8Sfk/62/2025

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia marec až december 2015. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane v rozhodnutí č. 100081843/2021 zo dňa 19. januára 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) skonštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného odpočítania dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona z faktúry č. 222015 zo dňa 30. júna 2015 vystavenej spoločnosťou ML Project, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 47847581 (ďalej len „ML Project, s.r.o.“ alebo „dodávateľ“) za reklamné služby dodané žalobcovi v júni 2015.

Správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100696909/2021 zo dňa 27. apríla 2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v posudzovanom prípade nebolo žalobcom preukázané, že k dodaniu reklamných služieb došlo tak, ako to deklaroval predloženými dôkazmi. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že mu služby dodal subjekt uvedený na faktúre, v dôsledku čoho nebola splnená už prvá hmotnoprávna podmienka na priznanie práva na odpočet DPH.

obchodu. Tento síce tvrdil, že deklarované obchody prebehli tak, ako bolo uvedené na faktúrach, avšak svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi a ani dokladmi, keďže tie mali byť odovzdané novému konateľovi. 5. Podľa žalovaného nebola dokazovaním preukázaná ani účasť subdodávateľa - Swanny Trade s.r.o. (ďalej aj ako „subdodávateľ“) - na realizovanom zdaniteľnom plnení. Subdodávateľ so správcom dane nespolupracoval, nepredložil žiadne dôkazy a v kontrolných výkazoch neevidoval žiadne faktúry pre dodávateľa.

6. Správca dane dožiadal miestne príslušný Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, ktorý sa dohodol s S. H., zástupcom občianskeho združenia MR AUTOSPORT r.t., na podaní vysvetlenia prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Tento uviedol, že nebol v žiadnom obchodnom ani inom vzťahu s dodávateľom. MR AUTOSPORT r.t. malo reklamné práva a reklamný priestor odstúpiť spoločnosti Swanny Trade s.r.o. na základe ústnej dohody ako protihodnotu za komplexne zabezpečenú technickú a finančnú podporu tímu počas celej

II. Konanie pred správnym súdom

Predmetom zdaniteľného plnenia bolo zabezpečenie reklamy, nie jej priame vykonanie. Namietal preto, že k poskytnutiu zdaniteľného plnenia došlo už vykonaním úkonov smerujúcich k tomu, aby reklama bola uskutočnená. 9. Tvrdil, že dodávateľa si riadne preveril z verejne dostupných zdrojov, pričom v relevantnom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by dodávateľ bol z daňového hľadiska akokoľvek rizikový. Uviedol, že sa nepodieľal na výbere subdodávateľa, spoločnosti Swanny Trade s.r.o. Skutočnosti, ku ktorým sa správca dane dostal pri preverovaní jeho dodávateľa a subdodávateľa, boli predmetom obchodného a daňového tajomstva. Subdodávateľ disponoval reklamnými právami automobilového klubu MR Autosport r.t. a súčasne zabezpečil aj umiestnenie značky Vilmos na vozidlách a iných reklamných predmetoch tohto automobilového tímu, čo bolo preukázané aj výpoveďami S. H., zástupcu automobilového tímu ako aj Marcela Mateja, vtedajšieho konateľa dodávateľa. Subdodávateľ následne vyfakturoval poskytnutú reklamu dodávateľovi, čo potvrdzoval aj kontrolný výkaz dodávateľa.

11. Namietal, že správca dane viedol výsluch svedka S. H., zástupcu automobilového tímu, formou e-mailovej komunikácie, v dôsledku čoho boli porušené jeho procesné práva podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

13. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca ako platca nevie alebo nemôže vedieť. Ak by aj bol dodávateľovi, prípadne jeho subdodávateľovi preukázaný podvod, tak v predmetnom konaní nebola preukazovaná vedomá účasť žalobcu na podvodnom

15. Správny súd v odôvodnení uviedol, že rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, keďže dôkazná situácia vyplývajúca z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, svedčí splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie dôvodil, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musel byť zdaniteľnou osobou.

Daňový subjekt nie je objektívne schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa. Zdôraznil, že pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca sami osebe nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, keďže tie by boli relevantné len pri preukazovaní daňového podvodu. Správny súd preto uviedol, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

veci na ďalšie konanie správcovi dane uložil doplniť dokazovanie a overiť, či došlo k zneužívajúcemu prípadne podvodnému konaniu v dodávateľskom reťazci a či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH.

18. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

20. Správca dane a ani sťažovateľ nespochybňovali reálnu existenciu reklamných služieb a nepostavili svoje závery na podvodnom konaní. 21. Sťažovateľ ďalej namietal, že výsluch Marinela Marina Ciuci, rumunského občana, ktorý mal byť konateľom spoločnosti Vulkano s.r.o. od 8. apríla 2016, ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti ML Project, s.r.o., nemal s preverovanými zdaniteľnými plneniami žiadny súvis. Navyše, samotná nástupnícka spoločnosť Vulkano s.r.o., ako vyplýva zo zistení, mala ku dňu 17. mája 2017 zrušené virtuálne sídlo.

23. Sťažovateľ ďalej namietal závery správneho súdu, týkajúce sa postupu správcu dane pri odmietnutí výpovede svedkyne Gabriely Velgos Strojinskej. Uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 25 Daňového poriadku, keďže svedkyňu opakovane predvolával a zabezpečil jej predvedenie. Z jej konania je však zrejmé, že sa snažila vyhnúť výpovedi priamo pred správcom dane, a to z dôvodu zistení správcu dane, ktoré preukazujú, že sa na uskutočnení zdaniteľných plnení žiadnym spôsobom nepodieľala.

25. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutia daňových orgánov sa dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu, boli presvedčivo odôvodnené a vychádzali zo všetkých zistených skutočností, ktoré boli následne jasne a logicky vyhodnotené v súlade so správnou úvahou ako aj príslušnými hmotnoprávnymi, procesnými predpismi a judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. 26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Sťažovateľ podľa neho neprípustne mení svoje tvrdenia, keď v kasačnej sťažnosti tvrdí, že malo byť preukázané, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo a vôbec nereflektuje na judikatúru vnútroštátnych súdov alebo Súdneho dvora EÚ či Európskeho súdu pre ľudské práva.

27. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti opäť poukazuje na údajnú nekontaktnosť dodávateľov či subdodávateľov žalobcu, ignoruje skutočnosť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu po viac ako piatich rokoch od uskutočnenia zdaniteľného plnenia a svoje závery odvodzuje od skutočností, ktoré v čase zdaniteľného plnenia neexistovali a ktoré žalobca nemohol predvídať ani ovplyvniť. Správca dane podľa žalobcu procesne pochybil, keď svedkyni Gabriele Velgos Strojinskej umožnil nezákonne odoprieť výpoveď.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je nedôvodná.

Ide síce o veci, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období, avšak boli založené na obdobných skutkových zisteniach (obsahovo identická služba - reklamné služby na športovom podujatí za účelom propagácie značky nápojov Vilmos), obdobnom procesnom priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, žalobné námietky ako aj rozsudky správneho súdu boli obdobné, rovnako ako kasačná argumentácia sťažovateľa. Najvyšší správny súd všetkými citovanými rozsudkami kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Kasačný súd rozhodujúci v tejto veci pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné meritórne rozhodnutie ako to, ktoré už iné senáty tunajšieho súdu v obdobných veciach uskutočnili.

34. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje kasačný súd v prvom rade na to, že sa nemohol stotožniť s izolovaným záverom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku v tom zmysle, že daňový subjekt (žalobca) uniesol svoje dôkazné bremeno, ak bolo vo veci preukázané, že existuje materiálne plnenie a zároveň existuje faktúra k predmetnému zdaniteľnému obchodu. Je totiž nesporné, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH je totiž aj to, že samotné zdaniteľné plnenie bolo daňovému subjektu poskytnuté tzv. zdaniteľnou osobou (platiteľom dane).

. .]“). Predmetná úvaha správneho súdu totiž opomína práve kritérium - status dodávateľa (zdaniteľná osoba, platiteľ dane - DPH). Tento čiastkový záver správneho súdu (bod 37., veta prvá - napadnutého rozsudku, pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci bod 34) potom kasačný súd vyhodnotil ako nesprávny, neúplný, resp. zmätočný.

32. Vyššie uvedená skutočnosť (parciálna vada) per se však neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu, a to najmä vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, keď kasačný súd v rámci konania - potvrdzujúc súvisiace skutkové zistenia správneho súdu - dospel k záveru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly na daňový subjekt kvalifikovane dôkazné bremeno nepreniesol, a teda súhlasí so závermi správneho súdu formulovanými vo vzťahu k tejto podstatnej právnej otázke.

uvádza: 38. Dodanie reklamných služieb deklarovaným dodávateľom (t. j. zdaniteľnou osobou) totiž spochybnili daňové orgány nedostatočne, a to fakticky v nadväznosti na závery týkajúce sa dodávateľov deklarovaného dodávateľa, ktorá skutočnosť sama osebe - najmä pri nespochybnení existencie materiálneho plnenia - nemôže byť najmä v zmysle rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Vikingo (C-610/19), resp. Kemwater ProChemie (C- 154/20) postačujúca. Obdobne, ako to uviedol správny súd aj v napadnutom rozsudku, nie je možné „na ťarchu“ žalobcu pripísať napr. to, že jeho dodávateľ po poskytnutí deklarovanej služby zanikol, resp. prešiel transformačnými procesmi. Tieto skutočnosti správny súd v napadnutom rozsudku správne pomenoval (bod 37. napadnutého rozsudku, pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci bod 34), pričom jeho čiastočne nesprávny (zmätočný) záver v rozsahu prvej vety bodu 37. napadnutého rozsudku (k tomu pozri tento rozsudok vyššie, pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci bod 34), nedopadá na to, že predmetné

40. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) je odpočet DPH na vstupe viazaný na dodávku tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť platiteľovi dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre dodávky služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). 41.

Za poskytnutie služby daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú týmto subjektom z hľadiska DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane.

42. Kasačný súd preto konštatuje, že závery žalovaného a správcu dane sú rozporné s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci odmietnutia práva na odpočítanie DPH. 43. Pokiaľ sťažovateľ namietal závery Správneho súdu v Bratislave o nemožnosti žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka H., o nevypočutí Istvána Tánczosa a Marinela Mariana Ciuciho, závermi o nezískaní výpovede Gabriely Velgos Storinskej, k tomu kasačný súd konštatuje, že z bodu 43. napadnutého rozsudku (pozn. kasačného súdu - v tu posudzovanej veci bod 40) jednoznačne vyplýva, že správny súd uvedené žalobné námietky neposudzoval a zrušil rozhodnutia daňových orgánov z iného dôvodu. Správny súd v tomto zmysle ani neuložil správcovi dane záväzný pokyn, len poukázal na všeobecné východiská a na zásady Daňového

V. Záver

35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti rozsudku, správny súd samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026