8Stk/2/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106199.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/22/2023
- IČS
- 0823106199
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: PERIX, spol. s r.o., so sídlom Slovinská 23, 821 04 Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: LEGAL ART, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2023/029349-003 zo dňa 28. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 3S/22/2023-111 zo dňa 13. augusta 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Trenčín (ďalej len „správca odvodu“) rozhodnutím č. ÚE-EK/2023/2000/13559 zo dňa 13. marca 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo žalobkyni povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v sume 139,95 EUR za porušenie § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“), ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že ako prevádzkovateľka hazardnej hry nedodržala lehotu úhrady odvodu z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier do rozpočtu obce k 30. aprílu 2021 (vrátane). 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2023/029349-003 zo dňa 28. augusta 2023 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný uviedol, že prevádzkovateľom hazardných hier bol zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon o finančných opatreniach“) v roku
2021 umožnený odklad úhrady odvodu do štátneho rozpočtu aj do rozpočtu obcí, paušálneho aj mesačného odvodu. Odklad bol umožnený do 31. decembra 2021. Nárok na tento odklad úhrady odvodu vznikol prevádzkovateľovi hazardných hier iba v prípade, že splatné odvody v spornom období boli uhradené spolu s úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (ďalej len „európsky úrok“) za odklad úhrady týchto odvodov v správnej výške v lehote do 31. decembra 2021.
Ak tieto podmienky neboli splnené, podľa názoru žalovaného nevznikol prevádzkovateľovi hazardných hier nárok na odklad a vznikla povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ktorý príslušný správca odvodu uloží podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. 4. Žalobkyni mal vzniknúť odklad úhrady odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí v roku 2021, a to až do 31. decembra 2021. Táto však nedodržala podmienky odkladu úhrady odvodu do rozpočtu správcu odvodu podľa § 30oa) ods. 1 zákona o finančných opatreniach, keď spolu s odvodom do konca decembra 2021 neuhradila európsky úrok z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier za obdobie odkladu úhrady odvodu splatného k 30. aprílu 2021. Podľa záverov žalovaného žalobkyňa odvod do rozpočtu obce splatný 30. apríla 2021 uhradila v správnej výške dňa 18. októbra 2021, avšak európsky úrok uhradila až 11. a 13. januára 2022. S odvolaním sa na oznámenie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. URHH/00331/2021-160 zo dňa 25. októbra 2021 (ďalej len „oznámenie“) žalovaný konštatoval, že žalobkyňa bola
povinná v lehote do 31. decembra 2021 uhradiť nielen odvod do rozpočtu obcí ale aj európsky úrok. 5. Oznámením Úrad pre reguláciu hazardných hier určil aj postup výpočtu a úhrady úroku za odklad odvodu podľa zákona o finančných opatreniach. Z tohto oznámenia vyplýva, že výšku predpisu európskeho úroku si prevádzkovateľ hazardnej hry vypočíta sám a v určenej lehote uhradí odvod spolu s vypočítaným európskym úrokom.
Toto oznámenie bolo doručené aj žalobkyni. Žalobkyňa tak vedela o tom, že si európsky úrok musí vypočítať sama a akým spôsobom. Zákonodarca pritom neprikazoval príslušným úradom proaktívne informovať žalobkyňu o jej povinnostiach. Žalobkyňa tak nemohla legitímne očakávať, že jej správca odvodu európsky úrok vypočíta a oznámi, a preto nemala dôvod čakať s jeho úhradou.
6. Pokiaľ žalobkyňa namietala proporcionalitu a primeranosť sankcie - úroku z omeškania, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že výška úroku z omeškania je určená kogentne v § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Správca odvodu a ani žalovaný tak nemohli zákonom určenú výšku úroku upraviť a žalobkyni uložiť nižší úrok z omeškania.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa namietala, že jej bola uložená povinnosť uhradiť úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z dôvodu, že bola v omeškaní s úhradou odvodu od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021. V tomto období však platil zákonný odklad úhrady do 31. decembra
2021 podľa § 30oa zákona o finančných opatreniach, a preto žalobkyňa nemohla byť podľa jej názoru v omeškaní s úhradou odvodu. 9. Žalobkyňa poukázala na prax žalovaného, keď v prípade odkladu úhrady odvodu pre rok 2020 podľa § 30o ods.1 zákona o finančných opatreniach bola žalobkyni presne oznámená výška európskych úrokov a lehota ich splatnosti bola určená a akceptovaná po uplynutí lehoty odkladu samotnej úhrady odvodu. Žalobkyni tak nebolo zrejmé, prečo príslušné orgány pri obdobnej textácii § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach pre rok 2021 postupovali
inak. 10. Ak by aj žalobkyňa akceptovala, že jej je vyrubený úrok z omeškania za omeškanie zo splatnosti európskeho úroku, ako súčasti odvodu, tak jej mal byť úrok z omeškania vypočítavaný len zo sumy zameškanej platby európskeho úroku, nie z celej sumy odvodu.
11. Podľa názoru žalobkyne bolo oznámenie zo dňa 25. októbra 2021 chaotické, keď v ňom bola zle uvedená lehota pre zaplatenie odvodu a úroku (do 15. decembra 2021), bolo v ňom odkazované na prílohu, ktorá nebola doručená a pod.
12. Podľa názoru žalobkyne je zmyslom a účelom § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách sankcionovať prevádzkovateľa hazardných hier úrokom z omeškania pre prípad, že je v omeškaní s úhradou odvodu. Nemožno ním sankcionovať úhradu inej platby (európskeho úroku), ktorej výška ani len nie je riadne právnymi predpismi určená („úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu“). Zmyslom a účelom § 30o a § 30oa zákona o finančných opatreniach bolo zmiernenie negatívnych následkov pandémie na prevádzkovateľov hazardných hier tým, že sa im posunula splatnosť odvodov do štátneho rozpočtu. Výklad žalovaného tieto účely podľa názoru žalobkyne nereflektoval.
Navyše formalistický výklad viedol tiež k tomu, že uložená sankcia sa javí ako celkom zjavne neprimeraná - omeškanie s úhradou európskeho úroku v sume 1,14 EUR po dobu 13 dní je sankcionované úrokom z omeškania v sume 139,95 EUR. 13. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. septembra 2008, v zmysle ktorého je potrebné v pochybnostiach o výklade právnej úpravy postupovať v prospech daňového subjektu (in dubio mitius).
Túto zásadu však žalovaný nereflektoval. 14. Na záver žalobkyňa namietala a zdôrazňovala, že nemala vedomosť o tom, že úrok podľa § 30oa zákona o finančných opatreniach musí uhradiť najneskôr do 31. decembra 2021, a ak tak neurobí, tak bude povinná platiť sankciu podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z celej sumy odvodu za celé obdobie odkladu splatnosti. Osobitne v prípade, keď v minulom období príslušné orgány takto nepostupovali.
15. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 3S/22/2023-111 zo dňa 13. augusta 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. 16. Správny súd konštatoval, že v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa prevádzkuje hazardné hry na základe individuálnej licencie, a to na termináloch videohier.
Preto bola povinná odvádzať odvod podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách, tento za obdobie do 30. apríla 2021 uhradila dňa 18. októbra 2021 a európsky úrok podľa § 30oa zákona o finančných opatreniach podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu uhradila dvoma platbami dňa 11. januára 2022 (suma 0,19 EUR) a 13. januára 2022 (0,95 EUR).
17. Sporným bol podľa názoru správneho súdu výklad § 30oa ods.1 zákona o finančných opatreniach. Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu správny súd vyvodil, že zákonodarca chcel prevádzkovateľom hazardných hier umožniť odklad úhrady odvodov len vtedy, ak za obdobie odkladu zaplatia úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, aby odkladom nebola poskytovaná ani minimálna štátna pomoc. Aj s ohľadom na teoretické východiská k poskytovaniu štátnej a minimálnej pomoci správny súd ustálil, že úmyslom zákonodarcu bolo za účelom zmiernenia negatívnych následkov pandémie poskytnúť prevádzkovateľom hazardných hier výhodu v podobe odkladu splatnosti úhrady odvodu tým subjektom, ktorým by inak vznikla povinnosť odviesť odvod do konca augusta 2021. Na druhej strane však zákonodarca podmienil poskytnutie tejto výhody, v súlade so všeobecným zákazom poskytovania štátnej alebo minimálnej podpory, tým, že prevádzkovateľ hazardnej hry nie je v omeškaní s úhradou odvodu, ak uhradí odvod spoločne s tzv. európskym úrokom za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu do konca decembra 2021.
Až v tomto prípade sa prevádzkovateľ nedostane do omeškania. Takto vymedzený účel podľa názoru správneho súdu zodpovedá aj textu predmetného ustanovenia. 18. V predmetnej veci žalobkyňa uhradila v zmysle § 30oa zákona o finančných opatreniach do konca decembra 2021 iba odvod, nie európsky úrok. Preto nesplnila podmienky odkladu splatnosti, preto sa dostala do omeškania. Žalobkyňa sa preto mylne domnievala, že nebola s platením odvodu v omeškaní, ak ho uhradila do 18. októbra 2021. Žalobkyňa bola v omeškaní so zaplatením odvodu od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021, keďže v dôsledku oneskorenej úhrady európskeho úroku (po 31. decembri 2021), jej nevznikol odklad a mala povinnosť zaplatiť odvod do 30. apríla 2021. Správca odvodu a žalovaný preto správne na vec aplikovali § 94 ods.1 zákona o hazardných hrách. Na tomto závere podľa správneho súdu nič nemení ani to, že si žalobkyňa nebola vedomá toho, že aj európsky úrok musí byť uhradený do 31. decembra
2021. 19. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci nebolo možné aplikovať zásadu in dubio mitius, keďže zmysel a význam § 30oa zákona o finančných opatreniach bol podľa správneho súdu jasný, a to pri uplatnení bežných, štandardných výkladových metód.
20. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca odvodu pri odkladoch v rokoch 2020 a 2021 postupoval odlišne, keď v roku 2020 správca odvodu výšku odvodu žalobkyni oznámil a vyzval na jeho úhradu, ale v roku 2021 nie, túto jej argumentáciu správny súd nepovažoval za dôvodnú.
Poukázal na skutočnosť, že právna úprava zákona o hazardných hrách je koncipovaná tak, že odvod je platený na základe hlásenia prevádzkovateľa hazardných hier a následného vyúčtovania. Zákonodarca neukladá správcovi odvodu povinnosť vyzývať na
jeho úhradu. Ak žalobkyňa aj v prípade odvodu za rok 2021 očakávala rovnaký postup ako v prípade odvodu za rok 2020, v čom videla svoje legitímne očakávania, správny súd prijal názor, že prax správneho orgánu nemôže založiť legitímne očakávania vo vzťahu k správnemu súdnictvu a k rozhodovacej činnosti súdov. Je pritom úlohou správneho súdu podať záväzný výklad právnych predpisov. Odlišný postup správcu odkladu sa týkal len kalendárneho roku 2020, teda išlo o ojedinelý prípad, ktorý nemožno považovať za ustálenú prax.
Navyše odklon od praxe je prípustný, ak je náležite odôvodnený, pričom v tomto smere rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú náležité odôvodnenia. 21. K primeranosti sumy uložených úrokov správny súd uviedol, že zákonodarca stanovuje presný spôsob výpočtu úroku z omeškania, pričom správne orgány nemajú možnosť správnej
úvahy. Výška vyrubených úrokov z omeškania tak bola určená v súlade so zákonom a metodickým usmernením vydaným na základe § 77 ods. 9 písm. d) zákona o hazardných hrách. Žalobkyňa sa pritom nedostala do omeškania len s úhradou európskeho úroku (1,14 EUR), ale do omeškania s celou sumou odvodu (818,40 EUR), a práve z tejto sumy jej preto aj správne bol vypočítaný úrok z omeškania.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
22. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného a vec mu bude vrátená na ďalšie konanie.
23. Podľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený. Správny súd sa najmä nevysporiadal s námietkami sťažovateľky a v bode 55 napadnutého rozsudku tieto dezinterpretoval. Správny súd sa najmä nevysporiadal s argumentáciou rozdielnou praxou správcu odvodu pri určovaní lehoty splatnosti európskeho úroku a následkoch omeškania s jeho úhradou, s namietanou zmätočnosťou oznámenia a s otázkou zohľadnenia hlavného účelu a zmyslu zákona o finančných opatreniach v tejto veci.
24. Sťažovateľka uviedla, že odklad úhrady odvodu bol prevádzkovateľom hazardných hier umožnený aj v roku 2020, a to na podklade § 30o ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Pri obdobnom znení zákona pritom správca odvodu v roku 2020 postupoval tak, že sám vypočítal výšku európskeho úroku a následne zaslal sťažovateľke výzvu na jeho úradu.
Napriek tomu, že sťažovateľka zaplatila tento úrok po uplynutí určenej lehoty, nebola jej v tomto kontexte uložená sankcia - úrok z omeškania. V roku 2021 takto už správca odvodu nepostupoval. S touto námietkou sa však správny súd nevysporiadal, resp. vysporiadal zmätočne, keď riešil postup správcu odvodu pri vyrubovaní, resp. určovaní samotného odvodu, čo sťažovateľka nenamietala.
25. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že oznámenie zo dňa 25. októbra 2021 bolo zmätočné, keď v ňom došlo k skráteniu zákonnej lehoty podľa § 30oa ods.1 zákona o finančných opatreniach, odkazovalo na metodické usmernenie, ktoré nebolo prílohou a nebola v ňom poučená o možnosti uloženia úroku z omeškania podľa § 94 a nasl. zákona o hazardných hrách. Z oznámenia teda nebolo možné vyvodiť, že neuhradenie európskeho úroku do 31. decembra 2021 môže mať za následok uloženie úroku z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Správny súd však tieto namietané vady žiadnym spôsobom nevyhodnotil.
26. Podľa názoru sťažovateľky sa správny súd nevysporiadal ani s jej námietkou, že hlavným účelom zákona o finančných opatreniach bolo pomôcť podnikateľom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii. Nie sankcionovať ich úrokmi podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Podľa názoru sťažovateľky je absurdné, ak sa v dôsledku neuhradenia európskeho úroku (v zanedbateľnej výške 1,14 EUR) dostáva spätne do omeškania za čas, kedy jej bol priznaný odklad platenia odvodu.
27. Nesprávne právne posúdenie videla sťažovateľka v nesprávnej interpretácii § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Podľa názoru sťažovateľky z predmetného ustanovenia nevyplýva, že nezaplatenie európskeho úroku v určenej lehote má za následok automaticky zánik právneho účinku odkladu splatnosti celého odvodu. Takýto postup nemá oporu v právnom predpise a ani v praxi správcov odvodov. Ustanovenie § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách je sankčnou normou, je potrebné k nemu a k jeho výkladu podľa sťažovateľky pristupovať reštriktívne. V predmetnej veci nemalo byť dotknuté ustanovenie vôbec aplikované, keďže sťažovateľka uhradila odvod v odloženej lehote splatnosti (dňa 18. októbra 2021), predmetné ustanovenie sa vzťahuje výhradne na omeškanie s úhradou odvodu, nie však európskeho úroku a neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo sankcionovať omeškanie s úhradou európskeho úroku. Podľa názoru sťažovateľky, keďže § 30oa zákona o finančných opatreniach nestanovuje sankčný následok zániku odkladu splatnosti
odvodu v prípade oneskorenej úhrady európskeho úroku, nemožno § 94 ods.1 zákona o hazardných hrách ani aplikovať. Zákon o finančných opatreniach upravuje splatnosť európskeho úroku, ale nie právny následok porušenia tejto povinnosti.
28. Podľa názoru sťažovateľky bol § 30oa zákona o finančných opatreniach formulovaný neurčito, keďže bežná osoba nevie, aká je sadzba úroku podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných diskontných sadzieb. V roku 2020 správca odvodu tieto sadzby oznamoval sťažovateľke, v roku 2021 od toho upustil.
29. Vo vyššie uvedenej argumentácií a jej nezohľadnení vidí sťažovateľka tiež porušenie princípov správneho trestania - nullum crimen, nulla poena sine lege certa, zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa a pod. 30. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 32. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo najmä posúdiť, (i) či správny súd náležite právne posúdil podmienky aplikácie § 30oa zákona o finančných opatreniach a § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách na prípad sťažovateľky, (ii) či správny súd náležite posúdil otázku ochrany legitímnych očakávaní sťažovateľky a (iii) či je napadnutý rozsudok správneho súdu náležite odôvodnený.
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách odvod z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier podľa § 71 ods. 1 písm. p) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry za každý deň umiestnenia terminálu videohier na území príslušnej obce vo výške 2,20 eura na základe hlásenia o počte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých boli terminály videohier povolené na území príslušnej obce; hlásenie predkladá prevádzkovateľ hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v priebehu kalendárneho roka, k 30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod.
. . 34. Podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách príslušný správca odvodu uloží prevádzkovateľovi hazardnej hry povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ak odvod podľa § 71 nebol prevádzkovateľom hazardnej hry zaplatený včas alebo v správnej výške, a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti odvodu do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušného správcu odvodu.
Príslušný správca odvodu úrok z omeškania neuloží, ak úrok z omeškania nepresiahne v úhrne sumu päť eur za jeden kalendárny rok. Úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na celý eurocent nahor. Úrok z omeškania je splatný do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení úroku z omeškania. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je úrad, je príjmom štátneho rozpočtu. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je obec, je príjmom rozpočtu
obce. Ak odvod alebo úrok z omeškania nebol uhradený v lehote splatnosti, príslušný správca odvodu začne nedoplatok vymáhať; pri vymáhaní nedoplatkov sa postupuje najprv podľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm. f). 35. Podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému lehota na úhradu odvodu podľa osobitného predpisu uplynie od účinnosti tohto zákona do konca augusta 2021, nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca decembra 2021 spolu s úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu.
36. Podľa § 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach do uplynutia lehoty na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije.
37. Kasačný súd v predmetnej veci konštatuje, že medzi sťažovateľkou a žalovaným nie je sporné, že sťažovateľka mala vykonať úhradu odvodu podľa § 71 v spojení s § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách do rozpočtu obce za rok 2021 v lehote do 30. apríla 2021.
Nie je tiež sporné, že sťažovateľka tento odvod zaplatila až dňa 18. októbra 2021 a európsky úrok dňa 11. a 13. januára 2022. 38. Medzi sťažovateľkou a žalovaným sa stal sporným výklad ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Uvedené ustanovenie predstavuje nepochybne podporné opatrenie pre sektor hazardných hier, ktorý bol zasiahnutý štátnymi reštriktívnymi opatreniami realizovanými v prospech ochrany verejného zdravia počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19. Účelom tohto opatrenia bolo poskytnúť prevádzkovateľom hazardných hier dodatočný čas pre splnenie odvodových povinností. Tieto skutočnosti nespochybňuje ani správny súd či sťažovateľka. Správny súd však poukázal na skutočnosť, ktorá vyplýva aj z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, že predmetné opatrenie bolo koncipované tak, aby nemohlo byť posúdené ako štátna pomoc pre prevádzkovateľov hazardných hier. Dodatočný čas pre splnenie odvodových povinností preto zákonodarca spojil nielen s povinnosťou uhradiť odvod v dodatočnej lehote, ale aj v tejto lehote uhradiť európsky úrok - teda kompenzáciu za stratu hodnoty sumy neuhradeného odvodu.
39. V dôsledku týchto skutočností zákonodarca opatrenie podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach neformuloval ako odklad splatnosti, ako to nesprávne tvrdí sťažovateľka. Predmetné opatrenie ani tak nie je v príslušnom právnom predpise označené, keď zákonodarca používa pojem „odklad úhrady“. Odklad úhrady podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach je tak formulovaný ako istá forma zániku protiprávnosti (forma účinnej ľútosti či tzv. „generálneho pardonu“) - spätného zániku omeškania, keď zákonodarca umožnil, aby v prípade, ak (i) prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému lehota na úhradu odvodu uplynie od účinnosti predmetného zákona do konca augusta 2021 (prípad sťažovateľky), (ii) uhradí odvod s európskym úrokom do konca decembra 2021 (po dobe pôvodnej splatnosti), tak sa spätne oneskorené zaplatenie odvodu nebude považovať za omeškanie s úhradou odvodu. Kasačný súd konštatuje, že § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach je jednoznačný v tom, že spätný zánik omeškania možno získať len za podmienky kumulatívnej úhrady odvodu
ako aj európskeho úroku v určenej lehote - je to zrejmé z textácie „nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca decembra 2026 spolu s úrokom podľa. . .“ a zodpovedá to tiež úmyslu zákonodarcu neposkytnúť nepovolenú štátnu pomoc.
Počas lehoty, kedy zákonodarca umožnil prevádzkovateľom hazardných hier získať odklad úhrady, resp. spätný zánik omeškania podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach (splniť podmienky pre zánik omeškania) zároveň dočasne pozastavil účinnosť opatrení, ktoré by automaticky vymáhali splnenie povinnosti od prevádzkovateľov hazardných hier (§ 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach v spojení s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách). 40.
Kasačným súdom uvedený výklad a význam § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach vyplýva tak z jazykového znenia, systematického výkladu (zohľadňujúceho okrem iného § 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach ako aj absenciu osobitného názvu predmetnej časti zákona), účelu predmetného opatrenia a úmyslu zákonodarcu (bod 38 tohto rozsudku). Kasačný súd preto zdôrazňuje, že výkladový postup v pochybnostiach v prospech, ktorého sa sťažovateľka domáha, nie je v predmetnej veci možný (ako správne podotkol aj správny súd, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/9/2025 zo dňa 25. novembra 2025). Správny súd ako aj kasačný využili štandardné výkladové metódy, pričom tento postup vo svojej podstate vylúčil možnosť oprieť sa v rámci rozhodovania tohto sporu o zásadu in dubio mitius, keď je zrejmé, že pri štandardných metódach výkladu bolo možné relevantnú právnu úpravu interpretovať tak, ako to vyplýva z tohto rozsudku (obdobne rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 19SVs/2/2024 zo dňa 26. marca 2025). 41. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že výška európskeho úroku nebola právnymi predpismi ani riadne určená, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Výška bola v § 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach určená spôsobom/vzorcom výpočtu, ktorý pracuje aj s veličinou úroku určeného relevantným aktom práva Európskej únie - Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), s konkrétnym určením publikovaným Európskou komisiou (https://competition-policy.ec.europa.eu/state- aid/legislation/reference-discount-rates-and-recovery-interest-rates/reference-and-discount- rates_en), pričom konkrétna výška úroku bola publikovaná aj na webovom sídle regulátora - v metodickom usmernení Úradu pre reguláciu hazardných hier označenom ako „Oznámenie výšky základnej sadzby“ zo dňa 15. decembra 2021 (https://www.urhh.sk/metodicke- usmernenia/obce/usmernenia-v-suvislosti-s-covid-19/).
42. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sťažovateľka automaticky dňa 1. mája 2021 nezískala odklad splatnosti odvodu podľa § 71 v spojení s § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách do rozpočtu obce za rok 2021, ako nesprávne tvrdí. Dostala sa do omeškania s jeho úhradou (teda do omeškania s úhradou celého odvodu) s potenciálom získania spätného zániku omeškania po splnení zákonných podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach a s dočasným pozastavením zákonných prostriedkov vymáhania úhrady odvodu v omeškaní do uplynutia lehoty na splnenie zákonných podmienok pre získanie spätného zániku omeškania (§ 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach v spojení s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách).
43. Keďže sťažovateľka zaplatila odvod dňa 18. októbra 2021 a európsky úrok až dňa 11. a 13. januára 2022, nesplnila zákonnú podmienku úhrady zameškaného odvodu spolu s európskym úrokom do konca decembra 2021. Preto v jej prípade nenastúpili a ani nemohli nastúpiť účinky spätného zániku omeškania podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach.
Z tohto dôvodu sťažovateľka bola v omeškaní s úhradou celého sporného odvodu v období od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021. Správca odvodu a žalovaný preto správne na prípad sťažovateľky aplikovali § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ako právny následok omeškania s úhradou odvodu v období od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021, keďže sťažovateľka nesplnila zákonné podmienky pre získanie spätného zániku omeškania podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Právny následok - úrok z omeškania pritom nemožno považovať za celkom zjavne neprimeraný omeškanej sume - teda celému spornému odvodu. Kasačný súd sa preto v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správneho súdu, jeho riešenie nastolenej právnej otázky považuje za zákonné a vecne správne. 44. Čo sa týka druhej podstatnej námietky sťažovateľky, a teda porušenia jej legitímnych očakávaní, táto námietka spočíva v podstatnom v tom, že v roku 2020 správca odvodu, žalovaný a Úrad pre reguláciu hazardných hier postupovali odlišne, keď sťažovateľke vopred
oznámili výšku európskeho úroku, akceptovali jeho úhradu po určenom termíne a nevyrubovali sťažovateľke úrok z omeškania, a to pri obdobne znejúcej právnej úprave § 30o ods. 1 zákona o finančných opatreniach.
45. Uvedenú argumentáciu sťažovateľky aj kasačný súd, rovnako ako správny súd, považoval za nedôvodnú. Kasačný súd v prvom rade dáva do pozornosti, že jasný text zákona - ustanovenie § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach v zásade neumožňuje žiadne pochybnosti o tom, že pre získanie opatrenia - spätného zániku omeškania s úhradou odvodu, je potrebné uhradiť zameškaný odvod spolu s európskym úrokom do zákonom určenej lehoty. Predmetné ustanovenie ani žiadnym spôsobom nenormuje a nepredpokladá, že by správca odvodu mal európsky úrok vopred sťažovateľke určovať alebo oznamovať.
Naopak toto ustanovenie predpokladá plnú autonómiu sťažovateľky, ktorá sa uchádza o tento druh benefitu. 46. Prípadnú odlišnú, v zákone nemajúcu oporu, prax príslušných orgánov v roku 2020, a nezákonnú prax, že napriek nenastúpeniu účinkov pri nesplnení podmienok obdobného ustanovenia podľa § 30o ods. 1 zákona o finančných opatreniach v roku 2020, príslušné orgány nevyrubovali úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, kasačný súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Kasačný súd, obdobne ako správny súd, poukazuje na to, že okrem toho, že táto prax nemala oporu v texte zákona, nemala oporu ani v rozhodovacej činnosti správneho či kasačného súdu, čo sťažovateľka nespochybnila. Uvedené konanie preto ani podľa názoru kasačného súdu nemôže založiť legitímne očakávania adresáta právnej normy. 47.
Z pohľadu kasačného súdu je tiež relevantné, že Úrad pre reguláciu hazardných hier sťažovateľke doručil oznámenie zo dňa 25. októbra 2021, čo nepoprela ani sťažovateľka. Toto oznámenie bolo doručené pred uplynutím lehôt podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach a podľa názoru kasačného súdu je z neho jednoznačná požiadavka na zaplatenie odvodu spolu s európskym úrokom v určenej lehote pre splnenie zákonných podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach, ako aj skutočnosť, že európsky úrok si prevádzkovateľ hazardných hier bude vypočítavať sám, s uvedením vzorca výpočtu.
Aj keby teda kasačný súd uznal legitimitu predchádzajúcej praxe príslušných orgánov (čo spochybnil v bodoch 44 až 45 tohto rozsudku), nič by to nemenilo na tom, že príslušné orgány zmenu svojej praxe náležite sťažovateľke oznámili, poskytli jej lehotu približne dvoch mesiacov od oznámenia na splnenie zákonných podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach, avšak sťažovateľka napriek tomu takto nepostupovala, hoci zameškaný odvod uhradila do konca decembra 2021 (tento uhradila v predstihu dňa 18. októbra 2021), nezaplatila s ním európsky úrok a ten ani neuhradila v lehote do konca decembra 2021 (tento uhradila až 11. a 13. januára 2022).
Kasačný súd preto, v zhode so správnym súdom, v predmetnej veci nevníma žiaden neoprávnený, nezákonný či neprimeraný zásah správcu odvodu a žalovaného do legitímnych očakávaní sťažovateľky. 48. Pokiaľ sťažovateľka namietala formálne vady oznámenia Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 25. októbra 2021, kasačný súd dáva do pozornosti, že išlo o neformálny list, ktorým príslušný orgán v rámci dobrej praxe a v prospech prevádzkovateľov týchto upozorňoval na ich zákonné povinnosti, na podmienky získania benefitu podľa § 30oa ods.1 zákona o finančných opatreniach a jeho prístup k nim. Keďže ide o neformálny akt, tento nemá ani žiadne zákonné náležitosti. Argumentácia sťažovateľky jeho vadami je tak zo svojej povahy nedôvodná. Kasačný súd si uvedomuje, že v ňom bola uvedená nesprávna (kratšia) lehota pre vyrovnanie záväzkov (do 15. decembra 2021, hoci zákonná lehota bola do konca decembra 2021), avšak ani túto nesprávnu a ani zákonnú lehotu sťažovateľka nesplnila.
Rovnako absencia prílohy predmetné oznámenie vo vzťahu ku komunikovaným a jasným podmienkam § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach nerobí žiadnym spôsobom nejasným. A poučenie o možnosti sankcionovať omeškanie s úhradou odvodu, ak nedôjde k splneniu podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach v dôsledku oneskorenej úhrady európskeho úroku, úrokom z omeškania, rovnako nie je žiadnou zákonnou náležitosťou neformálneho listu príslušného orgánu, ktorý je realizovaný nad rámec zákonných povinností.
Za tohto stavu bola argumentácia sťažovateľky v tejto časti nielen nedôvodná, ale z pohľadu tejto veci tiež nevýznamná. 49. Pokiaľ sťažovateľka namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ani v tejto časti kasačný súd nemohol dať sťažovateľke za pravdu. V súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP dáva kasačný súd do pozornosti, že jedným z imanentných princípov obsiahnutých v práve na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto je normatívne vyjadrená v § 139 ods. 2 SSP. Povinnosť správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie má pritom dvojaký význam. Na jednej strane zabezpečuje a garantuje právo účastníka súdneho konania poznať dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie správneho súdu prijaté a poznať odpovede na zásadné argumenty ním v konaní vznesené (účel odôvodnenia dovnútra, smerom k účastníkom konania), na druhej strane zabezpečuje verejnú kontrolu nad výkonom súdnej moci umožnením pochopenia dôvodov rozhodnutia súdu širokou verejnosťou (účel odôvodnenia navonok, vo vzťahu k verejnosti).
50. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nevyžaduje, aby na každý argument strany, akokoľvek bezvýznamný, bola daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa osobitná odpoveď súdu na tento argument.
51. Kasačný súd zastáva názor, že napadnutý rozsudok je náležite odôvodnený. Správny súd si náležite určil nesporné skutočnosti (bod 45 napadnutého rozsudku), prihliadajúc na jeho účel (body 48 a 49 napadnutého rozsudku) určil výklad § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach (body 50 a 51 napadnutého rozsudku), vysvetlil, prečo predmetné ustanovenie nebolo možné na prípad sťažovateľky aplikovať a prečo jej bol vyrubený úrok z omeškania (body 52 a 53 napadnutého rozsudku). Poskytol tiež odpoveď na argumentáciu sťažovateľky ochranou legitímneho očakávania (bod 55 napadnutého rozsudku). Správny súd tak zodpovedal všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti a poskytol odpoveď na všetky podstatné argumenty sťažovateľky.
52. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 55, kasačný súd sa s týmto čiastočne stotožňuje. Správny súd si skutočne pomýlil argumentáciu sťažovateľky, keď odpovedá na postup správcu odvodu pri úhrade odvodu za rok 2020, pričom sporný bol jeho postup pri určovaní, vynucovaní a akceptovaní európskeho úroku z odvodu za rok 2020. Nič to však nemení na tom, že ďalej v predmetnom bode správny súd odmietol legitímne očakávania sťažovateľky (aj vo vzťahu k postupu súvisiacemu s európskym úrokom) tým, že tieto neboli potvrdené súdnou praxou, považoval ich za ojedinelý postup a odôvodnený odklon od postupu v predošlom roku nepovažoval správny súd za protiprávny. Kasačný súd pritom túto zvyšnú (zmätočnosťou nepoznačenú) argumentáciu správneho súdu (body 44 až 46 tohto rozsudku) prijal a považoval za dostatočnú. Čiastočná zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nespôsobila jeho nezrozumiteľnosť v podstatných
častiach. 53. Ostatne sťažovateľka videla nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tom, že správny súd neposkytol dostatočnú odpoveď na ňou namietané vady oznámenia Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 25. októbra 2021. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na bod 47 tohto rozsudku, kde objasnil, prečo táto argumentácia sťažovateľky nie je pre vec podstatná a nevyžadovala si nevyhnutne konkrétnu odpoveď správneho súdu a poskytol sťažovateľke na jej námietky aj zrozumiteľnú odpoveď.
54. Za tohto stavu preto kasačný súd považoval za nedôvodnú aj námietku sťažovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.
V. Záver
55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. marca 2026