8Stk/2/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100143.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/8/2024
- IČS
- 0924100143
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobkyne (sťažovateľky): Z.. Q. T., R.., nar. X. J. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX. X., právne zastúpená: Mgr. Paskal Milata, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2024/005342-004 z 9. januára 2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2024-273 z 9. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa adresovala Košickému samosprávnemu kraju 15. augusta 2022 žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), v ktorej žiadala sprístupniť informácie ohľadom faktúr vystavených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb pre stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v období od 1. augusta 2017 do 31. júla 2022. Košický samosprávny kraj postúpil žiadosť žalobkyne jednotlivým stredným školám. Keďže 14 stredných škôl požadovanú informáciu žalobkyni neposkytlo a ani v zákonnej lehote nevydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácie, žalobkyňa podala odvolanie proti tzv. fiktívnym rozhodnutiam o odmietnutí poskytnutia informácie. Na odvolanie žalobkyne reagovala dodatočne jedna stredná škola, ktorá žalobkyni predmetnú informáciu poskytla, avšak v ostatných prípadoch Košický samosprávny kraj, ako orgán príslušný na rozhodovanie v druhom stupni, o odvolaní žalobkyne nerozhodol. 2. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa v zmysle § 68 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) podala návrh na začatie konania o priestupku podľa § 21a zákona č. 211/2000 Z. z. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) začal konanie v zmysle § 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z., keď pre objasnenie veci nariadil ústne pojednávanie o priestupku na 4. mája 2023, na ktoré riadne a včas predvolal žalobkyňu ako navrhovateľku, ako aj obvineného Z., predsedu Košického samosprávneho kraja, ktorý ako povinná osoba zodpovednej osoby; Košického samosprávneho kraja, mal porušiť povinnosti ustanovené mu zákonom č. 211/2000 Z. z. 3. Žalobkyňa zaslala 3. mája 2023 prvostupňovému správnemu orgánu ospravedlnenie o neúčasti na ústnom pojednávaní z dôvodu „naplnenia jej ľudského práva v súvislosti s jej zdravotným postihnutím podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky“ a na ústne pojednávanie sa 4. mája 2023 nedostavila. Keďže prvostupňový správny orgán vyhodnotil dôvod žalobkyne ako nedostatočný, 19. mája 2023 ju vyzval na doplnenie podania o objektívny dôkaz - lekársku správu, resp. znalecký posudok, ktorými by potvrdila, že jej ťažký zdravotný stav nedovoľoval sa zúčastniť na ústnom pojednávaní. Žalobkyňa v stanovenej lehote 10 pracovných dní svoje podanie nedoplnila. Preto prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2023/ 006832-050 z 10. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) konanie o priestupku zastavil v zmysle § 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. s odôvodnením, že žalobkyňa sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavila na nariadené ústne pojednávanie a o následkoch nedostavenia sa bola riadne poučená. Zároveň jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 4. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2024/005342-004 z 9. januára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie na správnom súde
5. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou 22. februára 2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) domáhala súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. 6. K správnej žalobe sa po výzve vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že mu bol 22. apríla 2024 doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. Kd 55/24/8800-4 zo 17. apríla 2024 proti napadnutému rozhodnutiu. Prokurátor v proteste navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, nakoľko mal za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobkyne smerujúcou k uloženej povinnosti uhradiť trovy konania. V reakcii na
protest prokurátora žalovaný dospel k záveru o dôvodnosti podaného protestu a rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2024/026005-008 z 27. mája 2024 (ďalej len „rozhodnutie o proteste prokurátora“) napadnuté rozhodnutie zrušil. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o proteste prokurátora odvolanie, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietlo svojím rozhodnutím č. SVS-OVS2-2024/041907-004 z 22. augusta 2024 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva vnútra“) a rozhodnutie o proteste prokurátora potvrdilo.
Rozhodnutie ministerstva vnútra nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2024. 7. Správny súd pred meritórnym prerokovaním veci najskôr skúmal či sú splnené procesné podmienky konania, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo právoplatne zrušené rozhodnutím o proteste prokurátora v spojení s rozhodnutím ministerstva vnútra, čím odpadol predmet súdneho prieskumu a bolo potrebné skúmať splnenie podmienok na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
8. Správny súd ďalej uviedol, že podľa § 99 písm. c) SSP správny súd konanie zastaví po splnení dvoch podmienok. Prvou z týchto podmienok je zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe protestu prokurátora. V danom prípade mal správny súd splnenie tejto podmienky za preukázané. Druhou podmienkou je súhlas žalobcu so zastavením v prípade, že rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou. Správny súd na základe uvedeného zisťoval, či rozhodnutie o proteste, resp. rozhodnutie ministerstva vnútra bolo napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou.
9. Správny súd pokračoval, že preverenie, či rozhodnutie o proteste, prípadne rozhodnutie ministerstva bolo napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, bolo z povahy veci možné až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia týchto rozhodnutí, tzn. po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby proti týmto rozhodnutiam podľa § 181 SSP. Správny súd uviedol, že z príloh k písomnému podaniu žalovaného vyplynulo, že posledný deň lehoty na prípadné podanie správnej žaloby pripadol na 13. november 2024.
Po tomto dni preveroval na všetkých správnych súdoch či sa vedie konanie o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o proteste prokurátora, prípadne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva vnútra. Zo svojej úradnej činnosti, ako aj z odpovedí správnych súdov v Banskej Bystrici a v Bratislave zistil, že takáto žaloba podaná nebola.
10. Správny súd skonštatoval, že mal za preukázané, že rozhodnutie o proteste, ani rozhodnutie ministerstva vnútra nebolo napadnuté v inom konaní inou osobou na žiadnom zo správnych súdov, na základe čoho v danom prípade nebol pre zastavenie predmetného konania nevyhnutný súhlas žalobkyne. Správny súd tak dospel k záveru o splnení aj druhej z podmienok na zastavenie konania, na základe čoho postupom podľa § 99 písm. c) SSP predmetné súdne konanie zastavil.
11. Záverom o trovách konania správny súd rozhodol spôsobom podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že ich náhradu priznal žalobkyni voči žalovanému, a to z dôvodu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie súdneho konania tým, že zrušil napadnuté rozhodnutie.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
12. Žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) podala proti tu napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadala zrušiť toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľka úvodom venovala podstatnú časť kasačnej sťažnosti námietke ohľadne dĺžky súdneho konania a tiež napádala procesný postup správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia. Ďalej v značnej miere namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa v predmetnom administratívnom konaní mal dopustiť porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a tým mal porušiť jej procesné práva. Sťažovateľka má za to, že správny súd sa v tomto smere s jej námietkami dostatočne nevysporiadal, keď na základe stručného odôvodnenia súdne konanie zastavil. Výhrady sťažovateľky smerovali aj voči rozhodnutiu žalovaného o proteste prokurátora z 27. mája 2024, ktorým bolo tu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené. 14. Ďalšou námietkou sťažovateľky bolo, že sa nemohla vyjadriť k argumentom žalovaného vo vyjadrení z 9. októbra 2024, nakoľko jej správny súd toto vyjadrenie nedoručil a v podstate rozhodoval iba na základe tvrdenia žalovaného, čím porušil jej procesné práva v súdnom konaní. 15. V závere sťažovateľka argumentovala, že správny súd sa nevenoval ani jej námietkam ohľadne nečinnosti žalovaného, keď v petite správnej žaloby požadovala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť začať konanie o priestupkoch podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. voči ňou vymenovaným fyzickým osobám. Ďalej pokračovala, že pokiaľ aj boli splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodov, ktoré správny súd uviedol vo svojom uznesení, s ktorými sa však ale vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nestotožňuje, správny súd mal pristúpiť k skúmaniu splnenia podmienok na vylúčenie časti žaloby ohľadne nečinnosti na samostatné konanie v zmysle § 25 SSP v spojení s ustanovením § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 16. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť, pretože sťažovateľka v nej neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať iný záver. 17. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podstate len zopakovala svoju argumentáciu z kasačnej sťažnosti.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
18. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 21. februára 2025, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia. 19.
Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
20. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľkou v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie zákonnosti zastavenia konania správnym súdom v zmysle § 99 písm. c) SSP. 21. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka venuje podstatnú časť kasačnej sťažnosti najmä vecným dôvodom, pre ktoré žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
Kasačný súd ale zdôrazňuje, že zastavenie konania v zmysle § 99 písm. c) SSP je spojené s takou procesnou prekážkou, ktorá správnemu súdu bráni meritórne preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy, pretože takéto rozhodnutie bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora. Ak dôjde k takejto situácii, zaniká aj predmet prieskumu v správnom súdnom konaní a logickým následkom tohto zániku je potom zákonom predpokladané zastavenie konania. Pokiaľ však ale rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd konanie zastaví len so súhlasom žalobcu. 22.
V prejednávanej veci tak správny súd zvolil správny procesný postup, keď vyčkal na uplynutie dvojmesačnej lehoty, v ktorej by mohlo byť rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora z 27. mája 2024, resp. rozhodnutie ministerstva vnútra z 22. augusta 2024 napadnuté všeobecnou správnou žalobou a až následne konanie zastavil, a to bez súhlasu sťažovateľky, keďže zistil, že žaloba voči nim podaná nebola.
23. Správny súd pristúpil k tomuto procesnému postupu potom, čo mu žalovaný vo vyjadrení z 9. októbra 2024 oznámil, že napadnuté rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené. Sťažovateľka namietla, že sa nemohla k argumentom žalovaného vyjadriť, pretože správny súd jej toto vyjadrenie nedoručil a rozhodol iba na základe tvrdení žalovaného. Kasačný súd opätovne konštatuje, že k procesnému zastaveniu konania správnym súdom došlo na základe objektívnej skutočnosti, ktorou bolo zrušenie napadnutého rozhodnutia v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora, ktoré bolo odvolacím orgánom potvrdené. Správny súd tak v tomto prípade nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu námietok ani jednej a ani druhej strany a akákoľvek ďalšia argumentácia sťažovateľky by na tom nič nezmenila. Kasačný súd zastáva názor, že v prejednávanej veci nemohlo byť rozhodnutie správneho súdu pre sťažovateľku ani prekvapivé, pretože sťažovateľka o zrušení rozhodnutia vedela, čo nakoniec potvrdzuje jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu doručené žalovanému 1. júla 2024, ktoré bolo rozhodnutím ministerstva vnútra z 22. augusta 2024 zamietnuté.
24. Za neopodstatnené považuje kasačný súd výhrady sťažovateľky, ktoré smerovali aj voči rozhodnutiu žalovaného o proteste prokurátora z 27. mája 2024, ktorým bolo tu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené. Sťažovateľka mohla iniciovať samostatný súdny prieskum tohto rozhodnutia, resp. rozhodnutia ministerstva vnútra, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného potvrdené, podaním všeobecnej správnej žaloby, čo však neurobila a tak sa sama pripravila o možnosť jeho prieskumu. Správny súd sa tak v tomto konaní uvedenými námietkami zaoberať
nemohol. 25. Poslednou obsiahlou námietkou sťažovateľky bolo, že správny súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadne nečinnosti žalovaného, keď v petite správnej žaloby požadovala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť začať konanie o priestupkoch podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. voči ňou vymenovaným fyzickým osobám. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) SSP ako stav keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
26. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci orgány verejnej správy konali o čom svedčí aj tu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo v dôsledku podaného protestu prokurátora, zrušené. V časti návrhu týkajúceho sa údajného spáchania priestupkov riaditeľmi jednotlivých stredných škôl v súvislosti s vydaním fiktívnych rozhodnutí o odmietnutí poskytnúť informáciu, prvostupňový správny orgán uviedol, že predmetná vec bola odložená v zmysle § 66 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., pretože návrh na začatie konania o priestupku bol podaný oneskorene. To, že orgány verejnej správy nekonajú tak ako si želá sťažovateľka ešte neznamená, že sú nečinné v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP.
Naviac sťažovateľka ani nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou na podanie žaloby proti nečinnosti, ktorou by sa domáhala uloženia povinnosti orgánu verejnej správy začať konanie o priestupkoch podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže touto disponuje výlučne prokurátor a to s poukazom na ustanovenie § 244 ods. 2 SSP. Preto je nedôvodná aj jej námietka súvisiaca s vylúčením časti žaloby ohľadne nečinnosti na samostatné konanie v zmysle § 25 SSP v spojení s ustanovením § 166 ods. 2 CSP.
27. Kasačný súd pripúšťa, že správny súd sa v napadnutom uznesení námietkou ohľadne nečinnosti orgánov verenej správy nezaoberal, avšak pokiaľ by aj kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie výlučne z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia ohľadne nečinnosti, viedlo by to len k doplneniu dôvodov, pre ktoré by sťažovateľka v konaní úspešná nebola.
Takýto postup sa kasačnému súdu nejaví ako hospodárny, a preto kasačný súd v tejto časti sám doplnil odôvodnenie správneho súdu, ktorého absencia však vzhľadom na dôvod zastavenia konania, nemala relevanciu na zákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu.
28. Len dôvetkom k námietke ohľadne dĺžky súdneho konania a zvolenému procesnému postupu správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia, kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 7 SSP, keď správny súd si sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. Navyše sťažovateľka v predmetnom súdnom konaní využila možnosť podania sťažnosti na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, ktorú predseda správneho súdu vyhodnotil ako neopodstatnenú (č. l. 296).
V. Záver
29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľka úspech v kasačnom konaní nemala a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. marca 2025