8Stk/17/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TONYtrans, s.r.o., so sídlom Dohnányho 2, 917 02 Trnava, IČO: 36279919, zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47254581, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102598884/2022 z 20. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/ 137/2022-47 zo 4. júna 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verenej správy

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Trnave správnu žalobu a domáhal sa jeho zrušenia. Žalobca väčšinu námietok uvedených v správnej žalobe smeroval voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane (týkali sa evidencie tržieb žalobcu). Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu o pokute a rozhodnutiu žalovaného namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo je ešte predmetom správneho súdneho prieskumu pod sp. zn. TT-14S/34/2022. Navrhol, aby správny súd spojil obe konania (t. j. preskúmanie rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane - sp. zn. TT-14S/34/2022 a preskúmanie rozhodnutí o pokute - sp. zn. TT-20S/137/2022) na spoločné konanie podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd, na ktorý prešla právomoc z Krajského súdu v Trnave [§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov], rozsudkom č. k. TT-20S/137/2022-47 zo 4. júna 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 5. Správny súd uviedol, že žalobca svoju argumentáciu smeroval najmä k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, ktoré neboli predmetom prieskumu, a preto nemohol na túto argumentáciu žalobcu prihliadnuť. 6. Ďalej uviedol, že žalobca vychádzal z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane ako podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného. V posudzovanom prípade však boli rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v čase vydania prvostupňového rozhodnutia o pokute a rozhodnutia žalovaného právoplatné a vykonateľné, pričom ich vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby. 7. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil ani vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP.

8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ namietal, že v správnej žalobe navrhol spojenie veci, pričom správny súd sa s týmto návrhom vôbec nevysporiadal; napadnutý rozsudok tak bol aj nedostatočne odôvodnený. Podľa sťažovateľa mal správny súd buď obe konania spojiť alebo konanie vedené pod sp. zn. TT-20S/137/2022 ex offo prerušiť podľa § 100 SSP až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. TT-14S/34/2022, t. j. do skončenia konania o preskúmavanie rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Ďalej sa obsiahlo venoval obsahu základného práva na spravodlivý proces v súvislosti s povinnosťou súdu odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/107/2014, sp. zn. 5Sžh/2/2016, sp. zn. 5To/13/2020 a 1Obdo/72/2020. 10. Sťažovateľ tiež namietal, že nie je zrejmé, ako by mal sťažovateľ postupovať, ak by došlo k zrušeniu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a rozhodnutie žalovaného by ostalo nenapadnuté v súdnom konaní. Podľa sťažovateľa posúdenie správnosti rozhodnutia vydaného v neskoršom konaní bolo závislé od posúdenia správnosti rozhodnutia vydaného v skoršom konaní a mali byť preto využité inštitúty spojenia vecí alebo prerušenia konania. 11. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Uviedol, že tvrdenie sťažovateľa o nerozhodnutí o spojení konaní nie je pravdivé - správny súd vydal uznesenie sp. zn. TT-14S/34/2022-124 z 27. mája 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. júna 2024, ktorým návrh na spojenie vecí zamietol. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by bola novým rozhodnutím suma rozdielu dane upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci aj pokuta, a to podľa § 155 ods. 14 daňového poriadku.

prebiehajúce konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutí z daňového vyrubovacieho konania - rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane - predstavuje prekážku pre vydanie rozhodnutia v konaní o súvisiacom správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, prípadne pre rozhodnutie správneho súdu v nadväzujúcom súdnom prieskume, či (ii) mal správny súd takéto súvisiace súdne konania (sp. zn. TT-20S/137/2022 a sp. zn. TT-14S/34/ 2022) spojiť podľa § 65 ods. 1 a 2 SSP alebo či (iii) mal správny súd konanie prerušiť podľa § 100 SSP až do skončenia konania o preskúmaní rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane (vedeného pod sp. zn. TT-14S/34/2022).

sťažnosti v oboch veciach smerovali voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zamietnuté správne žaloby proti rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a o uložení pokuty daňovému subjektu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku.

17. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Stk/7/2021 z 28. februára 2023. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza (s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách):

20. Vychádzajúc z vymedzenej skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu kasačný súd konštatuje, že pre rozhodnutie správcu dane o spáchaní tohto deliktu je rozhodujúce preukázanie skutočnosti, že daňový subjekt v daňovom priznaní uviedol nižšiu daň.

Zároveň platí, že v kompetencii správneho orgánu, ktorý sankciu ukladá, nie je už skúmanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a ani dôvodov pre jeho vydanie. 21. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu dane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 72 ods.

Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN: 978-80-89603-28-2). Takéto rozhodnutie tiež požíva prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí, tzn. že sa naň uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016 zo dňa 23. augusta 2018). 22.

rozhodnutia. Nie je preto schopné ani ohroziť spôsobilosť dotknutého rozhodnutia byť podkladom pre rozhodovanie správcu dane v konaní o správnom delikte a rovnako nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie nadväzujúcich konaní (argumentum a contrario § 61 ods. 1 Daňového poriadku). Právoplatnosť stráca rozhodnutie až v prípade, ak je na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo správnej žaloby aj zrušené. 23.

Predstavujú preto riadny podklad pre prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného o správnom delikte sťažovateľky podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. 18. K námietke sťažovateľa, že nie je zrejmý postup, ak by došlo k zrušeniu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a rozhodnutie žalovaného by ostalo nenapadnuté v súdnom konaní, poukazuje kasačný súd na § 155 ods. 14 daňového poriadku, podľa ktorého ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

jeho právach. 20. Vychádzajúc z už uvedeného kasačný súd uzatvára, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku (body 20-25) a tento považuje za vecne správny. K prerušeniu konania a spojeniu vecí

22. V podanej kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd mal ex offo konanie prerušiť podľa § 100 SSP až do skončenia konania o preskúmavanie rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane (vedeného pod sp. zn. TT-14S/34/2022). Kasačný súd opakuje (viď bod 21 odkazovaného rozhodnutia), že podanie správnej žaloby nemá priamy dopad na právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nie je ani schopné ohroziť spôsobilosť dotknutého rozhodnutia byť základom pre následné rozhodovanie správcu dane v konaní o správnom delikte.

23. Z pohľadu kasačného súdu je tiež relevantné, že právna úprava s podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu daňových orgánov vo vyrubovacom konaní priamo odkladný účinok nespája (§ 184 SSP); tento možno priznať len na návrh žalobcu v prípade zistenia existencie zákonných dôvodov (§ 185 SSP).

preto správny súd nepochybil, pokiaľ v predmetnej veci rozhodol a nevyčkal na rozhodnutie vo veci sp. zn. TT-14S/34/2022. Túto námietku sťažovateľa preto vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.