8Stk/10/2024

1. Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky rozhodnutím č. DK 6/ 2017-239 zo dňa 16. apríla 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) uznala žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia a uložila mu podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3.300,- EUR a zároveň ho zaviazala na náhradu trov konania.

(ďalej aj len ,,NZ č. 1325/2016“) osvedčil priebeh valného zhromaždenia spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s., za účasti osoby, ktorá nebola oprávnená za spoločnosť konať, pričom: I) nezisťoval, kto je za spoločnosť oprávnený konať, II) neuviedol v nej všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadnutí udialo a bolo prednesené, hoci to bolo dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania, čím mal zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 56 ods. 1, § 61 Notárskeho poriadku a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára. 3) Notárskou zápisnicou N 1344/2016, Nz 51467/2016, NCRIs 52458/2016 z 06.12.2016 (ďalej aj len ,,NZ č. 1344/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou VertiCom, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. T. zapísané na LV č. XXX,

T. zapísané na LV č. XXX, 6) Notárskou zápisnicou N 1349/2016, Nz 52062/2016, NCRIs 53057/2016 z 07.12.2016 (ďalej aj len ,,NZ č. 1349/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou VertiCom s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou REALITY FOND s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú.

Etického kódexu notára.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným, keďže z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či ide v prípade skutku o jednočinný súbeh alebo viacčinný súbeh, a teda, či žalovaný považoval skutok za jeden alebo za viac skutkov. Žalobca na základe uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie za vnútorne rozporuplné a zmätočné, pretože napadnuté rozhodnutie na strane jednej uvažuje o viacerých skutkoch a na strane druhej v odôvodnení pojednáva len o skutku jednom. Namietal, že v prípade viacerých skutkov mal žalovaný v rámci absorpčnej zásady posúdiť to, za ktorý zo skutkov hrozí najprísnejšia sankcia, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by tak žalovaný postupoval.

právnych predpisov. Podľa žalobcu je preto výrok napadnutého rozhodnutia v zjavnom rozpore s odôvodnením, ktoré uvažuje len o jednom skutku. 5. Žalobca ďalej s poukazom na § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku uviedol, že toto ustanovenie pojednáva o viacerých možných disciplinárnych previneniach a rozlišuje medzi (i) porušením povinností pri výkone notárskej činnosti a (ii) porušením iných povinností, pričom kým v prípade prvého typu disciplinárneho previnenia je disciplinárnym previnením len porušenie Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu, tak v prípade druhého typu disciplinárneho previnenia je to aj porušenie Etického kódexu notára, interného predpisu alebo uznesenia

povinností. Namietal, že ani disciplinárny návrh neobsahoval právnu vetu, pričom uvedené považuje za porušenie práva na obhajobu, keďže žalobca ani v súčasnom štádiu konania nevie, čo konkrétne sa mu kladie za vinu. Z napadnutého rozhodnutia mu tiež nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s možnou otázkou premlčania, a to najmä v prípade prvého skutku (z dôvodu možného uplynutia subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu), pričom v tejto súvislosti argumentoval, že mohlo objektívne dôjsť k uplynutiu subjektívnej lehoty, keďže tento sa udial 19. februára 2016 a disciplinárny návrh bol podaný dňa 20. marca 2017. Prvý skutok bol pritom široko medializovaný a bol to práve navrhovateľ v disciplinárnom konaní, ktorý sledoval mediálne správy, čo dokazuje i to, že v disciplinárnom konaní na ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa položil žalobcovi otázku ohľadom uverejneného článku v súvislosti s prvým skutkom. Podľa žalobcu v prípade prvého skutku došlo k zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie uplynutím lehoty a túto skutočnosť mal žalovaný skúmať z úradnej povinnosti. Žalobca ďalej namietal, že mu bolo upreté právo na odvolanie v

8. Ku skutku týkajúcemu sa NZ č. 1325/2016 namietal, že žalobca ako notár platnosť akcií nebol povinný vyhodnocovať. Poukázal na § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že nové akcie namiesto akcií pôvodných zákon pripúšťa vydať len po ich zneplatnení z dôvodov uvedených v § 209 a § 214 Obchodného zákonníka, pričom žiaden z týchto nenastal.

CMP. Podľa žalobcu z týchto skutočností vyplýva, že emitovanie nových (26 kusov) akcií spoločnosti, vychádzajúce z oznámenia o zneplatnení predchádzajúcich akcií v dôsledku ich odcudzenia, bolo v rozpore so zákonom, a teda nemohlo byť platným. V nadväznosti na uvedený argument účastníkov valného zhromaždenia, notár nepovažoval za súladné so zákonom požadovaný úkon (osvedčenie o priebehu valného zhromaždenia) odmietnuť (§ 36 ods. 1 veta druhá Notárskeho poriadku). Ďalej namietal, že rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, resp. rozpor s dobrými mravmi, musí byť zjavný a ak nedošlo k umoreniu akcií, v prípade sporu môže o vlastníctve resp. platnosti rozhodnúť len súd. Poukázal na to, že podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej činnosti notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom, je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, pričom do osvedčovaného deja notár nesmie aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu, resp. hodnotiteľa osvedčovaného deja alebo skutočnosti,

zákonu. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. K tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6So/1/2015, kedy tento konštatoval, že notár nie je povinný pri osvedčovaní právnej skutočnosti mať pravdivosť tvrdení účastníka potvrdenú. Žalobca poukázal na to, že Notársky poriadok vymedzuje, ktoré skutočnosti je notár oprávnený skúmať a poukázal na § 61 ods. 2 Notárskeho poriadku. Žalobca namietal, že povinnosť preveriť oprávnenie v danom prípade jediného akcionára prijímať rozhodnutia za spoločnosť notárovi zo zákona nevyplýva a nie je možné ju vyvodiť ani zo všeobecného ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. K výhrade žalovaného, že notár mal kontaktovať predsedu predstavenstva spoločnosti TECHNOPOL SERVIS a. s., žalobca namietal, že žiadny právny predpis takúto povinnosť notárovi neukladá, pričom advokátska kancelária s obchodným menom sic partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, ktorá zabezpečovala odbornú prípravu valného zhromaždenia, predložila notárovi

9. K ostatným notárskym zápisniciam, ktorými boli spísané kúpne zmluvy (NZ č. 1344/ 2016, NZ č. 1345/2013, NZ č. 1348/2016) žalobca uviedol, že tieto nemôžu mať povahu disciplinárneho previnenia, lebo notár vychádzal zo stavu zapísaného v obchodnom registri a do toho času zapísaný predseda predstavenstva Mgr. Jozef Dučák je riadne zapísaným predsedom predstavenstva spoločnosti, ktorého oprávnenie nebolo súdom spochybnené.

odbornou starostlivosťou. V súvislosti so skutkom 1) uviedol, že otázku povinnosti preverenia zo strany notára, či koná s oprávnenou osobou, možno považovať za jeden zo základných predpokladov, ktorého splnenie je nevyhnutné pre to, aby mohol notár v rámci svojej notárskej činnosti pokračovať vo svojich úkonoch. Je zrejmé, že postavenie konajúcej osoby ako štatutárneho orgánu bolo žalobcovi preukázané na podklade výpisu z registra neziskových organizácií, ale keďže toto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám, notár s právnym vzdelaním je osobou, ktorá vzhľadom na jej odborné predpoklady nepochybne má vedomosť o možnosti obmedzenia konania štatutárneho orgánu. Správny súd nespochybňuje, že žalobca ako notár v rozhodnom čase o obmedzení v štatúte nevedel, avšak o tomto s ohľadom na jeho právne vzdelanie a vedomosť o možnosti vyžiadania si štatútu vedieť mohol - takže v tomto smere nemožno absolútne bez ďalšieho uplatniť ,,neúčinnosť“ obmedzenia podľa § 23 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o neziskových organizáciách“) .

Podľa správneho súdu overenie oprávnenosti osoby, s ktorou notár koná, nie je zásahom do samotného deja osvedčovanej skutočnosti. V súvislosti so skutkami 3) až 6) správny súd poukázal na to, že tieto úzko súviseli práve so ,,spornou“ notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh valného zhromaždenia, pretože kúpne zmluvy uzatváral na jeho podklade ,,novo-menovaný“ štatutárny

prejednávanej veci. 14. Správny súd neakceptoval námietku žalobcu, že porušenie Etického kódexu je disciplinárnym previnením len vtedy, ak sa jedná o porušenie iných povinností, a nie povinností pri výkone notárskej činnosti. S ohľadom na špecifický rozsah a formuláciu cit. ustanovenia v časti vymedzujúcej objektívnu stránku možno konštatovať, že Notársky poriadok pozná len jednu skutkovú podstatu, pre naplnenie ktorej prichádza do úvahy naplnenie, či už jednej, alebo viacerých objektívnych stránok. Pokiaľ ide o zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu, môže ísť o základné povinnosti notára, obsiahnuté jednak v sľube (§ 13 Notárskeho poriadku), ako aj o ďalšie povinnosti obsiahnuté naprieč jednotlivými ustanoveniami v Notárskom poriadku. Z pohľadu správneho súdu je možné naplniť objektívnu stránku disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z Etického kódexu notára aj za predpokladu, že takéto porušenie vzniklo pri notárskej činnosti podľa § 3 a 5 Notárskeho poriadku.

Ani samotná skutočnosť, že niektorá osoba podá podnet alebo sťažnosť, ešte nevyhnutne neznamená, že týmto momentom sa navrhovateľ automaticky dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia a začína plynúť subjektívna lehota, pretože bez prešetrenia podnetu nie je možné bez ďalších pochybností urobiť takýto záver. Per analogiam vzhľadom na uvedené, teda aj pokiaľ by sa preukázalo ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že navrhovateľ sa o spáchaní skutku dozvedel z médií, uvedené by nemalo vplyv na začatie plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu, pretože týmto momentom by ešte navrhovateľ bez zaobstarania si iných podkladov (notársky spis, štatút a pod.) ešte nemohol nadobudnúť potrebný stupeň presvedčenia o tom, že dotknutá osoba sa dopustila skutku, ktorý má znaky disciplinárneho previnenia.

16. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 17.

Sťažovateľ zároveň namietal, že správny súd nahrádzal závery disciplinárnej komisie o plynutí lehôt na podanie disciplinárneho návrhu. Rovnako nesúhlasil so záverom správneho súdu, že počiatkom plynutia subjektívnej lehoty pre podanie disciplinárneho návrhu bolo doručenie štatútu neziskovej organizácie Maják nádeje, t. j. 24. októbra 2016. Je toho názoru, že pre počiatok plynutia subjektívnej lehoty nie je podstatný moment, kedy minister disponoval dôkazmi o spáchaní disciplinárneho previnenia, ale kedy získal vedomosť o tom, že sťažovateľ sa mal dopustiť skutku, ktorý predstavuje disciplinárny delikt. Minister sa podľa sťažovateľa dozvedel o skutku 1) z iných zdrojov (napr. z tlače) a nie až z oficiálneho podnetu.

19. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že pri disciplinárnom previnení pri výkone notárskej činnosti, ktorého sa mal dopustiť, nie je možné klásť mu za vinu i porušenie ustanovení etického kódexu, ktorého prípadné porušenie nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku.

21. Podľa sťažovateľa zákon neukladá notárovi preskúmavať interné predpisy za účelom zisťovania prípadných obmedzení štatutárnych orgánov. Rovnako podľa jeho názoru neziskovej organizácii nevznikol žiaden nový záväzok, ale dlžník iba deklaroval existujúci stav, ktorý nastal už pred spísaním notárskej zápisnice, a preto riaditeľ neziskovej organizácie nekonal v rozpore s jej štatútom. Podľa jeho názoru notár nie je vyšetrovací orgán a nie je jeho povinnosťou zisťovať prípadné interné obmedzenia. Poukázal na to, že ani súd nezisťuje, či splnomocnený zástupca alebo štatutárny orgán má nejaké interné obmedzenia schváliť súdny zmier. Namietal, že správny súd v tejto súvislosti poukazoval i na výšku súm v danej veci, avšak neuvádza žiadnu metodológiu, od ktorej výšky považuje hodnotu notárskeho úkonu za vysokú.

povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, overovať prítomnosť akcionárov a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Preberal by tak úlohu arbitra, ktorý by mal rozhodovať, kto je akcionárom, kto nie a komu pripustí hlasovacie práva.

23. V súvislosti so skutkami 3 až 6 podľa sťažovateľa nemôže ísť o disciplinárne previnenie, keďže vychádzal zo stavu zapísaného v obchodnom registri. Ak správny súd uvádza, že mal overovať oprávnenie konať za spoločnosť, takýto právny názor je v rozpore s výrokom, keďže podstatou výroku má byť to, že sťažovateľ mal odmietnuť vykonanie úkonu.

IV. Posúdenie kasačného súdu

je dôvodná. 26. Kľúčovými právnymi otázkami, ktoré mal kasačný súd v predmetnej veci zodpovedať, boli otázky (i) či je rozhodnutie správneho súdu dostatočne odôvodnené, (ii) či v súvislosti so skutkom 1) nebol disciplinárny návrh podaný po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie návrhu a (iii) či môže byť notár uznaný vinným za spáchanie disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinností pri výkone činnosti notára stanovených v Etickom kódexe

27. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania ma právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

rozsudku. Prípadnú nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením ním nastolených otázok správnym súdom tak nie je možné podradiť pod námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Ak sťažovateľ v súvislosti s týmito bodmi žaloby namieta aj nesprávne právne posúdenie, tomuto sa kasačný súd venuje v ďalších bodoch tohto rozhodnutia.

za pravdu. Avšak vzhľadom na to, že uvedená námietka bola v správnej žalobe uvedená bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia sťažovateľom a ide o otázku, ktorá je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ustálene judikovaná, nevysporiadanie sa s touto otázkou kasačný súd nepovažoval za tak relevantné a kľúčové, aby uvedené pochybenie správneho súdu bolo spôsobilé zasiahnuť do práva sťažovateľa na spravodlivý proces a za také, ktoré by samo osebe odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku.

no. 51160/06, and Tsanova-Gecheva v. Bulharsko, no. 43800/12, Olujić v. Chorvátsko no. 22330/05, Baka v. Maďarsko, 20261/12, Müller-Hartburg, bod 44-45; Rola, bod 56]. Konanie o disciplinárnom návrhu teda nie je konaním o trestnom obvinení podľa Dohovoru.

30. Podľa § 92 Notárskeho poriadku účinného v čase spáchania skutku 1) návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vzhľadom na prekluzívnu povahu tejto lehoty, určenie začiatku jej plynutia je potrebné interpretovať rigorózne. Nie je preto možné súhlasiť so závermi správneho súdu, ako to správne namieta sťažovateľ, že subjektívna lehota na podanie návrhu začala navrhovateľovi plynúť až v okamihu, keď mal zhromaždené všetky podklady pre podanie disciplinárneho návrhu. Na zhromaždenie dostatočných podkladov slúži práve subjektívna lehota, ktorú zákon stanovuje na podanie disciplinárneho návrhu. Zároveň ale podľa kasačného súdu platí, že zo strany sťažovateľa nebolo v konaní preukázané, že by sa o skutku 1) navrhovateľ dozvedel skôr (ako uvádza sťažovateľ - z médií). Sťažovateľ v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ale uvedené bolo len jeho dohadom a sám uvedené komunikoval iba ako možné.

32. Ak sťažovateľ tiež namietal, že z rozhodnutia žalovaného mu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s uplatnením absorpčnej zásady a s tým súvisiacim súbehom skutkov, za ktoré bol uznaný vinným, kasačný súd mu musí dať za pravdu, že uvedené žalovaný v rozhodnutí vôbec

Určité pravidlo v tomto smere obsahoval len Disciplinárny poriadok notárskej komory v čl. 3 ods. 2, ktorý v podstate ustanovoval, že za disciplinárne previnenia prerokúvané v jednom disciplinárnom konaní sa ukladá jedno spoločné disciplinárne opatrenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať za nezákonné a vyhodnotiť to ako dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ak sa otázkou aplikácie absorpčnej zásady a súbehu skutkov v rozhodnutí žalovaný nezaoberal, keďže v danom čase pre ukladanie disciplinárneho opatrenia notárov uvedené nemal povinnosť zohľadňovať.

. .). Citované ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné vykladať tak, že v prvých dvoch vetách ustaľuje, aké konanie notára (povinnosti pri výkone činnosti notára alebo pri výkone iných povinností) je možné považovať za disciplinárne previnenie a následne zákon bližšie špecifikuje pre obe tieto kategórie, z akých predpisov (zákony, etický kódex, interné predpisy, uznesenia komory) môžu dané povinnosti vyplývať. Žalovaný tak z procesného hľadiska nepochybil, ak skutky kladené sťažovateľovi za vinu posudzoval z hľadiska zákonnosti ako aj dodržiavania etických pravidiel.

Notárskeho poriadku. Uvedenú skutočnosť napokon nenamietal ani sťažovateľ. Sporným v súvislosti so skutkom 1) rozhodnutia žalovaného však bolo to, či bolo povinnosťou sťažovateľa zisťovať, či osoba konajúca v mene dlžníka je na uskutočnenie tohto úkonu oprávnená v plnom rozsahu jej

37. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že nesúhlasí so záverom správneho súdu , že aj notár je tzv. treťou osobou, o ktorej pojednáva ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách a v súvislosti s tým aj viedol argumentáciu, že sťažovateľ ako notár v rozhodnom čase o obmedzení v štatúte síce nevedel, ale vzhľadom na jeho právne vzdelanie vedieť mohol, a preto nebolo možné podľa správneho súdu uplatniť neúčinnosť obmedzenia podľa § 23 ods. 2 Notárskeho poriadku. Podľa kasačného súdu predmetné ustanovenie upravuje účinky úkonu vykonaného voči tretej osobe, pričom notár nie je tou osobou, voči ktorej vznikajú účinky samotného úkonu (v tomto prípade uznanie dlhu).

neodmietol vykonanie tohto úkonu. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s tým, či z ustanovenia § 47 ods. 1 písm. f) Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že ak je povinnosťou notára overiť „oprávnenie konať v mene“ právnickej osoby, či muselo byť sťažovateľovi z toho zrejmé, že pod uvedené je bez ďalšieho potrebné podradiť aj overenie prípadného obmedzenia tohto oprávnenia pri zohľadnení námietok sťažovateľa a či právny názor sťažovateľa je preto potrebné považovať za svojvoľný.

presadzovanie vlastnej predstavy (vôle) na riešenie posudzovanej veci oproti preukázateľne zisteným skutočnostiam, resp. v rovine právneho posúdenia oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie, a to zjavne nad rámec štandardne využiteľných interpretačných metód.

Záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného nebolo možné prijať ani z toho dôvodu, že porušenie povinností sťažovateľa uzavrel ako konanie vo vedomej nedbanlivosti, a nie úmyselné konanie, čo v zmysle citovanej judikatúry pre vyvodenie disciplinárnej povinnosti za nesprávnu aplikáciu právneho predpisu nepostačuje. Rozhodnutie žalovaného v tejto časti preto vyhodnotil kasačný súd ako nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní posúdiť, či postup a právne posúdenie veci, ktoré predložil sťažovateľ, bolo také, že ho je možné označiť za svojvoľné oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie alebo je prípadne v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít, a to zjavne nad rámec štandardne využiteľných interpretačných metód a či toto konanie možno posúdiť ako konanie úmyselné.

zhromaždenia). Ak sa preto kladie za vinu sťažovateľovi, že osvedčil priebeh valného zhromaždenia spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s. za účasti osoby, ktorá nebola oprávnená za spoločnosť konať, bolo povinnosťou žalovaného jasne vymedziť, aký zákonný dôvod na odmietnutie daného úkonu existoval, a prečo zo strany sťažovateľa išlo o úmyselné a svojvoľné vyhodnotenie relevantných právnych predpisov v danej situácii.

42. Navyše v súvislosti s druhou časťou uvedeného skutku 2), kde sa sťažovateľovi kladie za vinu, že neuviedol všetko podstatné, čo sa na valnom zhromaždení udialo, uvedenú časť rozhodnutia žalovaného považuje kasačný súd za nedostatočne odôvodnenú a zmätočnú. Disciplinárna komisia na jednej strane vytýka sťažovateľovi, že neuviedol v zápisnici všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti udialo a na druhej strane v odôvodnení uvádza, že nezrovnalosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ, nepatrili medzi to podstatné, čo sa udialo a bolo prednesené na zasadnutí, preto ich notár nemal dôvod ani uvádzať v notárskej zápisnici. Podľa žalovaného išlo o nezrovnalosti, ktoré vyšli najavo pred zasadnutím, a s ktorými sa mal disciplinárne obvinený vysporiadať pred zasadnutím a k spísaniu notárskej zápisnice by tak zo strany notára nemohlo dôjsť. Vzhľadom na to, že výrok rozhodnutia vôbec nekorešponduje s odôvodnením v súvislosti s druhou časťou skutku 2 rozhodnutia žalovaného, rozhodnutie vyhodnotil kasačný súd v tejto časti ako zmätočné a neodôvodnené.

Bolo preto povinnosťou žalovaného vysporiadať sa aj tým, či za okolností tohto prípadu bol názor sťažovateľa možný a teda úkon nebol realizovaný svojvoľne a úmyselne, čo ale v rozhodnutí žalovaného absentuje. Rozhodnutie žalovaného v tejto časti považuje kasačný súd tiež za nepreskúmateľné, keď žalovaný vôbec neargumentuje, z akého dôvodu podľa Notárskeho poriadku mal sťažovateľ spísanie zápisnice odmietnuť. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa v súvislosti s týmito skutkami preto tiež vyhodnotil ako dôvodnú.

Uvedenou skutočnosťou sa bude musieť zaoberať žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie.