8Stk/2/2026

1. Mesto Trenčín (ďalej len „správca odvodu“) rozhodnutím č. ÚE-EK/2023/2000/13559 zo dňa 13. marca 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo žalobkyni povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v sume 139,95 EUR za porušenie § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“), ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že ako prevádzkovateľka hazardnej hry nedodržala lehotu úhrady odvodu z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier do rozpočtu obce k 30. aprílu 2021 (vrátane). 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2023/029349-003 zo dňa 28. augusta 2023 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný uviedol, že prevádzkovateľom hazardných hier bol zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon o finančných opatreniach“) v roku

Ak tieto podmienky neboli splnené, podľa názoru žalovaného nevznikol prevádzkovateľovi hazardných hier nárok na odklad a vznikla povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ktorý príslušný správca odvodu uloží podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. 4. Žalobkyni mal vzniknúť odklad úhrady odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí v roku 2021, a to až do 31. decembra 2021. Táto však nedodržala podmienky odkladu úhrady odvodu do rozpočtu správcu odvodu podľa § 30oa) ods. 1 zákona o finančných opatreniach, keď spolu s odvodom do konca decembra 2021 neuhradila európsky úrok z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier za obdobie odkladu úhrady odvodu splatného k 30. aprílu 2021. Podľa záverov žalovaného žalobkyňa odvod do rozpočtu obce splatný 30. apríla 2021 uhradila v správnej výške dňa 18. októbra 2021, avšak európsky úrok uhradila až 11. a 13. januára 2022. S odvolaním sa na oznámenie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. URHH/00331/2021-160 zo dňa 25. októbra 2021 (ďalej len „oznámenie“) žalovaný konštatoval, že žalobkyňa bola

Toto oznámenie bolo doručené aj žalobkyni. Žalobkyňa tak vedela o tom, že si európsky úrok musí vypočítať sama a akým spôsobom. Zákonodarca pritom neprikazoval príslušným úradom proaktívne informovať žalobkyňu o jej povinnostiach. Žalobkyňa tak nemohla legitímne očakávať, že jej správca odvodu európsky úrok vypočíta a oznámi, a preto nemala dôvod čakať s jeho úhradou.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa namietala, že jej bola uložená povinnosť uhradiť úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z dôvodu, že bola v omeškaní s úhradou odvodu od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021. V tomto období však platil zákonný odklad úhrady do 31. decembra

inak. 10. Ak by aj žalobkyňa akceptovala, že jej je vyrubený úrok z omeškania za omeškanie zo splatnosti európskeho úroku, ako súčasti odvodu, tak jej mal byť úrok z omeškania vypočítavaný len zo sumy zameškanej platby európskeho úroku, nie z celej sumy odvodu.

12. Podľa názoru žalobkyne je zmyslom a účelom § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách sankcionovať prevádzkovateľa hazardných hier úrokom z omeškania pre prípad, že je v omeškaní s úhradou odvodu. Nemožno ním sankcionovať úhradu inej platby (európskeho úroku), ktorej výška ani len nie je riadne právnymi predpismi určená („úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu“). Zmyslom a účelom § 30o a § 30oa zákona o finančných opatreniach bolo zmiernenie negatívnych následkov pandémie na prevádzkovateľov hazardných hier tým, že sa im posunula splatnosť odvodov do štátneho rozpočtu. Výklad žalovaného tieto účely podľa názoru žalobkyne nereflektoval.

Túto zásadu však žalovaný nereflektoval. 14. Na záver žalobkyňa namietala a zdôrazňovala, že nemala vedomosť o tom, že úrok podľa § 30oa zákona o finančných opatreniach musí uhradiť najneskôr do 31. decembra 2021, a ak tak neurobí, tak bude povinná platiť sankciu podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách z celej sumy odvodu za celé obdobie odkladu splatnosti. Osobitne v prípade, keď v minulom období príslušné orgány takto nepostupovali.

Preto bola povinná odvádzať odvod podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách, tento za obdobie do 30. apríla 2021 uhradila dňa 18. októbra 2021 a európsky úrok podľa § 30oa zákona o finančných opatreniach podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu uhradila dvoma platbami dňa 11. januára 2022 (suma 0,19 EUR) a 13. januára 2022 (0,95 EUR).

Až v tomto prípade sa prevádzkovateľ nedostane do omeškania. Takto vymedzený účel podľa názoru správneho súdu zodpovedá aj textu predmetného ustanovenia. 18. V predmetnej veci žalobkyňa uhradila v zmysle § 30oa zákona o finančných opatreniach do konca decembra 2021 iba odvod, nie európsky úrok. Preto nesplnila podmienky odkladu splatnosti, preto sa dostala do omeškania. Žalobkyňa sa preto mylne domnievala, že nebola s platením odvodu v omeškaní, ak ho uhradila do 18. októbra 2021. Žalobkyňa bola v omeškaní so zaplatením odvodu od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021, keďže v dôsledku oneskorenej úhrady európskeho úroku (po 31. decembri 2021), jej nevznikol odklad a mala povinnosť zaplatiť odvod do 30. apríla 2021. Správca odvodu a žalovaný preto správne na vec aplikovali § 94 ods.1 zákona o hazardných hrách. Na tomto závere podľa správneho súdu nič nemení ani to, že si žalobkyňa nebola vedomá toho, že aj európsky úrok musí byť uhradený do 31. decembra

20. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca odvodu pri odkladoch v rokoch 2020 a 2021 postupoval odlišne, keď v roku 2020 správca odvodu výšku odvodu žalobkyni oznámil a vyzval na jeho úhradu, ale v roku 2021 nie, túto jej argumentáciu správny súd nepovažoval za dôvodnú.

jeho úhradu. Ak žalobkyňa aj v prípade odvodu za rok 2021 očakávala rovnaký postup ako v prípade odvodu za rok 2020, v čom videla svoje legitímne očakávania, správny súd prijal názor, že prax správneho orgánu nemôže založiť legitímne očakávania vo vzťahu k správnemu súdnictvu a k rozhodovacej činnosti súdov. Je pritom úlohou správneho súdu podať záväzný výklad právnych predpisov. Odlišný postup správcu odkladu sa týkal len kalendárneho roku 2020, teda išlo o ojedinelý prípad, ktorý nemožno považovať za ustálenú prax.

úvahy. Výška vyrubených úrokov z omeškania tak bola určená v súlade so zákonom a metodickým usmernením vydaným na základe § 77 ods. 9 písm. d) zákona o hazardných hrách. Žalobkyňa sa pritom nedostala do omeškania len s úhradou európskeho úroku (1,14 EUR), ale do omeškania s celou sumou odvodu (818,40 EUR), a práve z tejto sumy jej preto aj správne bol vypočítaný úrok z omeškania.

22. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného a vec mu bude vrátená na ďalšie konanie.

24. Sťažovateľka uviedla, že odklad úhrady odvodu bol prevádzkovateľom hazardných hier umožnený aj v roku 2020, a to na podklade § 30o ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Pri obdobnom znení zákona pritom správca odvodu v roku 2020 postupoval tak, že sám vypočítal výšku európskeho úroku a následne zaslal sťažovateľke výzvu na jeho úradu.

25. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že oznámenie zo dňa 25. októbra 2021 bolo zmätočné, keď v ňom došlo k skráteniu zákonnej lehoty podľa § 30oa ods.1 zákona o finančných opatreniach, odkazovalo na metodické usmernenie, ktoré nebolo prílohou a nebola v ňom poučená o možnosti uloženia úroku z omeškania podľa § 94 a nasl. zákona o hazardných hrách. Z oznámenia teda nebolo možné vyvodiť, že neuhradenie európskeho úroku do 31. decembra 2021 môže mať za následok uloženie úroku z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Správny súd však tieto namietané vady žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

27. Nesprávne právne posúdenie videla sťažovateľka v nesprávnej interpretácii § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Podľa názoru sťažovateľky z predmetného ustanovenia nevyplýva, že nezaplatenie európskeho úroku v určenej lehote má za následok automaticky zánik právneho účinku odkladu splatnosti celého odvodu. Takýto postup nemá oporu v právnom predpise a ani v praxi správcov odvodov. Ustanovenie § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách je sankčnou normou, je potrebné k nemu a k jeho výkladu podľa sťažovateľky pristupovať reštriktívne. V predmetnej veci nemalo byť dotknuté ustanovenie vôbec aplikované, keďže sťažovateľka uhradila odvod v odloženej lehote splatnosti (dňa 18. októbra 2021), predmetné ustanovenie sa vzťahuje výhradne na omeškanie s úhradou odvodu, nie však európskeho úroku a neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo sankcionovať omeškanie s úhradou európskeho úroku. Podľa názoru sťažovateľky, keďže § 30oa zákona o finančných opatreniach nestanovuje sankčný následok zániku odkladu splatnosti

28. Podľa názoru sťažovateľky bol § 30oa zákona o finančných opatreniach formulovaný neurčito, keďže bežná osoba nevie, aká je sadzba úroku podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných diskontných sadzieb. V roku 2020 správca odvodu tieto sadzby oznamoval sťažovateľke, v roku 2021 od toho upustil.

IV. Posúdenie kasačného súdu

33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách odvod z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier podľa § 71 ods. 1 písm. p) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry za každý deň umiestnenia terminálu videohier na území príslušnej obce vo výške 2,20 eura na základe hlásenia o počte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých boli terminály videohier povolené na území príslušnej obce; hlásenie predkladá prevádzkovateľ hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v priebehu kalendárneho roka, k 30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod.

Príslušný správca odvodu úrok z omeškania neuloží, ak úrok z omeškania nepresiahne v úhrne sumu päť eur za jeden kalendárny rok. Úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na celý eurocent nahor. Úrok z omeškania je splatný do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení úroku z omeškania. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je úrad, je príjmom štátneho rozpočtu. Úrok z omeškania uložený správcom odvodu, ktorým je obec, je príjmom rozpočtu

36. Podľa § 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach do uplynutia lehoty na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije.

Nie je tiež sporné, že sťažovateľka tento odvod zaplatila až dňa 18. októbra 2021 a európsky úrok dňa 11. a 13. januára 2022. 38. Medzi sťažovateľkou a žalovaným sa stal sporným výklad ustanovenia § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Uvedené ustanovenie predstavuje nepochybne podporné opatrenie pre sektor hazardných hier, ktorý bol zasiahnutý štátnymi reštriktívnymi opatreniami realizovanými v prospech ochrany verejného zdravia počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19. Účelom tohto opatrenia bolo poskytnúť prevádzkovateľom hazardných hier dodatočný čas pre splnenie odvodových povinností. Tieto skutočnosti nespochybňuje ani správny súd či sťažovateľka. Správny súd však poukázal na skutočnosť, ktorá vyplýva aj z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, že predmetné opatrenie bolo koncipované tak, aby nemohlo byť posúdené ako štátna pomoc pre prevádzkovateľov hazardných hier. Dodatočný čas pre splnenie odvodových povinností preto zákonodarca spojil nielen s povinnosťou uhradiť odvod v dodatočnej lehote, ale aj v tejto lehote uhradiť európsky úrok - teda kompenzáciu za stratu hodnoty sumy neuhradeného odvodu.

ako aj európskeho úroku v určenej lehote - je to zrejmé z textácie „nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca decembra 2026 spolu s úrokom podľa. . .“ a zodpovedá to tiež úmyslu zákonodarcu neposkytnúť nepovolenú štátnu pomoc.

Kasačným súdom uvedený výklad a význam § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach vyplýva tak z jazykového znenia, systematického výkladu (zohľadňujúceho okrem iného § 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach ako aj absenciu osobitného názvu predmetnej časti zákona), účelu predmetného opatrenia a úmyslu zákonodarcu (bod 38 tohto rozsudku). Kasačný súd preto zdôrazňuje, že výkladový postup v pochybnostiach v prospech, ktorého sa sťažovateľka domáha, nie je v predmetnej veci možný (ako správne podotkol aj správny súd, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/9/2025 zo dňa 25. novembra 2025). Správny súd ako aj kasačný využili štandardné výkladové metódy, pričom tento postup vo svojej podstate vylúčil možnosť oprieť sa v rámci rozhodovania tohto sporu o zásadu in dubio mitius, keď je zrejmé, že pri štandardných metódach výkladu bolo možné relevantnú právnu úpravu interpretovať tak, ako to vyplýva z tohto rozsudku (obdobne rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

42. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sťažovateľka automaticky dňa 1. mája 2021 nezískala odklad splatnosti odvodu podľa § 71 v spojení s § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách do rozpočtu obce za rok 2021, ako nesprávne tvrdí. Dostala sa do omeškania s jeho úhradou (teda do omeškania s úhradou celého odvodu) s potenciálom získania spätného zániku omeškania po splnení zákonných podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach a s dočasným pozastavením zákonných prostriedkov vymáhania úhrady odvodu v omeškaní do uplynutia lehoty na splnenie zákonných podmienok pre získanie spätného zániku omeškania (§ 30oa ods. 2 zákona o finančných opatreniach v spojení s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách).

Z tohto dôvodu sťažovateľka bola v omeškaní s úhradou celého sporného odvodu v období od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021. Správca odvodu a žalovaný preto správne na prípad sťažovateľky aplikovali § 94 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ako právny následok omeškania s úhradou odvodu v období od 1. mája 2021 do 18. októbra 2021, keďže sťažovateľka nesplnila zákonné podmienky pre získanie spätného zániku omeškania podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach. Právny následok - úrok z omeškania pritom nemožno považovať za celkom zjavne neprimeraný omeškanej sume - teda celému spornému odvodu. Kasačný súd sa preto v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správneho súdu, jeho riešenie nastolenej právnej otázky považuje za zákonné a vecne správne. 44. Čo sa týka druhej podstatnej námietky sťažovateľky, a teda porušenia jej legitímnych očakávaní, táto námietka spočíva v podstatnom v tom, že v roku 2020 správca odvodu, žalovaný a Úrad pre reguláciu hazardných hier postupovali odlišne, keď sťažovateľke vopred

45. Uvedenú argumentáciu sťažovateľky aj kasačný súd, rovnako ako správny súd, považoval za nedôvodnú. Kasačný súd v prvom rade dáva do pozornosti, že jasný text zákona - ustanovenie § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach v zásade neumožňuje žiadne pochybnosti o tom, že pre získanie opatrenia - spätného zániku omeškania s úhradou odvodu, je potrebné uhradiť zameškaný odvod spolu s európskym úrokom do zákonom určenej lehoty. Predmetné ustanovenie ani žiadnym spôsobom nenormuje a nepredpokladá, že by správca odvodu mal európsky úrok vopred sťažovateľke určovať alebo oznamovať.

Z pohľadu kasačného súdu je tiež relevantné, že Úrad pre reguláciu hazardných hier sťažovateľke doručil oznámenie zo dňa 25. októbra 2021, čo nepoprela ani sťažovateľka. Toto oznámenie bolo doručené pred uplynutím lehôt podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach a podľa názoru kasačného súdu je z neho jednoznačná požiadavka na zaplatenie odvodu spolu s európskym úrokom v určenej lehote pre splnenie zákonných podmienok podľa § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach, ako aj skutočnosť, že európsky úrok si prevádzkovateľ hazardných hier bude vypočítavať sám, s uvedením vzorca výpočtu.

Kasačný súd preto, v zhode so správnym súdom, v predmetnej veci nevníma žiaden neoprávnený, nezákonný či neprimeraný zásah správcu odvodu a žalovaného do legitímnych očakávaní sťažovateľky. 48. Pokiaľ sťažovateľka namietala formálne vady oznámenia Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 25. októbra 2021, kasačný súd dáva do pozornosti, že išlo o neformálny list, ktorým príslušný orgán v rámci dobrej praxe a v prospech prevádzkovateľov týchto upozorňoval na ich zákonné povinnosti, na podmienky získania benefitu podľa § 30oa ods.1 zákona o finančných opatreniach a jeho prístup k nim. Keďže ide o neformálny akt, tento nemá ani žiadne zákonné náležitosti. Argumentácia sťažovateľky jeho vadami je tak zo svojej povahy nedôvodná. Kasačný súd si uvedomuje, že v ňom bola uvedená nesprávna (kratšia) lehota pre vyrovnanie záväzkov (do 15. decembra 2021, hoci zákonná lehota bola do konca decembra 2021), avšak ani túto nesprávnu a ani zákonnú lehotu sťažovateľka nesplnila.

Za tohto stavu bola argumentácia sťažovateľky v tejto časti nielen nedôvodná, ale z pohľadu tejto veci tiež nevýznamná. 49. Pokiaľ sťažovateľka namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ani v tejto časti kasačný súd nemohol dať sťažovateľke za pravdu. V súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP dáva kasačný súd do pozornosti, že jedným z imanentných princípov obsiahnutých v práve na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto je normatívne vyjadrená v § 139 ods. 2 SSP. Povinnosť správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie má pritom dvojaký význam. Na jednej strane zabezpečuje a garantuje právo účastníka súdneho konania poznať dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie správneho súdu prijaté a poznať odpovede na zásadné argumenty ním v konaní vznesené (účel odôvodnenia dovnútra, smerom k účastníkom konania), na druhej strane zabezpečuje verejnú kontrolu nad výkonom súdnej moci umožnením pochopenia dôvodov rozhodnutia súdu širokou verejnosťou (účel odôvodnenia navonok, vo vzťahu k verejnosti).

51. Kasačný súd zastáva názor, že napadnutý rozsudok je náležite odôvodnený. Správny súd si náležite určil nesporné skutočnosti (bod 45 napadnutého rozsudku), prihliadajúc na jeho účel (body 48 a 49 napadnutého rozsudku) určil výklad § 30oa ods. 1 zákona o finančných opatreniach (body 50 a 51 napadnutého rozsudku), vysvetlil, prečo predmetné ustanovenie nebolo možné na prípad sťažovateľky aplikovať a prečo jej bol vyrubený úrok z omeškania (body 52 a 53 napadnutého rozsudku). Poskytol tiež odpoveď na argumentáciu sťažovateľky ochranou legitímneho očakávania (bod 55 napadnutého rozsudku). Správny súd tak zodpovedal všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti a poskytol odpoveď na všetky podstatné argumenty sťažovateľky.

častiach. 53. Ostatne sťažovateľka videla nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tom, že správny súd neposkytol dostatočnú odpoveď na ňou namietané vady oznámenia Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 25. októbra 2021. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na bod 47 tohto rozsudku, kde objasnil, prečo táto argumentácia sťažovateľky nie je pre vec podstatná a nevyžadovala si nevyhnutne konkrétnu odpoveď správneho súdu a poskytol sťažovateľke na jej námietky aj zrozumiteľnú odpoveď.

V. Záver

55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026