8Sfk/53/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: ICE DREAM s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36475939, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Rudohradská, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100958522/2021 zo dňa 2. júna 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO- 6S/45/ 2021-159 zo dňa 25. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Žalovaný rozhodnutím č. 100958522/2021 zo dňa 2. júna 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 4. Žalovaný dal do pozornosti skutkové zistenia správcu dane. K spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. poukázal na to, že táto bola v dôsledku zlúčenia vymazaná v roku 2016 z obchodného registra a jej právny nástupca bol tiež vymazaný ex offo. Konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnenia dotknutých obchodov, pán Róbert Pišta, počas výsluchu potvrdil uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, jeho spoločnosť začala s kuracím mäsom obchodovať v roku 2014, nevedel si spomenúť na nadviazanie kontaktu so žalobkyňou, obchody vykonával z auta a na obchodných stretnutiach, nepamätal si na svojich dodávateľov, doprava bola realizovaná od jeho dodávateľov až k odberateľovi, keďže dopravu nezabezpečoval, tak k nej nevedel uviesť podrobnosti (EČV vozidiel, mená vodičov a pod.). Pri nakládkach tovaru nebol, pri vykládkach niekedy.

2016. Z nich dal žalovaný do pozornosti zistenia, že dodávateľom spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. bola spoločnosť PROCON s.r.o., ktorá sa zlúčila s inou spoločnosťou, pričom právnym nástupcom po početných zlúčeniach je spoločnosť MARFITSCH s.r.o. Za 2.Q.2015 predmetná spoločnosť podala nulové daňové priznanie, posledné daňové priznanie podala za

6. Konateľ žalobkyne na ústnom pojednávaní k predmetným obchodom uviedol, že spolupráca bola nadviazaná zo strany dodávateľa. Za dodávateľa komunikovali s pánom Pištom alebo s pánom H. D. (zástupca). Preprava bola súčasťou ceny tovaru, žalobkyňa ju neobjednávala. Nevedel uviesť, komu patrili prepravné vozidlá, aké mali EČV.

Pri vykládkach tovaru bol prítomný W. G. (vedúci skladu) a skladovú evidenciu viedla pani P. D. alebo pán Z.. T. R.. 7. Správca dane si vyžiadal tiež doklady z trestného konania vedeného Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA), Národná jednotka finančnej polície v Nitre v súvislosti s daňovou trestnou činnosťou, z ktorej boli obvinení pán H. D. ako aj pán Róbert Pišta. Pani Gabriela Holčíková na výsluchoch dňa 25. mája 2017 a 23. augusta 2017 uviedla, že pán J. T. J.. bol jej priateľ, konateľkou sa stala za finančnú odmenu, podnikateľskú činnosť nevykonávala, poprela aktívne konanie za spoločnosť PROCON s.r.o. Pán Róbert Pišta uviedol, že spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. sa zaoberala obchodnou činnosťou a nemala zamestnancov. Konateľom sa stal za finančnú odmenu na základe ponuky pána H. D.. Ten aj fakticky riadil celú spoločnosť a dojednával, realizoval obchody. Rovnako zabezpečoval aj prepravu tovaru.

Dodávateľmi predmetnej spoločnosti sú CORAL, spol. s r.o., POZANA MASO s.r.o., ICE DREAM s.r.o., MAROŠ spol. s r.o. a iné spoločnosti. Z dôvodu chýbajúcich záznamov týkajúcich sa registračných čísiel vozidiel na väčšine CMR súvisiacich s prepravou tovaru pre spoločnosť PROCON s.r.o. nebolo možné overiť prepravu tovaru. K spoločnosti Diva equilibrum, s.r.o. bolo cez MVI zistené, že jej konateľ nedojednával žiadne obchody, boli predložené skladové doklady nasvedčujúce existencii tovaru. K spoločnosti MADE GROUP, a.s. bolo cez MVI zistené, že jej obchodný zástupca si nepamätal, ktorý konateľ zastupoval ktorú spoločnosť. Menom si spomenul na pani Gabrielu Holíčkovú a niekedy konal aj s pánom T. na základe plnej moci, ktorú videl. K obchodu mala byť uzatvorená rámcová zmluva, dopravu pre odberateľa mal organizovať pán A. X., zamestnanec spoločnosti MADE GROUP, a.s., za pomoci externých prepravcov.

výsluch Ing. Slavomíra Fečkea, konateľa spoločnosti S Trade Group, s.r.o. Ten uviedol, že spoločnosť sa zaoberala predajom mrazených potravín, potvrdil vystavenie faktúr a uskutočnenie obchodu. Konal s konateľom žalobkyne a za dodávateľa s pánom D. a Pištom. Preprava tovaru bola zahrnutá v cene, keďže ju neobjednával, nevedel sa vyjadriť k dopravným prostriedkom, ich evidenčným číslam či vodičom. Pri nakládke tovaru nebol, pri vykládke v priestoroch alebo podľa určenia žalobkyne len občas. Tovar mal byť priamo prepravovaný k žalobkyni alebo jej odberateľom.

11. K spoločnosti RODYS Slovakia, s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, že dožiadaním miestne príslušného správcu dane požiadal o preverenie uskutočnenia fakturovaných obchodov. Nepodarilo sa pritom telefonicky kontaktovať štatutárny orgán, pokusy o miestne zisťovanie boli neúspešné (v mieste sídla sa nenachádzal štatutárny orgán ani iná osoba), výzvu na predloženie dokladov si dotknutý subjekt prevzal, ale nereagoval. Podľa kontrolných výkazov bola dodávateľskou spoločnosťou pre RODYS Slovakia, s.r.o. v júli 2015 spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. Konateľ žalobkyne na ústnom pojednávaní k predmetným obchodom uviedol, že za dodávateľa komunikoval s obchodným zástupcom pánom H. D.. Preprava bola súčasťou ceny tovaru, žalobkyňa ju neobjednávala.

12. Bolo tiež zistené, že žalobkyňa si uplatnila v zdaňovacom období júl 2015 oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní pre spoločnosť ZUZANEX. Správca dane nahliadol do spisu z vybavenia poľskej žiadosti o MVI, kde poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt podáva neúplné informácie, so značným oneskorením a nepredkladá všetky doklady. Následne poľská daňová správa uviedla, že tovar, ktorý bol žalobkyňou dodaný, bol následne spoločnosťou ZUZANEX fakturovaný okrem iného spoločnostiam PROCON s.r.o. a S Trade Group, s.r.o. Za účelom preverenia prepravy tovaru do Poľska správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie výpisov mýtnych transakcií.

s oslobodením od dane, aby bol tento tovar poľským odberateľom dodaný slovenským subdodávateľom na začiatku reťazca. 14. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy na vykonanie výsluchu svedkov - Z.. R., P. D., W. G., J. T. a Z..

Ak žalobkyňa namietala použitie odpovedí na MVI ako dôkaz, použitý bez súčinnosti žalobkyne, žalovaný poukázal na to, že zistenia z MVI nie sú jediným podkladom rozhodnutia. A ďalšie podstatné dôkazy boli vykonané so súčinnosťou žalobkyne. Ak žalobkyňa namietala použitie dôkazov - výpovedí zabezpečených v trestnom konaní, aj túto námietku považoval žalovaný s odkazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku za nedôvodnú.

16. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie. 17. Žalobkyňa namietala, že: i) rozhodnutie žalovaného je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14, C-354/03, C-355/03 či rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, ii) žalovaný a správca dane nedôvodne odmietli vykonať jej dôkazné návrhy predložené vo vyrubovacom konaní - návrhy na výsluch svedkov, išlo pritom o svedkov, ktorí bezprostredne fyzicky prichádzali do kontaktu s dodávaným tovarom, viedli skladovú evidenciu, manipulovali s tovarom, objednávali tovar, iii) procesne neprípustné sú zistenia týkajúce sa spoločnosti PROCON, s.r.o., vychádzajúce z protokolov z iných daňových kontrol, ktorých žalobkyňa nebola účastná a svedkom nemohla klásť otázky, iv) žalovaný a správca dane použili neprípustné dôkazy - výsluchy a vyjadrenia svedkov v iných konaniach, kde žalobkyni nebolo umožnené klásť svedkom otázky. O nezákonnosť má

predložila požadované listinné doklady a uskutočnenie obchodov potvrdzujú aj vypočutí konatelia jej priamych obchodných partnerov. Týmto žalobkyňa podľa jej názoru uniesla svoje dôkazné bremeno. Nemožno od žalobkyne požadovať, aby preukazovala skutočnosti na strane jej dodávateľov a subdodávateľov, pričom zmeny ktoré nastali v subdodávateľských a dodávateľských spoločnostiach po uskutočnení jednotlivých obchodov, nemožno zohľadňovať na úkor žalobkyne, x) porušenie maximálnej dĺžky daňovej kontroly z dôvodu dĺžky výkonu MVI a s tým súvisiaceho prerušenia daňovej kontroly.

20. Ak žalobkyňa namietala použitie nezákonných dôkazov získaných bez súčinnosti s daňovým subjektom v iných konaniach, v trestnom konaní či použitie odpovedí z MVI v daňovom konaní, správny súd poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

21. Správny súd poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane prioritne na daňovom subjekte a nepostačuje svoj nárok, v prípade vznesených pochybností, preukázať len listinne. Dôkazné bremeno, ktorým bola zaťažená žalobkyňa v tejto veci, preto správny súd nepovažoval za neprimerané.

Tu mala žalobkyňa podľa § 45 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku predniesť dôkazné návrhy. S odkazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku považoval správny súd dôkazné návrhy žalobkyne za oneskorene predložené, keďže ich mohla predložiť už počas daňovej kontroly.

24. Podľa názoru správneho súdu pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH nepostačuje len reálna existencia tovaru, ale aj fakturačná, listinná prítomnosť toho istého (identického) tovaru. Bez splynutia fakturačnej a reálnej existencie tovaru nie je možné hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH. Správny súd poukázal na to, že v prípade troch spochybnených dodávateľov je spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. zároveň aj dodávateľom pre S Trade Group, s.r.o. a RODYS Slovakia, s.r.o.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

25. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 26. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti obšírne zhŕňa priebeh konania, najmä však rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktoré komentuje svojimi výhradami, ktoré formulovala či už v podanom odvolaní alebo v správnej žalobe. 27. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v administratívnom konaní namietala závery správcu dane a tvrdila, že tovar riadne objednala, prevzala a zaplatila. Boli to správca dane a žalovaný, ktorí nesprávne vyhodnotili skutkový stav a nevykonali riadne navrhnuté dôkazy vo vyrubovacom konaní. Tieto dôkazy mali byť podľa sťažovateľky vykonané, keďže nimi mohli byť odstránené prípadné pochybnosti správcu dane vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Vyjadrenia a závery žalovaného v tomto smere nie sú správne. Išlo o návrhy na výsluch osôb, ktoré bezprostredne fyzicky prichádzali do kontaktu s dodávaným tovarom, viedli skladovú evidenciu, manipulovali s tovarom, objednávali tovar.

IV. Posúdenie kasačného súdu

33. Kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je písaná všeobecne až vágne. Sťažovateľka nekonkretizuje svoje právne výhrady, uvádza len všeobecné formulácie, pričom polemiku vedie len s argumentáciou správcu dane a žalovaného. Žiadnym spôsobom však nereflektuje na argumentáciu správneho súdu, teda na napadnutý rozsudok, ktorý svojou kasačnou sťažnosťou spochybňuje. Kasačný súd preto s ohľadom na právny princíp rímskeho práva vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) dodáva, že všeobecnosť kasačných námietok a absencia reflexie na argumentáciu správneho súdu predurčuje aj mieru konkrétnosti odpovedí, ktoré kasačný súd môže na argumentáciu sťažovateľky poskytnúť.

35. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

36. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna

Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 zákona o DPH. 37. Kasačný súd dodáva, že podmienka uplatneného práva na odpočítanie dane - status odberateľa a dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť princíp neutrality DPH. Predstavuje totiž garanciu prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s čím je spojená refundácia splnenej daňovej povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane.

39. Pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd teda argumentovali, že sťažovateľka nepreukázala, že jej boli tovary dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/ hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane bol pritom tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.

že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

42. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu

43. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/ 2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022).

Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS

47. V predmetnej veci kasačný súd, v zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný vykonaným dokazovaním vzniesli relevantné pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný deklarovanými dodávateľmi. Tieto v podstatnom stoja na tom, že (i) žalobkyňa nevedela predložiť žiadne doklady a ani informácie o preprave tovaru (ako bol tovar prepravený, kde bol naložený, a teda komu možno pričítať jeho dodanie), (ii) túto dôkaznú núdzu nie sú spôsobilí odstrániť ani jej dodávatelia a zistení subdodávatelia, ktorí sú nekontaktní a nepredložili orgánom finančnej správy žiadne doklady, (iii) vypočutí konatelia deklarovaných dodávateľov v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov napriek formálnym potvrdeniam obchodu majú len všeobecné informácie, nevedia uviesť svojich subdodávateľov, neboli pri nakládke a ani vykládke tovaru, nevedia označiť spôsob, akým bola zabezpečená preprava tovaru, označiť vozidlá či vodičov (ide pritom o obchody týkajúce sa veľkého množstva tovaru).

49. Kasačný súd však aj nad rámec toho dopĺňa, že ani po obsahovej stránke nešlo o relevantné dôkazné návrhy. Samotná sťažovateľka argumentuje, že v prípade návrhu svedkov (Z.. T. R. - osoba zodpovedná za objednávanie tovaru, P. D. - viedla skladovú evidenciu, W. G. - vedúci skladu) ide o osoby, ktoré prichádzali fyzicky do kontaktu s tovarom. Kasačný súd nespochybňuje, že ide o svedkov s potenciálne relevantnými informáciami k existencii tovaru, tá však v predmetnej veci nebola sporná. S ohľadom na pracovné zaradenie predmetných osôb však nie je zrejmé, akým spôsobom by títo svedkovia vedeli objasniť spochybnenú identitu dodávateľa tovaru či relevantné skutočnosti o preprave tovaru. Čo sa týka návrhu na výsluch

50. Kasačný súd tiež konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bola sťažovateľka zaťažená v daňovom konaní, nepovažuje za neprimerané. Správca dane a žalovaný požadovali od sťažovateľky, aby preukázala dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a to najmä preukázaním prepravy tovaru. Vyčítali pritom sťažovateľke absenciu relevantných informácií o uskutočnených obchodoch tak na strane sťažovateľky ako aj konateľov jej deklarovaných dodávateľov.

Avšak logickým dôsledkom toho, že ani subdodávatelia nevedeli predloženými dôkazmi potvrdiť realizáciu obchodov sťažovateľky s deklarovanými dodávateľmi, pri dôkaznej núdzi samotnej sťažovateľky a jej dodávateľov, je záver o neunesení dôkazného bremena na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.

52/2021 zo dňa 28. septembra 2023 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 ako aj rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 627/2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, je v tomto prípade nerelevantný. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, pochybnosti orgánov finančnej správy v predmetnej veci neboli postavené len na hypotézach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľky, ale na skutočnostiach týkajúcich sa priameho vzťahu sťažovateľky s jej dodávateľmi.

112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra 2019).

53. V súlade s už uvedeným kasačný súd konštatuje, že dôkazy a vyjadrenia z iných daňových konaní sú v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku relevantným dôkazom, ktorý je použiteľný v daňovom konaní a podlieha hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto dokazovania nevzniesla žiadne ďalšie relevantné námietky (napr. neumožnenie oboznámenia sa s takouto informáciou z iného daňového konania v tomto konaní, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie sa s informáciou z iného daňového konania v celom rozsahu bez relevantných dôvodov a pod.), kasačný súd aj túto jej námietku posúdil ako nedôvodnú.

Pokiaľ sa týka výpovede p. X, táto bola správcovi dane poskytnutá v súvislosti s jeho žiadosťou o MVI. So sťažovateľom možno súhlasiť v tom, že nemal možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese. V tomto prípade však ide o výmenu informácií medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom iného štátu, na ktorého priebeh pochopiteľne správca dane

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v plnej kompetencii dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich vnútroštátnych postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na účely odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa realizuje v režime nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie v oblasti DPH“) .

. . Neupovedomenie daňového subjektu o výsluchu svedka dožiadaným zahraničným daňovým orgánom nemožno pričítať na ťarchu správcu dane, pretože upovedomenie sa vzťahuje len na postup podľa daňového poriadku, t. j. na výsluch svedkov uskutočňovaných v procesnej dispozícii slovenských daňových orgánov realizovaných podľa vnútroštátnych procesných noriem .

Samozrejme nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy). Kasačný súd zastáva názor, že správcovi dane nemožno vytýkať porušenie práv sťažovateľa, ku ktorému by malo dôjsť tým, že nemal možnosť byť prítomný, resp. nebol upovedomený o výsluchu osoby, ktorý výsluch bol realizovaný v rámci MVI. V tomto smere kasačný súd mal za to, že na naplnenie požiadavky zachovania práv kontrolovaného daňového subjektu je potrebné umožniť mu predovšetkým s takto obstaranými informáciami sa oboznámiť (ktoré právo sťažovateľovi nebolo upreté a napokon túto skutočnosť ani nenamietal).

V. Záver

55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025