8Shk/2/2023

1. Žalovaný rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 2. júna 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31. marca 2015 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) I. výrokom uznal konanie spoločností ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data s.r.o., žalobkyne a SWS Distribution, a.s. spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez DPH za dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky, ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o ochrane hospodárskej

určeného na základe závažnosti porušovania zákona v rozsahu do 30 %, pričom následne tento súčin mal byť prenásobený počtom rokov, počas ktorých k porušovaniu zákona dochádzalo a vyhodnotená bola existencia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

4. Pri výpočte pokuty vychádzal žalovaný v prípade žalobkyne z obratu z predaja informačných technológií a doplnkového sortimentu, keďže tohto sa porušenie týkalo, ktorý žalobkyňa dosiahla v roku 2013 na území Slovenskej republiky (58.264.139,- €).

Navyše sa manipulačný poplatok účtoval všetkým klientom a mal sa týkať všetkých skupín predajov, za každú faktúru, predaje do zahraničia dotknuté subjekty z dohody nevylúčili. Aj keď časť predajov smerovala do zahraničia, k súbehu dopytu a ponuky dochádzalo na území Slovenskej republiky.

Sarl vs. Komisia). Relevantný obrat nebolo možné určiť len podľa transakcií, pri ktorých bol manipulačný poplatok reálne účtovaný, ale vo vzťahu k obratu v rámci trhu s produktami, službami, kde podľa dohody účtovaný byť mal, keďže práve tento trh dohoda dotknutých subjektov ovplyvnila.

Protisúťažné konanie tak malo dopad na väčšinu trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu. 7. Napriek posúdeniu závažnosti konania ako významnej/veľmi závažnej, žalovaný uložil pokutu za závažnosť vo výške 1 % z relevantného obratu, čo je na dolnej hranici zákonného

8. K zisku z protiprávneho konania (v prípade žalobkyne 6.368,- €) žalovaný uviedol, že pokuta musí takýto zisk prevýšiť. V predmetnej veci podľa žalovaného nemožno zisk stotožňovať iba so ziskom z manipulačného poplatku, keďže ziskom bolo najmä obmedzenie vzájomnej súťaže. Samotná krátkosť trvania kartelu nebola podstatná, keďže takéto obmedzenie súťaže s ohľadom na svoj potenciál, by v prípade úspešnej realizácie kartelu prinieslo elimináciu rizika zo súťaže - zabránilo by preskupovaniu zákazníkov v prípade nepriameho zvýšenia ceny. Limitovanie dopadov kartelu obmedzili v predmetnej veci reakcie zákazníkov a zásah žalovaného, nie uvedomelosť členov kartelu. Účastníci kartelu nepreukázali, že by kartel zanikol len z dôvodu, že nechceli pokračovať v koordinácii trhu. 9. Žalovaný považoval za správne aplikovať rovnaké percento závažnosti na všetkých účastníkov kartelu (s výnimkou spoločnosti SWS Distribution, a.s.), keďže v miere účasti jednotlivých účastníkov kartelu okolnosti, ktoré by diferencovali ich podiel na protiprávnom konaní, neidentifikoval. Aj samotná realizácia dohody vyžadovala účasť všetkých účastníkov kartelu, k čomu, s výnimkou SWS Distribution, a.s., došlo.

V dôsledku dĺžky konania môže dôjsť len k zvýšeniu základnej sadzby pokuty. Hoci kartel trval krátko, bol súčasne aj zavedený do praxe. Právna úprava umožňuje pritom žalovanému sankcionovať aj kartely, ktoré do praxe zavedené ešte (z dôvodu zásahu žalovaného) neboli.

14. Pokiaľ žalobkyňa namietala likvidačný charakter pokuty, žalovaný uviedol, že žalobkyňa na základe predložených podkladov predstavuje štandardne hospodáriacu a fungujúcu spoločnosť na trhu. Žalovanému nebol predložený taký dôkaz, že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jej ekonomickú životaschopnosť a spôsobilo stratu hodnoty jej aktív. Nebolo ani preukázané, že by uloženie pokuty malo viesť k odchodu žalobkyne z trhu. Nízka ziskovosť za ostatné obdobie ani závislosť financovania na externých zdrojoch nie je dostatočným dôvodom pre uplatnenie argumentu neschopnosti úhrady pokuty.

15. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu a žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne pokutu uloženú správcom dane moderovať tak, že dôjde k upusteniu od nej. 16. Žalobkyňa v správnej žalobe brojila jednak proti výroku, ktorým bola uznaná za vinnú z protisúťažného konania, ako aj proti výroku o pokute a jej výške. Uloženú pokutu považovala žalobkyňa za neprimeranú a prístup žalovaného za formalistický. Podľa jej názoru mal byť relevantný obrat, ako veličina pre výpočet pokuty, určovaný podľa predajov, na ktoré sa vzťahoval manipulačný poplatok (v prípade žalobkyne 2.677.782,26 €), a to v záujme zohľadnenia materiálnej nebezpečnosti praktiky. Nemali byť brané do úvahy predaje, ktoré neboli zaťažené manipulačnými poplatkami v relevantnom období.

tovarov. Z obratu mali byť odpočítané aj vnútropodnikové obraty a obraty medzi účastníkmi správneho konania, kde manipulačný poplatok nikdy určovaný nebol. 17. Žalobkyňa namietala tiež posúdenie miery závažnosti (podľa jej názoru nešlo o ťažký cenový kartel, manipulačný poplatok je štandardom na trhu pri elektronických objednávkach a má za účel zefektívniť proces objednávania tovaru, znížiť logistické náklady a pod., účelom manipulačného poplatku nie je zbohatnutie; nešlo ani o cieľový kartel), keď usúdila, že miera závažnosti mala byť určená podstatne nižšie ako 1 % obratu. Žalovaný tiež v prospech žalobkyne nezohľadnil krátku dĺžku trvania kartelu (v prospech oproti dlhšie trvajúcim kartelom), ešte kratšiu participáciu žalobkyne na protisúťažnej dohode (kratšia ako u iných účastníkov). Tieto mali byť podľa názoru žalobkyne zohľadnené tak, že bude relevantný obrat prepočítaný koeficientom maximálne 1/6. Rovnako mal žalovaný zohľadniť ako poľahčujúce okolnosti (i) pasívne konanie žalobkyne v porovnaní s ostatnými účastníkmi kartelu, (ii) ukončenie účtovania manipulačného poplatku po intervencii žalovaného, (iii) čiastočné

18. Správny súd rozsudkom č. k. 1 S 139/2015-197 zo dňa 20. októbra 2016 zmenil II. výrok prvostupňového rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného tak, že uložil žalobkyni pokutu vo výške 58.264,10 €, pričom žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania.

20. Správny súd v ďalšom konaní rozsudkom č. k. 1 S 45/2019-502 zo dňa 3. februára 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zmenil II. výrok prvostupňového rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného tak, že uložil žalobkyni pokutu vo výške 291.320,- € a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

22. Správny súd dal do pozornosti, že aplikovateľná právna úprava umožňuje žalovanému v predmetnom prípade uložiť sankciu do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. Žalovaný pritom podľa správneho súdu zohľadnil jednotlivé okolnosti prípadu a uložil pokutu, ktorá predstavovala 1 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, teda v dolnej hranici zákonom určeného

24. Keďže v predmetnej veci nedošlo k splneniu podmienok pre uplatnenie programu zhovievavosti, správny súd pristúpil k zmene určenia výšky pokuty, ktorú nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50 % z pokuty uloženej žalovaným. Uplatniac predmetnú hranicu moderoval správny súd sankciu na sumu 291.320,- € (50 % pôvodnej sankcie), keďže takúto sankciu považoval s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú. Žalobkyňa podľa správneho súdu nepreukázala likvidačný charakter uloženej pokuty.

25. Proti napadnutému rozsudku podali kasačnú sťažnosť žalovaný aj žalobkyňa. 26. Žalovaný v podstatnom namietal, že judikát R 49/2018 bol na vec aplikovaný nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ASBIS SK spol. s r.o. síce judikoval možnosť zníženia pokuty moderáciou najviac do 50 % z pôvodne uloženej pokuty, spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. však bola v odlišnej situácii a zároveň jej bola uložená podstatne vyššia sankcia. Žalovaný zopakoval svoje východiská v rámci ukladania sankcie žalobkyni a zdôraznil, že správny súd pristúpil k moderácií sankcie automaticky, bez náležitého odôvodnenia. Neodôvodnil ani výšku uloženej pokuty či okolnosti, na ktoré prihliadal.

28. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti tiež namietal rozpor medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku v časti akcesorického výroku o trovách konania, keď II. výrokom správny súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania, avšak v rámci odôvodnenia uvádza, že tento nárok nepriznal (bod 142 napadnutého rozsudku). Žalovaný tiež uvádza, že na verejnom vyhlásení rozsudku, na ktorom bol prítomný poverený zástupca žalovaného, bol výrok vyhlásený tak, že sa žalobkyni nárok na náhradu trov konania

29. Na záver kasačnej sťažnosti žalovaný požiadal o nariadenie pojednávania v tejto veci, keďže ju považuje za vec, v ktorej sa rieši zásadná právna otázka o spôsobe ukladania pokút a na nariadení pojednávania je daný aj verejný záujem. 30. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti naopak namietala, že správny súd s odkazom na judikát R 49/2018 znížil uloženú pokutu len o 50 %. Namieta, že v predmetnej veci jej sankcia bola najskôr správnym súdom znížená, teraz jej je opätovne zvýšená. Pritom prvotne znížená sankcia bola podľa jej názoru postačujúca.

32. Podľa názoru žalobkyne je žalovaný ako orgán verejnej správy povinný uložiť len takú pokutu, ktorá je primeraná s ohľadom na okolnosti uvedené v § 38 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Pri svojom rozhodovaní je pritom limitovaný len hornou hranicou sankcie 10 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie (§ 38 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Žalovaný teda nemá limit pre spodnú hranicu ukladaného trestu -

33. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne rozsiahlo popisoval svoje kritériá a prístup k ukladaniu pokút, svoju rozhodovaciu činnosť ako aj stav jednotlivých konaní vo veciach aktérov predmetného kartelu. K podstate argumentácie žalobkyne sa pridržiaval a akcentoval správnosť judikátu R 49/2018, ktorý bol vydaný až po odlišnom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžhk 1/2016 zo dňa 26. októbra 2017. Žalovaný akcentoval účel programu zhovievavosti a jeho význam pre odhaľovanie kartelov. Ak by žalobkyňa spolupracovala, tak žalovaný by jej mohol znížiť sankciu o maximálne 50 % (teda najčastejšie o menej %).

IV. Posúdenie kasačného súdu

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačné sťažnosti sťažovateľov boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná z dôvodu identifikovaných vád zmätočnosti napadnutého rozsudku. 36. Kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že posúdenie otázok právnych vád napadnutého rozsudku správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP) je subsidiárne a nasleduje až vtedy, ak kasačný súd nezistí existenciu vád zmätočnosti (§ 440 ods. 1 písm. a/ až f/ SSP), ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku bez ďalšieho. Kasačný súd osobitne zdôrazňuje, že nemôže preskúmať správnosť právneho posúdenia správneho súdu v prípade, ak toto právne posúdenie v napadnutom rozsudku nie je vôbec obsiahnuté, resp. nie je riadne vyargumentované, odôvodnené. Aplikujúc tieto východiská sa preto kasačný súd v predmetnej veci zaoberal prioritne žalovaným namietanými vadami zmätočnosti napadnutého rozsudku - (i) absenciou výroku o čiastočnom zamietnutí správnej žaloby a (ii) nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti uplatnenia sankčnej moderácie.

IV. 1. K námietke absencie výroku o čiastočnom zamietnutí správnej žaloby

38. Kasačný súd v tomto smere zistil, že žalovaný I. výrokom prvostupňového rozhodnutia v spojení so žalovaným rozhodnutím uznal žalobkyňu za vinnú z protisúťažného konania a II.d výrokom jej uložil sankciu (bod 1 tohto rozsudku). Žalobkyňa pred správnym súdom vzniesla žalobnú argumentáciu, ktorou namietala tak nezákonnosť I. ako aj II.d výroku rozhodnutí žalovaného a eventuálne navrhovala správnemu súdu, aby voči výroku II.d prvostupňového rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného uplatnil sankčnú moderáciu (body 15 až 17 tohto rozsudku). Správny súd napadnutým rozsudkom aplikoval v predmetnej veci sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP, zrušil II.d výrok prvostupňového rozhodnutia v spojení so žalovaným rozhodnutím a uložil žalobkyni novú sankciu. Nerozhodol však vo výroku napadnutého rozsudku o námietkach žalobkyne proti spochybnenému výroku o vine, hoci tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku posúdil ako nerelevantné (bod 20 tohto rozsudku).

Moderačný návrh môže byť pritom daný buď samostatne alebo aj eventuálne s primárnym kasačným návrhom. Eventuálny moderačný žalobný návrh teda žalobca dáva pre prípad, že by neuspel s primárnym žalobným návrhom na zrušenie rozhodnutia. Ak žalobca podá moderačný eventuálny petit, kasačné rozhodnutie správneho súdu bude mať za následok plný úspech vo veci a moderačné rozhodnutie čiastočný úspech s možnosťou žalobcu podať kasačnú sťažnosť aj voči výroku správneho súdu o zamietnutí primárneho kasačného žalobného návrhu. (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.: Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017, komentár k § 177). Z uvedeného vyplýva, že ak krajský súd vyhovie eventuálnemu moderačnému petitu a vydá moderačné rozhodnutie, stále musí vydať aj výrok o zamietnutí primárneho kasačného žalobného návrhu, aby umožnil žalobcovi kasačný prieskum voči výroku, ktorým súd jeho primárny žalobný návrh na zrušenie rozhodnutia zamietol.

výrok

o zamietnutí hlavného kasačného návrhu. Žalobca teda ani sformulovaním moderačného eventuálneho petitu č. 2, ktorým súd žiadal o aplikáciu sankčnej moderácie a zníženie pokuty, nemohol zúžiť predmet konania tak, že krajskému súdu stačilo rozhodnúť len o výroku o pokute a nie aj o ostatných častiach predmetu konania.

43. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku síce výrokmi správnych orgánov o vine zaoberal, ale vo výroku opomenul o týchto rozhodnúť a žalobu v tejto časti ani nezamietol ani výroky o vine nezrušil. Je síce pravda, že súd nie je povinný uvádzať výroky v presnom znení žalobných návrhov a práve odôvodnenie poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ako tvrdí žalovaný. Súd je však povinný rozhodnúť o celom predmete konania výrokom, lebo len proti výroku môže smerovať opravný prostriedok, ktorým je kasačná sťažnosť. 44.

Vo všeobecnosti platí, že až keď subjekt poruší pravidlo správania sa obsiahnuté v hypotéze právnej normy, nastupuje sankcia. Administratívna zodpovednosť má preto sekundárnu akcesorickú povahu a nastupuje až po tom, čo subjekt poruší primárnu právnu povinnosť. Možno preto skonštatovať, že

jednoznačne vyplývalo, že žalobca napádal primárne výroky o vine, keď tvrdil, že správne orgány nepreukázali, že žalobca sa dopustil protisúťažného konania. Tým, že krajský súd o tomto základnom žalobnom návrhu nerozhodol vo výroku napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine v rozhodnutiach správnych orgánov ani nezrušil ani žalobu v tejto časti nezamietol, znemožnil tým žalobcovi i následný kasačný prieskum, čo vo svojich dôsledkoch vedie k odmietnutiu spravodlivosti.

Tým, že krajský súd vo výroku rozsudku nerozhodol o časti predmetu konania týkajúceho sa výroku o vine a výroku o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní, nepostupoval v súlade so zákonom a odňal žalobcovi právo podať proti takýmto výrokom kasačnú sťažnosť, keďže kasačná sťažnosť môže smerovať len proti výroku a nie odôvodneniu rozhodnutia

40. S vyššie uvedenými úvahami sa kasačný súd aj v tejto veci stotožňuje a na tieto odkazuje podľa § 464 ods. 1 SSP. Aj v tejto veci preto správny súd tým, že v napadnutom rozsudku vo výroku nerozhodol o celom predmete konania (rozhodol len v časti týkajúcej sa navrhovanej sankčnej moderácie - teda vo vzťahu k výroku o treste/sankcii, nerozhodol však vo výroku o námietkach žalobkyne proti výroku o vine), zasiahol do procesných práv účastníkov správneho súdneho konania a znemožnil im brániť sa proti jeho meritórnym záverom podaním kasačnej sťažnosti, čím došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces a k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

IV. 2. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku

však súd povinný riadne odôvodniť všetky skutočnosti podstatné pre jeho rozhodnutie a dať odpoveď na všetky podstatné námietky účastníkov konania. Exces v tomto smere je kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 42. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku pri zodpovedaní otázok - (i) prečo správny súd pristúpil k sankčnej moderácií v predmetnej veci (splnenie podmienok sankčnej moderácie) a (ii) prečo pri moderácií zvolil konkrétnu výšku moderácie.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1019). Správny súd má v dôsledku uplatnenia § 198 ods. 1 SSP kompetenciu zasiahnuť do úvahy správneho orgánu ohľadom uloženej sankcie (i keď bola uložená v zákonnom rozpätí) a korigovať jej výšku (KŰHN, Z.; KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář.

45. Podmienka vykonaného dokazovania je pritom naplnená aj vtedy, ak správny súd vykoná dokazovanie už raz uskutočnené správnym orgánom v relevantnej časti, resp. vykoná dokazovanie administratívnym spisom, avšak dôjde k záveru o neprimeranosti uloženej sankcie k povahe skutku alebo k záveru o likvidačnom charaktere uloženej sankcie (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 25/2020 zo dňa 25. augusta 2022, bod 35).

Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1021, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11. decembra 2019, publikované v ZNaUÚS pod č. 63/2019; obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 2. júna 2011, publikované ako R 90/2012).

48. Pri posudzovaní neprimeranosti sankcie a následne pri určení novej sankcie pritom správny súd aplikujúci sankčnú moderáciu musí zohľadniť nielen okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne, ale aj v jej neprospech (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 25/2020 zo dňa 25. augusta 2022, bod 50).

§ 38 ods. 1 a 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 30. júna 2014. 50. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, v zhode so žalovaným, že v napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie správneho súdu vo vzťahu k otázke, prečo tento považoval žalovaným uloženú sankciu (s prihliadnutím na § 38 ods. 1 a 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 30. júna 2014) za

52. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd uznáva argumentáciu sťažovateľa - žalovaného v tom, že správny súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím sa dopustil vady podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pričom táto vada je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, a súčasne bráni kasačnému súdu v preskúmaní právnych otázok, ktoré nastolila žalobkyňa (maximálna 50 % limitácia sankčnej moderácie vo veciach protisúťažného konania). 53.

54. Na záver tiež dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu, že v predmetnej veci bola žaloba žalobkyne podaná už dňa 5. júna 2015. Celková dĺžka konania (správneho súdneho konania ako aj kasačných konaní) tak k dnešnému dňu predstavuje viac ako 9 rokov, pričom kasačný súd opäť ruší rozhodnutie správneho súdu pre jeho nepreskúmateľnosť.

V. Záver

55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že správny súd v napadnutom rozsudku nerozhodol o celom predmetne konania, čo predstavuje porušenie procesných práv účastníkov konania v miere zasahujúcej do práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a napadnutý rozsudok správneho súdu je zároveň nedostatočne odôvodnený v intenzite zasahujúcej do práva účastníkov na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý

rozsudok

správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. Keďže kasačná sťažnosť žalovaného bola z hľadiska namietaných prednostných procesných vád úspešná a viedla bez ďalšieho k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie, kasačný súd sa nemohol zaoberať argumentáciou vznesenou žalobkyňou v jej kasačnej sťažnosti. Táto bude mať priestor v prípadnom ďalšom konaní s ohľadom na zvolený procesný postup správneho súdu. 56. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v tomto rozsudku. Opätovne zváži podmienky pre uplatnenie sankčnej moderácie v predmetnej veci, ich prípadné splnenie riadne odôvodní a odôvodní aj prípadnú výšku moderovanej sankcie, vysporiada sa tiež s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nemožnosti aplikácie judikátu R 49/2018. Pokiaľ správny súd opätovne dospeje k záveru, že námietky žalobkyne proti výroku týkajúcemu sa jej uznania za vinnú z protisúťažného konania sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietne aj do osobitného výroku nového rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 57. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.