8Sfk/52/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:102020168.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/221/2020
- IČS
- 102020168
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Nová Bodva, družstvo, so sídlom Turnianska Nová Ves 140, 044 02 Turnianska Nová Ves, IČO: 36861413, právne zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 530/51343/37/2019 zo dňa 02.07.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/221/ 2020-118 zo dňa 27.05.2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Dňa 14.05.2019 podal žalobca „Žiadosť na opatrenie dobré životné podmienky zvierat na rok 2019“, registračné číslo žiadateľa 70700014401 (ďalej aj ako „Žiadosť“), ktorou požiadal o zaradenie a poskytnutie platby na opatrenie na dobré životné podmienky zvierat na operáciu zlepšenie starostlivosti o dojnice na 655,20 dobytčích jednotiek. 2. Žalovaná listom č. 17605/2020/551-003 zo dňa 15.01.2020 - „Oznámenie o splnení podmienok na zaradenie žiadosti do opatrenia dobré životné podmienky zvierat 2019“ (ďalej aj ako „Oznámenie“) v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „NV SR č. 75/2015 Z. z.“) okrem iného oznámila žalobcovi, že v súlade s § 2 NV SR č. 75/2015 Z. z. podmienkou na zaradenie do opatrenia podľa § 1 ods. 1 písm. e) NV SR č. 75/2015 Z. z. je predloženie záväzného vyhlásenia podpísaného oprávnenou osobou, ktorým sa žiadateľ zaviaže splniť podmienky v zmysle príslušných právnych predpisov (ďalej aj ako „Záväzné vyhlásenie“). Žalovaná vyzvala žalobcu na predloženie Záväzného vyhlásenia v lehote 10 dní s tým, že v prípade nedoručenia požadovaných dokumentov alebo zmeškania určenej lehoty bude konanie vo veci Žiadosti zastavené v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 280/2017 Z. z.“). Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 16.01.2020. 3. Dňa 27.04.2020 žalobca doručil žalovanej Záväzné vyhlásenie zo dňa 20.01.2020 o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory. 4. Žalovaná rozhodnutím č. 530/51343/37/2019 zo dňa 02.07.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) konanie vo veci Žiadosti v zmysle § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z. zastavila. V odôvodnení uviedla, že preskúmala administratívnu zložku žalobcu, ako aj ním predložené dôkazy a na základe všetkých uvedených skutočností skonštatovala, že žalobca nesplnil podmienky pre zaradenie do opatrenia dobré životné podmienky zvierat na rok 2019, ktoré sú stanovené v zmysle NV SR č. 75/2015 Z. z., nakoľko nepredložil Záväzné vyhlásenie v lehote 10 pracovných dní od doručenia Oznámenia.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
5. Správnou žalobou požadoval žalobca zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na technické nedopatrenie (dočasnú nefunkčnosť elektronickej schránky, resp. webového portálu www.slovensko.sk, keď k doručeniu oznámenia nedošlo v deň udelenia súhlasu žalobcu s prevzatím notifikácie o doručení elektronickej správy), v dôsledku ktorého na Oznámenie nereagoval v lehote určenej žalovanou. Na uvedenú skutočnosť bol dňa 27.04.2020 upozornený telefonicky referentkou regionálneho pracoviska žalovanej s tým, aby požadované podklady doručil spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Žalobca ešte dňa 27.04.2020 doručil na regionálne pracovisko žalovanej požadovaný dokument označený ako: „Záväzné vyhlásenie zo dňa 20.01.2020“ a požiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaná žalobcu emailom dňa 11.05.2020 informovala, že 10-dňová lehota je procesnou lehotou a zákon č. 280/2017 Z. z. jej zmeškanie nepripúšťa. Žalobca podaním zo dňa 29.05.2020 označeným ako „VEC : Žiadosť o vydanie rozhodnutia o poskytnutí podpory na opatrenie dobré životné podmienky zvierat na rok 2019“ napriek tomu požiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým by žalovaná jeho Žiadosti vyhovela. 6. Žalovaná nesprávne aplikovala § 25 ods. 3 a § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z. Napadnuté rozhodnutie vôbec neuvádza, v čom spočívali pochybnosti žalovanej o úplnosti alebo o pravdivosti Žiadosti. Rovnako nie je ozrejmené, či žalovaná mala pochybnosti iba (i) o úplnosti alebo (aj) (ii) o pravdivosti Žiadosti. Žalobcu nevyzvala, aby sa k pochybnostiam vyjadril, rovnako tak mu neurčila žiadnu lehotu na vyjadrenie. Ak by Žiadosť mala vecné nedostatky, žalovaná by nevydala Oznámenie. Na postup žalovanej s odkazom na § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. a následne na aplikáciu § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z. preto neboli splnené zákonné podmienky. Napriek tomu bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
7. Zo strany žalobcu došlo k dodržaniu všetkých lehôt. Žiadosť spolu s potrebnými prílohami predložil včas, t. j. do 15.05.2019. Rovnako tak Záväzné vyhlásenie a fotografie ustajnenia dojníc predložil v čase trvania záväzku (27.04.2020), keď záväzok žalobcu trval do 30.04.2020.
Požiadavka na predloženie Záväzného vyhlásenia bola nedôvodná, keďže podľa § 40 ods. 1 písm. c) NV SR č. 75/2015 Z. z. žiadosť o poskytnutie podpory môže podať žiadateľ, ktorý sa zaviaže dodržiavať podmienky operácie podľa § 39 a podľa § 42 až § 45 NV SR č. 75/ 2015 Z. z. Už podaním Žiadosti sa žalobca zaviazal dodržiavať uvedené podmienky.
8. Obsahovou súčasťou Žiadosti sú aj vyhlásenia žalobcu, kde najmä vyhlásenia pod písm. b) a c) sa obsahovo prekrývajú s obsahom Záväzného vyhlásenia, resp. ich obsah (aj keď vyjadrený inými slovami) je identický. S poukazom na procesnú zásadu posudzovania podania podľa jeho obsahu žalobca nemal byť vôbec vyzvaný na predloženie Záväzného vyhlásenia. Postup žalovanej popieral účel právnej úpravy, ktorým je podpora rozvoja daného regiónu a zlepšenie podmienok chovaných zvierat. Žalobca tieto podmienky splnil (zväčšenie ustajňovacej plochy vo voľnom chove dojníc o 15 %). Žalovaná vydala dva individuálne správne akty, ktoré sú obsahovo vo vzájomnom rozpore, keď na jednej strane v Oznámení informovala žalobcu, že spĺňa podmienky pre poskytnutie predmetnej podpory odkazujúc na príslušnú právnu úpravu, pričom následne vydala napadnuté rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu neodstránenia nekonkrétnej pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti Žiadosti.
9. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/221/2020-118 zo dňa 27.05.2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Upriamil pozornosť na to, že na konanie o priamych podporách sa v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), okrem § 9 až § 13 (vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu), § 15 (procesná spôsobilosť účastníka konania), § 20 (postúpenie veci), § 24 a § 25 (doručenie do vlastných rúk), § 27 (lehoty), § 40 (predbežné otázky) správneho poriadku.
10. Správny súd vysvetlil, že konanie o Žiadosti žalobcu začalo dňa 14.05.2019 jej doručením žalovanej. Jednou z náležitostí žiadosti o priamu podporu je s poukazom na § 2 ods. 3 prvá veta NV SR č. 75/2015 Z. z. aj záväzné vyhlásenie žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory. V zásade ide o odstrániteľný nedostatok, ktorý je žalovaná povinná žiadateľovi oznámiť a vyzvať ho na jeho odstránenie v ňou určenej lehote (§ 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z.). Ak žiadateľ na výzvu nereaguje alebo nedostatok v určenej lehote neodstráni, už sa uvedený nedostatok žiadosti stáva neodstrániteľným a dôsledkom je zastavenie konania o nej. Žalovaná postupovala procesne korektne, nakoľko v Oznámení zo dňa 15.01.2020 žalobcu na tento nedostatok upozornila, vyzvala ho na jeho odstránenie a tiež ho upozornila na následky spojené s nesplnením uvedenej požiadavky.
11. Správny súd absenciu Záväzného vyhlásenia subsumoval pod „neúplnosť podania alebo jeho príloh“. Žalobca bol vyzvaný s poukazom na § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. na jeho odstránenie a o správnosti postupu žalovanej v tomto smere niet pochýb.
Podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné výslovne uviesť, že ide o neúplnosť podania, nakoľko z obsahu samotného Oznámenia jednoznačne vyplýva, že v Žiadosti absentovalo Záväzné vyhlásenie, ktoré je obligatórnou náležitosťou pre zaradenie do opatrenia na dobré životné podmienky zvierat, vyžadovanou v zmysle § 2 ods. 3 NV SR č. 75/2015 Z. z.
12. Správny súd upriamil pozornosť na ustanovenie § 32 zákona č. 280/2017 Z. z., podľa ktorého konajúci orgán je povinný zastaviť konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, a to buď i) existencia pochybnosti o pravdivosti žiadosti, alebo ii) existencia pochybnosti o úplnosti žiadosti, pričom zo strany žiadateľa ani v určenej lehote nedôjde k jej odstráneniu. V prípade žalobcu išlo o existenciu pochybnosti o úplnosti Žiadosti alebo jej príloh spočívajúcu v nepredložení Záväzného vyhlásenia. Bolo teda povinnosťou žalovanej konanie napadnutým rozhodnutím zastaviť, a to z dôvodu nepredloženia Záväzného vyhlásenia v stanovenej lehote. Na tejto skutočnosti nemohla nič zmeniť ani žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, ktorú žalobca doložil správnemu súdu až vo vyjadrení zo dňa 20.12.2024 namietajúc, že táto žiadosť ako aj odpoveď na ňu nie sú súčasťou administratívneho spisu
žalovanej. Táto skutočnosť však podľa správneho súdu sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že na konanie o priamych podporách sa s poukazom na § 40 a § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. nevzťahuje § 28 správneho poriadku upravujúci možnosť odpustenia zmeškania lehoty.
13. K tvrdeniu, že po podaní Žiadosti žalobca oznamoval žalovanej každú náhradu dojníc do piatich dní, pričom žalovaná tieto oznámenia prijímala a neupozornila žalobcu na potrebu predloženia prípadných ďalších podkladov, správny súd uviedol, že povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie podkladov si žalovaná splnila, a to zaslaním Oznámenia zo dňa 15.01.2020. Povinnosť opakovaných výziev žalovanej zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva.
Z ustanovenia § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z. jej naopak vyplývala povinnosť konanie o Žiadosti zastaviť z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcom. 14. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou, podľa ktorej mal žalobca za to, že Záväzné vyhlásenie predložil v čase trvania záväzku dňa 27.04.2020, keďže podľa jeho názoru jeho záväzok trval do 30.04.2020. Záväzok v tomto čase však podľa správneho súdu netrval, nakoľko ani nevznikol.
V zmysle § 2 ods. 3 prvá veta NV SR č. 75/2015 Z. z. totiž záväzok vzniká (i) zaradením do niektorého z opatrení podľa § 1 ods. 1 písm. a) až g) uvedeného nariadenia na základe žiadosti žiadateľa o poskytnutie podpory a (ii) po doručení záväzného vyhlásenia žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory.
Z dôvodu absencie doručenia Záväzného vyhlásenia žalobcu predmetný záväzok teda nevznikol. Dá sa síce prisvedčiť žalobcovi, že v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, avšak ak právny predpis vyžaduje predloženie konkrétneho podkladu na vznik záväzku, v tomto prípade záväzného vyhlásenia žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory, je podľa správneho súdu povinnosťou žiadateľa takéto vyhlásenie predložiť a rešpektovať vôľu zákonodarcu.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
15. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), písm. f), písm. h) SSP. 16. Napadnutému rozsudku a postupu správneho súdu vytkol najmä to, že si nesprávne, a to zúžene, ustálil rozsah súdneho prieskumu, keď si za cieľ kládol iba zodpovedanie otázky, či zmeškanie lehoty na predloženie dokladov požadovaných po sťažovateľovi bolo alebo nebolo možné odpustiť. Vymedzenie spornej právnej otázky však nereflektuje obsah správnej žaloby, ktorou sa namietala aj opodstatnenosť výzvy na predloženie Záväzného vyhlásenia.
17. Sťažovateľ pripomenul, že súčasťou Žiadosti už sú aj vyhlásenia, ktoré napĺňali požiadavku Záväzného vyhlásenia podľa § 2 ods. 3 NV SR č. 75/2015 Z. z. Obsahom Žiadosti boli okrem iných aj vyhlásenia, že (i) všetky informácie uvedené v žiadosti, vrátane príloh, sú správne, úplné a pravdivé, že (ii) si je vedomý podmienok týkajúcich sa poskytnutia platby na opatrenie dobré životné podmienky zvierat a že (iii) sa zaväzuje dodržiavať podmienky poskytovania platby na opatrenie dobré životné podmienky zvierat.
Nebol preto žiadny dôvod vyzývať ho na predloženie Záväzného vyhlásenia. Aj v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Postupom žalovanej došlo k legitimizovaniu formalistického výkladu, pričom prehnaným formalizmom trpí aj napadnutý rozsudok. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil správnosť (dôvodnosť / oprávnenosť) aplikácie § 25 ods. 3 v spojení s § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z. žalovanou, keďže na ich použitie neboli splnené zákonné podmienky.
18. Sťažovateľ svoju argumentáciu ďalej podporil poukazom na to, že ustanovenia zákona č. 280/2017 Z. z. je potrebné vykladať a aplikovať v súlade s cieľom podpory aktívnych poľnohospodárov, nie vytvárať formálne administratívne prekážky. Správny súd nezohľadnil zásadu materiálneho posudzovania podania a nezaujal stanovisko k otázke, či z hľadiska účelu a zásad konania o priamej podpore, t. j. hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť, bola podmienka Záväzného vyhlásenia reálne naplnená. Takýmto postupom porušil zásady spravodlivého procesu a založil vadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Sťažovateľ pripomenul, že základom výkladu práva má byť zdravý rozum. Výklad má zohľadňovať účel a zmysel aplikovanej právnej normy. Nemožno tolerovať formalistický prístup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zjavná nespravodlivosť. Poukázal aj na to, že zákon č. 280/2017 Z. z. má byť vykladaný eurokonformne, teda v súlade s nariadením EP a Rady č. 1307/2013, ktorého výslovným cieľom je zníženie administratívneho zaťaženia žiadateľov.
19. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadrila žalovaná. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Pripomenula, že v dôsledku absencie potrebných príloh Žiadosti bol sťažovateľ vyzvaný na ich doplnenie a predloženie v určenej lehote. Zopakovala, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 NV SR č. 75/2015 Z. z. záväzok vzniká (i) zaradením do niektorého z opatrení podľa § 1 ods. 1 písm. a) až g) uvedeného nariadenia na základe žiadosti žiadateľa o poskytnutie podpory a (ii) po doručení záväzného vyhlásenia žiadateľ o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory. Existoval teda relevantný a reálny zákonný dôvod požadovať od sťažovateľa predmetné Záväzné vyhlásenie.
IV. Právne posúdenie kasačného súdu
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok
správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo posúdenie, či správny súd právne korektne realizoval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia (t. j. nie v užšom rozsahu než ako bolo potrebné ho vykonať v súlade s obsahom žalobných bodov), či sa v tejto súvislosti venoval aj otázke vecnej dôvodnosti výzvy na doplnenie Žiadosti, na ktorú mal podľa sťažovateľa nazerať nie z hľadiska formálnych požiadaviek splnenia podmienok na poskytnutie podpory, ale v súlade so zásadou materiálneho posudzovania podania podľa jeho obsahu. 22. K spornej otázke ustálenej v predchádzajúcom bode kasačný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 NV č. 75/2015 Z. z. je potrebné rozlišovať medzi žiadosťou žiadateľa o poskytnutie podpory na strane jednej a záväzným vyhlásením žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory na strane druhej. Na to, aby došlo k vzniku záväzku zaradením do niektorého z opatrení podľa § 1 ods. 1 písm. a) až g) NV č. 75/2015
Z. z., musia byť splnené obe podmienky, t. j. jednak podanie žiadosti o poskytnutie podpory a následne aj doručenie záväzného vyhlásenia so zákonom priamo určeným obsahom, čo podľa gramatického a logického výkladu právnej normy, ktorou je táto požiadavka stanovená
(„. . .a po doručení záväzného vyhlásenia žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory.“), nie je možné považovať za splnené obsahovým vyhodnotením niektorého z odsekov alebo viet žiadosti, ktoré sa žiadateľovi môžu javiť ako inými slovami vyjadrené splnenie tejto podmienky. Podľa kasačného súdu z dotknutého ustanovenia vyplýva, že musí ísť od žiadosti o poskytnutie podpory nezávislý (samostatný) dokument osobitne autorizovaný žiadateľom o poskytnutie podpory, tvoriaci buď prílohu k žiadosti v čase jej podania alebo dokument následne žalovanej doručený, a to s jasne určeným obsahom korešpondujúcim s textom ustanovenia § 2 ods. 3 NV č. 75/2015 Z. z. Ak by tvorca tohto právneho predpisu považoval za akceptovateľnú alternáciu splnenia povinnosti doručenia Záväzného vyhlásenia napr. možnosťou prihliadnutia na obsah niektorej z častí formulárovej žiadosti o poskytnutie podpory, čím v správnej žalobe aj kasačnej sťažnosti argumentuje sťažovateľ, potom by to z konštrukcie právnej normy ustanovenia § 2 ods. 3 NV SR č. 75/ 2015 Z. z. podľa kasačného súdu jednoznačne vyplývalo, napr. použitím slov, že žalovaná pri
posudzovaní splnenia povinnosti doručiť Záväzné vyhlásenie môže v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj na obsah žiadosti o poskytnutie podpory. Tvorca NV SR č. 75/2015 Z. z. je však v tomto striktný a kasačný súd nevidel dôvody na odklon od takto jasne znejúceho textu
právneho predpisu. 23. Kasačný súd, aj s poukazom na argumentáciu prezentovanú v predchádzajúcom bode, nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že by sa správny súd nevenoval otázke vecnej dôvodnosti výzvy na predloženie Záväzného vyhlásenia v lehote určenej žalovanou. Správny súd túto otázku riešil a ako odpoveď na ňu uviedol, že sa síce dá prisvedčiť žalobcovi, že v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, avšak ak právny predpis vyžaduje predloženie konkrétneho podkladu (dokladu) na vznik záväzku, v tomto prípade Záväzného vyhlásenia sťažovateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory, je povinnosťou žiadateľa takéto vyhlásenie predložiť.
24. Podmienka, na splnenie ktorej vyzvala žalovaná sťažovateľa Oznámením, sa kasačnému súdu nejaví ani príliš formálna ani nadbytočná, ani enormne ho administratívne zaťažujúca, ani odporujúca zneniu právneho predpisu, keďže z obsahu administratívneho spisu žalovanej ani kasačnému súdu nevyplýva, že by jeho súčasťou bol dokument, ktorého obsah by pri znalosti ustanovenia právneho predpisu bolo možné vyhodnotiť ako „záväzné vyhlásenie žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory“ (§ 2 ods. 3 NV SR č. 75/ 2015 Z. z.). Požiadavka na doplnenie Žiadosti v intenciách Oznámenia podľa kasačného súdu vyplývala z textu právneho predpisu, pričom nebola materiálne nesplniteľná, a ani obsahovo
nelogická. V takom prípade správny súd, teda ani kasačný, nie je skúmaním vhodnosti alebo účelnosti výzvy povolaný vstupovať do správnej úvahy žalovanej, ktorou bola vedená v procese posudzovania a vyhodnocovania Žiadosti sťažovateľa a jej príloh a ktorou následne argumentačne podporila požiadavku adresovanú sťažovateľovi v Oznámení, vyzývajúc ho na doplnenie Žiadosti o Záväzné vyhlásenie.
25. Postup žalovanej nebol podľa kasačného súdu v rozpore ani s ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z., keďže toto ustanovenie nerieši iba tie situácie, keď vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania, ale aj také eventuality, keď sa uvedené nedostatky týkajú príloh podania, v tomto prípade Žiadosti. Pod uvedené je možné subsumovať aj stav, kedy správny orgán určitú prílohu k podaniu v rámci procesných postupov vyžaduje, avšak táto nebola súčasne s podaním predložená. Žalovaná postupovala procesne správne a v súlade s účelom právnej úpravy regulujúcej jej postup, ak nedostatok spočívajúci v absencii Záväzného vyhlásenia notifikovala sťažovateľovi Oznámením, vyzvala ho na odstránenie tohto nedostatku, ktorý jasne pomenovala, určila sťažovateľovi ako žiadateľovi primeranú lehotu, ktorá nebola kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia a súčasne ho jasne poučila o tom, že konanie zastaví, ak sťažovateľ požadované dokumenty nedodá, resp. zmešká lehotu na ich zaslanie.
26. Kasačný súd dáva do pozornosti, že doručenie Oznámenia sťažovateľovi dňa 16.01.2020 nespochybňoval ani sťažovateľ, ktorý následne konal v intenciách výzvy obsiahnutej v Oznámení. A to tým, že už dňa 20.01.2020 mal k dispozícii vyplnené Záväzné vyhlásenie, avšak nedoručil ho v požadovanej lehote žalovanej z dôvodu, ktorý dodatočne označil ako „dočasná nefunkčnosť elektronickej schránky“ (str. 4 správnej žaloby), resp. z dôvodu „technického nedopatrenia pri práci s elektronickou schránkou žiadateľa“ (str. 5 podnetu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania).
Tieto tvrdenia však nepreukázal. Následne sťažovateľ Záväzné vyhlásenie zo dňa 20.01.2020 doručil žalovanej dňa 27.04.2020, čo sa podľa jeho vyjadrenia stalo po telefonickej urgencii zo strany referentky regionálneho pracoviska žalovanej.
27. Z úkonov sťažovateľa opísaných v predchádzajúcom bode vyplýva, že nedostatok, na ktorého odstránenie bol žalovanou vyzvaný Oznámením, sťažovateľ v čase, kedy osud svojej žiadosti mohol ešte efektívne ovplyvniť vo svoj prospech, pochopil a upozornenie na tento nedostatok akceptoval. Vecnú dôvodnosť výzvy v tom čase nespochybňoval ani nerozporoval. To vyplýva najmä z toho, že po doručení mu Oznámenia (16.01.2020) následne sám vykonal úkony na odstránenie nedostatkov v súlade s požiadavkami žalovanej, keď Záväzné vyhlásenie bez zbytočného odkladu vypracoval (20.01.2020) a vykonal pokus o jeho doručenie žalovanej. Keďže funkčnosť elektronického doručovania nepreveroval a jeho neúspech včas neidentifikoval, dostal sa tým do omeškania, na čo bol upozornený dňa 27.04.2020, kedy to isté Záväzné vyhlásenie, ktoré mal vypracované už ku dňu 20.01.2020, v listinnej podobe obratom doručil na regionálne pracovisko žalovanej. Tieto jeho faktické úkony sú v rozpore s jeho následnou - žalobnou a kasačnou - argumentáciou, ktorou sa snaží výzvu žalovanej
zhmotnenú v Oznámení dodatočne prezentovať ako prehnaný formalizmus a nepochopenie (či popretie) zmyslu a účelu právnej úpravy týkajúcej sa konania o poskytovaní podpory. Ak by totiž od počiatku považoval výzvu na doplnenie Žiadosti za vecne nedôvodnú, nedoručoval by žalovanej dňa 20.01.2020 a dňa 27.04.2020 Záväzné vyhlásenie.
28. Podľa kasačného súdu bola potom, ako sťažovateľ nedoručil žalovanej v lehote ňou určenej požadované dokumenty, namieste následná aplikácia ustanovenia § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 280/2017 Z. z., podľa ktorého žalovaná bola povinná zastaviť konanie v prípade, že sťažovateľ v určenej lehote neodstránil jasne a zrozumiteľne pomenovaný nedostatok jeho Žiadosti - absenciu Záväzného vyhlásenia. Správny súd správne ustálil, že žalovaná nedisponovala oprávnením odpustiť sťažovateľovi zmeškanie lehoty a že napadnuté rozhodnutie bolo zákonom predvídaným dôsledkom procesného správania sa sťažovateľa spočívajúceho v absencii konania, na ktoré bol žalovanou vyzvaný.
29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zistil, že?kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Správny súd sa argumentačne korektne vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami. Preto kasačný súd námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
31. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. februára 2026