8Stk/16/2024

1. Dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hodine bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru počas toho, ako jazdil na elektrickej kolobežke čiernej farby na ulici M. Rázusa v obci Trenčín a bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s výsledkom merania 0,74 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu - teda viedol kolobežku s pomocným motorčekom v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“) vydal podľa § 87 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) dňa 16. júna 2022 rozkaz č. ORPZ-TN-ODI2-284/2022-P (ďalej len „rozkaz“) o uložení sankcie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a uložil žalobcovi pokutu podľa § 22 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške 100 eur. Žalobca podal proti rozkazu včas odpor (doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 26. júla2022). Listom z 9. augusta 2022 bol žalobca upovedomený o začatí konania a zároveň bol predvolaný na ústne pojednávanie o priestupku na deň 8. septembra 2022, na ktoré sa nedostavil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil (list prevzal dňa 2. septembra 2022); priestupok tak bol prejednaný v neprítomnosti žalobcu. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TN-ODI2-284/2022-P z 8. septembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a za tento priestupok bola žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 100 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDI-61/2022-P z 8. decembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu a domáhal sa jeho zrušenia. 4. Žalobca namietal porušenie § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže prvostupňový správny orgán vydal dve rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach a na škodu žalobcu nebola aplikovaná absorpčná zásada a následne to nenapravil ani žalovaný. 5. Ďalej namietal, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v Správe o objasňovaní priestupku (ďalej len ,,SVOP“) , nakoľko z tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka. Uvedené bolo podľa žalobcu právne relevantné, nakoľko aj kolobežka s pomocným motorčekom môže byť poháňaná ľudskou silou - odrážaním. 6. Žalobca tiež namietal, že bol zaviazaný aj k úhrade trov konania v sume 16 eur, avšak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa k tomu neuvádza vôbec nič, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

8. K námietke ohľadne spoločného konania správny súd uviedol, že prejednanie viacerých priestupkov toho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza do úvahy len o priestupkoch, o ktorých sa ešte nerozhodlo, teda rozhodujúcim okamihom je deň oznámenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku. Keďže v konaní o priestupku žalobcu spáchaného dňa 15. apríla 2022 bol vydaný rozkaz (ktorý má v zmysle § 87 ods. 3 zákona o priestupkoch rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku), t. j. rozhodlo sa skôr, ako bolo začaté konanie o v poradí druhom priestupku (dokonca skôr, ako bol tento druhý priestupok dňa 11. júna 2022 spáchaný), správny súd nepovažoval túto námietku za dôvodnú, a to aj bez ohľadu na skutočnosť, že proti rozkazu z 13. mája 2022 bol podaný odpor a včasným podaním odporu sa predmetný rozkaz zrušil. Uviedol tiež, že žalovaný dôvodne podporne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. 6Asan/16/2018 z 24.

Podľa § 32 ods. 1 vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, je kolobežka s pomocným motorčekom nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček - pod pojem kolobežka s pomocným motorčekom tak možno bezpochyby zahrnúť kolobežku elektrickú.

Ak vodič vedie elektrickú kolobežku (t. j. jazdí na kolobežke vybavenej elektrickým motorčekom), je naplnená podmienka vedenia kolobežky s pomocným motorčekom (aj keby v určitom momente bola poháňaná ľudskou silou), pretože, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček.

11. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil ani vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľa je priestupkový orgán povinný prejednať zbiehajúce sa priestupky v spoločnom konaní až do vydania prvostupňového rozhodnutia; takýmto rozhodnutím však nie je rozkaz vydaný v rozkaznom konaní, voči ktorému bol podaný odpor, keďže podľa § 87 ods. 5 zákona o priestupkoch až rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

15. Podľa sťažovateľa sa navyše správny súd v napadnutom rozsudku odklonil bez presvedčivého odôvodnenia od svojho predchádzajúceho rozsudku č. k. TN-14Sa/3/2023-64 z 12. apríla 2024, ktorý sa týkal prvého priestupku žalobcu a v ktorom správny súd uzavrel, že prejednanie viacerých priestupkov toho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza do úvahy len do tej doby, kým nie je o niektorom z takýchto priestupkov začaté konanie.

pomocou vlastnej sily (odrážaním) pohybuje na kolobežke s pomocným motorčekom (teda ako „kolobežkár“ s tradičnou kolobežkou), považovať za chodca. 17. Sťažovateľ opätovne namietal aj nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre chýbajúce odôvodnenie výroku o trovách konania.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V obidvoch prípadoch mal sťažovateľ naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že ako vodič počas vedenia vozidla (kolobežky s pomocným motorčekom) viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Za spáchané priestupky bola sťažovateľovi uložená sankcia - pokuta v oboch prípadoch podľa § 22 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške

23. Sťažovateľ opakovane v správnej žalobe aj kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť výroku o trovách konania z dôvodu absencie jeho odôvodnenia. 24. Výrok o trovách konania v prvostupňovom rozhodnutí stanovoval (i) povinnosť zaplatiť trovy konania, (ii) výšku trov (16 eur) a (iii) odkaz na zákonné ustanovenie, v ktorom je stanovená paušálna suma trov konania o priestupku (§ 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku); v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa už k trovám konania nič viac neuvádza, rovnako ako v rozhodnutí žalovaného. Kasačný súd sa plne stotožňuje s odôvodnením správneho súdu, že prvostupňový správny orgán mal povinnosť uložiť sťažovateľovi (ako osobe uznanej vinnou zo spáchania priestupku) uhradiť trovy, pričom výška trov je stanovená paušálnou (fixnou) sumou (v tom čase vo výške 16 eur, keďže nebol pribratý do konania znalec). Prvostupňový správny orgán tak v súlade so zákonom uložil výrokom sťažovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania, čo zdôvodnil (priamo vo výroku)

25. Sťažovateľ opakovane namietal aj nedostatky SVOP, z ktorej podľa sťažovateľa nevyplývalo, či viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, ktorú skutočnosť sťažovateľ popiera. 26. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že takéto tvrdenie sťažovateľa sa javí ako čisto účelové a nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave. Vo SVOP bolo uvedené, že sťažovateľ „jazdil na horeuvedenej (elektrickej - pozn. kasačného súdu) kolobežke v meste Trenčín na ulici M. Rázusa v smere od centra mesta.“ A na základe takto zisteného skutkového stavu bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.

nič. V upovedomení o začatí konania prvostupňový správny orgán sťažovateľa v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) poučil o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, ale (iii) sťažovateľ sa nevyjadril.

29. Kasačný súd tak vyhodnotil skutkový stav za dostatočne zistený s preukázaným záverom, že sťažovateľ viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, tak ako to vyplýva zo SVOP. Preto sa následne nebolo potrebné venovať výkladu ustanovení § 2 ods. 2 písm. m) a § 2 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke, konkrétne, či osobu, ktorá sa pomocou vlastnej sily (odrážaním) pohybuje na kolobežke s pomocným motorčekom (teda ako „kolobežkár“ s tradičnou kolobežkou) je alebo nie je potrebné považovať za chodca. Preto sa kasačný súd ani nevenoval posúdeniu ne/správnosti záveru, ktorý správny súd k tejto otázke zaujal, keďže to nebolo relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. K vedeniu spoločného konania a absorpčnej zásade

32. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán je povinný spoločné konanie realizovať; zákon tu neponecháva priestor pre správnu úvahu. Kasačný súd, uvedomujúc si nedokonalosť tejto právnej úpravy, keď nie je stanovený časový úsek, do ktorého má správny orgán povinnosť spoločné konanie zahájiť, poukazuje na závery odbornej literatúry, s ktorými sa stotožňuje: „Prejednanie viacerých priestupkov toho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza do úvahy len do okamihu, než je o niektorom z priestupkov začaté konanie, spravidla doručením oznámenia o začatí konania osobe podozrivej zo spáchania priestupku.

33. Nesprávny bol preto záver správneho súdu, že nakoľko bol vydaný v konaní o prvom priestupku rozkaz, rozhodlo sa týmto rozkazom skôr, ako bol druhý skutok spáchaný; a to aj napriek tomu, že včas podaným odporom bol tento rozkaz následne zrušený. Ohľadne rozsudku NS SR sp. zn. 6Asan/16/2018 z 24. júla 2019 (publikovaný pod č. R 67/2019 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), na ktorý poukázal žalovaný a aproboval ho aj správny súd, kasačný súd upresňuje, že v rozsudku uvádzaný deliaci časový okamih rozhodnutia, resp. jeho oznámenia, sa týka inštitútu súbehu a nie vedenia spoločného konania: „I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný.

sťažovateľ včas odpor, došlo zo zákona k jeho zrušeniu (§ 87 ods. 4 zákona o priestupkoch) - oba skutky sťažovateľa tak boli spáchané vo viacčinnom súbehu. Ide však stále o podmienku posudzovania súbehu (ukladania trestu), nie spoločného konania (procesný inštitút).

35. V preskúmavanom prípade dospel kasačný súd k záveru, že o dvoch skutkoch sťažovateľa (prvý z 15. apríla 2022 a druhý z 11. júna 2022) mal prvostupňový správny orgán viesť spoločné konanie podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže upovedomenie o začatí konania o v poradí prvom priestupku bolo sťažovateľovi doručené až dňa 25. júla 2022, t. j. až po tom, čo sťažovateľ spáchal dňa 11. júna 2022 druhý skutok.

36. Následkom vedeného spoločného konania je potom v zmysle § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch uloženie jednej sankcie, a to podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Tzn., že prejednávajúci správny orgán uloží páchateľovi priestupkov vykonaných v súbehu jednu spoločnú sankciu podľa tzv. absorpčnej zásady (prísnejší trest pohlcuje miernejší, lat. poena maior absorbet minorem). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/40/ 2012 z 22. augusta 2013 (publikovaný pod č. R 74/2014 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), podľa ktorého: „I. Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch upravujúce postup pri ukladaní sankcií za viac priestupkov stanovuje, že za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.

Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 295). 38. Kasačnému súdu je známe, že o prvom skutku sťažovateľa z 15. apríla 2022 je tiež vedené kasačné konanie na Najvyššom správnom súde SR - sp. zn. 8Stk/13/2024.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že nakoľko nebolo o dvoch skutkoch sťažovateľa spáchaných v súbehu vedené spoločné konanie a ani pri ukladaní pokút za tieto skutky nebola uplatnená absorpčná zásada, bolo pre potrebu vedenia spoločného konania a najmä pre nutnosť naplnenia princípu absorpcie nevyhnutné zmeniť napadnutý rozsudok správneho súdu, zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (súc viazaný návrhom sťažovateľa zrušil kasačný súd iba rozhodnutie žalovaného).

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd zistil, že aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať tak, ako mu načrtol kasačný súd v bode 39 tohto rozsudku. Žalovaný je vyjadreným právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP). 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. októbra 2025