8Spv/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: voestalpine Krems Finaltechnik GmbH, so sídlom Schmidhüttenstr. 5, 3502 Krems-Lerchenfeld, Rakúsko, právne zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36867519, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp.zn. EP 2439340/II-19-2020 zo dňa 19. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/55/2020-79 z 25. novembra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Predmetom konania je kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) Úradu priemyselného vlastníctva SR voči rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zrušil druhostupňové rozhodnutie predsedu sťažovateľa sp.zn. EP 2439340/II-19-2020 zo dňa 19. marca 2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sťažovateľa sp.zn. EP 2439340/E-691-2019 zo dňa 22. augusta 2019 a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania.

2. Sťažovateľovi bola dňa 5. októbra 2017 doručená žiadosť žalobcu v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z.z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 495/ 2008 Z.z.) o uvedenie do predošlého stavu európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku č. EP 2439340, s názvom „Zvodidlový systém“ (ďalej „patent“). Patent bol udelený Európskym patentovým úradom dňa 9. septembra 2015 na základe európskej patentovej prihlášky č. EPP 11183029.5 a žalobca sa stal majiteľom patentu po prevode zapísanom do registra sťažovateľa 23. decembra 2016.

zmluvou o prevode a na zaplatenie udržiavacieho poplatku v dodatočnej lehote po uplynutí ustanovenej lehoty 28. septembra 2016. Druhá a posledná upomienka bola doručená kancelárii JELL dňa 14. februára 2017, avšak dňa 16. februára 2017 kancelária JELL dostala od kancelárie Všetečka & Partners kópiu oznámenia ÚPV potvrdzujúcu prevod patentu a faktúru

5. Sťažovateľ rozhodnutím zn. EP 2439340/E-691-2019 zo dňa 22. augusta 2019 (ďalej v texte aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 4 zákona č. 495/2008 Z.z. žiadosť žalobcu o uvedenie do predošlého stavu zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola

Konštatoval, že pokiaľ dôjde k pochybeniu na strane niektorého zo zástupcov majiteľa (v zmysle vynaloženie náležitej starostlivosti), považuje sa to za pochybenie samotného majiteľa. Doručenie upomienok malo vyvolať u zodpovednej osoby nevyhnutnosť overiť skutočný stav veci, a to už pri prvej doručenej upomienke, pričom doručenie druhej upomienky malo vzniknuté pochybnosti o zaplatení poplatku podporiť. Pokiaľ nedošlo v tejto situácii k overeniu skutočného stavu veci, nemožno hovoriť o vynaložení náležitej starostlivosti a tento záver nemôže prekonať argument majiteľa, že pochybnosti o zaplatení poplatku boli vyvrátené doručením faktúry za vykonané úkony, pretože podľa úradu faktúra sama osebe (bez overenia, či k úkonom, na základe ktorých bola vystavená, skutočne došlo) nie je dôkazom o vykonaní týchto úkonov. Skutočnosť, že došlo na strane majiteľa k uvedeným pochybeniam nemožno považovať za objektívnu skutočnosť, ktorá by mohla prekonať podmienku vynaloženia náležitej starostlivosti majiteľa a ktorá by tak odôvodňovala zmeškanie lehoty určenej na zaplatenie udržiavacieho poplatku.

Podstatným dôvodom rozhodnutia predsedu sťažovateľa bol záver, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o uvedenie do predošlého stavu je správne, pretože majiteľ patentu nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali dané okolnosti k tomu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na zaplatenie poplatku za 6. rok udržiavania platnosti predmetného európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku. 7. Žalobca voči druhostupňovému rozhodnutiu predsedu sťažovateľa sp. zn. EP 2459340/ II-19-2020 zo dňa 19. marca 2020 podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil toto rozhodnutie vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia úradu a vec vrátil úradu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní

Spornou otázkou bolo posúdenie splnenia podmienky vynaloženia náležitej starostlivosti u žalobcu, ktorú si vyžadovali okolnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zvyšné dve podmienky, ktoré vyžaduje zákon (§ 10 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z.z.), teda splnenie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žiadosti, boli splnené.

10. Podľa správneho súdu základné pochybenie v úsudku sťažovateľa pri posudzovaní vynaloženia náležitej starostlivosti spočívalo v tom, že nezohľadnil konanie žalobcu ako náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti, čo vyústilo v zásade do „potrestania“ žalobcu stratou práv majiteľa patentu, akoby išlo o opomenutie zaplatiť udržiavací poplatok, teda konanie laxné, benevolentné, nesmerujúce k účelu platenia poplatku, t.j. za udržiavanie platnosti patentu, za poskytovanú verejnoprávnu ochranu, ak žalobca práve v rovnakom období vykonával úkony smerujúce k nadobudnutiu patentu. Podľa správneho súdu pochybenie v správnej úvahe sťažovateľa spočívalo v tom, že nezohľadnili realizáciu prevodu patentu ako aj úkony s tým súvisiace najmä pokiaľ žalobca už vo vyjadrení k výsledku prieskumu žiadosti, v jeho podaní zo dňa 29. januára 2019 namietal, že samotný prevod patentu by bez predĺženia jeho platnosti nemal zmysel.

11. Rovnako správny súd poukázal i na skutočnosť, že sťažovateľ sa nevysporiadal s rozhodnutiami Európskeho patentového úradu na ktoré poukazoval žalobca a teda nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Uviedol, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánov verejnej správy je, ak sa náležite nevysporiadali s rozhodnutím, na ktoré poukazoval účastník konania.

Omyl v úsudku sťažovateľa pramenil najmä z nezohľadnenia skutočnosti, že k nezaplateniu udržiavacieho poplatku s následkom zániku patentu došlo v období, keď žalobca nadobúdal patent s úmyslom stať sa majiteľom patentu. A teda nebol dôvod pochybovať o tom, že by žalobca nemal záujem zaplatiť udržiavací poplatok za udržiavanie platnosti patentu, čo je základnou podmienkou jeho verejnoprávnej ochrany.

13. Voči rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ dňa 25. januára 2021 kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 14. Za nesprávne právne posúdenie správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) považuje argumentáciu správneho súdu. podľa ktorej základné pochybenie v úsudku sťažovateľa pri posudzovaní vynaloženia náležitej starostlivosti spočívalo v tom, že nezohľadnil konanie žalobcu ako náležitú starostlivosť a nezohľadnil realizáciu prevodu patentu ako aj úkony s tým súvisiace. Má za to, že jeho rozhodnutie tieto skutočnosti zohľadnilo, ale sťažovateľ ich vyhodnotil odlišne od správneho súdu. Podľa sťažovateľa inštitút § 10 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z.z. nemá slúžiť na zvrátenie dôsledkov nezaplatenia poplatku v každom prípade a je potrebné preukázať obozretnosť a všetku náležitú starostlivosť, k čomu v posudzovanom prípade nedošlo. 15. Vo vzťahu k rozhodnutiam Európskeho patentového úradu namietol, že žalobca v podaniach neuviedol v čom konkrétne sú tieto rozhodnutia podstatné a v čom sa žalobcovi javí skutkový stav v jeho prípade rovnaký ako v týchto rozhodnutiach. Vo vzťahu k jednému z rozhodnutí taktiež uviedol, že sťažovateľ sa ním vo svojich rozhodnutiach riadne vysporiadal a poukázal na skutkové rozdiely. 16. Za kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP považoval nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku tým, že sa správny súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa. 17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu 16. februára 2021. Uvádza, že všetky sporné okolnosti tak, ako ich uvádza sťažovateľ, sú fakticky pochybením jednej osoby, poverenej pracovníčky patentovej kancelárie JELL. Poukázal na to, že týmto pochybeniam pracovníčky patentovej kancelárie JELL predchádzali iné úkony, ktoré svedčia o náležitej odbornej starostlivosti žalobcu. Zmeškanie lehoty na úhradu udržiavacieho poplatku považuje žalobca za mimoriadnu a ojedinelú okolnosť. Za podstatné považuje, že okolnosť platenia poplatku za prevod patentu súčasne s potrebou platenia udržiavacieho poplatku v dodatočnej lehote boli okolnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na chybu dotknutej zamestnankyne. Vo vzťahu k rozhodnutiam Európskeho patentového úradu uviedol, že tieto konkrétne špecifikoval i s uvedením dôvodov, pre ktoré ich považuje za významné.

18. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 23. apríla 2021 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 8Spv/1/

značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

21. Sťažovateľ má za to, že v posudzovanom prípade žalobca podmienky inštitútu restitucio in integrum v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z.z. nesplnil, čo dôvodí (1) nereagovaním žalobcu na dve doručené upomienky, (2) nedodržaním zaužívaných postupov, (3) nevykonaním riadnej kontroly zaplatenia udržiavacieho poplatku, (4) nepredložením upomienok nadriadenému, v dôsledku čoho sťažovateľ spochybňuje náležitú odbornú starostlivosť sťažovateľa pri platení udržiavacieho poplatku. Skutočnosť, či došlo k predchádzajúcemu prevodu patentu (čím žalobca taktiež ospravedlňoval zmeškanie lehoty), je podľa sťažovateľa bez významu. Za podstatnú považuje skutočnosť, že zmluva o prevode patentu bola uzavretá počas plynutia riadnej lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku a následne mal žalobca ešte dodatočnú lehotu na zaplatenie udržiavacieho poplatku. Nezaplatenie udržiavacieho poplatku tak sťažovateľ považuje nie za dôsledok toho, že predmetný patent bol predmetom prevodu, ale dôsledok toho, že žalobca sa v procese uskutočňovania platby dopustil hrubých pochybení.

patentu došlo v období, keď žalobca nadobúdal patent s úmyslom stať sa majiteľom patentu. 23. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom a odkazuje na body 63 - 65 a bod 69 napadnutého rozsudku. Rovnako ako správny súd i kasačný súd poukazuje na osobitné okolnosti posudzovaného prípadu, v dôsledku ktorých došlo k nezaplateniu udržiavacieho poplatku s následkom zániku patentu. Aj kasačný súd považuje za podstatné, že žalobca v danom čase nadobúdal patent s úmyslom stať sa majiteľom patentu a úmysel žalobcu patent nadobudnúť a ďalej využívať bol nesporný. Žalobca vo svojej žiadosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z.z. vysvetlil okolnosti, za ktorých k nezaplateniu udržiavacieho poplatku došlo. Žalobca využíval služby patentovej kancelárie JELL a táto bola poverená realizáciu úkonov pri ich úhrade. Z konania žalobcu a patentovej kancelárie JELL má kasačný súd rovnako ako správny súd za to, že išlo o zhodu okolností, pri ktorej bolo potrebné zohľadniť i skutočnosť nadobudnutia patentu žalobcom s úmyslom stať sa majiteľom patentu.

Nesprávne právne posúdenie sťažovateľa však vychádzalo z nesprávnej aplikácie správnej úvahy, či ide o ojedinelú a mimoriadnu okolnosť, konkrétne o sled viacerých okolností, na základe ktorých nemožno ustáliť záver, že žalobca postupoval s náležitou starostlivosťou primeranou okolnostiam.

26. Skutkové tvrdenia sťažovateľa v uvedené v bode 9 jeho kasačnej sťažnosti (spochybnenie existencie faktúry a následná z toho vyplývajúca úvaha sťažovateľa) kasačný súd považuje za novotu v zmysle § 441 SSP a sťažovateľ sa s nimi môže vysporiadať v rámci svojho administratívneho konania.

28. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že sa mal vysporiadať so žalobcom uvádzanými rozhodnutiami Európskeho patentového úradu. Kasačný súd sa s týmto kasačným dôvodom sťažovateľa nestotožňuje. Rovnako má kasačný súd za to, že sťažovateľ ako správny orgán bol v posudzovanom prípade povinný sa vysporiadať s rozhodnutiami v obdobných veciach a to najmä v prípadoch, že na tieto rozhodnutia žalobca výslovne odkazuje, a úvahu správneho súdu (body 66 - 68 napadnutého rozsudku) v tejto súvislosti považuje za správnu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku

30. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP , § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti rozsudku, správny súd samostatným uznesením. Žalovaný v konaní úspech nemal a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 31. marca 2022