8Sfk/8/2024

1. Dňa 1. augusta 2022 bola Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba žalobkyne, ktorou žiadala o nariadenie zrušenia záložného práva zapísaného v prospech žalovaného na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres Y., obec T., katastrálne územie T. (ďalej len „nehnuteľnosť“). V žalobe uviedla, že žalovaný nechal pod č. 9400504/ 5/3751727/2013/Zem zo dňa 9. augusta 2013 zriadiť katastrom Komárno v konaní Z-5495/ 13 záložné právo na nehnuteľnosť. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 10 C 53/ 2005-939 zo dňa 19. februára 2018 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva, avšak bez tiarch. Žalovaného žalobkyňa kontaktovala s návrhom na zrušenie záložného práva, ten jej zaslal zamietavú odpoveď, po ktorej sa informovala na príslušnom orgáne katastra nehnuteľností, kde dostala informáciu, že nový majiteľ pohľadávky jej nemôže zrušiť záložné právo, lebo nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Z ďalšej komunikácie sa dozvedela, že sa má domáhať svojho práva

3. Listom zo dňa 20. septembra 2022 právny zástupca zvolený žalobkyňou oznámil a preukázal správnemu súdu zastúpenie žalobkyne. Požiadal tiež o predĺženie lehoty na doloženie dôkazov a kópie napádaného rozhodnutia, keďže tieto žalobkyňa nemá k dispozícii, lebo nebola účastníčkou konania, v ktorom boli vydané. Rozhodnutie si vyžiadala z Okresného úradu v Komárne, katastrálneho odboru dňa 2. septembra 2022 a čaká na vybavenie žiadosti. Z príloh podania je zrejmé, že žalobkyňa si vyžiadala kópiu návrhu na zápis záložného práva, ktoré bolo zriadené žalovaným pod č. 9400504/5/3751727/2013/Zem zo dňa 9. augusta 2013 a zapísané pod č. Z-5495/13.

5. Správny súd uznesením č. k. 11 S 23/2022-38 zo dňa 30. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu (podanie) žalobkyne odmietol. 6. Správny súd konštatoval, že žalobkyňa ani jej právny zástupca na uznesenie správneho súdu č. k. 11 S 23/2022-15 zo dňa 9. augusta 2022 nereagovali a žalobu spísanú žalobkyňou nedoplnili. Právny zástupca len opakovane žiadal o predĺženie lehoty na predloženie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd doplnil, že v dotknutom uznesení požadoval okrem napadnutého rozhodnutia aj ďalšie doplnenie podanej žaloby, o čom mal právny zástupca žalobkyne vedomosť. Podľa názoru správneho súdu v podanej správnej žalobe absentuje najmä žalobný návrh (§ 182 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“), ktorý patrí medzi náležitosti žaloby.

rozsudku. . .“), správny súd ju vyzval na odstránenie vady, tejto výzve žalobkyňa nevyhovela. Ide pritom o vadu, ktorá, podľa názoru správneho súdu, bráni meritórnemu preskúmaniu správnej žaloby žalobkyne, preto jej správnu žalobu podľa § 59 ods. 3 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.

8. Žalobkyňa - sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť, ktorou namietala, že jej správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.

V inej veci však jej žiadosti vyhoveli a správnemu súdu rozhodnutie doručila (sp. zn. 26 S 9/2022). Sťažovateľka argumentovala, že identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a číslo napadnutého rozhodnutia žalobkyňa zistila z listu vlastníctva svojej nehnuteľnosti a v žalobe jasne a dostatočne opísala, z akého dôvodu je napádané rozhodnutie nezákonné.

V medziobdobí bola pohľadávka daňového subjektu postúpená na Slovenskú konsolidačnú a.s., o čom bol daňový subjekt - pán Z. Y. upovedomený listom doručeným dňa 5. januára 2018, pričom týmto na Slovenskú konsolidačnú a.s. podľa názoru žalovaného prešlo aj záložné právo. Žalovaný popísal ďalšiu komunikáciu so sťažovateľkou a jej opakované návrhy na zrušenie záložného práva, pričom skonštatoval, že po postúpení zabezpečenej pohľadávky - zabezpečených daňových nedoplatkov už nie je veriteľom, a preto nie je oprávnený podať návrh vo veci výmazu záložných práv.

II. Právne posúdenie kasačného súdu

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 55 ods. 1 SSP podanie je úkon určený správnemu súdu. 14. Podľa § 55 ods. 2 SSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. 15. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. 16. Podľa § 57 ods. 1 SSP ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 17. Podľa § 182 ods. 1 písm. h) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). 18. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

21. Z už uvedených úvah kasačného súdu v zásade vyplýva, že nie je nevyhnutnou povinnosťou žalobcu formulovať návrh výroku rozhodnutia správneho súdu (žalobný petit - § 182 ods. 1 písm. h/ SSP) tak, aby v plnom rozsahu korešpondoval s výrokmi, ktoré súd poznajúci právo (zásada iura novit curia) formuluje v súlade so zákonom vo svojich rozhodnutiach. Žalobca však musí v žalobnom návrhu dostatočne presvedčivo, určito a zrozumiteľne vyjadriť, čo požaduje od správneho súdu, ako chce aby rozhodol a aký akt preskúmal. Žalobný návrh pritom nemusí byť obsiahnutý len v graficky oddelenej záverečnej časti žaloby, ako sme tomu v správnom súdnictve inštitucionálne zvyknutí, ale môže vyplývať z obsahu správnej žaloby. 22. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci preto bolo, s ohľadom na argumentáciu správneho súdu a sťažovateľky, posúdiť, či správna žaloba sťažovateľky trpela vadou identifikovanou správnym súdom - nedostatkom formulácie výroku (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP), či túto vadu sťažovateľka odstránila a či napriek zistenému nedostatku mohol správny súd v konaní ďalej pokračovať.

24. Kasačný súd vníma argumentáciu sťažovateľky v kasačnej sťažnosti, kde tvrdí, že z jej žaloby je zrejmé, že brojila proti rozhodnutiu žalovaného č. 9400504/5/3751727/2013/Zem zo dňa 9. augusta 2013, toto označila a bez jeho sprístupnenia nemohla vady žaloby odstrániť. Kasačný súd sa s týmto náhľadom nestotožňuje, keďže takéto vnímanie jej správnej žaloby nekorešponduje s jej obsahom. Podstata argumentácie sťažovateľky obsiahnutá v správnej žalobe totiž nesmeruje k tomu, že by bol nezákonný dôvod vzniku záložného práva (teda rozhodnutie žalovaného č. 9400504/5/3751727/2013/Zem zo dňa 9. augusta 2013, či opatrenie príslušného katastrálneho orgánu č. Z-5495/13), ale neodstránenie/nevymazanie záložného práva z katastra nehnuteľností potom, ako bol dlh splatený a nehnuteľnosť bola rozsudkom príslušného civilného súdu prikázaná sťažovateľke. V tomto smere však sťažovateľka v správnej žalobe žiadnym spôsobom neoznačuje správny akt, postup či konanie, v rámci ktorého malo dôjsť k odmietnutiu takéhoto úkonu a ani zo strany akého správneho orgánu k tomu malo

znieť. Rovnako poučil sťažovateľku o následku neodstránenia vád správnej žaloby - o jej odmietnutí. 26. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že sťažovateľka tejto výzve správneho súdu nevyhovela. Síce odstránila vadu právneho zastúpenia - zvolila si právneho zástupcu, tento ďalej so správnym súdom komunikoval chaoticky. Opakovane žiadal o predĺženie lehoty z dôvodu snahy sťažovateľky vyžiadať si rozhodnutie žalovaného č. 9400504/5/3751727/2013/Zem zo dňa 9. augusta 2013, resp. opatrenie č. Z-5495/13, čomu aj správny súd opakovane vyhovel. No právny zástupca zároveň opomenul počas celej komunikácie so správnym súdom základný fakt - odstrániť kľúčovú vadu správnej žaloby - vymedziť, čo vlastne chce sťažovateľka preskúmať a ako chce, aby o predmete prieskumu správny súd rozhodol (žalobný návrh). Správny súd preto postupoval správne, keď v poradí tretej žiadosti sťažovateľky na predĺženie lehoty do doby získania ňou vymedzeného rozhodnutia či opatrenia (ktorých preskúmanie

Napadnuté uznesenie správneho súdu preto vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a nie je prejavom nesprávneho procesného postupu správneho súdu, ak tento správnu žalobu podľa § 59 ods. 3 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.

I keď táto argumentácia v kasačnom prieskume neobstála (ako už objasnil kasačný súd vyššie), kasačný súd dáva obiter dictum do pozornosti sťažovateľky, že ňou označené rozhodnutie žalovaného bolo vydané 9. augusta 2013, podľa vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti jej bolo doručené 15. augusta 2013, pričom správna žaloba sťažovateľky bola podaná dňa 29. júla

SSP odmietnutá. Lehotu na podanie správnej žaloby pritom nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP).