8Shk/1/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: twoeco, s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35863528, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50074369, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: TM & PATENT ATTORNEY NEUSCHL, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 44596332 a osoby zúčastnenej na konaní: Energywater, s.r.o. so sídlom Nádražná 55, 900 81 Šenkvice, IČO: 47526505, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: hbr advokáti, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47239310, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. UV 7053/II-37-2018 zo dňa 20. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/ 25/2021-68 zo dňa 27. novembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Predseda žalovaného rozhodnutím č. UV 7053/II-37-2018 zo dňa 20. septembra 2018 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch sa technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. 4. Žalovaný, po úprave žalobkyňou, posudzoval vymazané riešenie v znení „Iónová polarizačná jednotka na fyzikálnu úpravu vody, pozostávajúca zo vstupného otvoru (1), ktorý je spojený s jedným koncom rúry (2), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (3) a (4), pričom každá z nich je z iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prietokové prvky (5) zhotovené z dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (6), ktorý je vodotesne napojený na opačný koniec rúry (2), vyznačujúca sa tým, že polarizačné elektródy (3) a (4) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok.“

6. Za najbližší stav techniky vo vzťahu k vymazanému riešeniu považoval žalovaný dokument D2, ktorý mal s vymazaným riešením najviac spoločných znakov. Rovnako však aj dokument D6, resp. oba dokumenty, keďže dokument D6 si uplatňuje prioritu z dokumentu D2 a riešenia v dokumentoch D2 a D6 sú vo veľkej miere identické. Žalovaný uznal, že vo vzťahu k aplikácii metódy „problém - riešenie“ sa štandardne určuje ako najbližší stav techniky jeden dokument.

Alternatívne môže byť druhá elektróda (2) tvorená vnútorným plášťom prietokového telesa (1), teda má tvar rúrky, v ktorej sú umiestnené jedny elektródy (3). Ide v porovnaní s vymazaným riešením o v podstate rovnaké riešenia, ktoré sa navzájom líšia len vyhotovením, t. j. tvarom elektród. Zatiaľ čo elektródy podľa vymazaného riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, kde rúrky sú po dĺžke viacnásobne nastrihnuté, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra po osi rúrok, elektródy podľa dokumentu D2 sú diskovité, avšak po obvode tiež viackrát nastrihnuté, kde jednotlivé segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu.

Objektívny problém možno formulovať ako nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok. Označenie riešenia za alternatívne k riešeniu najbližšiemu stavu techniky sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti môže uplatniť vtedy, ak sa riešením sleduje ten istý cieľ a dosahuje sa pri tom v podstate rovnaký účinok. Porovnávané riešenia podľa žalovaného riešia ten istý problém, a to zvýšenie účinnosti zariadení. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej zariadenie má v potrubí vyššiu priepustnosť, toto tvrdenie považoval žalovaný za nepodložené (neboli k dispozícii žiadne porovnania prietokových parametrov). Hoci elektródy v tvare rúrky, resp. špirály ako také sľubujú vyššiu priepustnosť kvapaliny než elektródy vyrobené z diskov, bez podloženia konkrétnych experimentálnych hodnôt nie je možné porovnať výslednú účinnosť. Podľa žalovaného parametre prietoku budú individuálne závisieť od konkrétnych vyhotovení (veľkosti elektródy, počtu segmentov a pod.), a teda sa budú v rámci rady konkrétnych vyhotovení každého z porovnávaných zariadení líšiť. 9. Žalovaný ďalej posudzoval, či odborník v danej oblasti v snahe vyriešiť stanovený

D6. Z dokumentu D4 sú známe kladné a záporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály, vytvorené z kovových pásov zvinutých do špirály. Podľa žalovaného preto stav techniky (D1, D2, D4) zahŕňa také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú, aby pri hľadaní alternatívy k riešeniu D2 nahradil diskovú elektródu v tvare rúrky (D1,D2) a upravil ju podobne ako v riešeniach D2, D6 nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny alebo aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare špirály, aká je známa z D4. Keďže vymazané riešenie je pre odborníka zrejmé zo stavu techniky, nemožno ho podľa žalovaného označiť za výsledok vynálezcovskej činnosti.

Podmienky novosti a výsledku vynálezcovskej činnosti sú odlišné. Pri hodnotení novosti sa posudzuje, či stav techniky obsahuje identické riešenie. Pri podmienke výsledku vynálezcovskej činnosti sa naopak hodnotí či stav techniky (obyčajne kombinácia viacerých dokumentov) zahŕňa také vedomosti a informácie, na základe ktorých by bol odborník motivovaný vytvoriť posudzované riešenie bez toho, aby musel vyvinúť vynálezcovské úsilie. Teda či je takéto riešenie zo stavu techniky zrejmé alebo nie.

Je však potrebné zohľadňovať, či sú kombinované rôzne časti stavu techniky z hľadiska ich obsahu zlučiteľné, a teda či by odborník na základe citovaných častí stavu techniky bol motivovaný k navrhnutiu posudzovaného riešenia.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Jej riešenie nie je alternatívnym, ale novým konštrukčným riešením. Problémom s dovtedy platným stavom techniky bolo, že novým konštrukčným riešením je riešené podstatné zvýšenie účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. Žalovaný podľa názoru žalobkyne na základe dôkazov D2, D6, D4 a D7 považuje za zrejmé, že rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti galvanického článku (vrátane špirálovitého tvaru) nebol v odbore techniky neznámy. Ak žalovaný sledoval, či riešenia sledujú rovnaký cieľ a dosahujú rovnaký účinok, tak slovo podobný nemožno vo všeobecnosti považovať za synonymum k slovu rovnaký. V riešeniach D2 a D6 polarizačné elektródy veľmi spomaľujú tok tekutiny v potrubí. Vymazané riešenie má v tomto smere s porovnávanými dokumentami D1 až D7 viac výhod - vyššiu priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a jednoduchšiu konštrukciu. Ide o novú kvalitu v porovnaní s dokumentami D2 a D6. Hoci žalovaný uvádza, že vymazané riešenie sľubuje vyššiu priepustnosť, odporuje si, ak zároveň hovorí, že to nemožno bez konkrétnych meraní potvrdiť. Žalovaný si v tomto smere

16. Žalobkyňa považovala rozhodnutie žalovaného aj za celkovo nedostatočne odôvodnené. Navrhla vykonať dôkaz vypracovaním znaleckého posudku z odboru priemyselného vlastníctva. Týmto posudkom by znalec z príslušného odboru vykonal experimentálne porovnanie účinkov vymazaného riešenia a najbližšieho stavu techniky.

19. Správny súd v Banskej Bystrici (právny nástupca Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veciach správneho súdnictva; ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-73S/25/2021-68 zo dňa 27. novembra 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.

K použitiu dvoch dokumentov D2 a D6 za základ najbližšieho stavu techniky správny súd poukázal na vysvetlenie žalovaného, že ide o riešenia, ktorých cieľ je rovnaký (zvýšenie účinnosti iónovej polarizačnej jednoty dosiahnuté tvarom elektród, ktoré majú veľký povrch a ich tvar zabezpečuje rotáciu, resp. vírivosť pohybu kvapaliny) a ide o riešenia, kde z D2 bola uplatnená priorita pre D6. V prvostupňovom rozhodnutí pritom na str. 9 žalovaný uviedol, ktoré znaky D2 a D6 sú zhodné. Použitie dvoch dokumentov ako najbližšieho stavu techniky považoval žalovaný za možné, ak je to opodstatnené, pričom opodstatnenosť v tomto prípade videl vo veľkej miere identickosti riešení D2 a D6 a uplatnenej priorite. Žalovaný síce už považoval za najbližší stav techniky len D2, ale za správne považoval aj označenie D6, resp. oboch dokumentov. Takéto odôvodnenie a postup žalovaného považoval správny súd za odôvodnené a udržateľné, ako aj za súladné so Smernicou EPO.

23. Podľa názoru správneho súdu nie je jeho úlohou posudzovať správnosť použitej vedeckej metódy (problém - riešenie). Správny súd nemá potrebné odborné znalosti a ani mu nie je zverená kompetencia posudzovať odborné otázky. Preto posudzoval len zákonné kritériá podľa § 44 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 a § 8 zákona o úžitkových vzoroch.

V tomto smere správny súd neidentifikoval nesprávny postup žalovaného. 24. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne určenie objektívneho technického problému z dôvodu, že jej riešenie nie je alternatívne, ale je nové, správny súd zastáva názor, že žalobkyňa v podstatnom tvrdí to, čo žalovaný. Pojmy ako nové či alternatívne riešenie vo svojej podstate znamenajú, že riešenie žalobkyne je iné, ako riešenia v doterajšom stave techniky, ktoré sa odlišovali tvarom elektródy, pričom riešenie žalobkyne mohlo byť účinnejšie pri úprave vody polarizačnými jednotkami pracujúcimi na galvanickom princípe. Samotná novosť však podľa správneho súdu neznamená, že riešenie žalobkyne je výsledkom vynálezcovskej činnosti.

Označenie riešenia za alternatívne tak v predmetnej veci nebolo rozhodujúce. 25. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd aj žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutočného stavu veci žalovaným. Správny súd poukázal na to, že § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je vylúčený pre konania o výmaze úžitkového vzoru v zmysle § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch. Dokazovanie sa riadi § 52 zákona o úžitkových vzoroch, pričom podľa ods. 1 sú účastníci povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a podľa ods. 3 žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených alebo navrhnutých účastníkmi. Preto žalovaný nebol povinný si od žalobkyne vyžiadavať žiadne dôkazy či tieto bez jej návrhu obstarávať. Žalobkyňa počas administratívneho konania znalecké dokazovanie a ani iný podobný dôkaz nenavrhovala. Navyše samotná otázka účinnosti vymazaného riešenia nie je podľa správneho súdu rozhodujúca pre záver o tom, či vymazané riešenie je alebo nie je výsledkom

27. Rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za náležite a preskúmateľne odôvodnené, vo viacerých častiach napadnutého rozsudku poukázal na zistenia žalovaného a odôvodnenie jeho rozhodnutí.

28. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec bude vrátená na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z prvostupňového rozhodnutia a z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozporovanie zvýšenia účinnosti vymazaného riešenia s najbližším stavom techniky boli podkladom pre vydané rozhodnutia. Preukázanie podstatného zvýšenia účinnosti je potrebné aj preto, lebo prispeje k správnemu posúdeniu výsledku vynálezcovskej činnosti. Navyše je potrebné na porovnanie napadnutého riešenia so stavom techniky a vyjadrenie sa k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti.

30. Pokiaľ správny súd uviedol, že sťažovateľka argumentáciu žalovaného, pokiaľ ide o odôvodnenie nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, nenamietala v rámci správnej žaloby, ide o nesprávnu argumentáciu. Poukázala na svoju žalobnú argumentáciu (bod 15 tohto rozsudku) a konštatovala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere neobstojí. Správny súd len nekriticky prijal argumentáciu žalovaného. Nevysporiadal sa ani so správnym zašpecifikovaním najbližšieho stavu techniky, čo bol dôvod zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia. Sťažovateľka poukázala na neštandardný postup pri porovnávaní až dvoch dokumentov z najbližšieho stavu techniky, čo správny súd len veľmi stručne odôvodnil.

EPO. 31. Hoci si D6 uplatňuje prioritu z D2, majú byť do veľkej miery identické a aj napriek tomu platí, že D6 je samostatným predmetom ochrany. Ak by postup súdu mal byť aplikovaný aj na D2 a D6, D6 by mal byť zrušený. 32. Podľa názoru sťažovateľky je postup žalovaného a správneho súdu neakceptovateľný, ak sa žiadnym spôsobom nezaoberali procesom tvorby a testovania vymazaného riešenia, pričom splnenie podmienky novosti žiadnym spôsobom nezohľadnili pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti.

Navyše takéto dokazovanie nebolo v predmetnej veci podstatné. Žalovaný nepovažoval otázku zvýšenej účinnosti vymazaného riešenia za podstatnú pre posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti. Touto otázkou sa žalovaný zaoberal len v súvislosti s definovaním objektívneho technického problému ako súčasti metódy „problém - riešenie“. Podmienka vyššieho účinku absentuje v § 8 zákona o úžitkových vzoroch. Zvýšenie účinnosti môže byť motiváciou pre vyvíjanie nových riešení, v žiadnom prípade však neznamená, že činnosť, ktorá k dosiahnutiu výsledného riešenia viedla, obsahovala aj tzv. vynálezcovský krok. Rozhodná je pritom zrejmosť, resp. nezrejmosť riešenia pre odborníka vo vzťahu k stavu techniky. Preto aj prípadné znalecké porovnávanie účinkov vymazaného riešenia s najbližším stavom techniky je pre rozhodnutie vo veci splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti absolútne bezpredmetné. 34. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sťažovateľka prichádza s novou argumentáciou v kasačnej sťažnosti, že znalecké dokazovanie malo byť podstatné aj pre vykonanie samotného hodnotenia vynálezcovskej činnosti. Tu však nie sú zrejmé odborné otázky, ktoré by mali byť

S argumentáciou sťažovateľky sa žalovaný vysporiadal a rovnako správny súd v bodoch 38 a 40 napadnutého rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že vo svojom rozhodnutí vyhodnotil predmetnú konštrukciu elektród ako odlišnú od konštrukcie známych elektród (a teda spĺňajúcu podmienku novosti), avšak zároveň bolo zistené, že stav techniky poskytuje informácie motivujúce odborníka k vyhotoveniu elektród podľa vymazaného riešenia (a teda nespĺňa podmienky vynálezcovskej činnosti).

37. K argumentácii sťažovateľky ohľadom vzťahu D2 a D6 žalovaný uviedol, že sťažovateľka nepochopila systém ochrany technických riešení a práva prednosti (priority) v zmysle čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

39. Správny súd sa podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní vysporiadal s otázkou, či možno riešenie porovnávať až s dvoma dokumentami z najbližšieho stavu techniky (body 24 a 27 napadnutého rozsudku). Aj keby EPO štandardne nekombinoval viaceré dokumenty doterajšieho stavu techniky, pokyny zverejnené na jeho webe túto kombináciu pripúšťajú.

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

42. Podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzorov v znení účinnom do 31. decembra 2018 (teda v čase vydania a právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len „výmaz“), ak a) predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6.

44. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4. 45. Podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

47. Podľa § 7 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“); za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru. Utajovaná patentová prihláška sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

50. Podľa § 52 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté.

52. V súvislosti s predmetnou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci konania o výmaze úžitkového vzoru na návrh tretej osoby (teda v konaní, o aké ide v tejto veci) vykoná žalovaný výmaz úžitkového vzoru, ak na základe dôkazov predložených navrhovateľom (§ 45 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018) a dôkazných návrhov majiteľa úžitkového vzoru (§ 52 ods. 1 a 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018) zistí, že úžitkový vzor nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch (§ 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018). Z hľadiska spôsobilosti úžitkového vzoru na ochranu sú pritom relevantné 3 samostatné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to (i) novosť technického riešenia (§ 7 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018), (ii) technické riešenie musí byť výsledkom vynálezcovskej činnosti (§ 8

54. V predmetnej veci kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný v prípade vymazaného riešenia nespochybňoval, že vymazané riešenie napĺňa podmienku priemyselnej využiteľnosti a uznal tiež argumentáciu sťažovateľky, že ho možno považovať za nové - teda konštrukčne odlišné od stavu techniky prezentovaného navrhovateľom dôkazmi D1 až D7 (§ 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018).

Ako už bolo uvedené, podmienka novosti a podmienka výsledku vynálezcovskej činnosti sú samostatnými podmienkami, ktorých obsah a účel je odlišný a vzájomne sa nemusia ovplyvňovať. Preto skutočnosť, že vymazané riešenie možno považovať v konaní o výmaze za nové (§ 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018) neznamená (bez ďalšieho), že je aj výsledkom vynálezcovskej činnosti (§ 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018).

56. Pokiaľ preto sťažovateľka či už v správnom súdnom konaní alebo v konaní pred kasačným súdom vedie teoretickú dišputu o správnosti odborných východísk žalovaným uplatnenej metódy „problém - riešenie“, avšak túto svoju argumentáciu nekonfrontuje so zákonnými požiadavkami a s celkovou zrozumiteľnosťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, jej správna žaloba ako ani kasačná sťažnosť nie sú v tomto smere dôvodné.

2018. 58. Z relevantného stavu techniky, v rámci aplikácie odbornej metódy tzv. „problém - riešenie“, žalovaný vyabstrahoval dokumenty D2 a D6, ktoré vo vzťahu k vymazanému riešeniu považoval za najbližší stav techniky, pričom svoj postup odôvodnil (body 6 a 7 tohto rozsudku). Sťažovateľka práve v tomto smere vo svojej správnej žalobe a v podanej kasačnej sťažnosti namieta, že za najbližší stav techniky boli považované viaceré (dva) dokumenty a nie jeden, prípadne že boli spájané viaceré miesta z jedného alebo viacerých dokumentov. Podstata námietky sťažovateľky spočíva v tom, že práve prepájanie viacerých dokumentov stavu techniky môže byť podľa jej názoru dôkazom toho, že pre účely vytvorenia svojho technického riešenia musela uplatniť vynálezcovskú činnosť, teda pre odborníka zvolené riešenie zrejmým spôsobom nevyplývalo zo stavu techniky.

60. Kasačný súd sa aj v tomto smere musí stotožniť so správnym súdom v tom, že žalovaný svoju úvahu v tejto časti náležite odôvodnil. Ťažisko, prečo žalovaný definoval najbližší stav techniky dokumentmi D2 a D6 spočívala v tom, že vo svojej podstate ide o veľmi obdobné riešenia, pričom D6 si uplatňuje prioritu z D2 (bod 6 tohto rozsudku).

61. Vo vzťahu k vymazanému riešeniu a dokumentu D2 žalovaný konštatoval, že ide o podobné zariadenia na úpravu kvapalín, ktoré sa vo svojej podstate líšia vyhotovením - tvarom elektród. Zatiaľ čo elektródy vymazaného riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, kde rúrky sú po dĺžke viacnásobne nastrihnuté s výslednými špirálovitými segmentmi vyhnutými dovnútra po osi rúrok, v prípade dokumentu D2 ide o diskovité elektródy, ktoré sú po obvode rovnako nastrihnuté tak, že jednotlivé segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu (bod 7 tohto rozsudku). S ohľadom na charakter porovnávaných riešení žalovaný konštatoval, že obe v zásade sledujú rovnaký cieľ (technickú úpravu kvapaliny), avšak sťažovateľka sa vymazaným riešením pokúšala o vytvorenie účinnejšieho/efektívnejšieho riešenia (definovanie problému v rámci metódy problém - riešenie). Jej riešenie je preto alternatívne k riešeniu D2 (body 7 a 8 tohto rozsudku).

63. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, dáva do pozornosti, že podľa názoru žalovaného z vymazaného riešenia ako aj dokumentov D2 a D6 (rovnako ako aj z ďalších dokumentov stavu techniky D1 až D7) vyplýva, že sa zariadenia snažia o dosiahnutie čo možno najlepšieho účinku pri úprave kvapaliny práve na základe konštrukcie s čo možno najväčšou plochou elektród (disk, špirála, rúrka) a zároveň so zabezpečením efektívneho prietoku kvapaliny jej rotáciou (špirálovitý tvar, resp. tvar s nastrihnutím a vyhnutím okrajov). Rovnako podľa názoru žalovaného sa v praxi v podobných zariadeniach používajú rôzne tvary elektród, či už v tvare rúrky (D1, D2), s nastrihnutím a vyhnutím segmentov za účelom dosiahnutia špirálovitého a rotačného prietoku vody (D2, D6) alebo v tvare špirály (resp. dvojitej špirály - D4, D7; body 7 a 10 tohto rozsudku). Preto vymazané riešenie nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ale novým konštrukčným výsledkom prepojenia znalostí odborníka, ktorý zrejmým spôsobom vyplýva z dovtedajšieho stavu techniky.

postupu odborníka (osoby odborne znalej problematiky), ktorý s cieľom dosiahnuť účinnejšiu alternatívu k riešeniu D2, pri znalosti stavu techniky, z tohto zrejmým spôsobom mohol vyvodiť vymazané riešenie - zariadenie na fyzikálnu úpravu kvapalín, ktorého elektródy sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok (bod 4 tohto rozsudku). Kasačný súd považuje túto úvahu žalovaného, rovnako ako správny súd, za konzistentnú, preskúmateľnú, zrozumiteľnú, nevykazujúcu znaky excesívnosti a majúcu oporu v administratívnom spise.

Sťažovateľka tak v podanej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti v podstatnom len opakuje, že žiadny z dokumentov D1 až D7 neobsahuje identické riešenie ako ponúka vymazané riešenie (body 15, 30 a 32 tohto rozsudku). Táto argumentácia sťažovateľky však má relevanciu len z hľadiska nespornej novosti vymazaného riešenia, nie však z toho pohľadu, či ide o výsledok vynálezcovskej činnosti. Kasačný súd dáva do pozornosti, že to, že z dokumentov D1 až D7 nevyplýva identické riešenie, bez ďalšieho neznamená, že z nich zrejmým spôsobom nevyplývajú konštrukčné a technické zásady a princípy (potrebné pre poňatie technického problému a riešenia), ktoré je odborník v danom odbore spôsobilý poňať a bez vynálezcovského prvku navrhnúť vymazané riešenie s cieľom prísť na trh s potenciálne účinnejšou alternatívou k riešeniu obsiahnutému v dokumente D2. A práve túto úvahu, na ktorej je v podstatnom postavené rozhodnutie žalovaného a napadnutý rozsudok správneho súdu, sťažovateľka nebola spôsobilá relevantne spochybniť. Ak sťažovateľka argumentuje v

66. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na Smernicu EPO a rozhodovaciu činnosť Európskeho patentového úradu (EPO) kasačný súd dáva do pozornosti, že z argumentácie sťažovateľky nie je zrejmé, na základe akého právneho základu by vnútorné návody a smernice (guideline) a jeho rozhodovacia činnosť mali zaväzovať žalovaného či správny súd pri posudzovaní podmienok na výmaz vnútroštátneho úžitkového vzoru. Inými slovami, rozhodovacia činnosť EPO a jeho smernice môžu byť pre žalovaného inšpiratívne, nie však záväzné a vynútiteľné.

V predmetnej veci kasačný súd, v zhode so správnym súdom, konštatoval, že žalovaný si tento svoj postup racionálne a pochopiteľne odôvodnil (body 6 až 21 tohto rozsudku). 68. Podľa názoru kasačného súdu je tiež nedôvodná námietka sťažovateľky, že správny súd sa odklonil od kasačne záväzného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa 26. mája 2021. Kasačný súd konštatuje, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku správneho súdu bola jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä v smere nevysporiadania sa s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa zadefinovania najbližšieho stavu techniky a v nekritickom prevzatí záverov žalovaného. V ďalšom konaní však túto vadu správny súd odstránil. V napadnutom rozsudku náležite objasnil kritériá, ktoré je potrebné skúmať pri výmaze úžitkového vzoru (bod 22 napadnutého rozsudku), obsah kritéria vynálezcovskej činnosti a jeho odlišnosť od kritéria novosti (bod 29 napadnutého rozsudku), význam vedeckej metódy „problém - riešenie“ z hľadiska zákona o úžitkových vzoroch (bod

70. V tomto smere kasačný súd konštatuje, že konanie o výmaze úžitkového vzoru na návrh tretej osoby podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 má svoje špecifiká, ktoré vylučujú uplatnenie všeobecnej úpravy o správnom konaní či už v intenciách § 55 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 alebo v limitoch osobitnej úpravy zákona o úžitkových vzoroch.

Kasačný súd konštatuje, že v administratívnom konaní sťažovateľka v predmetnej veci nenavrhla vykonanie znaleckého dokazovania, preto žalovaný nebol takéto znalecké dokazovanie povinný vykonať. Až v správnej žalobe sťažovateľka namietala, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia reálnej účinnosti vymazaného riešenia a tento dôkaz navrhla vykonať aj v správnom súdnom konaní, pričom jeho nevykonanie namietala aj v kasačnej sťažnosti.

Nie je preto prípustné, aby sťažovateľka svoju procesnú pasivitu v administratívnom konaní nahrádzala dôkaznou iniciatívou v správnom súdnom konaní. Aj podľa názoru kasačného súdu preto vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnom správnom súdnom konaní, keď toto sťažovateľka nenavrhla v administratívnom konaní, neprichádzalo do úvahy a ani nebolo v predmetnej veci potrebné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 písm. a) SSP).

73. Pokiaľ sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukázala na to, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo potrebné aj na porovnanie vymazaného riešenia so stavom techniky a v kontexte vyjadrenia sa k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti, kasačný súd konštatuje, že takúto argumentáciu sťažovateľka nepredložila v konaní pred správnym súdom, a preto na túto argumentáciu ani kasačný súd nemohol v rámci kasačného konania prihliadať (§ 439 ods. 3 písm. b) SSP). Je pritom potrebné dodať, že ani v podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľka neformuluje žiadne konkrétne odborné otázky, ktoré by mali byť navrhnutým znaleckým dokazovaním objasnené.

Vychádzajúc z bodu 104 predmetného rozhodnutia kasačný súd konštatuje, že tento predstavuje len sumarizáciu žalobnej a kasačnej argumentácie sťažovateľky, ktorú následne Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu z hľadiska odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku správneho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne identifikoval nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozsudku správneho súdu (bod 18 tohto rozsudku). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa 26. mája 2021 však nevyplýva záväzný pokyn pre správny súd, aby vykonal znalecké dokazovanie tak, ako to tvrdí sťažovateľka. Táto jej argumentácia tak bola rovnako nedôvodná.

V. Záver