8Sfk/9/2024

. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 100398332/2022 zo dňa 1. marca 2022. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101694611/2022 zo 7. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 239969,61 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. 2. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr (ďalej aj „sporné faktúry“) vystavených dodávateľmi A) Laser Systems s. r. o. vo výške 117965,44 eura; B) L production s.r.o. vo výške 28223,89 eur a C/ PETROLCO s. r. o. vo výške 93780,23 eur, za nákup pohonných hmôt. Správca dane skonštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“), keďže mal za preukázané, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems s. r. o., L production s.r.o. a PETROLCO s. r. o. neboli predmetom dane v tuzemsku, pretože nedošlo k dodaniu tovaru na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov nevznikla dodávateľom daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a rovnako žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane preto vyslovil záver, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. 3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102635109/2022 z 23. septembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa jeho zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).

6. Správny súd poukázal na to, že Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník.

7. Správny súd ďalej konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 smernice o DPH dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania, alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-401/18 z 23. apríla 2020, Herst, bod 34 a odkaz na rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04, body 27 a 42, ako aj z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, bod 61).

Za účelom zistenia momentu a miesta dodania tovaru žalobcovi je nevyhnutné dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci. 9. V prípade reťazových obchodov za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií.

10. Správny súd sa najskôr vysporiadal s otázkou, či sa žalovaný a správca dane dostatočne zrozumiteľne vysporiadali s tým, kde a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu. Uviedol, že predmetom skúmania sú dve skutkovo odlišné skupiny dodávok od troch rôznych dodávateľov - Laser Systems s.r.o., L production s.r.o. a PETROLCO s.r.o.

12. Správny súd konštatoval, že podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 bola preprava tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. uskutočnená dvoma spôsobmi: spoločnosťou O.G_ TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o. alebo samotným žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti Laser Systems s.r.o. v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok PHM, dodacia parita CPT. Správny súd však ohľadom tohto skutkového záveru žalovaného poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie sa týka len zdaňovacieho obdobia apríl 2018, pričom žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil jeho zistenia práve vo vzťahu k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu.

13. Ohľadom dodávateľa L production s.r.o. správny súd zopakoval zistenia žalovaného, že v zmysle doručených dokumentov bol odosielateľom pohonných hmôt OMV Downstream GmbH, Wien, príjemcom na dokumentoch bol OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava a miesto určenia L production s.r.o. Ako prepravca bola uvedená spoločnosť O.G_ TRANS s.r.o.

Dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou L production s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu. Spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. a PETROLCO s.r.o. neuskutočnili podľa žalovaného dodanie na území Slovenskej republiky a keďže dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce, spoločnosti DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO s.r.o., Banská Bystrica predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Českej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Žalovaný preto skonštatoval, že keďže ktorémukoľvek dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnené odpočítanie dane (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre).

16. Správny súd poukázal aj na nezrozumiteľný záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že podľa dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľmi Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. sa pohonné hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku a doprava bola zabezpečená samotným žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O.G_ TRANS s.r.o., Hlohovec. Daňové orgány sú však povinné riadne identifikovať a rozlíšiť jednotlivé prepravy realizované v kontrolovanom zdaňovacom období s uvedením, kto konkrétne prepravu realizoval.

18. Vo vzťahu k určeniu miesta dodania správny súd zastal názor, že pre toto nepostačuje len samotná konštatácia žalovaného, že sa v prípade žalobcu jedná o na seba nadväzujúcu prepravu tovarov s tým, že na účely správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci, čo daňové orgány neurobili. Podľa správneho súdu sa primárne sústredili na identifikovanie jednotlivých článkov prepravy, ktoré ale vo výsledku vyhodnotili všeobecne a nie konkrétne a určito vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2018.

19. Za dôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadom porušenia princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní. 20. Záverom správny súd vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci skonštatoval, že sa ňou zaoberať nebude, nakoľko to z dôvodu nepreskúmateľnosti považuje

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

22. Sťažovateľ uviedol, že vecné dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane zodpovedajú adekvátnej a správnej aplikácii ustanovení zákona o DPH a práva Európskej únie, ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných obchodov pri DPH, majúc za to, že rozhodnutia daňových orgánov dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetľujú, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou je tento moment skutkovo preukázaný.

V súvislosti s pojmom „okrem iného“ sťažovateľ uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane aj z iných dokladov, nielen z faktúr vystavených dodávateľmi Laser Systems s.r.o., L production s.r.o. a PETROLCO s.r.o., tieto však sporné neboli, neboli predmetom preverovania a netvorili ani rozsah odvolania.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosti, ku ktorým sa správny súd nevyjadril, a ktoré vyplývajú z nahliadnutia do spisu spoločností Laser Systems s.r.o. a SP Consulting s.r.o. Z týchto skutočností je zrejmé, že spoločnosť SP Consulting s.r.o. získala právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, preto nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol spoločnosti SP Consulting s.r.o. a následne spoločnosti Laser Systems s.r.o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do Slovenskej republiky, čo znamená, že pri dodaní tovaru spoločnosťou SP Consulting s.r.o. pre spoločnosť Laser Systems s.r.o. miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky.

bez prerušenia prepravy, alebo jeho odberateľom. Preto je preukázané, že spoločnosť Laser Systems s.r.o. neuskutočnila dodanie na území Slovenskej republiky, nakoľko predmetné PHM nakúpila a dodala (bez prepravy) žalobcovi na území Rakúska, t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a na základe týchto skutočností žalobca nebol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Laser Systems s.r.o., a to vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

27. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. sťažovateľ uviedol, že aj vo vzťahu k tomuto dodávateľovi je jednoznačné, že preprava tovaru bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom PETROLCO s.r.o. bez rozdielu krajiny pôvodu tovaru (Česká republika, Rakúsko). Samotný žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval tento dodávateľ, čo bolo napokon preukázané aj vykonaným dokazovaním. Konateľka žalobcu sa k preprave vyjadrila tak, že túto zabezpečovala spoločnosť PETROLCO s.r.o., pričom žalobca zapožičal cisternu prepravnej spoločnosti Limited Transport a DOS servis, k čomu je uzatvorená zmluva o výpožičke.

28. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Limited Transport s.r.o. vyplýva, že adresa, na ktorú bol tovar doručený, kto objednal a zaplatil prepravu, nie sú známe, nie je známe, kto uskutočnil objednávku, ani ako bola objednávka zaslaná.

. 30. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Popilka spol. s r.o. vyplýva, že objednávku prepravy uskutočnila spoločnosť DAMAZ OIL ADRIA d.o.o., v mene ktorej spoločnosť Popilka spol. s r.o. komunikovala s pani R. R., ktorá prepravu objednala a spoločnosť Popilka spol. s r.o. jej aj fakturovala prepravu z CZ do SK. Objednávka bola buď telefonicky alebo e-mailom na dispečing cisternovej dopravy spoločnosti Popilka spol. s r.o. Preprava bola vykonaná nákladnými vozidlami a prívesmi určenými pre prepravu horľavých kvapalín v súlade s medzinárodnou dohodou ADR, ktoré boli v majetku spoločnosti Popilka spol. s r.o. Nakládka bola na ČEPRO a.s., vykládka HIRK spol. s r.o. Sereď, žalobca nebol obchodným partnerom prepravnej spoločnosti.

32. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že spoločnosťou ČEPRO a.s. bol tovar predaný spoločnosti DAMAZ OIL d.o.o., dodaný bol na základe jednotlivých objednávok a prepravený v podmienenom režime oslobodenom od spotrebnej dane. Išlo o dodanie tovaru v dodacej parite EXW - výdajný terminál ČEPRO a.s., teda spoločnosť DAMAZ OIL d.o.o., prevzala tovar v preprave. Kto prepravu uhradil, nie je spoločnosti ČEPRO a.s. známe, podľa dokladov, ktoré tvorili prílohu MVI, dodávateľom bola spoločnosť ČEPRO a.s., príjemcom DAMAZ OIL d.o.o. a miesto určenia HIRK spol. s r.o.

všetkých zdaňovacích obdobiach. 34. K prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník sťažovateľ ďalej argumentoval, že pri určení, ktorému z dodaní treba priradiť prepravu v rámci Spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie okolností, ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru. Mal za to, že z vykonaného dokazovania, z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a z vyjadrení žalobcu vyplýva, že preprava pohonných hmôt začala v rámci Spoločenstva s cieľom žalobcu uskutočniť vlastnú ekonomickú činnosť, t. j. nadobudnúť pohonné hmoty, aby ich následne predal svojím odberateľom. Žalobca tak okamihom nadobudnutia tovaru v Rakúsku, ako aj v Českej republike nespochybniteľne prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie dotknutého tovaru, pretože tovar nadobudol jeho natankovaním v Českej republike alebo v Rakúsku a o jeho prípadnom ďalšom predaji jednoznačne vedel pri jeho nadobudnutí, a teda žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa preprava bola uskutočnená v rámci

záver. 36. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu v súvislosti s porušením princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď mal v napadnutom rozhodnutí len stroho uviesť, že v každom daňovom konaní je, resp. bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Sťažovateľ preto uzavrel, že nie je možné skutkové stavy stotožniť a každú vec je potrebné posudzovať jednotlivo v nadväznosti na vykonané dokazovanie. 37. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci v danom prípade bolo, či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím prepravy. Sťažovateľ však presvedčivo neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím tejto prepravy.

Keďže žalobca považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny, navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 38. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 29. februára

IV. Posúdenie kasačného súdu

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý

rozsudok

správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 40. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. Kasačný súd preto využijúc postup podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/24/ 2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie január 2018) a následne na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), ktorý ho následne dopĺňa. Obidva vyššie uvedené rozsudky sa týkali dodávok PHM od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. s rovnakým priebehom konaní, pričom totožné závery kasačného súdu sa vzťahujú aj na dodávateľa L production s.r.o. Kasačný súd sa v práve posudzovanej veci s uvedenými rozsudkami v podstatných častiach, ktoré nižšie cituje, stotožňuje a odkazuje na ne. 41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 skonštatoval nasledovné : „32. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či správny súd, dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a teda ide o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

. .] 36. V danej súvislosti považuje kasačný súd za podstatné zdôrazniť, že podstatnou žalobnou námietkou, ktorú správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, bolo vyhodnocovanie skutkových okolností daňovými orgánmi paušálne zo všetkých dodávok tovaru, za všetky mesiace roka 2018, na ktoré bola daňová kontrola ako celok zameraná, a to napriek tomu, že predmetom napadnutých rozhodnutí mali byť okolnosti týkajúce sa výlučne zdaňovacieho obdobia január 2018 [v práve posudzovanej veci apríl 2018 - poznámka kasačného súdu].

Podľa správneho súdu bolo úlohou daňových orgánov skúmať, v ktorých prípadoch (konkrétne dodávky výlučne za január 2018) [v práve posudzovanej veci apríl 2018- poznámka kasačného súdu] žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, teda či a kedy mal možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo strany daňových orgánov k paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.

. .] 42. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou žalobcu o porušení princípu právnej istoty. Vo vzťahu k danej argumentácii správneho súdu sťažovateľ uviedol v podstate rovnakú argumentáciu, akou reagoval na túto námietku vo svojom napadnutom rozhodnutí. Sťažovateľ teda nijakým spôsobom svoju argumentáciu nerozvinul, a nereagoval na žalobcove námietky ohľadom údajnej odlišnej rozhodovacej praxe správcu dane v skutkovo a právne rovnakých veciach. Nemožno preto ani v tejto časti vnímať sťažovateľovu argumentáciu ako dôvodnú. [.

40. Od riešenia týchto otázok sa pritom odvíja právo žalobcu uplatniť si z týchto plnení nárok na odpočítanie dane. Žalobca má za to, že miesto dodania sporných dodávok PHM od slovenských dodávateľov bolo v tuzemsku a uplatnil si právo na odpočítanie DPH.

postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k?prevodu práva nakladať s?tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k?celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Rovnako kasačný súd nespochybňuje, že z relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť záver, že právo nakladať s tovarom ako vlastník nemožno vykladať tak, že vždy ide iba o prevod vlastníckeho práva. Musí však ísť vždy o prevod nejakého práva, pričom spravidla bude oprávnený s tovarom nakladať ako vlastník práve jeho vlastník.

42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.

skutočnosti. 44. Sťažovateľ všeobecne bez uvedenia konkrétnych okolností uvádza, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Bližšie však už nekonkretizuje, ktoré doklady, dôkazy a zistenia preukazujú, že žalobca ovplyvňoval právne postavenie tovaru a akým spôsobom.

Daňové orgány pritom riadne nezohľadnili ani zmluvné dojednania a objednávky a nevyhodnotili ich vo svetle všetkých okolností zdaniteľného obchodu. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia, dôkazy a skutočnosti spolu s ich vyhodnotením a úvahami, na základe ktorých správca dane dospel k záveru v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník a s tým súvisiacim určením miesta dodania tovaru.

47. Ako pritom vyplýva z rozsudku SD EU zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG pokiaľ je dodanie tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru alebo jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane ako intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou sa potom odvíja daňové posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje.

49. Súdny dvor sa zaoberal aj reťazovým obchodovaním s PHM pri premiestnení tohto tovaru z jedného členského štátu do druhého. Uviedol, že prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17 AREX CZ a.s.)

transpozície smernice Rady EÚ č. 2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES). Ak sa na zdaniteľných obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely DPH považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa.

51. Základným prvkom reťazových obchodov je existencia nadväzujúceho prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník (nadväzne medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu). Bez toho, aby prvý odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemôže dôjsť k následnému prevodu práva medzi týmto prvým odberateľom (a zároveň druhým dodávateľom v rade) a jeho zákazníkom. Posúdenie tohto prvku je rozhodujúce pre záver o existencii reťazového obchodu.

53. K námietke sťažovateľa ohľadom bodov 50. a 51. napadnutého rozsudku [v práve posudzovanej veci bod 73 napadnutého rozsudku - poznámka kasačného súdu], v ktorých správny súd vytýka daňovým orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali aj s inými faktúrami od spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar, a.s., z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 uplatnil odpočítanie dane [v práve posudzovanej veci správny súd žiadal vymedzenie všetkých faktúr od všetkých dodávateľov za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a tiež nerozumel výrazu „okrem iného“ - poznámka kasačného súdu] kasačný súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Kasačný súd v tomto smere súhlasí so sťažovateľom, že pokiaľ tieto faktúry neboli sporné a neboli ani predmetom preverovania daňové orgány ich nemali dôvod uvádzať vo svojich rozhodnutiach. Navyše tieto dodávateľské faktúry podľa vyjadrenia sťažovateľa ani nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, čo má kasačný súd za preukázané aj z rozhodnutí daňových orgánov. [.

V. Záver

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že v súhrne nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a v zásadných otázkach vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (Správny súd v Bratislave) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. augusta 2025