8Stk/3/2023

1. Okresný úrad Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-MA-OVVS-2017/003938/ID20170000206292 zo dňa 03.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“ alebo „zákon č. 372/1990 Zb.“) zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 17.09.2016 v čase o 09:15 hod. v obci Jablonové na presne neurčenom mieste mal fyzicky napadnúť, pravdepodobne päsťou do oblasti hlavy, čela, svoju maloletú dcéru Z. Z., nar. XXXX, ktorej mal podľa lekárskej správy spôsobiť zranenia s dobou liečenia do 6 dní, čím sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví voči blízkej osobe, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

3. Správny orgán prvého stupňa pojal dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal presne tak, ako ho v oznámení opísala oznamovateľka, ktorá nebola priamym svedkom toho, ako mal obvinený z priestupku fyzicky napadnúť ich maloletú dcéru Z.. P.. G. S. taktiež nebol priamym svedkom údajného fyzického útoku obvineného voči maloletej. Vo veci pritom podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa nebolo možné vykonať výsluch maloletej vzhľadom k jej nízkemu veku, pričom správny orgán prvého stupňa zohľadnil aj obavu, že zo strany rodičov môže dochádzať k ovplyvňovaniu maloletej, preto by jej výpoveď bolo možné spochybniť. 4. Obvinený P.. Z. Z. uviedol, že svoju maloletú dcéru fyzicky nenapadol, čo potvrdila aj jeho matka P.. Z. Z., L.., poprúc akýkoľvek útok svojho syna na maloletú Z..

5. Na kamerovom zázname nie je zachytené žiadne protiprávne konanie P.. Z. Z. vo forme fyzického útoku voči mal. Z.. Výpoveď mal. Z. o tom, ako mala byť napadnutá vlastným otcom, je spochybniteľná, nakoľko rozprávala vystrašene, nezrozumiteľne a obsah výpovede menila podľa obsahu otázok kladených jej zo strany P.. G. S.. Tieto otázky správny orgán prvého stupňa vyhodnotil ako kapciózne otázky.

Namietol nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne skutkové zistenia z neho vyvodené a nesprávne právne posúdenie veci. Z administratívneho spisu vyplývajú také skutkové závery, dôsledkom ktorých je vylúčené zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch.

dcére. Výpoveď jeho dcéry bola urobená pod stresom a významným psychickým nátlakom zo strany P.. G. S.. 8. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2018/021843/MIH zo dňa 23.02.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré je podľa neho vecne správne a bolo vydané v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom. Konštatoval, že z vykonaných dôkazov sa nepodarilo spoľahlivo a nepochybne objektívne zistiť skutkový stav veci, nakoľko nebolo preukázané ani zistené, že žalobca akokoľvek fyzicky napadol svoju maloletú dcéru tak ako tvrdila, a súčasne nebolo bez akýchkoľvek pochybností možné túto skutočnosť ani vyvrátiť.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

Poukážuc na fyzický nepomer medzi ním a jeho dcérou vyslovil záver, že je celkom vylúčené, aby v prípade, keď ju mal dvakrát päsťou udrieť do tváre a najmä spôsobiť jej zranenia vyžadujúce dobu liečenia 6 dní, by to nezanechalo na jej tvári žiadne následky, ani len začervenanie kože. Žiaden lekár, ktorého bezprostredne v daný deň s maloletou Z. navštívili, nepotvrdil stopy po zraneniach. 10. Žalobca upozornil na nekonzistentnosť výpovede maloletej, ktorá počas natáčaného rozhovoru s P.. G. S. najprv uviedla, že otec ju udrel po zadku, následne ju údajne zbil, resp. mal jej namiesto po zadku dať facku, z čoho neskôr P.. G. S. spolu s matkou maloletej urobili trestné oznámenie, resp. vypovedali, že ju mal otec dvakrát udrieť päsťou do tváre. Žalobca vyjadril ľútosť nad konaním matky maloletej a jej druha, ktorí možno z motívu pomsty voči nemu manipulujú s maloletou. 11. Žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, pretože nezohľadnil skutkový stav vyplývajúci zo spisu.

záverom potom bolo zastavenie konania podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. 12. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 8Sa/45/2018-48 zo dňa 29.05.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že v konaní o priestupku vznikla situácia, že neboli zistené žiadne skutočnosti, okrem samotných protichodných výpovedí oznamovateľky a jej druha a na strane druhej žalobcu a jeho matky, čím sa správny orgán prvého stupňa dostal do dôkaznej núdze a preto správne a nevyhnutne dospel k záveru, že protiprávne konanie nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

dopustil. 13. Podľa správneho súdu nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že správny orgán prvého stupňa výpoveď jeho matky P.. Z. Z., L.. ako jedinej priamej svedkyne stretnutia s jeho maloletou dcérou Z. ignoroval a vôbec sa s ňou v rozhodnutí nevysporiadal. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vychádzal aj zo záznamu o podaní vysvetlenia P.. Z. Z., L.. pred policajným orgánom. V ďalšom texte rozhodnutia uviedol, že v danom prípade stojí proti sebe tvrdenie oznamovateľky, ktorá počas prejednávania veci trvala na podaní oznámenia, pričom priamym svedkom oznamovaného napadnutia nebola, ako aj vyjadrenie svedka P.. G. S., ktorý taktiež svedkom daného nebol, a na druhej strane stojí tvrdenie obvineného, ktorý uviedol, že svoju maloletú dcéru fyzicky nenapadol.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zosumarizoval dôkazy, ktoré mali správne orgány k dispozícii: - Dva kamerové záznamy, ktoré nezachytili žiadne protiprávne konanie sťažovateľa vo forme fyzického útoku voči jeho maloletej dcére, t. j. nepreukazujú, že by sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči jeho maloletej

ich spoločných detí; - Výpoveď svedka P.. G. S., v danom čase druha oznamovateľky, tiež podľa sťažovateľa nemá z hľadiska dôkaznej sily právnu relevanciu z podobných dôvodov ako bolo uvedené u oznamovateľky; - Lekárske správy zo dňa 17.09.2016 a správa detskej výjazdovej pohotovosti.

16. Sťažovateľ na podklade analýzy dôkazov zabezpečených v administratívnom konaní uzavrel, že z nich vyplýva, že skutok, o ktorom sa koná, sa vo forme, v akej bol oznámený, jednoznačne nestal. Pre účely rozhodnutia podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je skutkový stav dostatočne zistený, súčasne však nie je možné považovať skutkový stav za dostatočne zistený na to, aby správny orgán zastavil priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko nebolo na základe dôkazov preukázané, že sa skutok stal, resp. akým konkrétnym konaním páchateľa priestupku sa mal stať.

18. Sťažovateľ zdôraznil, že zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch predstavuje nepriaznivejší výsledok pre neho, ako zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pričom prihliadnuc na skutočnosť prebiehajúceho konania o úprave rodičovských práv, ktorého je sťažovateľ účastníkom, môže sťažovateľovi poškodiť jeho pozíciu v rámci daného súdneho konania. Prvostupňové rozhodnutie tiež indikuje, že k protiprávnemu konaniu vo vzťahu k maloletej došlo (bolo narušené občianske spolunažívanie), len správny orgán prvého stupňa nevedel preukázať, že sa toho dopustil práve sťažovateľ. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré rezultuje do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vyznie nepriaznivo pre obvineného, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Inak povedané rozhodnutiami správnych orgánov je prezentovaná predstava, že k násiliu, resp. hrubému konaniu došlo, avšak neexistoval dostatok dôkazných prostriedkov

IV. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 21. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom. 22. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1

24. Podstatou kasačnej sťažnosti je právny spor o tom, či správne orgány mali pri tých dôkazoch, ktoré zabezpečili, priestupkové konanie vedené proti sťažovateľovi zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, alebo mali, tak ako tvrdí sťažovateľ, rozhodnúť o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.

26. S istou dávkou argumentačného zjednodušenia sa dá vysloviť, že vo vzťahu k potenciálnemu výsledku konania o priestupkoch môžu nastať v podstate dve základné eventuality. Buď je obvinený z priestupku uznaný za vinného, a to ak je nepochybne preukázaná existencia všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka), pre ktoré sa konanie vedie.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa kasačný súd v kontexte dôkaznej situácie zameral na to, či v prejednávanej veci bola kvalitatívna úroveň pochybností zistená správnymi orgánmi daná iba vo vzťahu k osobe obvineného ako subjektu priestupku (spochybnenie totožnosti páchateľa), alebo či takéto pochybnosti bolo možné identifikovať aj vo vzťahu k objektívnej stránke priestupku (nepreukázanie spáchania skutku ako takého), čo by zakladalo povinnosť správnych orgánov zastaviť priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.

30. Sťažovateľ svoje hodnotenie dôkazov, ktoré finalizoval do konštatácie, že sa skutok nestal, založil na nasledovnom:

31. Kasačný súd zistil, že sú tu dve vzájomne sa dopĺňajúce výpovede, a to oznamovateľky Z.. Z. Z. a jej druha P.. G. S., ktoré uvádzajú, že potom, ako dňa 17.09.2016 cca o 09.15 hod. došlo k neúspešnému pokusu sťažovateľa o prevzatie si dieťaťa na základe dohody o styku s ním, maloletá Z. sa z priestranstva spred domu vrátila naspäť domov s plačom a referovala o tom, že ju otec zbil, resp. udrel. Tieto osoby však nevideli incident, o ktorom vypovedala dcéra sťažovateľa, pričom kvalitatívna úroveň ich výpovedí je negatívne ovplyvnená tým, že informácie o tom, čo sa malo stať, nadobúdali od maloletej Z. počas jej informačne značne nekorektného vyťažovania otázkami kladenými P.. G. S., ktoré bolo potrebné vyhodnotiť ako sugestívne a kapciózne.

33. Kasačný súd preskúmaním veci dospel k záveru, že s právnym náhľadom poskytnutým sťažovateľom na procesne korektný dôvod zastavenia konania o priestupku, v ktorom bol v procesnom postavení obvineného, je dôvodné sa stotožniť. Množina dôkazov zabezpečených v správnom konaní podľa názoru kasačného súdu neumožňuje konštatáciu preukázania objektívnej stránky prejednávaného priestupku, a to pre nezistenie žiadnych zranení u maloletej dcéry sťažovateľa, čím bol relevantne spochybnený následok, a súčasne pre neustálenie základných kontúr protiprávneho konania, ktorého sa mal sťažovateľ voči svojej dcére dopustiť (úder na zadok, facka alebo úder päsťou do oblasti tváre).

34. Opísaná dôkazná situácia, ako ju v stručnosti sumarizoval kasačný súd, je typickým príkladom dôkaznej núdze správneho orgánu prejednávajúceho priestupok, ktorej prirodzeným a zákonným vyústením je rozhodnutie podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože ak sa objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku nepodarilo preukázať, je dôvodné v zmysle trestnej procesnej zásady, že nedokázaná vina sa považuje za preukázanú nevinu a v zmysle zásad in dubio pro reo, resp. in dubio mitius a in dubio pro libertate, siahnuť po opačnej možnosti zákonom predvídaného vyústenia konania o priestupku a konanie o priestupku zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Ak správny súd takto na spornú právnu otázku nenahliadal, je potrebné napadnutý rozsudok vyhodnotiť ako postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, čím aj kasačný súd považuje za preukázaný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže rovnakou vadou (nesprávne právne posúdenie veci) je postihnuté aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného a správny súd žalobu

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.