8Stk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: Q. G., dátum narodenia: XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XXX/X, XXX XX . M. A., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47254181, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TN-OOP2-2022/018670-002 z 20. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/15/2022-59 zo 6. februára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/15/2022-59 zo 6. februára 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

známku. Uviedla, že stará diaľničná známka jej platila do 7. februára 2022 a nasledujúci deň si prostredníctvom portálu e-znamka zakúpila diaľničnú známku na ďalších 365 dní. Mala za to, že chyba nenastala na jej strane, ale na strane portálu e-znamka.

Následne Okresný úrad Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal rozhodnutie číslo: OU-PB-OCDPK-2022/003299-007 z 8. apríla 2022 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobkyni pokutu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. vo výške 150 eur na rovnakom skutkovom základe ako je opísaný v bode 1 tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán reagujúc na dôvody podaného odporu uviedol, že preverením na webovom sídle www.eznamka.sk a na základe informácie z informačného systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o evidencii úhrady diaľničnej známky zistil, že s presahom na rok 2022 bola zakúpená diaľničná známka na predmetné vozidlo s platnosťou od 08.02.2021 do 07.02.2022 a následne diaľničná známka s 365-dňovou platnosťou, t. j. od 16.02.2022 do 15.02.2023.

Teda je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu konkrétnym ustanovení zákona č. 488/ 2013 Z. z. a všeobecných obchodných podmienok. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím číslo:

zistených skutočností, nepreukázala jej tvrdenia o platnosti a úhrade diaľničnej známky v čase spáchania správneho deliktu, teda naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 10a ods. 1 citovaného zákona.

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Konajúcim orgánom verejnej správy vytkla, že nedostatočne zistili skutkový stav veci [§ 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“)].

pracovníčkou kontaktného centra reklamáciu, avšak do dňa podania správnej žaloby jej banka neposkytla oficiálne vyjadrenie, ktorým by preukázala, že dňa 8. februára 2022 vykonala platbu za diaľničnú známku. Navrhla preto súdu, aby si pre urýchlenie procesu získania potvrdenia o vykonaní platby vyžiadal od VÚB, a.s. potvrdenie o tom, že dňa 8. februára 2022 zo svojho účtu vykonala platbu za diaľničnú známku.

8. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajúc zo znenia § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. poukázal na to, že objektom, teda spoločensky chráneným záujmom, skutkovej podstaty sporného správneho deliktu je fiškálny záujem štátu na úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest.

V danom prípade mal správny súd za to, že správne orgány takýmto neprípustným formalistickým spôsobom nepostupovali a vec správne právne posúdili. 10. Správny súd tiež uviedol, že žalobkyňa síce mala vôľu a úmysel uhradiť diaľničnú známku pred použitím vozidla na vymedzenom diaľničnom úseku, avšak platba nakoniec nebola realizovaná a teda diaľničná známka v skutočnosti nebola uhradená. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom produkovala dôkazy, ktorých cieľom bolo preukázanie skutočností, že k úhrade diaľničnej známky neprišlo z dôvodu okolností na strane prevádzkovateľa resp. obchodníka portálu www.eznamka.sk, avšak uvedené nebolo podľa názoru správneho súdu podstatné.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

11. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie (správne malo byť uvedené rozsudok - poznámka kasačného súdu) a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľka tvrdila, že sa v jej prípade nejednalo o žiadne konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako materiálne nebezpečné (správny súd sám uviedol, že v danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť aj materiálnu nebezpečnosť konania), keď úhradu vykonala a peňažné prostriedky boli odpísané z jej bankového účtu, čo bolo potvrdené aj bankou. Preto možno konštatovať, že neexistuje žiadna materiálna nebezpečnosť konania zo strany sťažovateľky. Mala za to, že nesprávne je aj samotné konštatovanie správneho súdu, že správne orgány nepostupovali „neprípustným formalistickým spôsobom“, keď samotné vykonanie platby a odpísanie z účtu sťažovateľky (potvrdenie o odpísaní bolo zo strany banky zaslané - súčasť spisu) nebolo podľa správneho súdu dostačujúce, ale bolo potrebné disponovať aj potvrdením podľa § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. Tvrdila, že citované ustanovenie neobsahuje žiadnu povinnosť „vyčkať“ na potvrdenie, ktoré má vydať žalovaný podľa citovaného zákona. Uvedené je podľa jej názoru možné považovať za prísne formalistický spôsob, ktorý je neprípustný. Vo vzťahu k ochrane zákonom chráneného ekonomického a fiškálneho záujmu sťažovateľka uviedla, že k porušeniu ani ohrozeniu takéhoto záujmu ani nedošlo a v danom prípade by mal nastúpiť do popredia záujem sťažovateľky ako spotrebiteľa a to obzvlášť v prípade, kedy bola zistená „chyba“ na strane dotknutého obchodníka, a nie na strane sťažovateľky. Zopakovala, že platbu riadne vykonala a mala aj potvrdenie o úhrade zo strany banky. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 4. augusta 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

16. Hneď na úvod považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť na, v danej veci, relevantnú skutočnosť a to, že sťažovateľka, ako prevádzkovateľ vozidla podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z., sa mala podľa záverov konajúcich orgánov verejnej správy dopustiť správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko dňa 9. februára 2022 v čase o 14:59:23 h užívala vymedzený úsek cesty D1, 155,5 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím porušila povinnosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona.

18. Na uvedenú diferenciáciu poukazuje kasačný súd z dôvodu, že nie je bez významu, či predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vzťahujúce sa na správny delikt alebo rozhodnutie vzťahujúce sa na priestupok. Táto diferenciácia totiž ovplyvňovala konania začaté do 30. júna 2023, teda aj dané konanie, a to pokiaľ ide zloženie správneho súdu. Konkrétne, či

19. V práve posudzovanej veci mal kasačný súd obsahom súdneho spisu, ako aj napadnutého rozsudku preukázané, že vo veci týkajúcej sa správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. namiesto senátu správneho súdu konala a rozhodovala sudkyňa správneho

20. Otázka, či na takéto pochybenie správneho súdu je potrebné prihliadať ex offo, teda bez toho, aby túto skutočnosť sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, bola už vyriešená veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 19SVs 1/2022 z 29. marca 2023, ktorý v bodoch 14 až 17 skonštatoval nasledovné : „14.Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného

15. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 SSP) rozhodujú na správnych súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom.

17. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca je neoddeliteľne spojené s tým, o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v § 23 ods. 2 SSP, v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný

21. S poukazom na citované rozhodnutie veľkého senátu, ktorým je kasačný súd a senát konajúci v práve prejednávanej veci viazaný (§ 466 ods. 3 SSP), bolo potrebné skúmať z úradnej povinnosti, teda bez toho, aby to sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietla, či správny súd vo veci týkajúcej sa správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. rozhodol v zákonnom zložení. Napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom súdneho spisu mal kasačný súd preukázané, že vo veci nekonal a nerozhodol senát správneho súdu, hoci tak podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2023, konať a rozhodnúť mal.

rozhodne. Z dôvodu tohto procesného pochybenia správneho súdu sa kasačný súd nemohol zaoberať dôvodnosťou uplatnených kasačných bodov. 23. Kasačný súd už len opätovne pripomína, že od 1. júla 2023 vo všetkých veciach týkajúcich sa správneho trestania, o správnych žalobách podaných po 30. júni 2023 (§ 493e SSP) koná a rozhoduje na správnom súde senát (§ 23 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom od 1. júla 2023; por. § 23 ods. 1 a 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023).