8Sfk/55/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SYNKLAD ENERGY, s.r.o., so sídlom Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO: 46858547, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102626482/2021 z 23. decembra 2021, č. 102626399/2021 z 23. decembra 2021, č. 102626362/2021 z 23. decembra 2021, č. 102626308/2021 z 23. decembra 2021 a č. 102626238/2021 z 23. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/44/2022-96 zo 7. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Správca dane následne na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutia: - č. 101172992/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume nadmerného odpočtu 8000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt - žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150100099 z 13. mája 2021 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „QUEEN OF GOLF 2015“, - č. 101173185/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume nadmerného odpočtu 8000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150100148 z 18. júna 2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“, - č. 101173475/2021 z 8. júla 2021, ktorým učil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume nadmerného odpočtu 8000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období

2. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami: - č. 102626482/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101172992/2021 z 8. júla 2021 potvrdil,

- č. 102626399/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101173605/2021 z 8. júla 2021 potvrdil a - č. 102626238/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101173827/2021 z 8. júla 2021 potvrdil (ďalej všetky preskúmavané rozhodnutia žalovaného spolu ako „rozhodnutia žalovaného“). V odôvodnení rozhodnutí žalovaného žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturované služby reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca ďalej namietal, že ohľadne dodania od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. svedkovia jednoznačne potvrdili spoluprácu, označili procesné postupy dodania, označili subjekty a mali vedomosť o samotnom zdaniteľnom plnení, avšak s odstupom času si na konkrétne detaily nemuseli spomenúť. Mal za to, že totožnosť dodávateľa bola potvrdená a dodávateľ potvrdil pôvod faktúr, aj ich vystavenie (v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/12/2016).

Podľa žalobcu z odôvodnení rozhodnutí nebolo zrejmé, v čom žalobca porušil svoju povinnosť, resp. aké opatrenia neboli z jeho strany dodržané a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/28/2010.

Zdôraznil, že aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, čo podporil aj odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2004. 7. Žalobca tiež namietal s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, že daňové orgány žiadnu skutočnosť svedčiacu v prospech žalobcu v rozhodnutiach neuvádzali a nevyhodnocovali samostatne, ani v kontexte. Postup správcu dane označil za šikanózny, keď tento podklady predložené žalobcom považoval za nedostatočné a následne vylúčil aj svedecké výpovede, ktoré ich podporovali. A následne aj žalovaný bez akéhokoľvek záujmu ozrejmiť vznesené pochybnosti o postupe správcu dane a bez relevantného odôvodnenia potvrdil dôkaznú povinnosť na strane žalobcu a dodávateľský reťazec.

9. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-30S/44/2022-96 zo 7. marca 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správne žaloby podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

11. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci bolo spochybnené dodanie od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., t. j. daňové orgány spochybnili splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska). Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane - žalobca; pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

Daňové orgány vzniesli dôvodné pochybnosti - zo zistení správcu dane viažucich sa k dodávateľovi - NOBOX MEDIA, s.r.o. vyplynulo, že uvedená spoločnosť bola dňa 20. decembra 2018 vymazaná z obchodného registra a bývalý konateľ NOBOX MEDIA, s.r.o.

NOBOX MEDIA, s.r.o. Správny súd uzavrel, že tieto skutočnosti predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a prenášajú dôkazné bremeno opätovne na žalobcu, ktorý však tiež nemal dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov.

Správny súd zdôraznil, že skutočnosti týkajúce sa spoločnosti

15. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ zastával názor, že správny súd mal podrobne posúdiť otázku, či daňovými orgánmi vykonané dôkazy nie sú pochybné alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému v predmetnej veci dospeli a rovnako či sa vysporiadali s prípadnými protichodnými tvrdeniami a obsahom podkladov pri rozhodovaní.

Sťažovateľ argumentoval, že svoj nárok na odpočet DPH preukázal relevantnými dôkazmi a ak daňové orgány chceli spochybniť jeho nárok, boli povinné vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predložených dokumentov a skutočností tvrdených sťažovateľom a zároveň uviesť, aké ďalšie iné dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na odpočet DPH, čo však nevykonali.

20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 18. novembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

Takto vymedzeným dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH bol správny, ako aj kasačný súd, viazaný. 25. Kasačný súd úvodom konštatuje, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa s ohľadom na jej formuláciu považuje z pohľadu neurčitosti a nekonkrétnosti námietok za hraničnú, a to napriek jej obsiahlosti, dodajúc súčasne, že je sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa viazaný (§ 453 ods. 2 SSP). V duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt však platí, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a všeobecnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazia aj v charaktere a konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľ získa. Navyše k uvedenému kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že rozporuje založenie záverov o nepreukázaní splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH na základe certifikátu pre obchod vo vnútri spoločenstva, ktorý nie je dokumentom vymenovaným v § 43 ods. 5 zákona o DPH (str. 18 kasačnej sťažnosti); v preskúmavanej veci však takéto skutočnosti neboli predmetom konania, pričom takéto zjavne nesúvisiace námietky

27. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, bod 24).

a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). 29. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/ 2018 z 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

31. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne.

32. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

33. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, bod 77).

35. Z?administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených v sporných faktúrach predložených sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia. Od priameho deklarovaného dodávateľa sťažovateľa - NOBOX MEDIA, s. r. o. sa správcovi dane nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení - spoločnosť bola dňa 20. decembra 2018 vymazaná z obchodného registra a jej bývalý konateľ Ján Knobloch síce vystavenie sporných faktúr potvrdil, avšak z jeho výpovede nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by uskutočnenie služieb NOBOX MEDIA, s.r.o. pre sťažovateľa v zmysle predložených faktúr potvrdzovali, nemal žiadne bližšie informácie o priebehu predmetných obchodov, nevedel uviesť svojich subdodávateľov a neoznačil ani prípadnú inú osobu, ktorá by organizovala obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a sťažovateľom.

konateľovi, - bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa Ján Knobloch síce vystavenie faktúr pre sťažovateľa potvrdil, avšak konkrétne informácie o uskutočnených zdaniteľných plneniach nevedel poskytnúť, - sťažovateľ predložil v konaní iba nasledovné listiny: zmluvy o spolupráci z 12. mája 2015 a z 19. mája 2015, zmluva o zabezpečení reklamných služieb (predložená až vo vyrubovacom konaní), fotodokumentácia vyobrazujúca logo sťažovateľa na reklamných podujatiach), pričom všetky predložené zmluvy sú iba všeobecného charakteru bez bližšej špecifikácie, - bývalý konateľ subdodávateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. - spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o.

37. Z administratívneho spisu mal aj kasačný súd za preukázané, že služby zo sporných zdaniteľných obchodov existovali, o čom svedčia dôkazy predložené v konaní sťažovateľom - logo sťažovateľa bolo umiestnené medzi reklamnými partnermi na predmetných podujatiach. Toto však v konaní sporné nebolo - existencia služieb spochybnená nebola.

MEDIA, s.r.o. a vykonaným dokazovaním nebola zistená ani iná zdaniteľná osoba, ktorá by služby sťažovateľovi dodala, pričom sťažovateľ trval na tom, že služby mu boli dodané spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. 38. Ak na základe vyššie uvedených zistení správca dane komunikoval relevantné pochybnosti o?dodaní ?služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., pričom sťažovateľ?aj po vytvorení dodatočného priestoru na predloženie ďalších dôkazov zotrval na pozícii ich neodstránenia, je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a?logicky vyplývajúci z?výsledkov dokazovania, ktorý podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako, ak závery správcu dane v?napadnutom rozsudku správny súd aproboval, nie je možné ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k?rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť,

Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie, a?preto je dôvodný záver, že v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno. 39. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že žalovaný a ani správca dane neuviedli, akými inými dôkazmi mohol sťažovateľ disponovať, prípadne aké iné dôkazy mal predložiť na účely preukázania nároku na odpočítanie DPH zo zrealizovaných obchodov, kasačný súd pripomína, že daňové konanie vo fáze preukazovania hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane nie je konaním vyhľadávacím, ale platí preň prejednávacia zásada.

40. Kasačný súd považoval za potrebné uviesť, že ak sťažovateľ zastával názor (a?to s?poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011), že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keďže dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, tak uvedený záver už vo svetle aktuálnej judikatúry tak Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a?Najvyššieho správneho súdu neobstojí (bližšie argumentácia je uvedená v?bodoch 28 až 32 tohto rozsudku).

postavenie platcu DPH, pričom v?tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa. K?uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z?pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z?pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v?prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o?tom, že?tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a?napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V?danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že služby mu boli dodané práve deklarovaným dodávateľom (NOBOX MEDIA, s.r.o.). Existencia inej alebo iných zdaniteľných osôb v?pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z?vykonaného dokazovania, a?preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach dodal za deklarovaného dodávateľa iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH. 42. Sťažovateľ ďalej namietal, že ekonomická neaktivita spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. mu nemala byť pričítaná v neprospech, nakoľko ide o skutočnosť, ktorú sťažovateľ nemal ako ovplyvniť. Kasačný súd k tomu uvádza, že táto okolnosť nebola sama o sebe dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH, ale spôsobila to, že ani cez spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nebolo možné získať dôkazy v prospech sťažovateľa (viď body 35 a 36 tohto rozsudku). 43. Kasačný súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. V tomto rozsahu bolo od sťažovateľa požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Kasačný súd sa preto nestotožnil s?názorom sťažovateľa, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Naopak, sťažovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď?po relevantnom spochybnení ním predložených dokladov nevyvrátil pochybnosti správcu dane o?tom, že mu služby dodal dodávateľ, ktorý by bol platiteľom dane, čím sťažovateľ nesplnil jednu z?hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane. 44. Záverom kasačný súd k sťažovateľom citovanej judikatúre Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel dodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH je otázka podvodného konania za daných okolností bezpredmetná; preto aj argumentácia sťažovateľa, týkajúca sa judikatúry ohľadne podvodného konania, nie je relevantná.