8Snz/1/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201564.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/232/2022
- IČS
- 1022201564
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: O.. B. O. B., P..A.., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti č. 20026/2022/20-II zo dňa 31. augusta 2022, konajúc o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou proti sudkyni (predsedníčke senátu) Správneho súdu v Bratislave Mgr. Monike Hrašnovej, takto
rozhodol:
Sudkyne Správneho súdu v Bratislave Mgr. Monika Hrašnová, Mgr. Simona Kočišová, PhD. a JUDr. Barbora Vrbová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/232/2022.
Odôvodnenie
1. Podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky žalovaného č. 20026/2022/20-II zo dňa 31. augusta 2022 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) vo veci nesprístupnenia žalobkyňou požadovaných informácií. 2. Uznesením predsedu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/232/2022-30 zo dňa 14. decembra 2022 boli z rozhodovania veci vylúčené sudkyne Krajského súdu v Bratislave - žalobkyňa, JUDr. Marta Barková a JUDr. Renáta Janáková. 3. Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola vec sp. zn. 1S/232/2022 dňa 6. júna 2023 pridelená senátu 1S správneho súdu, ktorý je v tejto veci zložený z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudkýň Mgr. Simony Kočišovej, PhD. a JUDr. Barbory Vrbovej. 4. Dňa 19. marca 2026 doručila žalobkyňa správnemu súdu námietku zaujatosti voči Mgr. Monike Hrašnovej (ďalej ako „namietaná sudkyňa“) z dôvodu, že táto môže mať voči žalobkyni osobný pomer, ktorý zakladá jej vylúčenie z konania. Poukázala na to, že dňa 16. marca 2026 sa konalo rokovanie Kolégia pre senátnu agendu správneho súdu (ďalej len „kolégium“), ktorému namietaná sudkyňa predsedá. Žalobkyňa ako sudkyňa správneho súdu v bode rôzne predložila na prerokovanie tému prednostného rozhodnutia senátu správneho súdu vo veci, ktorá nebola staršia ako 1 rok od podania žaloby a nebol jej priznaný odkladný účinok. Takýchto vecí je pritom na správnom súde podľa žalobkyne viac. Namietaná sudkyňa mala v tejto súvislosti žalobkyňu obviniť, že zasahuje „do nezávislosti súdnej moci a vyvoláva neprípustný nátlak na výkon rozhodovacej činnosti.“
5. Tento výrok žalobkyňa vnímala ako prejav osobnej animozity namietanej sudkyne proti žalobkyni, ktorý nespĺňa zdanie jej nezaujatosti. Podľa názoru žalobkyne, keďže výrok bol prednesený na fóre sudcov senátnej agendy správneho súdu, mohol ovplyvniť mienku týchto sudcov na žalobkyňu a tiež ovplyvniť ich zdanie nezaujatosti. Podľa názoru žalobkyne namietaná sudkyňa konala verejne s nedostatkom rešpektu k žalobkyni a k téme ako takej. Zasadnutie kolégia správneho súdu považovala žalobkyňa za „karikatúru toho, ako by mala diskusia prebiehať“, a to aj v porovnaní so zasadnutiami kolégií Krajského súdu v Bratislave. Vedenie kolégia považovala žalobkyňa za nedôstojné a smerujúce k tomu, aby žalobkyňa opakovane uvádzala svoje argumenty a obhajovala otvorenie témy. Zápisnicu z kolégia žalobkyňa predložiť nemohla, keďže jej ku dňu podania námietky zaujatosti doručená nebola. Navyše mala namietaná sudkyňa uviesť, že niektoré časti budú „mimo záznam.“ 6. Žalobkyňa navrhla, aby bola v predmetnej veci pre zaujatosť vylúčená namietaná sudkyňa, ako aj všetci ostatní sudcovia senátnej agendy správneho súdu a vec bola prikázaná inému
správnemu súdu. 7. K vznesenej námietke sa vyjadrila aj namietaná sudkyňa. Uviedla, že sa k žalobkyňou popisovaným fragmentom o priebehu zasadnutia kolégia a k atakom na jej osobu nebude na tomto mieste vyjadrovať. Tvrdenie žalobkyne o jej negatívnej zaujatosti (tvrdenej animozite) voči žalobkyni namietaná sudkyňa poprela a kritiku žalobkyne na jej pôsobenie v rámci kolégia vnímala ako prejav jej názoru. S ohľadom na nedôveru žalobkyne voči nej vyjadrila súhlas s jej vylúčením z veci. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa je jej kolegyňou, s ktorou sa bežne stretáva na pracovnej báze, preto považuje za vhodné vlastné vylúčenie. A to s odkazom na požiadavku objektívneho zachovania zdania spravodlivosti a nestranného rozhodovania súdu vo vzťahu k účastníkom súdneho konania ako aj širokej verejnosti.
8. Predložené boli tiež vyjadrenia ďalších sudcov kolégia pre senátnu agendu správneho súdu, pričom všetci vyjadrujúci sa sudcovia vo vzťahu k veci nevideli subjektívne dôvody na ich vylúčenie, necítili sa byť priebehom kolégia ovplyvnení a vzťah so žalobkyňou označili ako pracovný a kolegiálny. Priebeh kolégia väčšina nekomentovala (Mgr. Milada Artnerová, Mgr. Miroslava Fodor, JUDr. Lukáš Gallo, JUDr. Jeannette Hajdinová, doc.
JUDr. Matej Horváth, PhD., JUDr. Bc. Martin Hraboš, JUDr. Ingrida Hudecová, JUDr. Róbert Jakubáč, PhD., Mgr. Simona Kočišová, PhD., JUDr. Lucia Kúdelčíková, JUDr. Michaela Machová, Ph.D., Mgr. Jana Ondrejková, JUDr. Natália Stahovcová, JUDr. Ina Šingliarová, JUDr. Zuzana Široká,
JUDr. Petra Štuttová, LL.M., JUDr. Jozef Timek, JUDr. Lucia Tóth, JUDr. Daniela Uhríková, JUDr. Barbora Vrbová, JUDr. David Žák) alebo ho niektorí považovali za vecný (JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M., JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M., JUDr. Mgr.
Juraj Štorcel, PhD., LL.M.). Niektorí sudcovia vyjadrili možnosť zaujatosti zo subjektívneho alebo objektívneho hľadiska z dôvodu pôsobenia so žalobkyňou v jednom senáte či už ako člen alebo zastupujúci člen senátu (JUDr. Ingrida Hudecová, JUDr. Róbert Jakubáč, PhD., JUDr. Kúdelčíková Lucia), alebo z dôvodu pôsobenia na jednom súde (Mgr. Simona Kočišová, PhD., JUDr.
Michaela Machová, Ph.D., JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M., JUDr. Natália Stahovcová, JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., JUDr. Petra Šuttová, LL.M.). 9. Z dôvodu toho, že v čase podávania námietky ešte žalobkyňa nemala k dispozícii ňou označenú zápisnicu z kolégia, Najvyšší správny súd si dňa 2. apríla 2026 vyžiadal od správneho súdu rokovací poriadok kolégia v znení platnom a účinnom k 16. marcu 2026, informáciu, či bola z rokovania kolégia dňa 16. marca 2026 vyhotovená zápisnica a kópiu predmetnej zápisnice. Vyžiadané doklady správny súd obratom v predmetný deň predložil.
10. Z Rokovacieho poriadku Kolégia pre senátnu agendu Správneho súdu v Bratislave zo dňa
30. júna 2025 (ďalej len „Rokovací poriadok“) Najvyšší správny súd zistil, že z rokovania kolégia sa vyhotovuje zápisnica, a to do piatich pracovných dní od uskutočnenia rokovania kolégia (čl. III ods. 9 Rokovacieho poriadku).
11. Zápisnica z rokovania Kolégia pre senátnu agendu Správneho súdu v Bratislave uskutočneného dňa 16. marca 2026 (ďalej len „zápisnica“), bola podpísaná namietanou sudkyňou ako predsedníčkou kolégia, táto ju súčasne aj spísala a bola podpísaná tiež
overovateľom JUDr. Róbertom Jakubáčom, PhD. V relevantnej časti zápisnice sa k predmetnej veci uvádza, že „pred začatím diskusie a výmeny názorov na uvedené otázky poradia vytyčovania termínov na prejednanie a rozhodnutie vecí senátmi, predsedníčka kolégia dala členom kolégia do pozornosti, že predmetné rozhodnutie vo veci povolenia odstrelu medveďov nie je v čase konania kolégia expedované a nie je právoplatné, a preto (z dôvodu potreby zachovania nezávislosti, resp. nezasahovania do nezávislosti sudcov konajúcich v predmetnej veci, ako aj vo všeobecnosti do nezávislosti sudcov), nebudú predmetom diskusie dôvody predmetného rozhodnutia ani dôvody prednostného rozhodnutia vo veci, ktoré sa bude možné dozvedieť až z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia po jeho právoplatnosti.“
12. Najvyšší správny súd sa oboznámil so vznesenou námietkou zaujatosti, predloženými vyjadreniami ako aj dokumentami zabezpečenými počas konania o námietke zaujatosti. Po zistení, že námietka zaujatosti bola vznesená oprávnenou osobou (§ 90 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“), bola podaná včas (§ 91 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 90 ods. 2 SSP) a nie je neprípustná (§ 91 ods. 2 a 3 SSP), túto vecne posúdil a nezistil relevantné dôvody pre vylúčenie namietaných sudcov.
13. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije. 15. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že na zákonného sudcu je potrebné nahliadať ako na nestranného a nezaujatého (prezumpcia nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu). Právo na zákonného sudcu nepredstavuje totiž len požiadavku na to, aby prípad rozhodoval nestranný sudca (právo na námietku zaujatosti), ale najmä právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy). K porušeniu práva na zákonného sudcu tak nedochádza len vtedy, ak vec rozhodne sudca, ktorý bol zaujatý, ale aj vtedy, ak bol nedôvodne (bez primerane závažných a zákonných dôvodov) vylúčený sudca, ktorý bol vo veci pridelený (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 212/2011 zo dňa 18. októbra 2011, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2011; p. zn. IV. ÚS 345/09, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 22/2011). K posúdeniu dôvodov na vylúčenie zákonného sudcu je preto potrebné pristupovať s odbornou starostlivosťou, pričom je na účastníkovi konania, ktorý vznáša námietku zaujatosti, aby predložil spolu s námietkou zaujatosti dôkazy, ktoré majú preukazovať ním tvrdený dôvod zaujatosti. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
16. V tomto kontexte Najvyšší správny súd musí dať do pozornosti, že žalobkyňa vyvodzuje zaujatosť namietaných sudcov z tvrdení namietanej sudkyne, ktoré mali odznieť na rokovaní kolégia dňa 16. marca 2026. Žalobkyňa však nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukazovala alebo aspoň osvedčovala, že výroky, ako ich prezentovala, aj reálne odzneli. Žalobkyňou tvrdené výroky nevyplynuli ani zo zápisnice z kolégia či z vyjadrení jednotlivých
sudcov. 17. Na základe predložených a zabezpečených podkladov preto Najvyšší správny súd v prvom rade zo skutkového hľadiska konštatuje, že nemá za preukázané a ani osvedčené, že by namietaná sudkyňa komunikovala žalobkyňou tvrdené osobné vyjadrenia voči žalobkyni na rokovaní kolégia, ktoré sa uskutočnilo dňa 16. marca 2026.
Z predloženej zápisnice vyplýva, že výrok namietanej sudkyne o potrebe zachovania nezávislosti, resp. nezasahovania do nezávislosti sudcov, nebol formulovaný ako verbálny útok na žalobkyňu, ale ako vecná výhrada k bodu programu rokovania. Najvyšší správny súd si uvedomuje, že zápisnica bola spísaná sudkyňou Hrašnovou, avšak na podporu relevantnosti jej obsahu a jej dôkaznej hodnoty, poukazuje na skutočnosť, že jej správnosti nasvedčuje podpis nezávislým overovateľom - ďalším sudcom správneho súdu, ktorý k nej neformuloval žiadne výhrady. Okrem toho Najvyšší správny súd konštatuje, že z predložených vyjadrení sudcov a sudkýň kolégia vyplýva, že traja označili priebeh rokovania kolégia dňa 16. marca 2026 za vecný, zvyšní sa k jeho obsahu nevyjadrili a žiadny nepoukázal na akýkoľvek osobný verbálny útok sudkyne Hrašnovej na žalobkyňu. Sudkyňa Hrašnová vo svojom vyjadrení bola zdržanlivá a žalobkyňou formulované osobné verbálne tvrdenie nepotvrdila.
Najvyšší správny súd preto ustálil, že výrok sudkyne Hrašnovej nebol formulovaný ako verbálny útok na žalobkyňu, ale ako vecná výhrada k bodu programu rokovania a tento jeho obsah a formu následne podrobil skúmaniu dôvodnosti vylúčenia namietaných sudcov.
18. Nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti (osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad), a z objektívneho hľadiska nestrannosti, keď je potrebné zistiť, či sudca poskytol dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00). V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).
19. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci alebo účastníkom konania pristupuje. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť.
Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že môže vzniknúť relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.
20. Zohľadniac zistený skutkový stav a zhrnuté právne východiská pristúpil Najvyšší správny súd k posúdeniu primárnej námietky zaujatosti smerovanej voči namietanej sudkyni. V prvom rade k subjektívnemu hľadisku jej zaujatosti konštatuje, že z vyjadrenia namietanej sudkyne vyplýva, že sa necíti byť subjektívne voči žalobkyni zaujatá a nepociťuje k nej žiadnu antipatiu.
Ani z objektívneho hľadiska podľa súdu verbálne vyjadrenie nesúhlasu s témou/návrhom formulovaným žalobkyňou na rokovaní kolégia nemožno vnímať ako prejav osobnej antipatie, teda spochybnenie nestrannosti namietanej sudkyne. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že práve rokovanie kolégia je tým priestorom, kde si sudcovia a sudkyne majú, nepochybne vecným a profesionálnym spôsobom, vymieňať názory na nastolené témy a problematiky. Diskusia neznamená bezvýhradnú akceptáciu názoru niektorej zo strán, ale jej imanentnou súčasťou je aj možnosť vyjadrenia protinázoru, nesúhlasu či vecnej kritiky predostreného názoru, čo však bez ďalšieho nie je prejavom osobnej antipatie. Takýto nesúhlas môže byť pritom formulovaný aj poukázaním na dôsledky - keď podľa názoru niektorého zo sudcov či sudkýň môže rozoberanie neprávoplatného rozhodnutia súdu (hoci aj na kolégiu) zasahovať do nezávislosti súdnej moci. Najvyšší správny súd preto prijal záver, že mu nebol predložený žiadny taký dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by namietaná sudkyňa akýmkoľvek
osobným a nevhodným (neslušným či vulgárnym) spôsobom vystúpila voči žalobkyni, a prekročila tak hranicu vyjadrenia vecného nesúhlasu. Bez akéhokoľvek hodnotenia správnosti takéhoto postoja vyjadrenie namietanej sudkyne vyhodnotil ako vecnú profesionálnu komunikáciu medzi kolegami, ktorá nebola takej intenzity, že by bola spôsobilá vyvolať pochybnosti v tom smere, že by rozhodovanie namietanej sudkyne nemalo byť nezaujaté či nestranné. 21.
Najvyšší správny súd sa zaoberal aj otázkou, či nie sú dané dôvody na vylúčenie namietanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu, že je so žalobkyňou kolegyňa a stretávajú sa na pracovisku. V súvislosti s pracovnými (kolegiálnymi) vzťahmi Najvyšší správny súd poukazuje na to, že tieto nie sú samé o sebe dôvodom zaujatosti, pričom na vznik pochybnosti o nezaujatosti je potrebné, aby pomer medzi konkrétnymi osobami výrazne presiahol pomer kolegiality, napríklad sa medzi nimi vyvinie závislosť alebo jednostrannosť (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010, uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32Dz/15/2022 z 8. augusta 2022), čo v danom prípade preukázateľne nenastalo. Už bolo pritom opakovane judikované, že sudca je profesionál, spôsobilý odosobniť sa pri výkone svojej funkcie a rozhodovať nestranne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Snz/1/2021, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Snz/1/2021). Namietaná sudkyňa poukazuje na čisto profesionálny vzťah, pričom výroky
na kolégiu neboli Najvyšším správnym súdom vyhodnotené takej intenzity, že by vzťah so žalobkyňou kvalifikovali inak ako kolegiálny. Najvyšší správny súd v tomto profesionálnom vzťahu preto neidentifikoval dôvod na vylúčenie namietanej sudkyne z predmetnej veci.
22. Na vyššie uvedených záveroch Najvyššieho správneho súdu nemení nič ani žalobkyňou formulovaná nekonkrétna kritika spôsobu vedenia rokovaní kolégia namietanou sudkyňou či jej subjektívne presvedčenie o lepšej kvalite vedení rokovania kolégií iných súdov.
Aj keby táto námietka bola pravdivá, žiadnym spôsobom nepreukazuje vzťah namietanej sudkyne k žalobkyni alebo k prejednávanej veci. 23. Najvyšší správny súd konštatuje, že námietkou zaujatosti boli priamo dotknuté aj ďalšie dve členky senátu 1S správneho súdu, ako zákonného sudcu v predmetnej veci, ktoré ako členky kolégia mali počuť sporné výroky. Keďže zistené výroky samé o sebe nemohli byť dôvodom pre vylúčenie ich autorky - namietanej sudkyne, o to viac nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie (zo subjektívneho a ani objektívneho hľadiska) ďalších dvoch členiek senátu 1S len z titulu, že boli prítomné pri ich prednesení. Ani jedna z dotknutých sudkýň (Mgr. Simona Kočišová, PhD. a ani Mgr. Barbora Vrbová) nekomunikovala skutočnosti zakladajúce subjektívny vzťah k žalobkyni a v prípade profesionálneho, kolegiálneho vzťahu pomenovaného sudkyňou Mgr. Simonou Kočišovou, PhD. Najvyšší správny súd už uviedol, že tento nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovanej veci.
24. Napokon k oznámeniu namietanej sudkyne ako aj sudkyne Mgr. Simony Kočišovej, PhD., že z objektívneho hľadiska by mohol existovať dôvod na ich vylúčenie z dôvodu toho, že so žalobkyňou sú kolegyne, Najvyšší správny súd poukazuje na to, že tento vzťah existoval už pri pridelení veci senátu 1S, pričom namietané sudkyne a ani žalobkyňa doteraz nekomunikovali pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu z tohto dôvodu. Naviac samotná skutočnosť, že ide o kolegiálny vzťah, nie je sám o sebe dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (bližšie bod 21 tohto uznesenia).
25. S ohľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd rozhodol tak, že Mgr. Monika Hrašnová, Mgr. Simona Kočišová, PhD. a Mgr. Barbora Vrbová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci (§ 92 ods. 2 SSP).
Keďže Najvyšší správny súd nerozhodol o vylúčení žiadnej zo zákonných sudkýň senátu 1S správneho súdu, ktoré majú rozhodnúť vo veci žalobkyne, nerozhodol o námietkach žalobkyne proti ďalším sudcom a sudkyniam správneho súdu s odkazom na § 93 SSP.
26. Pre úplnosť Najvyšší správny súd dodáva, že neopomenul žiadosť žalobkyne, aby v prípade vylúčenia namietaných sudcov rozhodol o prikázaní veci inému správnemu súdu. Hoci žalobkyňa túto svoju žiadosť komunikovala s odkazom na § 85 ods. 3 SSP, teda prikázaním veci z dôvodu vhodnosti, spájala ju len s vylúčením všetkých sudcov senátnej agendy Správneho súdu v Bratislave, preto jej žiadosť z materiálneho hľadiska súd vyhodnotil ako návrh na postup podľa § 85 ods. 1 SSP (prikázanie veci z dôvodu vylúčenia sudcov správneho súdu). Vzhľadom na to, že nedošlo k vylúčeniu žiadneho sudcu senátnej agendy Správneho súdu v Bratislave a z iného dôvodu žalobkyňa prikázanie veci nežiadala, Najvyšší správny súd nevidel dôvod na postup podľa § 85 ods. 1 SSP. Ak žalobkyňa má záujem, aby Najvyšší správny súd posúdil dôvodnosť postupu podľa § 85 ods. 3 SSP a to z dôvodu vhodnosti, bude potrebné, aby podala návrh, v ktorom uvedie, pre aké konkrétne dôvody (iné ako uvedené v § 85 ods. 1 a 2 SSP) by bolo vhodné, aby predmetnú vec rozhodol iný správny súd ako Správny súd v Bratislave.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 7. apríla 2026