) poukázal na skutočnosť, že bez dôkazov jednoznačne naznačujúcich, resp. preukazujúcich obsah takto formulovanej námietky zostal jej vecný obsah len v rovine tvrdenia. Toto tvrdenie žalobca v odvolaní bližšie nerozviedol, ani ho nepodporil žiadnymi dôkazmi.
6. Správny súd pripomenul, že kvalitatívnu stránku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti reakcie žalovaného na odvolaciu námietku je nevyhnutné preskúmavať práve vo svetle kvalitatívnej stránky vznesenej odvolacej námietky. Žalobca až v správnej žalobe formuluje rozsiahlejšiu relevantnú argumentáciu vo vzťahu k tomu, z akých dôvodov sa domnieva, že VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli po dobu 15 dní. Žalovanému však detailnejšia argumentácia žalobcu nebola z odvolania známa a preto absenciu podrobnejšej argumentácie v preskúmavanom rozhodnutí nemožno pričítať na ťarchu žalovaného.
7. Správny súd zdôraznil, že predmetom administratívneho konania bol daňový výmer vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti, a nie otázka dĺžky vyvesenia VZN č. 13/2019 na úradnej tabuli mesta Bratislava. Napokon žalovaný podľa správneho súdu ani nemá právomoc meritórne sa zaoberať správnosťou, či zákonnosťou procesu prijímania a schvaľovania VZN, alebo otázkou jeho platnosti a účinnosti, keďže ide o otázku, ktorú si ako odvolací orgán voči rozhodnutiu správcu dane nie je oprávnený sám záväzne zodpovedať. Obzvlášť prihliadajúc na skutočnosť, že nešlo o takú pochybnosť vo vzťahu k platnosti a účinnosti, ktorá by už na prvý pohľad bola zrejmá, pretože išlo len o relatívne všeobecné tvrdenie žalobcu, naviac v tom čase nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Za určitých okolností by žalovaný podľa správneho súdu mohol prihliadať na námietku ohľadom platnosti a účinnosti VZN a s touto sa vysporiadať vo svojom odôvodnení, avšak len v prípade, ak by napr. správca dane pri výmere dane z nehnuteľnosti aplikoval už neúčinné VZN, ktoré bolo nahradené novým, resp. VZN s inou
územnou pôsobnosťou (napr. pre mesto Košice) a pod., čiže už na prvý pohľad by bolo zrejmé, že správca dane z právneho hľadiska aplikoval nesprávne VZN. Tu však ide o otázku právnu a nie skutkovú, pričom správny súd pripomenul, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatkoch dôvodov skutkových.
8. Správny súd súčasne poukázal na to, že pokiaľ ide vo všeobecnosti o spochybnenie platnosti resp. účinnosti VZN z dôvodu nedodržania lehoty jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce (mesta) po dobu minimálne 15 dní, pôjde o spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v rámci ktorého možno prípadný nesúlad preskúmavať aj v kontexte porušení postupu pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia, teda v porušení procesných ustanovení pri jeho prijímaní (§ 357 ods. 2 SSP). Aktívne legitimovaným subjektom pre podanie žaloby v rámci tohto konania je však v zmysle § 359 SSP prokurátor, ktorého protestu nebolo vyhovené, (resp. zainteresovaná verejnosť v prípade predpisu týkajúceho sa životného prostredia).
Pri pochybnostiach ohľadom dodržania zákonných požiadaviek týkajúcich sa prijímania VZN možno využiť prostriedky tzv. prokurátorského dozoru a teda pokiaľ bol žalobca presvedčený, že pri VZN č. 13/2019 nebola dodržaná doba vyvesenia na úradnej tabuli, bol oprávnený podať podnet príslušnej prokuratúre.
O vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je oprávnený rozhodovať len správny súd, avšak nie žalovaný. Preto správny súd skonštatoval, že aj keby námietka žalobcu bola dôvodná (čo však správny súd v predmetnej veci neposudzoval ani nekonštatoval), žalovaný by nemal právomoc záväzne túto námietku posúdiť, resp. vyhodnotiť.
9. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sumarizoval, že žalovaný sa v rámci svojej právomoci z meritórneho hľadiska zaoberal otázkou, z akých podkladov správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti vychádzal a taktiež správnosťou postupu správcu dane vo vzťahu k tomu, či postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Súčasne žalovaný určitým spôsobom reagoval aj na odvolaciu námietku žalobcu ohľadom platnosti a účinnosti VZN č. 13/2019, kedy priblížil normotvorný proces a konštatoval účinnosť odo dňa 01.01.2020 a tým aj aplikovateľnosť predmetného VZN pri určení daňovej povinnosti správcom dane.
V tejto súvislosti správny súd aj s poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že nemožno prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Dôvodil, že správny súd tvrdením, že sťažovateľ k odvolaniu nepredložil žiadne dokumenty jednoznačne preukazujúce opodstatnenosť jeho odvolacej námietky, preniesol zodpovednosť žalovaného za neprimerané, nedostatočné až arbitrárne odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia na ťarchu žalobcu, čím správny súd zaťažil napadnutý rozsudok vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). 11. Sťažovateľ pripomenul, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal tri skutočnosti: i) VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli hlavného mesta po dobu najmenej 15 dní, ii) v dôsledku čoho VZN č. 13/2019 doposiaľ nenadobudlo platnosť a účinnosť, iii) v dôsledku čoho v ňom uvedené sadzby nie je možné použiť pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2020. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal so žiadnou z týchto sťažovateľom tvrdených skutočností. Namiesto toho sa zaoberal procesom, ktorý predchádzal prijatiu VZN č. 13/2019, čo však sťažovateľ nerozporoval. Podľa sťažovateľa tak mala argumentácia žalovaného úroveň slovnej vaty. 12. K tvrdeniu správneho súdu, že sťažovateľ až v žalobe formuloval rozsiahlejšiu argumentáciu podporujúcu jeho odvolacie námietky, sťažovateľ uviedol, že vecnosť, výstižnosť a stručnosť jeho odvolacích námietok nemôže byť pričítaná na jeho ťarchu a nemôže slúžiť ako ospravedlnenie pre nezákonné konanie žalovaného. 13. Sťažovateľ pripomenul, že správny súd postup žalovaného akceptoval a následne obhajoval aj tým, že žalovaný nebol oprávnený skúmať otázku platnosti VZN č. 13/2019. Pokiaľ však žalovaný napriek tomu tvrdil, že VZN č. 13/2019 je platné a účinné od 01.01.2020, tak túto otázku pravdepodobne skúmal, pričom ak ju skúmal a dospel k názoru, ktorý vyjadril, bol povinný toto tvrdenie riadne a preskúmateľne odôvodniť, k čomu však nedošlo. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Relevantné ustanovenia právnych predpisov
15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. 17. Podľa § 6 ods. 9 zákona o obecnom zriadení vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
19. Sťažovateľ napadnutému rozsudku vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá mala spočívať v tom, že správny súd (i) neidentifikoval zjavnú nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia nereagujúceho na konkrétne a jasné odvolacie námietky sťažovateľa, (ii) označil odvolacie námietky sťažovateľa za kvalitatívne a obsahovo nespôsobilé, v podstate príliš všeobecné na to, aby vyvolali povinnosť žalovaného reagovať na ne spôsobom, ktorý sťažovateľ očakával, (iii) sťažovateľovi vytkol, že odvolacie námietky nepodložil dokumentmi, ktoré by jednoznačne naznačovali, resp. preukazovali opodstatnenosť ním formulovaných odvolacích námietok, ktoré podľa správneho súdu zostali len v rovine nepreukázaného tvrdenia.
20. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že mieru odôvodnenia žalovaného v časti jeho reakcie na odvolaciu námietku bolo nevyhnutné preskúmavať práve vo svetle kvalitatívnej stránky vznesenej odvolacej námietky zo strany sťažovateľa.
Záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, že „miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na taký žalobný dôvod“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 469/2014 z 12. mája 2015), je podľa kasačného súdu možné primerane vztiahnuť aj na požiadavku na kvalitatívnu stránku odvolacej argumentácie účastníka konania v rámci konania pred orgánmi verejnej správy. Kasačný súd ale súčasne dodáva, že žalovaný je oprávnený preskúmať rozhodnutie správcu dane aj nad rozsah uplatnených odvolacích námietok, avšak za podmienky, že v rámci odvolacieho konania vyjdú najavo nové skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odvolateľ neuplatnil, ak tieto majú podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia. Preto pokiaľ žalovaný takéto okolnosti nezistil, podľa kasačného súdu nepochybil, keď preskúmal rozhodnutie správcu dane v rozsahu uplatnených odvolacích námietok. 21. Kasačný súd po preskúmaní veci verifikuje záver správneho súdu, že až v správnej žalobe je prítomná rozsiahlejšia relevantná a presná argumentácia vo vzťahu k tomu, z akých dôvodov sa sťažovateľ domnieva, že VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli po dobu 15 dní, t. j. uvedením konkrétnych dní, počas ktorých malo byť vyvesené na úradnej tabuli mesta. Ak teda sťažovateľ svoje spočiatku všeobecné námietky z odvolacieho konania až v správnej žalobe podporil konkrétnymi časovými údajmi, nie je aj podľa kasačného súdu možné vytýkať žalovanému, že sa k informáciám, s ktorými v odvolacom konaní vôbec nebol konfrontovaný (t. j. konkrétny časový úsek ohraničený presným dátumom vyvesenia VZ č. 13/2019 na úradnej tabuli mesta Bratislavy a dátumom jeho zvesenia) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevyjadril. 22. V rámci svojej úradnej činnosti kasačný súd identifikoval iný rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/60/2024 zo dňa 30.09.2025, kde na základe podobných námietok iného účastníka konania bola posudzovaná tá istá sporná otázka, teda či v prípade VZN č. 13/2019 mesta Bratislavy bola dodržaná publikačná lehota 15 dní. Kasačný súd v uvedenej veci dospel k záveru, že začiatok plynutia lehoty podľa § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení je potrebné počítať už odo dňa vyvesenia VZN, čím sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným v rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/43/2021-61 zo dňa 24. apríla 2024, podľa ktorého vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti, čo v skutkových aspektoch veci znamená, že platnosť VZN č. 13/2019 nastala vyvesením ex lege, a to dňa 16. decembra 2019, od kedy začala plynúť lehota, ktorú upravuje § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení. VZN č. 13/2019 bolo na úradnej tabuli mesta Bratislavy vyvesené do 31. decembra 2019, teda po dobu 16 dní, čím bola splnená
podmienka vyvesenia nariadenia na úradnej tabuli obce (mesta) najmenej na 15 dní. Správny súd súčasne v rozsudku č. k. BA-2S/43/2021-61 zo dňa 24. apríla 2024 odmietol názor, podľa ktorého by sa mal začiatok plynutia 15-dňovej lehoty počítať až odo dňa nasledujúceho po vyvesení, t. j. v tomto prípade od 17. decembra 2019. Podľa správneho súdu nie je možné vyvodzovať zo žiadneho ustanovenia zákona o obecnom zriadení, že sa tu má aplikovať procesná lehota podľa daňového poriadku, keďže § 27 ods. 2 daňového poriadku sa aplikuje výlučne na právne vzťahy, ktoré daňový poriadok upravuje a predpokladá.
Zákon o obecnom zriadení teda v § 6 ods. 8 a 9 upravuje podmienky platnosti a účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, a to bez ohľadu na to, ako sú lehoty upravené v iných procesných predpisoch. S uvedenými právnymi úvahami správneho súdu sa stotožnil aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. 5Sfk/60/2024 zo dňa 30.09.2025 a stotožňuje sa s nimi kasačný súd aj v práve prejednávanej
veci. 23. Kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ v konaní o všeobecnej správnej žalobe, smerujúcej proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, je správny súd konfrontovaný s námietkou, že takéto rozhodnutie bolo vydané na základe podzákonného právneho predpisu (VZN), ktorý nie je v súlade so zákonom, má dve možnosti. V prípade stotožnenia sa s takouto námietkou by bol povinný prerušiť konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.
SSP správnemu súdu totiž neposkytuje právomoc rozhodovať vo veci abstraktnej kontroly zákonnosti ex offo, ani na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa cíti nedovolene dotknutá na svojich subjektívnych právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, eventuálne aj podzákonným právnym predpisom, na základe ktorého bolo voči nej rozhodnuté orgánom verejnej správy (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/ 60/2024 zo dňa 30.09.2025, bod 25).
24. Ak však v súvislosti s námietkou nezákonnosti VZN, napr. spočívajúcej v jeho neplatnosti a neúčinnosti pre nedodržanie zákonom požadovanej lehoty ohraničenej okamihom vyvesenia na úradnej tabuli obce (mesta) na strane jednej a okamihom zvesenia na strane druhej, dospeje správny súd, disponujúc dostatočnými informáciami na jej posúdenie, k záveru o zjavnej vecnej nesprávnosti (neopodstatnenosti) námietky (t. j. správny súd dospeje k záveru, že lehota podľa § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení bola jednoznačne dodržaná), má správny súd svoje zistenia k tejto spornej otázke, vyvracajúce tvrdenia prezentované v správnej žalobe, vyjadriť v odôvodnení rozsudku. Podstata spornej otázky mala totiž svoj základ v plynutí a počítaní lehôt, čo je právny inštitút, ku ktorému môže podať výklad správny súd aj v konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Hoci správny súd v napadnutom rozsudku úvahy k platnosti a účinnosti VZN č. 13/2019 v smere opísanom v predchádzajúcom bode nefinalizoval a nenotifikoval ich sťažovateľovi, nie je tento argumentačný nedostatok podľa názoru kasačného súdu spôsobilý mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku, ktorého výrok je inak meritórne správny. Aj keby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok pre absenciu argumentačného vyporiadania sa s vecne nesprávnym názorom žalobcu o plynutí lehoty podľa § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení v prípade VZN č. 13/2019 a vrátil by správnemu súdu vec na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom kasačného súdu, správny súd by nemohol rozhodnúť inak než žalobu opätovne zamietnuť. Preto, ctiac si zásadu hospodárnosti, kasačný súd chýbajúcu časť úvah do argumentácie správneho súdu s poukazom práve na právne závery rozsudku sp. zn. 5Sfk/60/2024 zo dňa 30.09.2025 doplnil (viď body 22. a 24. tohto rozsudku).
26. Keďže podstata argumentačných vetiev kasačnej sťažnosti pramenila výlučne v zodpovedaní otázky, či VZN č. 13/2019 bolo alebo nebolo vyvesené na úradnej tabuli mesta Bratislavy po zákonom stanovenú dobu, považuje kasačný súd účel kasačného prieskumu v tejto veci doposiaľ prezentovanou argumentáciou za naplnený. Preto postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
27. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a súčasne neboli zistené výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by náhradu trov konania mohol žalovaný spravodlivo požadovať.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025