8Stk/14/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: T. P., nar. XX. B. XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX W. B. T., právne zastúpený: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50879324, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP-2023/047033-002 z 28. septembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/52/2023-102 zo 14. mája 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

V správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. 5. Žalobca poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov T. O. a O. K., z ktorých vyplýva, že svedkovia mali na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, dňa 25. mája 2023 svoje svedecké výpovede ešte doplniť v časti tvrdení týkajúcich sa vulgárnych nadávok, ktoré neuviedli pri objasňovaní priestupku pred políciou. Napriek vytýkaným zjavným rozporom v skutkových zisteniach prvostupňový správny orgán ale konštatoval, že výpovede svedkov boli konzistentné, logické a v podstatných bodoch sa po dôkaznej stránke podporovali.

Svedkovia O. a K. sa podľa žalobcu nezhodli v tom, čo sa malo diať na strane žalobcu potom, ako mal pani O. vulgárne nadávať, kedy mal žalobca úmyselným skákaním rozbiť dlaždice. Zo svedeckej výpovede O. nevyplýva, žeby uviedla, že videla žalobcu, ako podľa slov svedka K. skáče po dlažbe. Navyše z výpovedí svedkov nevyplynulo, koľko dlaždíc mal žalobca skutočne rozbiť. Zhodnosť svedeckých výpovedí bolo podľa žalobcu potrebné hodnotiť komplexne, nielen v časti vulgárnych nadávok, ale aj v časti konania žalobcu počas priestupku. Len takáto zhodnosť svedeckých výpovedí sa môže stať dôveryhodným usvedčujúcim dôkazom. Pri existencii rozporov vo svedeckých výpovediach O. a K. tak orgány verejnej správy nemohli spoľahlivo ustáliť skutkový stav, naplniť koncept materiálnej pravdy a ani dôjsť k záveru, že boli splnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán síce vykonal potrebné dokazovanie, ale na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu konania žalobcu

8. Podľa žalobcu žalovaný pochybil, keď sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal námietkou uplatnenou už v rámci konania pred prvostupňovým správnym orgánom, konkrétne, že sa prvostupňový správny orgán odmietol zaoberať jeho vyjadreniami ku okolnostiam vzniku celého konfliktu. Opakované volanie mestskej polície pre rušenie nočného kľudu, upozorňovanie na znečisťovanie priestoru blatom pred dverami do bytu žalobcu zo strany svedka K. preukazujú značné narušenie vzťahov medzi svedkom K. a žalobcom.

skutočnostiam. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje svoje skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov podľa neho vyplýva, že vina žalobcu bola preukázaná bez pochybností, keďže vypovedajúci svedkovia O. a K. sa zhodli na verbálnom útoku na T. O. so slovami, že je „kurva“. Námietky žalobcu, uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nepreukazovali rozporuplnosť a nedôveryhodnosť týchto svedeckých výpovedí. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, nakoľko ním vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Správny súd skúmal, či vykonané dôkazy, z ktorých konajúce orgány verejnej správy vychádzali, nie sú pochybné a či logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli. Za nesporné považoval, že 29. decembra 2022 sa v bytovom dome na ul. I., v W., na spoločnej chodbe bytového domu v čase okolo 15:00 hod. stretli žalobca (subjekt priestupku, deliktuálne spôsobilá fyzická osoba) so svedkami O. a K., pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že žalobca úmyselne (subjektívna stránka) vulgárnym spôsobom verbálne napadol svedkyňu O. slovom „kurva“, čím porušil zákonom chránený spoločenský vzťah (objekt), občianske spolunažívanie. Konaním žalobcu bolo verbálne napadnutie svedkyne T. O., a to viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. Teda bol preukázaný aj kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a jeho následkom v podobe narušenia občianskeho spolunažívania (objektívna stránka). Na základe uvedených skutočností správny súd konštatoval splnenie všetkých obligatórnych znakov priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Správny súd zdôraznil, že v celom kontexte sa výpovede svedkov O. a K. potvrdzovali, neboli v nich zásadné odlišnosti a preukazovali jeden ucelený kontext priebehu celého incidentu, a preto použitie vulgarizmov v inej forme považoval za irelevantné. 14.

15. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede K. pre zlé vzťahy za irelevantnú, keďže i) rozhodnutia neboli založené výlučne na svedeckej výpovedi K., ale aj na svedeckej výpovedi O., ktoré sa v podstatných okolnostiach zhodovali a vytvorili ucelený obraz o priebehu incidentu, pričom ii) ani z administratívneho spisu nevyplýva, a ani žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by tieto svedecké výpovede neboli pravdivé.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

18. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že v rozpore so zásadou zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností obsiahnutou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, mu nebolo pred prvostupňovým správnym orgánom dovolené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam vzniku konfliktu. Prvostupňový správny orgán sa odmietol zaoberať jeho námietkou, že sa svedok K. so svedkyňou O. na schodoch bytového domu dohovárali ako má svedkyňa O. proti obvinenému krivo svedčiť.

19. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd postupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 Trestného poriadku, keď mu vytkol, že nepreukázal nepravdivosť svedeckých výpovedí, hoci nikto nie je povinný dokazovať svoju

21. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že priestupkové konanie účelovo inicioval svedok K., napriek tomu, že obeťou priestupku mala byť svedkyňa O.. Uvedené podľa sťažovateľa preukazuje jeho motív a nedôveryhodnosť svedka K., ktorý zo spáchania priestupku obvinil aj spoluvlastníka bytu sťažovateľa N.. L.. 22.

24. Sťažovateľ dňa 28. júla 2025 doručil doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorej opätovne zopakoval uplatnené kasačné námietky a ďalej namietal, že žalovaný porušil jeho práva tiež tým, že v rozpore s § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch a § 33 ods. 2 správneho poriadku mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. S ohľadom na namietané porušenia sťažovateľ namietal, že konajúce orgány verejnej správy a rovnako aj správny súd porušili základné zásady správneho konania a znemožnili mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pričom nešlo o izolovanú vadu. Ich postup preto podľa sťažovateľa porušil jeho práva na spravodlivý proces, konkrétne na spravodlivé prejednanie veci, čím bol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa sťažovateľa tvrdenie, že správny súd vykonal prieskum aj v rozsahu ustanovenom podľa § 195 SSP nezodpovedá skutočnosti a v tejto súvislosti namietal naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

28. Kasačný súd mal výrokom prvostupňového rozhodnutia preukázané, že sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 29. decembra 2022 v čase okolo 15,00 hod., na ul. I., v W., na spoločnej chodbe bytového domu, vulgárne vynadal T. O., narodenej v roku XXXX (t. j. jedná sa o osobu vyššieho veku, a to s poukazom na § 127 ods. 3 Trestného zákona), že je „kurva“. Za uvedený priestupok bola sťažovateľovi uložená sankcia - pokarhanie.

30. Zákon o priestupkoch prostredníctvom ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a?cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o?zdravie (vyhrážanie sa?ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví), či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z?priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom zákon o?priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z?celospoločenského hľadiska neprijateľné a?neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Stk/3/2024 z 27. novembra 2024, bod 56). Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia, je demonštratívny, čo sa prejavuje v?tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie.“ Iné hrubé správanie je právne neurčitý

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa právnou otázkou iného hrubého správania v podobe vulgarizmov venoval v rozsudku sp. zn. 3 Stk 3/2021 z 12. júla 2023, konkrétne v bode 44, v ktorom uviedol, že : „deliktuálnym správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o?priestupkoch teda nie je akékoľvek nevhodné, neslušné či nemorálne správanie, ale také správanie, ktoré okrem toho, že prekračuje rámec spoločenskej morálky, sa deje s?ohľadom na všetky okolnosti hrubým, a?teda neakceptovateľným spôsobom. Vulgarizmus sa spravidla stáva hrubým správaním, keď k?nemu pristupujú ďalšie okolnosti - opakovanosť, zastrašovanie, fyzické útoky a?pod. (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/119/2009 zo dňa 18. ?februára 2010).“ V danom prípade preto kasačný súd vyhodnocoval, či okolnosti, za ktorých došlo k použitiu vulgarizmu zo strany sťažovateľa, tento klasifikujú ako hrubé správanie spôsobilé narušiť zákonom chránený záujem (objekt) - pokojné občianske spolunažívanie.

33. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, poukazujúc pritom na rozpory vo výpovediach svedkov, tak s uvedeným tvrdením sa kasačný súd nestotožňuje. Ako už kasačný súd uviedol v bode 28, sťažovateľ bol uznaný za vinného za to, že v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste vulgárne vynadal pani O., že je „kurva“, ktorá skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami pani O. a pána K.. Pani O. bola vypočutá dňa 25. mája 2023 v prítomnosti sťažovateľa, pričom uviedla, že dňa 29. decembra 2022 stretla na medzipodlaží 3. a 4. poschodia pána K., ktorý opravoval osvetlenie, ponúkla mu rebrík. Sťažovateľ prišiel zo svojho bytu, opýtal sa, čo tam robia, pričom keď mu situáciu objasnili, tak jej sťažovateľ začal vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva a že mám ísť do piče“. Ďalej uviedla, že pán K. upozornil sťažovateľa, že ako sa k nej správa. K obsahu svedeckej výpovede sťažovateľ uviedol, že to, čo uviedla pani O., je úplné klamstvo.

Potom vyšiel sťažovateľ, prišiel k nim, začal hovoriť, že čo sa šprtajú do elektroinštalácie a slovne zaútočil na pani O., že je „stará piča, kurva“. Následne privolal hliadku PZ, ktorá po príchode chcela vyťažiť aj sťažovateľa, ktorý im ale neotváral. K obsahu svedeckej výpovede sťažovateľ uviedol, že svedok klame, ako aj pani O., spoločne sa mali dohodnúť na podaní oznámenia dňa 7. januára 2023.

Z obsahu zápisnice je preukázané, že sťažovateľ požiadal o zaznamenanie, že mu prvostupňový správny orgán nedovolil vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam daného prípadu, prečo celý konflikt vznikol. K uvedenému prvostupňový správny orgán skonštatoval, že takéto právo sťažovateľovi neodoprel, avšak požadoval, aby sa vyjadril iba k predmetu skutkovej podstaty, ktorá mu bola na úvod prečítaná, čo vyplýva zo zápisnice o prejednaní priestupku (poznámka kasačného súdu).

37. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na nedôveryhodnosť svedka K., s ktorým má mať narušené vzťahy, ktorú skutočnosť preukazoval podnetmi a sťažnosťami, tak k uvedenému kasačný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že vzťahy medzi svedkom a obvineným z priestupku môžu/ sú narušené, nemá sama osebe za následok nedôveryhodnosť svedeckej výpovede.

poriadku. Z uvedeného dôvodu samotná skutočnosť, že medzi sťažovateľom a pánom K. majú byť narušené medziľudské vzťahy, nebola pre rozhodnutie o priestupku relevantná. 38. Rovnako irelevantná vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia bola aj skutočnosť, že priestupkové konanie mal iniciovať pán K. a nie pani O., voči ktorej verbálna agresia smerovala.

39. K námietke sťažovateľa, že mu bolo pri prejednaní priestupku odopreté právo vyjadriť sa ku okolnostiam daného prípadu, prečo celý konflikt vznikol, keďže prvostupňový správny orgán požadoval iba, aby sa vyjadril k predmetu skutkovej podstaty, kasačný súd konštatuje, že povinnosť náležitého zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, v spojení s princípom hospodárnosti konania, predstavuje legitímny dôvod na to, aby orgán verejnej správy pri náležitom odôvodnení svojho postupu vyžadoval od účastníkov konania, aby sa vyjadrovali výlučne k prejednávanému priestupku. Orgán verejnej správy je povinný zaoberať sa skutkovými tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami, ktoré majú priamu súvislosť s predmetom konania, pričom je oprávnený podľa svojej vlastnej úvahy rozhodnúť, ktoré dôkazy ne/vykoná. Osobitne pri susedských sporoch, kde vyťahovanie minulých sporov nemôže vniesť viac svetla do prípadu, keďže s vecou bezprostredne nesúvisia a ďalšie dokazovanie bolo nadbytočné, je orgán verejnej správy oprávnený účastníkov konania v tomto smere usmerniť. Preto prvostupňový správny orgán nepochybil, ak sťažovateľa poučil o predmete

41. K námietke sťažovateľa, ktorou poukazoval na zastavenie priestupkového konania vo veci poškodzovania cudzieho majetku (kachličky), č. k. : OU-ZA-OVVS2-2024/031673-030 z 25. októbra 2024, kasačný súd uvádza, že táto námietka je v posudzovanej veci rovnako irelevantná.

42. Pokiaľ sťažovateľ v doplnenej kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany žalovaného, tak ani s touto sťažnostnou argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch totiž nedopadá automaticky na odvolací orgán.

43. Kasačný súd rovnako upriamuje pozornosť sťažovateľa, že pokiaľ tvrdil, že sa konajúce orgány nevysporiadali s dôkazným prostriedkom, ktorý predložil (doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 31. mája 2023) - ide o pamäťovú kartu s dvoma obrazovo-zvukovými nahrávkami - tak k tomuto dôkazu sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyjadril, pričom uviedol, že tieto zachytávajú iba krátku časť rozhovoru medzi sťažovateľom a svedkyňou, čím nevylučujú, že sťažovateľ svedkyni nenadával.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. februára 2026