8Shk/2/2025

1. Dňa 14. marca 2017 postupom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOHS“) požiadal žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo“) o poskytnutie údajov o IP adresách žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o., ako subjektov, ktoré sa prostredníctvom elektronického trhoviska zúčastnili na verejnom obstarávaní, nakoľko bolo žalovaným identifikované identické správanie určitých podnikateľov, ktoré vyvolávalo podozrenie na možnú koordináciu správania. Ministerstvo tieto údaje dňa 27. marca 2017 žalovanému poskytlo na DVD nosiči (ďalej ako „DVD 1“). 2. Dňa 6. júna 2017 bolo začaté súťažno-správne konanie č. 009/OKT/2017. Možné protisúťažné konanie žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o. spočívalo v koordinácii postupu pri obchodovaní podlimitných zákaziek realizovaných s využitím Elektronického trhoviska v súvislosti s dodaním nábytku a zariadenia interiéru, vrátane zdravotníckeho vybavenia, farmaceutického materiálu a predmetov osobnej starostlivosti a v súvislosti s dodaním odevov, textilných výrobkov, obuvi, brašnárskych výrobkov a príslušenstva, vrátane služieb dopravného. 3. Dňa 21. júna 2017 žalovaný požiadal ministerstvo o doplnenie informácií, na čo reagovalo ministerstvo dňa 3. júla 2017 tak, že poskytlo žalovanému žiadané údaje na CD nosiči (ďalej ako „CD 2“). Získanie údajov na predmetných DVD a CD nosičoch bolo kvalifikované ako prvotný zásah (ďalej v texte aj ako „prvotný zásah“ alebo „zásah 1“). Dňa 4. marca 2019 požiadal žalovaný providerov telekomunikačných sietí - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s., ANTIK Telecom, s.r.o., UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. o poskytnutie informácií postupom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako „ZEK“). V podstate žiadal o to, aby boli IP adresy získané z DVD1 a z CD2 stotožnené s fyzickými alebo právnickými osobami, ktorým boli pridelené; uvedené konanie bolo kvalifikované ako druhotný zásah (ďalej v texte aj ako „druhotný zásah“ alebo „zásah 2“). Z doručených odpovedí vyplýva, že konkrétne osoby vedela stotožniť s IP adresami len spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Ostatné spoločnosti uviedli, že takéto údaje neuchovávajú alebo už nemajú k dispozícii.

4. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 27. marca 2019, sa žalobcovia domáhali ochrany pred iným zásahom vykonaným žalovaným v podobe nezákonného získania informácií a podkladov (DVD1 a z CD2) tvoriacich telekomunikačné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZEK a v následnom vyhodnocovaní, preskúmavaní a šírení nezákonne získaných informácií, dôkazov a podkladov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, pričom súčasne mali žalobcovia za to, že hrozí opakovanie takto vymedzeného iného zásahu.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) toto uznesenie uznesením sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 6. Najvyšší správny súd konštatoval, že rozhodujúcim pre posúdenie včasnosti žaloby je, akým spôsobom plynie lehota ustanovená v § 256 SSP, pričom kasačný súd sa zameral na otázku, či charakter námietky vznesenej proti inému zásahu má vplyv na plynutie tejto lehoty. Vychádzajúc z nedeliteľnosti oboch namietaných zásahov (tak prvotného ako aj druhotného), konštatujúc ich jednotu, Najvyšší správny súd musel najprv odpovedať na otázku, či charakter zásahu z hľadiska jeho trvania v čase (či trval po uplynutí lehoty na jej podanie alebo nie) má vplyv na beh lehoty na podanie žaloby na ochranu proti nemu podľa § 256 SSP.

jej uplynutí. Dodal však, že toto zbierkové rozhodnutie neriešilo obdobnú situáciu v porovnaní so súdenou vecou, v ktorej v rámci trvania zásahu došlo k zmene jeho kvality, respektíve k zmene jeho prejavov. S ohľadom na osobitosti prejednávanej veci preto doplnil, že v súvislosti s posúdením včasnosti žaloby vo vzťahu k druhotnému zásahu, ktorý nepredstavuje samostatný zásah, ale nový prejav už trvajúceho iného zásahu, prihliadol na zásadnú skutočnosť a to, že takýto zásah vzhľadom na jeho povahu (zmena prejavu zásahu) nemôže uniknúť súdnej kontrole len z dôvodu, že by lehota na podanie žaloby uplynula dávno predtým, než tento samotný prejav nastal, teda ešte v roku 2017, kedy iný zásah ako taký započal. Žalobcovia by nemali žiadnu možnosť brojiť proti druhotnému zásahu a preto kasačný súd uzavrel, že dotknutý subjekt musí mať vždy možnosť sa v rámci proporcionálnych medzí brániť proti ním tvrdenému protiprávnemu stavu. Charakter zásahu z hľadiska jeho trvania v čase podania žaloby teda síce nemá vplyv na beh lehoty na podanie takejto žaloby, avšak samotný charakter námietok proti trvajúcemu inému zásahu vplyv na beh lehoty mať môže.

prejednať. 7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Bratislave, napadnutým uznesením

informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11. marca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 6. marca 2019.

OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019 a v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11. marca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 6. marca 2019, a súčasne správny súd prikázal žalovanému, aby zničil všetky a akékoľvek kópie dokumentov, podkladov, listín a informácií zaznamenaných v listinnej podobe a/alebo v elektronickej podobe a/alebo v podobe ich zaznamenania na CD nosiči, či DVD nosiči, či na USB kľúči, či na akomkoľvek inom externom nosiči dát, obsahujúce telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté v (i) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (ii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/ OKT-1072/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 04. marca 2019, (iii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1073/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (iv) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1074/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4.marca 2019 a v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11. marca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 6. marca 2019, a to v lehote do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom uložil správny súd žalovanému povinnosť do 30 dní od splnenia zákazu uloženého v prvom výroku, ako aj od splnenia povinnosti obnoviť stav pred zásahom uloženej v druhom výroku, doručiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu uložený v prvom výroku a že splnil povinnosť obnoviť stav pred zásahom uloženú v druhom výroku. 8. V napadnutom uznesení správny súd považoval za potrebné najprv ustáliť, čo predstavuje predmet prieskumu ku dňu rozhodovania a konštatoval, že rozšírením pôvodne podanej žaloby po zákonom ustanovenej lehote a doručením čiastočného späťvzatia týkajúceho sa iba bodu I. žalobného návrhu, bol rozsah predmetu prieskumu ustálený tak, že žalobcovia sa domáhali vydania uznesenia, ktorým správny súd

9. Správny súd dodal, že už nemohol posudzovať prípadnú nezákonnosť prvotného prejavu iného zásahu v podobe vyžiadania a poskytnutia údajov, ktoré majú tvoriť telekomunikačné tajomstvo, zo strany ministerstva, pretože na námietky vzťahujúce sa naň nemohol prihliadať (a to napriek tomu, že tvorili argumentačné jadro vyjadrení tak žalobcov, ako aj žalovaného). Správny súd tak ustálil ako predmet prieskumu iba druhotný prejav namietaného iného zásahu spočívajúci v konaní žalovaného, ktorý odvolávajúc sa na postup podľa § 22 ods. 2 ZOHS, žiadal od providerov telekomunikačných sietí a služieb, ktoré vystupujú v postavení podniku podľa § 5 od. 1 ZEK, oznámenie údajov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, a to v záujme stotožnenia IP adries získaných od ministerstva s konkrétnymi subjektami.

rozhodnutia. Ani pokiaľ by bolo konštatované, že údaje boli získané v rozpore so zákonom, by žalobcovia nemali žiadnu istotu, že budú tieto údaje skutočne v celom rozsahu a v konkrétne určenej lehote zničené. 11. Podľa správneho súdu, už iba snaha o získanie takých informácií, na ktoré žalovaný nemá oprávnenie, môže naplniť definičné znaky iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/ 2016-13 z 11. októbra 2016, v ktorej veci sa však nejednalo o informácie, ktoré podliehali režimu ochrany podľa osobitných predpisov, t. j. neboli predmetom tajomstva a v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky odobril postup, v zmysle ktorého bude zákonnosť takýchto podkladov posudzovaná v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania s tým výsledkom, že eventuálne nebudú môcť byť ako podklad rozhodnutia použité.

13. Následne správny súd konštatoval, že ustanovenie § 22 ods. 2 ZOHS má povahu tzv. lex generalis, vo vzťahu ku ktorému je potrebné skúmať, či niektoré informácie nepodliehajú režimu ochrany niektorého osobitného právneho predpisu ako lex specialis, a teda žalovaného z takéhoto poskytovania a oboznamovania sa s nimi vylučujú. Paragraf 22 ods. 2 ZOHS za bodkočiarkou vyslovene zdôrazňuje, že v prípade vyžadovania informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, je potrebné postupovať podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/ 2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov); podľa správneho súdu by povinnosť žalovaného riadiť sa režimom zákona o ochrane utajovaných skutočností existovala aj bez takejto výslovnej úpravy a rovnako to platí aj v prípade iných osobitných zákonov ako lex specialis, ktorými je žalovaný povinný sa riadiť.

15. Správny súd sa následne zaoberal otázkou, či je IP adresa údajom, ktorý spadá do režimu telekomunikačného tajomstva a uviedol, že je potrebné sa na tento údaj nepozerať izolovane - či je IP adresa telekomunikačným tajomstvom, ovplyvňuje predovšetkým skutočnosť, či je IP adresa zaznamenaná a uchovávaná spolu s ďalšími údajmi ako prevádzkový údaj a či ich zaznamenáva a uchováva podnik. Jedine podnik, ktorý prevádzkuje verejné siete a služby, totiž disponuje úplným rozsahom údajov o užívateľoch svojich elektronických komunikačných sietí, na základe ktorých ich možno individuálne identifikovať a práve takáto individuálna identifikácia je chránená. Podľa správneho súdu nie je podstatné, či sa subjekt dožaduje oznámenia alebo sprístupnenia iba niektorého z údajov, ktoré podnik uchováva ako telekomunikačné tajomstvo alebo všetkých; vždy bude platiť, že podnik je povinný uchovávať taxatívne vymedzené údaje o užívateľoch sietí v rámci prenosu informácií a tieto informácie, ktoré uchováva, sú predmetom telekomunikačného tajomstva a v prípade dopytu je povinný dodržiavať režim podľa § 63 ZEK.

17. Podľa správneho súdu ani ustanovenie § 40 a nasl. ZOHS, nerieši spôsob, akým môžu byť žalovanému údaje (napr. aj údaje predstavujúce telekomunikačné tajomstvo) poskytnuté alebo sprístupnené, ale rieši iba ich následnú ochranu pred neoprávneným vyzradením tretím subjektom; žalovaný mohol údaje predstavujúce telekomunikačné tajomstvo získať aj v súlade so ZEK a takto získané telekomunikačné tajomstvo je povinný chrániť.

postupom

21. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ požiadal o nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko ide o zásadnú právnu otázku, týkajúcu sa postupov úradu v rámci dokazovania v správnom konaní. Ústne pojednávanie by prispelo k objasneniu veci a odôvodňuje to podľa sťažovateľa aj verejný záujem.

23. Sťažovateľ trval na názore, že IP adresa vo forme, akou disponuje, nie je telekomunikačným tajomstvom podľa ZEK. Uvedené odôvodňoval nasledovne: (i) sťažovateľ požadoval predmetné informácie od MV SR, ktoré je správcom EKS a nie podnikom, (ii) MV SR disponuje IP adresami súťažiteľov, tieto chráni v režime osobných údajov a v rámci tohto režimu ich aj poskytlo sťažovateľovi, (iii) § 63 ZEK treba vykladať tak, že IP adresa je telekomunikačným tajomstvom výlučne v čase prenosu informácií v sieti a povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia sa vzťahujú na podniky zapísané v Zozname podnikov - takýto výklad poskytlo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré je gestorom ZEK (list zo 14. marca 2019), pričom sťažovateľ poukázal aj na § 2 a § 5 písm. k) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

24. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu o prípustnosti zásahovej žaloby a namietal, že nemožno na zásah v preskúmavanom prípade nazerať ako na niekoľko samostatných zásahov, v rámci ktorého je lehota pozastavená a je možné podať správnu žalobu kedykoľvek, a to vo vzťahu k úkonom, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej v

Zásahová žaloba má podľa sťažovateľa predstavovať akýsi urgentný krok zo strany súdu a naopak zničenia podkladov je možné sa domáhať následne - argumentácia správneho súdu tak bola podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnená s ohľadom na zmienenú rozhodovaciu prax

ZOHS. Oprávnenie sťažovateľa vyžadovať akékoľvek informácie potrebné pre jeho činnosť vychádza z čl. 18 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“), ktorý je premietnutý práve v § 22 ods. 2 ZOHS. Širšie nastavenie oprávnení vyplýva z osobitného charakteru súťažného práva, pričom nie je ničím výnimočným ani v iných právnych poriadkoch.

informácií. Sťažovateľ upozornil, že obmedzenie právomocí úradu, pokiaľ ide o možnosť vyžadovať si informácie, môže zasiahnuť aj do účinného uplatňovania čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo je z dôvodu efektívneho a jednotného uplatňovania európskeho súťažného práva neprípustné. Rozdielny výklad, pokiaľ ide o rozsah právomocí sťažovateľa, je tak v rozpore s európskym právom a môže ním dôjsť aj k limitovaniu právomocí iných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže.

27. Sťažovateľ namietal aj znenie výroku I. a II. napadnutého uznesenia ako formulované nesprávne, nelogicky, nesúladne s odôvodnením a tiež ich nevykonateľnosť . Správny súd považoval za problematické a požadoval zničenie žiadostí zasielaných providerom, v ktorých však sťažovateľ uvádzal len tie informácie, ktoré získal z verejne dostupných informácií alebo od subjektu, ktorý tieto informácie chránil ako osobné údaje a tiež všetkých odpovedí, ktoré boli sťažovateľovi doručené, pričom však k stotožneniu IP adries nedošlo.

28. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ podal v súlade s § 447 ods. 1 SSP aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti. Uznesením sp. zn. 8Shk/2/2025 z 29. mája 2025 priznal Najvyšší správny sú Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) kasačnej sťažnosti žalovaného odkladný účinok. 29. Žalobcovia 2/ - 5/ ku kasačnej sťažnosti zaslali vyjadrenie zo 6. marca 2025.

rozpor v tvrdeniach sťažovateľa, keď na jednej strane tvrdil, že informácie, ktoré získal nie sú telekomunikačným tajomstvom, avšak následne už charakter telekomunikačného tajomstva pripúšťa v rozsahu výlučne v čase prenosu informácií. Podľa žalobcov 2/ - 5/ sú IP adresy, ktoré vznikli pri využití Elektronického trhoviska, ktoré spravuje MV SR, prevádzkovým údajom, a/alebo lokalizačným údajom, ktoré sú chránené telekomunikačným tajomstvom v zmysle § 63 ods. 1 ZEK, a to aj po ukončení prenosu. 30. Ďalej rozporovali tvrdenie sťažovateľa, že MV SR disponuje predmetnými IP adresami, pretože je stranou komunikácie. Uviedli, že v rámci EKS prebieha komunikácia medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom, prípade záujemcom, ktorý sa o zákazku uchádza, pričom MV SR spravuje EKS a nie je stranou komunikácie až do okamihu, kedy nie je priamo určeným adresátom v rámci komunikácie (napr. ak vystupuje MV SR ako verejný obstarávateľ). Podľa žalobcov 2/ - 5/ je IP adresa online identifikátorom, ktorý v spojení s ďalšími charakteristikami alebo znakmi môže tvoriť fyzickú identitu osôb

31. Podľa žalobcov 2/ - 5/ je právna úprava sprístupňovania telekomunikačného tajomstva striktná a telekomunikačné tajomstvo môže byť sprístupnené iba úzkemu okruhu taxatívne vymedzených subjektov, pričom sťažovateľ takýmto subjektom nie je.

32. K námietke nesprávne formulovaného výroku napadnutého uznesenia žalobcovia 2/ - 5/ uviedli, že sťažovateľ úmyselne izoloval jednotlivé povinnosti, ktoré mu boli uložené, aby vytvoril dojem vnútornej rozpornosti. Informácie a údaje, ktoré získal od MV a od jednotlivých providerov, sú telekomunikačným tajomstvom, pričom v rámci dispozičnej sféry sťažovateľa je možné tieto údaje a informácie spolu prepojiť a takto prepojené jednotlivé informácie a údaje nadobúdajú kvalitu, ktorou síce nemusia disponovať pôvodné údaje a informácie, avšak po ich vzájomnom prepojení už túto vyššiu kvalitu majú; v dôsledku toho uchovávanie a nakladanie s týmito údajmi neoprávnene zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov. 33. Žalobca 1/ ku kasačnej sťažnosti zaslal vyjadrenie z 31. marca 2025.

Namietal, že spôsob, akým ZEK vykladá Ministerstvo dopravy a výstavby SR, je právne irelevantný, nakoľko nie je oprávneným subjektom na podanie autentického výkladu ZEK a ZEK nikde nešpecifikuje, že predmetom telekomunikačného tajomstva sú vymedzené údaje len v čase

V predmetnom prípade nejde ani o rozpor vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európske únie - slovenská právna úprava nevylučuje úpravu práva Európskej únie, ale ju dopĺňa a poskytuje dodatočnú (zvýšenú) ochranu. 34. Žalobcovia 2/ - 5/ zaslali k vyjadreniu žalobcu 1/ vyjadrenie z 11. apríla 2025, v ktorom sa plne stotožnili s vyjadrením žalobcu 1/ z 31. marca 2025.

providerom. Podľa sťažovateľa správny súd jasne vymedzil predmet konania viažuci sa až na moment zaslania žiadostí providerom, pričom informácie, ktoré dovtedy sťažovateľ získal (a ktoré sú v žiadostiach obsiahnuté) z verejne dostupných informácií a od subjektu, ktorý tieto informácie chráni ako osobné údaje, neposudzoval. Sťažovateľ ohľadne charakteru IP adries ako osobného údaju poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Scarlet proti SABAM, C-70/10 z 24. novembra 2011 a vo veci Patrick Breyer proti Bundesrepublik Deutschland, C-582/14 z 19. októbra 2016; podľa sťažovateľa má IP adresa charakter telekomunikačného tajomstva iba počas prenosu. Ďalej sťažovateľ uviedol, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že telekomunikačné tajomstvo uchováva len podnik v zmysle ZEK a MV SR podnikom v zmysle ZEK nie je; sťažovateľ tiež uviedol, že MV SR nezískalo IP adresy žalobcov od providerov ako podnikov v zmysle ZEK. Podľa sťažovateľa z odpovedí nevyplývajú informácie, ktoré by spadali pod vymedzenie telekomunikačného tajomstva podľa ZEK a ktoré by sa dotýkali žalobcov (pokiaľ ide o žalobcov, nebola stotožnená žiadna z IP adries).

žalobcov. Sťažovateľ zopakoval, že nie je zrejmé, akým spôsobom má dôjsť k náprave údajného porušenia práva žalobcov zničením už zaslaných žiadostí a odpovedí na ne, ktoré neobsahujú telekomunikačné tajomstvo, čo spôsobilo nezmyselnosť výroku napadnutého

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

37. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

39. Najvyšší správny súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (sp. zn. 5Shk 2/2022 z 30. marca 2023) v bode 44 pripustil, že aj procesný postup v rámci administratívneho konania môže byť spôsobilý zasiahnuť do základných práv a slobôd subjektov a teda môže výnimočne predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Súčasne ale Najvyšší správny súd dodal, že takáto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany a následne aj náležite odôvodnená. V práve posudzovanej veci je nesporné, že žalobcovia sa prostredníctvom zásahovej žaloby domáhali zničenia dokumentov, podkladov, listín, informácií, a to v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej alebo elektronickej) obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, za ktoré označili IP adresy, ktoré boli uvedené v (i) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/ OKT/2017 zo 4. marca 2019, (ii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1072/ 2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo 4. marca 2019, (iii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/

40. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o rozklade, preukázané, že žalobcovia v rozklade uplatňujú totožnú argumentáciu, ako v zásahovej žalobe, konkrétne, že s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. c) a d) ZEK predstavujú IP adresy žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o. prevádzkové údaje, ktoré sú telekomunikačným tajomstvom a sú teda chránené v režime § 63 ZEK. Preto namietali, že sťažovateľovi zo žiadneho zákona nevyplýva oprávnenie na oboznamovanie sa s takýmto údajom, a to ani z ustanovenia § 22 ods. 2 ZOHS, ktorá skutočnosť má za následok, že takto získané informácie nemôžu byť zákonnými dôkazmi, ktoré by mohli byť sťažovateľom v administratívnom konaní použité ako podklad rozhodnutia vo veci samej. Totožnú argumentáciu žalobcovia uplatnili aj v rámci zásahovej žaloby s tým, že sa naviac domáhali zničenia bližšie špecifikovaných listín uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, ktoré telekomunikačné tajomstvo mali obsahovať.

Napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 v bode 28 skonštatoval, že : „. . . Ani ústavný súd nespochybňuje možnosť využiť žalobu o ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy aj v prípadoch nezákonne vedenej inšpekcie protimonopolným úradom, avšak iba v tom štádiu konania, keď niet iného procesného prostriedku na dosiahnutie nápravy. Pokiaľ sťažovateľka žiada

42. V súvislosti so subsidiaritou zásahovej žaloby je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012 (publikované pod č. 98 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013), v ktorom sa uvádza : „Správne konania, vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia.“ K uvedenému rozhodnutiu kasačný súd len dodáva, že nie je relevantné, že toto bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže účel negatórnej zásahovej žaloby zostal aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku nezmenený. 43. Ďalej Najvyšší správny súd rovnako napríklad v bode 20 rozhodnutia sp. zn. 2Sžk 20/ 2019 z 26. januára 2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho

Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že ide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len sťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“ Kasačný súd k citovaným záverom len dodáva, že neidentifikoval v preskúmavanom prípade žiadne faktické zásahy žalovaného, ktoré by mohli uniknúť súdnemu prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby, ktorá je v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave.

45. Najvyšší správny súd tiež v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025 v bode 18 vyslovil, odkazujúc na uznesenie sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. marca 2025, že : „. . . .za iný zásah nie je možné bez ďalšieho považovať úkon, ktorý je v určitej forme a s určitým obsahom predvídaný procesným predpisom ako súčasť administratívneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, avšak pri jeho realizácii dôjde k nejakej formálnej chybe alebo nie je vykonaný podľa predstáv jeho adresáta, t. j. kontrolovaného daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako súčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický zásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú je neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich pochybení došlo.“

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1227, 1253). 47. S vyššie citovanou judikatúrou sa kasačný súd stotožňuje. Preto v takom prípade, ako je tu posudzovaný, keď sťažovateľ v žalobe proti inému zásahu primárne napáda zákonnosť vykonaných dôkazov v prebiehajúcom administratívnom konaní, žaloba proti inému zásahu nie je prípustným prostriedkom nápravy, keďže uvedenú nezákonnosť môže rovnako namietať v správnej žalobe proti konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

48. V práve posudzovanej veci žalobcami označený zásah 2 preukázateľne nastal už v priebehu administratívneho konania, takže sa jedná o procesný postup konajúceho orgánu verejnej správy a nie o tzv. faktický úkon, ktorý by mal byť podrobený prieskumu práve prostredníctvom zásahovej žaloby.

50. Žalobcovia v zásahovej žalobe odôvodňovali podanie zásahovej žaloby tým, že postup sťažovateľa zasiahol do ich práva na rešpektovanie listového tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, pod ktorými je nutné rozumieť nielen samotný obsah komunikácie, ale aj súvisiace prevádzkové, či lokalizačné údaje. Právo na rešpektovanie zachovania listového tajomstva, korešpondencie a tajomstva iných písomností, či záznamov zakotvujú aj Listina základných práv a slobôd (čl. 13), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8), ako aj Charta základných práv Európskej únie (čl. 7). Žalobcovia však neuviedli, ako konkrétne boli postupom sťažovateľa dotknutí na svojich subjektívnych právach, s výnimkou už namietanej nezákonnosti dôkazu, ktorá však bude posudzovaná v rámci všeobecnej správnej

51. Za účelom vyhodnotenia, či je v danom prípade namieste poskytnúť žalobcom ochranu aj prostredníctvom zásahovej žaloby, a to z dôvodu výnimočnosti samotného prípadu, sa kasačný súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu (so žiadosťami, ako aj s odpoveďami oslovených providerov telekomunikačných sietí), pričom mal preukázané, že s výnimkou spoločnosti Slovak Telecom, s.r.o., ktorá označila konkrétne dve právnické osoby, ktorým bola pridelená sťažovateľom konkretizovaná IP adresa s tým, že ani v jednom prípade neboli označení žalobcovia, zvyšní provideri telekomunikačných sietí ku špecifikovaným IP adresám žiadne bližšie údaje neposkytli, pričom kasačný súd nemal ani preukázané, že by IP adresy boli ďalej šírené a používané nad rámec administratívneho konania v tejto veci.

Nakoniec ani samotní žalobcovia nepreukázali, že by im v dôsledku nimi spochybnených úkonov vznikala taká zásadná faktická ujma, ktorá by vyžadovala vykonanie správneho súdneho prieskumu mimo rámca všeobecnej správnej žaloby. Práve s ohľadom na už uvedené, kasačný súd nevzhliadol výnimočnú potrebu poskytnúť žalobcom ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby, majúc za to, že sa v danom prípade jedná o procesný postup sťažovateľa, ktorého zákonnosť bude vyhodnocovaná na základe podanej všeobecnej správnej žaloby (konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/189/2021). Nejedná sa teda o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 47 predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023).

53. V súvislosti s vyššie uvedeným bodom kasačný súd dodáva, že prerušenie konania v práve posudzovanej veci neprichádza do úvahy, keďže, ako už kasačný súd uzavrel v bode 50 tohto uznesenia, nateraz sa o iný zásah nejedná (ide o procesný postup sťažovateľa v rámci administratívneho konania).

55. Rovnako z dôvodu, že k samotnému meritórnemu prejednaniu zásahovej žaloby nedošlo, kasačný súd nepovažoval za potrebné nariaďovať vo veci pojednávanie, o ktoré žiadal sťažovateľ.