8Stk/15/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Vikartovce, so sídlom Hlavná 315/88, 059 19 Vikartovce, IČO: 17149550, právne zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Lukáč, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42421152, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 6854/2023-770, č. 15416/2023 zo dňa 13. júla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/17/2023-88 zo dňa 16. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/17/2023-88 zo dňa 16. apríla 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č.s. 6854/ 2023-770, č. 15416/2023 zo dňa 13. júla 2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o dreve“) v znení účinnom do 31. mája 2025 pokutu 11.000,- EUR za štyri iné správne delikty podľa § 17 ods. 1 písm. a), c) a e) zákona o dreve, ktorých sa mal žalobca dopustiť.

3. Prvostupňovým rozhodnutím, v spojení s rozhodnutím žalovaného, tak bola žalobcovi uložená pokuta 11.000,- EUR: · I. za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt v roku 2020 uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 70,71 m3 v rozpore s § 23 ods. 8 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o lesoch“) v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025, keďže ako obhospodarovateľ lesných pozemkov v zmysle § 2 písm. p) zákona o lesoch nachádzajúcich sa na lesnom poľnohospodárskom celku (ďalej len „LHC“) SPIČ, BYSTRÉ, lesnom celku (ďalej len „LC“) OSTATNÉ LESY NA LHC SPIŠSKÉ BYSTRÉ v mesiaci október 2020 nevykonal ohlásenie náhodnej ťažby v objeme 70,71 m3 príslušnému orgánu do siedmich dní odo dňa zistenia dôvodu vzniku náhodnej ťažby v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“ alebo „dielec“)

žalobca príslušnému orgánu nahlásil dôvod vzniku predmetných náhodných ťažieb v JPRL 425a01 za mesiac október v informačnom systéme lesného hospodárstva (ďalej len „ISLH“) až 23. novembra 2020 (prvé hlásenie - lykožrút smrekový, drevina smrek, odhadnutý objem 70 m3, druhé hlásenie - lykožrút smrekový, drevina smrek, odhadnutý objem 20 m3, tretie hlásenie - vietor, drevina smrek, odhadnutý objem 30 m3, štvrté hlásenie - vietor, drevina smrek, odhadnutý objem 40 m3), teda príslušnému orgánu nevykonal nahlásenie dôvodu vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní, keď boli dôvody zistené, ale až po vykonaní ťažby, čím objem 70,71 m3 dreviny smrek bol vyťažený v rozpore s § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025 a následne bol tento objem dreva uvedený predajom na vnútorný trh,

248,02 m3 v rozpore s § 23 ods. 10 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025, keďže žalobca a) v JPRL č. 425a01 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 71,39 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, b) v JPRL č. 429_11 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 25,88 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, c) v JPRL č. 469 _00 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 20 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november, d) v JPRL č. 483_10 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 79,82 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, e) v JPRL č. 486_ 20 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 20 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a

vnútorný trh; · III. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025, ktorého sa žalobca ako hospodársky subjekt dopustil tým, že v rámci svojej činnosti, t. j. pri uvádzaní dreva na trh v období od 13. januára 2020 do 16. decembra 2020 opakovane vystavil prepravcom dreva a výrobkov z dreva neúplné doklady, ktoré sprevádzali prepravu dreva a výrobkov z dreva, a ktoré mali slúžiť prepravcom dreva a výrobkov z dreva ako nezameniteľne identifikované doklady o pôvode prepravovaného dreva a výrobkov z dreva, čím došlo zo strany účastníka konania k vystaveniu dokladov v rozpore s § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025; · IV. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025, ktorého sa účastník konania ako hospodársky subjekt dopustil tým, že si neplnil povinnosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 v súvislosti s vystavovaním nezameniteľne identifikovateľných dokladov.

Týmto preniesol plnenie zákonných povinností na inú osobu. Hoci žalobca preukázal snahu v systéme WebLes nahlásiť dôvod náhodnej ťažby, tento nebol v ISLH nahlásený tak, ako v súlade s § 23 ods. 7 zákona o lesoch mal byť.

5. K skutku II žalovaný uviedol, že žalobca svoje porušenie zákona značne zľahčuje. Ak žalobca tvrdil, že ustanovenie § 23 ods. 10 zákona o lesoch mohol porušiť len vtedy, ak by náhodnú ťažbu vykonal bez ohlásenia alebo napriek tomu, že po vykonaní ohlásenia bola ťažba zakázaná, tak sa podľa žalovaného mýli. Lehota, počas ktorej nemôže žalobca vykonať ťažbu, odo dňa ohlásenia, je podľa žalovaného striktne zákonom určená. 10-dňová lehota, po uplynutí ktorej možno vykonať náhodnú ťažbu, slúži podľa žalovaného na to, aby príslušný orgán v teréne zistil, či sa skutočne jedná o náhodnú ťažbu a či ide o náhodnú ťažbu v rozsahu a na ploche uvedenej v ohlásení - ide o prevenciu pred vykonaním nelegálnej ťažby.

Ak žalobca tvrdil, že používal neúplné tlačivo, ktoré neobsahovalo kolónku o čase prepravy, podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu vydať riadny doklad, pričom neznalosť zákona žalobcu neospravedlňuje. Ak žalobca namietal, že svojím systémom číslovania súhlasov neporušil systém náležitej starostlivosti, žalovaný dodal, že tento porušil tým, že vydával také doklady na prepravu dreva, ktoré neobsahovali všetky zákonom o dreve vyžadované náležitosti, hoci to vo svojom systéme náležitej starostlivosti uviedol. 7. Žalovaný dodal, že zákon o dreve neobsahuje žiadne liberačné dôvody, pričom pokuta bola uložená po zohľadnení všetkých okolností, v rámci zákonnej sadzby a na jej dolnej hranici.

10. Žalobca navrhol, že túto vadu možno zohľadniť v správnom súdnom konaní tiež uplatnením peňažnej moderácie. 11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/17/2023-88 zo dňa 16. apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. 12. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v JPRL 425a na LHC Spišské Bystré žalobca nahlásil dňa 23. novembra 2020 štyri dôvody náhodnej ťažby. Z evidencie ťažby dreva a holín - 47/155 v JPRL 425a predloženej žalobcom inšpekcii v programe WebLes vyplýva, že v mesiaci október 2020 bola zaevidovaná náhodná ťažba v celkovom objeme 70,71 m3. Toto bolo preukázané najmä protokolom z inšpekcie a v ňom uvedenými dôkazmi a dôkazmi predloženými žalobcom. Správny súd zdôraznil, že tieto zistenia žalobca v administratívnom konaní nenamietal. Zo žalobcom predloženej tabuľky ID: 30668 vyplýva, že v systéme WebLes malo dôjsť dňa 6. októbra 2020 k zaevidovaniu odhadnutého objemu náhodnej ťažby celkovo 70 m3 dvoma hláseniami. Obe boli prijaté do ISLH až dňa 23. novembra 2020. Žalobca pritom predložil stanovisko spoločnosti Foresta SK, a.s. o poskytnutí plnej súčinnosti pri poskytovaní údajov z informačného systému WebLes. Správne orgány pritom reagovali na túto námietku tým, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť ohlásenie riadne a včas. 13. Podľa názoru správneho súdu správne orgány nepochybili, keď vychádzali z údajov uvedených v LHE, ktorá poskytuje záväzné informácie o činnostiach vykonaných v lese (§ 44 ods. 1 zákona o lesoch). Keďže do LHE sa eviduje vykonaná ťažba v danom mesiaci súhrnne, žalobca zapísal túto jediným súhrnným zápisom v objeme 70,71 m3 v mesiaci október. Podklady pritom slúžia len pre obhospodarovateľa, je ich možné meniť do momentu zapísania do LHE. Pre správne orgány sú relevantné údaje práve v LHE. Preto príslušné orgány nemohli vychádzať z priebežne žalobcom zbieraných interných údajov, ale len z oficiálnej evidencie. Ak žalobca namietal, že porastová karta - ťažba dreva a holiny nie je postačujúcim dôkazom, toto správny súd neuznal za dôvodné. A to s odkazom na § 44 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) bod 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii. 14. K žiadosti o peňažnú moderáciu správny súd uviedol, že v predmetnom prípade je aplikovateľná len sankčná moderácia. Žalobca pritom neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal dôvody pre jej aplikáciu podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uloženú pokutu považoval správny súd za náležite odôvodnenú a primeranú. Žalobca pritom nepreukázal ani jej likvidačný charakter. Preto správny súd nezistil dôvody na jej aplikáciu.

17. Správny súd najmä nepreskúmal otázku absencie zavinenia, keď sťažovateľ predložil výstupy zo systému WebLes. Sťažovateľ sa s primeranou odbornou starostlivosťou spoliehal na to, že tento systém evidencie a komunikácie so štátnymi orgánmi riadne funguje. Správny súd túto okolnosť skúmal len v medziach toho, že takéto dôkazy mohol sťažovateľ predložiť v administratívnom konaní, čím odmietol ich dôkaznú silu len z formálneho dôvodu. Išlo pritom o dôkazy vyvracajúce zákonné podmienky uloženej sankcie - neexistenciu materiálneho znaku deliktu. 18. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že 1. júna 2025 došlo k zásadnej revízii zákona o lesoch, pričom v § 23 ods. 7 a 8 zákona o lesoch bola zrušená povinnosť obhospodarovateľa lesa ohlasovať vznik náhodnej/asanačnej ťažby v prípadoch, kde objem ťažby nepresahuje 5 % zásoby porastu podľa § 23 ods. 7 písm. c) zákona o lesoch. Objem dreva vyťažený v októbri 2020 nedosahuje 5% z dotknutej zásoby porastu lesa. Zákonodarca teda sám uznal, že konanie sťažovateľa v spornej časti nemá byť sankcionované, čo má byť zohľadnené minimálne vo výške sankcie. Správny súd túto zmenu právnej úpravy opomenul. 19. Následne sťažovateľ poukázal na vady procesného postupu, keď protokol z inšpekcie bol doručený až takmer 3 mesiace po jeho vyhotovení, nezohľadnenie námietok sťažovateľa vo vyjadrení k začatiu správneho konania a aj skutočnosť, že žalovaný v časti menil prvostupňové rozhodnutie, keď toto vychádzalo v časti z nesprávneho zistenia skutkového stavu.

Odôvodnenie

napadnutého rozsudku je podľa sťažovateľa tiež nedostatočné, keď obsahuje len zopakovanie argumentácie žalovaného. 20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a napadnutý rozsudok za vecne správny. K zmene právnej úpravy žalovaný uviedol, že ide o zaujímavú teoreticko-právnu úvahu, ktorá však nemôže byť dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku. V civilizovanom právnom štáte totiž legislatívne zmeny sú štandardným javom a reakciou zákonodarcu na meniace sa spoločenské vzťahy. Je nepodstatné, či zmeny smerujú k sprísneniu alebo uvoľneniu regulácie, keďže takáto zmena nie je dôvodom na revíziu súdnych rozhodnutí reflektujúcich právnu úpravu v minulosti. Podľa žalovaného je otázne, či by sťažovateľ argumentoval legislatívnymi úpravami aj v prípade, keby tieto zhoršovali jeho postavenie. Optikou sťažovateľa by totiž mohli byť rozhodnutia zmenené aj v prípade, ak by malo dôjsť k ukladaniu prísnejších sankcií. Zohľadnenie zmien právnej úpravy nie je prípustné podľa názoru žalovaného s odkazom na princíp materiálneho právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

páchateľa (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/ 9/2020 zo dňa 25. augusta 2022). 23. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak a) uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi. 24.

25. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom od 1. júna 2025 orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. a) pokutu od 1000 eur do 200000 eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4.

27. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy je správny súd povinných zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa správneho deliktu aj vtedy, ak k nej dôjde v nadväzujúcom správnom súdnom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Asan 2/2019 zo dňa 5. novembra 2019, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky ako R 20/ 2021).

28. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, v predmetnej veci nie je sporné, že ide o vec správneho trestania. V tejto veci bol sťažovateľ žalovaným sankcionovaný za porušenie jeho povinností ako hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. c) a čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie o dreve“), pričom kontrolný a sankčný mechanizmus sú členské štáty Európskej únie povinné vytvárať v intenciách právneho základu obsiahnutého v čl. 10 ods. 1 a nasl. a čl. 19 ods. 1 a nasl. Nariadenia o dreve. Sankcionovaním sťažovateľa v predmetnej veci a nadväzujúcim súdnym prieskumom v správnom súdnictve preto nepochybne dochádza k vykonávaniu práva

29. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bola sťažovateľovi ukladaná sankcia celkovo za štyri iné správne delikty, a to za použitia absorpčnej zásady, aplikujúc najprísnejšiu možnú sankciu podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025. Sťažovateľovi bola pritom uložená sankcia na dolnej hranici zákonom určenej sadzby (11.000,- EUR), keď žalovaný zohľadnil nielen povahu samotných skutkov, ale aj mieru zavinenia (k prvému skutku došlo bez zavinenia na strane sťažovateľa), limitované následky protiprávneho konania a súčinnosť sťažovateľa. Počas kasačného konania

Zákonodarca tak podstatne zmenil svoj náhľad na sankcionovanie porušenia zistených povinností, čo sa prejavilo najmä v znížení dolnej sadzby sankcie - pokuty. Nová právna úprava účinná od 1. júna 2025 nepochybne predstavuje pre sťažovateľa pozitívnejšiu právnu úpravu, keď pri uplatnení rovnakej logiky žalovaného a jeho prístupu k odôvodneniu sankcie na dolnej hranici zákonnej sadzby nemožno rozumne vylúčiť, že sťažovateľovi by za aktuálne platnej právnej úpravy bola uložená nižšia sankcia (v rozpätí od 1.000,- do 11.000,- EUR).

Preto kasačný súd kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel. 31. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak a) uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi. 32.

33. Podľa § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch v znení účinnom do 31. mája 2025 obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ohlásiť do siedmych dní vznik každej náhodnej ťažby a) po presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby odhadnutého podľa odseku 7 písm. a).

d) asanačná ťažba sa má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 hektára. 35. Neuniklo tiež pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ bol sankcionovaný v skutku I. za spáchanie deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa mal dopustiť tým, že neohlásil náhodnú/asanačnú ťažbu v zistených rozsahoch v súlade s § 23 ods. 8 písm. a) v spojení s ods. 7 písm. a) zákona o lesoch v znení účinnom do 31. marca 2025, čím tieto povinnosti aj porušil. V tomto smere je relevantné, že s účinnosťou od 1. júna 2025 došlo k zásadnej zmene sankcionovanej povinnosti, keď zákonodarca podstatne rozšíril situácie, v ktorých asanačná ťažba nepodlieha ohláseniu príslušnému orgánu (§ 23 ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. júna 2025). Bude preto úlohou žalovaného tiež posúdiť, či aj táto zmena právnej úpravy nie je pre sťažovateľa priaznivejšia - teda či aplikujúc na prípad sťažovateľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v spojení s § 23 ods. 7 zákona o lesoch

36. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že z požiadaviek materiálneho právneho štátu vyplýva, že prípad sťažovateľa možno posudzovať len podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania správnych orgánov a že voči sťažovateľovi by v opačnom prípade bolo možné uplatniť aj prípadne negatívne zmeny právnej úpravy, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.

Filozofickou podstatou tohto princípu, zakladajúcou sa na prezumpcii racionálneho zákonodarcu, je, že zmena právnej úpravy v prospech páchateľa správneho deliktu nastáva vtedy, ak zákonodarca zváži a v zmene právnej úpravy manifestuje, že určité správanie už nepovažuje za spoločensky nebezpečné, alebo vo forme úpravy trestnej sadzby zníži vnímanie jeho spoločenskej nebezpečnosti.

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti, neuplatňuje systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods. 5. 39.

Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) posledná odrážka Nariadenia o dreve systém náležitej starostlivosti uvedený v článku 4 ods. 2 obsahuje tieto prvky: a) opatrenia a postupy zabezpečujúce prístup k informáciám o dodávke dreva alebo výrobkov z dreva, ktoré hospodársky subjekt uviedol na trh: - doklady alebo iné informácie, ktoré preukazujú súlad takého dreva a výrobkov z dreva s uplatniteľnými právnymi predpismi;

Podstatou tejto zásady je to, aby tá istá osoba nebola za ten istý skutok viackrát trestaná. Ide pritom o zásadu, ktorú, resp. dodržanie ktorej musia tak správny ako aj kasačný súd vo veciach správneho trestania skúmať z úradnej povinnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 písm. c) a d) SSP).

V rámci štvrtého skutku žalovaný vyčíta sťažovateľovi, že sa tým istým skutkom (nevystavením dokladov s náležitosťami podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025) dopustil aj správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, teda neuplatňovania systému náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1 zákona o dreve v spojení s čl. 6 Nariadenia o dreve. Z čl. 6 ods. 1 písm. a) posledná odrážka Nariadenia o dreve v spojení s § 3 ods.4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 je pritom zrejmé, že systém náležitej starostlivosti musí vždy obsahovať aj uvedenie vystavovaných dokladov preukazujúcich súlad dreva uvádzaného na trh s uplatniteľnými právnymi predpismi, pričom takýmto dokladom je podľa vnútroštátnej právnej úpravy vždy aj doklad podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025.

oboch správnych deliktov. Navyše kasačný súd v tomto kontexte nevidí, a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, aké odlišné spoločenské záujmy chráni v tomto kontexte § 17 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 a § 17 ods. 1 písm. e) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025. Javí sa preto, že ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 a § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 môžu byť v pomere špeciality, keď všeobecný § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve sankcionuje aj všeobecné neuplatňovanie systému náležitej starostlivosti (okrem iného) a § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve ako osobitná skutková podstata týkajúca sa vystavenia chybných dokladov podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve sankcionuje aj porušenie systému náležitej starostlivosti tým, že hospodársky subjekt nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve.

44. Vyššie nastolenú právnu otázku žalovaný v ďalšom konaní rovnako posúdi a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ňou náležite vysporiada.

V Bratislave dňa 26. marca 2026