8Stk/3/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200302.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8S/52/2021
- IČS
- 7021200302
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Miloš Mižák - Autokomplex MŠ, so sídlom Varšavská 18, 040 13 Košice, IČO: 35237074, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O. BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0372/99/2019 z 22.12.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/52/2021-58 z 28. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. KE-8S/52/2021-72 z 11. novembra 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verenej správy
1. Za účelom prešetrenia písomného podnetu spotrebiteľa bola Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) začatá kontrola žalobcu. 2. Rozhodnutím č. I/0151/08/19 z 1. augusta 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil prvostupňový správny orgán žalobcovi pokutu za porušenie zákonnej povinnosti podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“) vo výške 4000,- Eur podľa § 154 ods. 2 citovaného zákona. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca v čase kontroly ponúkal na internetovej stránke www.autobazar.eu cestné motorové vozidlo - BMW 330d 4x4; VIN: V.XXXN.Z.XXXXXX, rok výroby 2010 (ďalej len „dotknuté vozidlo“), na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom, keďže v čase kontroly virtuálnej ponuky dňa 23. januára 2019 bol na odometri stav najazdených kilometrov na dotknutom vozidle v počte 287.190 km, avšak podľa výpisu údajov zo systému registra prevádzkových záznamov vozidiel (ďalej ako „RPZV“) - ODO Pass č. XXXX-XXXX-XXXX, bol stav najazdených kilometrov na dotknutom vozidle k 25. septembru 2017 už v počte 322.252 km a zástupca výrobcu k predmetnému dotknutému vozidlu evidoval záznam o stave odometra k 20. septembru 2013 s počtom 239.760 km. 3. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom dotknutého vozidla, ale len sprostredkovateľom jeho predaja, nemá vplyv na aplikáciu § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, ktoré ustanovenie si nevyžaduje pre postih vlastnícky vzťah k vozidlu, ale k vyvodeniu zodpovednosti postačuje, že žalobca ponúkal alebo inak sprostredkovával predaj dotknutého vozidla na trhu v Slovenskej republike, t. j. zákaz podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel platí pre všetky subjekty bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi, držiteľmi, obstarávateľmi prípadne sprostredkovateľmi predaja vozidla, t. j. bez ohľadu na ich vzťah k vozidlu, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom. Podstatné je iba to, aby tieto subjekty vykonávali činnosť uvádzania, sprístupňovania a ponúkania na trhu v Slovenskej republike cestných vozidiel, u ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovacou hodnotou odometra. Prvostupňový správny orgán uviedol, že jediným liberačným dôvodom v zmysle § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel je, ak by informácia o neoprávnenej manipulácii s odometrom bola zverejnená ešte pred uvedením, resp. pred sprístupnením alebo sprostredkovaním predaja dotknutého vozidla a k vozidlu by bol pripojený aj výpis z RPZV o tejto skutočnosti, čo sa však v tomto prípade nestalo. 4. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. SK/0372/99/2019 z 22. decembra 2020 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) správnu žalobu a domáhal sa jeho zrušenia. Súčasne navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietal, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, v akom čase mal žalobca dotknuté vozidlo ponúkať na predaj a kedy sa mal stať skutok, za ktorý bol sankcionovaný s tým, že v zmysle záverov prvostupňového správneho orgánu sa tak malo stať v čase od 23. januára 2019 do 28. februára 2019 - nie je tak jasné, či protiprávny stav mal pretrvávať počas celého uvedeného obdobia. Z dôvodu nedostatočného časového vymedzenia skutku sa žalobca obával, že by mohol byť v budúcnosti postihovaný opakovane za to isté konanie a tiež namietal zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia. 7. Žalobca ďalej namietal, že v čase kontroly v jeho prevádzkarni dotknuté vozidlo nebolo a nebolo tak možné zistiť (a ani prvostupňový správny orgán nezistil), či na dotknutom vozidle bolo neoprávnene manipulované so zobrazovacou hodnotou odometra alebo bolo neoprávnene manipulované s odometrom, pričom § 53 zákona o prevádzke vozidiel rozlišuje tieto dve protiprávne konania.
8. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou ohľadne jeho deliktuálnej spôsobilosti ku dňu spáchania skutku - v čase kontroly už žalobca nebol v postavení sprostredkovateľa predaja. 9. Správny súd rozsudkom č. k. KE-8S/52/2021-58 z 28. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. KE-8S/52/2021-72 z 11. novembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.
10. Správny súd konštatoval, že žalobca bol uznaný zodpovedným a bol sankcionovaný za správny delikt, ktorého skutková podstata je vymedzená v § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, podľa skutkovej podstaty ktorej (i) subjektom, t. j. páchateľom tohto správneho deliktu môže byť iba právnická osoba alebo fyzická osoba so statusom podnikateľa; (ii) subjektívna stránka tohto deliktu ja založená na princípe objektívnej zodpovednosti jeho páchateľa; (iii) objektom tohto deliktu je dôvera, resp. dobrá viera kupujúceho (spotrebiteľa), že mu na trhu v Slovenskej republike nebude osobami podnikajúcimi v oblasti predaja s motorovými vozidlami ponúkané na predaj motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo s odometrom a záujem na ochrane tejto dobrej viery v záujme ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia a napokon, (iv) objektívna stránka tohto správneho deliktu spočíva v zákonnom predpoklade, že tento môže byť spáchaný činnosťou páchateľa v podobe uvádzania, sprístupňovania, ponúkania alebo iného sprostredkovania predaja na trhu v Slovenskej republike motorového vozidla, na ktorom
došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou. Správny súd dodal, že jediným liberačným dôvodom je, ak podnikateľ, ktorý na trhu v Slovenskej republike uvádza, sprístupňuje, ponúka alebo inak sprostredkováva predaj motorového vozidla, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom, ešte pred uvedením, sprístupnením, ponúkaním alebo pred iným sprostredkovaním predaja takého motorového vozidla, potencionálneho kupujúceho (spotrebiteľa) vopred informuje o tejto závade a to zverejnením pripojeného výpisu z RPZV. Uvedené žalobca nespravil; tento liberačný dôvod sa tak v preskúmavanom prípade neuplatnil.
11. K námietke nedostatku deliktuálnej spôsobilosti správny súd uviedol, že jej nedostatok v konaní pred správnymi orgánmi a ani v konaní pred správnym súdom žalobca neodôvodnil žiadnymi relevantnými argumentami, ktoré by boli spôsobilými jeho deliktuálnu spôsobilosť spochybniť - netvrdil a ani nepreukázal existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by u neho ako u fyzickej osoby - podnikateľa, ku dňu, kedy sa dopustil správneho deliktu (23. januára 2019), svedčali napr. o jeho neschopnosti ovládať svoje protiprávne konanie alebo rozpoznať jeho dôsledky a preto sa ani správne orgány jej danosťou bližšie zaoberať nemuseli.
12. Pokiaľ išlo o status žalobcu ako podnikateľa ku dňu spáchania správneho deliktu (ktorý status nevypovedá o deliktuálnej spôsobilosti žalobcu, ale je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel) správny súd konštatoval, že tento taktiež nebol relevantne spochybnený - žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by k uvedenému dňu už nebol podnikateľom a nespochybňuje to ani skutočnosť, že už nemal mať účinnú zmluvu o sprostredkovaní predaja dotknutého vozidla s klientom.
Správny súd uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza iba nekompletná zmluva o sprostredkovaní; v konaní však nebolo relevantné, či žalobca ponúkal dotknuté vozidlo s účinnou zmluvou o sprostredkovaní alebo ponúkal dotknuté vozidlo už bez súhlasu jeho majiteľa - uvedená skutočnosť nemala vplyv na verejnoprávny vzťah medzi žalobcom ako osobou páchajúcou správny delikt na jednej strane a štátom majúcim záujem na sankcionovaní zadefinovaného protiprávneho konania na strane druhej. Uvedené správny súd podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/9/2021 z 13. decembra 2022 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/21/2019 zo 17. októbra 2019.
13. Správny súd tiež konštatoval, že žalobca v rámci výkonu svojej činnosti s odbornou starostlivosťou si mohol buď sám za poplatok vyžiadať informáciu z RPZV o stave odometra dotknutého vozidla alebo mohol žiadať doloženie ODO-passu priamo od záujemcu o sprostredkovanie predaja dotknutého vozidla.
14. K námietke žalobcu, že dotknuté vozidlo napokon nepredal, správny súd uviedol, že táto nie je relevantná, nakoľko skutková podstata § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel na jej naplnenie nepredpokladá a ani nevyžaduje, aby ponuka k predaju vozidla so závadou odometra musela byť zavŕšená uzavretím kúpnej zmluvy alebo odvolaním ponuky (teda jej nerealizovaním), ale na naplnenie skutkovej podstaty postačuje, že ponuka ako taká bola páchateľom deliktu učinená. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by dotknuté vozidlo nebol inzeroval zisteným spôsobom.
15. Správny súd tiež konštatoval, že k záveru, že na dotknutom vozidle došlo k manipulácii s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou, mohli správne orgány dospieť aj na základe iných dôkazov, ako len na základe technickej expertízy odometra dotknutého vozidla, a to údajov v inzeráte, čo žalobca nespochybnil a ani netvrdil, že by údaje uvedené v ním zverejnenom inzeráte o dotknutom vozidle boli nepravdivé alebo ich nezverejnil on.
16. K namietaným vadám nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia je síce naformulovaný nedbalo, avšak nakoľko je v opise skutkovej vety vo výroku skutok žalobcu identifikovateľný nie len skrz čas trvania kontrolných dní, ale aj skrz dôkaz (inzerát z 23. januára 2019) a je identifikovateľný aj skrz nezameniteľný opis dotknutého vozidla, posúdil tento formálny nedostatok, resp. nedôslednosť vo formulácii výroku, za nie tak závažného charakteru, aby žalobca mohol byť stíhaný opakovane za ten istý skutok alebo aby mohol ovplyvniť inak vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia alebo rozhodnutia žalovaného.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tak, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil, zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 18. Sťažovateľ namietal nedostatočnú identifikáciu, resp. konkretizáciu času v opise skutku - podľa názoru sťažovateľa nebolo jasné, v čase ktorého dňa kontroly mal byť skutok spáchaný. Podľa názoru sťažovateľa je takýto postup v hrubom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, ktorý opakovane vyjadroval potrebu dôslednej špecifikácie skutku v rámci výroku rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v rámci správneho trestania a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 8. októbra 2010, sp. zn. 2 Sž/7/2010 z 18. mája 2011, sp. zn. 3 Sžp/5/2008 z 23. júla 2009, sp. zn. 2 Sžo/
106/2007 z 13. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo/28/2007 zo 6. marca 2008, sp. zn. 3Sžo/38/2011 z 1. decembra 2011, sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26. septembra 2013 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/4/2021 z 21. septembra 2021. 19. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal žiadny postoj k jeho námietke, že ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov nebolo jasne uvedené, ktorý z dvoch samostatných zákazov (neoprávnená manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo neoprávnená manipulácia s odometrom), obsiahnutých v § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, sťažovateľ porušil a z akých skutkových okolností tento záver vyplynul. Správny súd tak
porušil procesné právo sťažovateľa na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. 20. Posledná námietka sťažovateľa sa týkala posudzovania jeho konania ako fyzickej osoby - podnikateľa. Podľa sťažovateľa vystupoval tento ako fyzická osoba - podnikateľ, konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a sprostredkúvajúca predaj dotknutého vozidla, vo vzťahu k tomuto vozidlu a jeho ponuke na internetovom portáli www.autobazar.eu len počas doby troch týždňov nasledujúcich po uzatvorení sprostredkovateľskej zmluvy, keďže táto bola uzatvorená len na tri týždne. Tzn., len v čase, na ktorý bola táto zmluva uzatvorená, mohol vystupovať ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorý sprostredkúva predaj dotknutého vozidla; v súvislosti s konaním, ktorého sa mal dopustiť v čase, kedy nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, tak bolo vylúčené, aby bola voči nemu vyvodená deliktuálna zodpovednosť za porušenie zákazu, ktorý je uložený podnikateľom.
21. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru je vo výroku rozhodnutia dostatočne konkretizovaný účastník konania, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, ako aj popis skutkového stavu a ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené; výrok rozhodnutia tak obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), vrátane dostatočného identifikovania skutku, ktorého sa sťažovateľ dopustil a ktorý je definovaný tak, že nie je zameniteľný s iným skutkom. Ďalej žalovaný uviedol, že nebolo právne relevantné, kde sa dotknuté vozidlo nachádzalo, keďže rozhodnutie žalovaného bolo vydané predovšetkým na základe listinných dôkazov, ktoré boli podrobne opísané tak v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného a tieto dôkazy tvoria súčasť spisového materiálu. Žalovaný tiež argumentoval, že z ustanovenia § 53 ods. 3 zákona
o prevádzke vozidiel jednoznačne plynie záver, že nie je právne relevantné, akú zmluvu a na akú dobu uzavrel účastník konania s majiteľom motorového vozidla, ale podstatné je, či došlo k porušeniu zákazu a rovnako nie je relevantné, či sťažovateľ bol majiteľom predmetného vozidla. Zmluvný vzťah medzi sťažovateľom a vlastníkom dotknutého vozidla žalovaný neposudzoval a ani nebol predmetom správneho konania.
Podľa žalovaného z vykonanej kontroly a listín založených v spise jednoznačne vyplynulo, že sa jednalo o inzerciu sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, ktorý v rámci podnikania vykonáva činnosť autobazáru a skutočnosť, že sťažovateľom predložená zmluva bola časovo obmedzená, ho žiadnym spôsobom nezbavuje zodpovednosti dodržiavať zákonom stanovené zákazy pri výkone svojej činnosti.
Pre zmluvu o sprostredkovaní nie je predpísaná obligatórne písomná forma a bolo tak možné predpokladať, že mohla byť uzatvorená ústne resp. konkludentne. Sťažovateľ podľa názoru žalovaného zodpovedá za porušenie zákonom stanovenej povinnosti § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel na základe objektívnej zodpovednosti a zodpovedá za zistené nedostatky bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/25/2013 z 30. októbra 2014 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/25/2016 z 28. februára 2018.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 24. februára 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená ôsmemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni
spravodajkyni JUDr. Anite Filovej. 23. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
24. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo posúdiť, či (i) sa sťažovateľ dopustil skutku ako fyzická osoba - podnikateľ, (ii) či na dostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci bolo nevyhnutné fyzicky vidieť dotknuté vozidlo a (iii) či bol skutok vo výroku prvostupňového rozhodnutia dostatočne identifikovaný a konkretizovaný, čo do jeho časového ustálenia a tiež právneho posúdenia výberom skutkovej podstaty z dvoch možností predpokladaných zákonom. 25. Úvodom kasačný súd konštatuje, že manipulácia počítadiel celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel (tzv. odometrov) je spoločensky škodlivé konanie, ktoré spôsobuje finančné škody štátu (môže mať presah aj na iné členské štáty Európskej únie), deformuje podnikateľské prostredie, narušuje hospodársku súťaž a pripravuje fyzické osoby a poctivých podnikateľov o finančné prostriedky. Zároveň má manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti negatívny vplyv na pravidelnosť servisných prehliadok, technický stav vozidiel, bezpečnosť cestnej premávky a životné prostredie. Pri neoprávnenej zmene stavu počítadla
prejazdenej vzdialenosti hrozí reálne riziko, že kritický komponent nie je vymenený včas. Pre lepšiu kontrolu stavu odometrov a predchádzanie manipuláciám s odometrami bol vytvorený RPZV, v ktorom sa zaznamenáva zobrazovaná hodnota počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti (z dôvodovej správy k zákonu o prevádzke vozidiel).
26. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že sťažovateľ ponúkal v inzeráte v čase kontroly prvostupňovým správnym orgánom dňa 23. januára 2019 dotknuté vozidlo s počtom najazdených kilometrov 287.190 km. K inzerátu bola pripojená fotografia, na ktorej je odfotený displej so zobrazovanou hodnotou odometra s uvedeným počtom najazdených kilometrov.
Sťažovateľ takto zistený skutkový stav nenamietal a ani nenamietal, že by inzerát neuverejnil on. Podľa výpisu z RPZV, ktorý je taktiež v administratívnom spise založený, bol však stav najazdených kilometrov u dotknutého vozidla už k 25. septembru 2017 vyšší, a to 322.252 km.
27. Podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel sa právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zakazuje uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo k neoprávnenej manipulácii s odometrom cestného motorového vozidla alebo inak sprostredkovávať ich predaj na trhu v Slovenskej republike. Ide o objektívnu
zodpovednosť právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (tzn., že pre vznik zodpovednosti sa nepožaduje zavinenie) a jediná možnosť liberácie (zbavenia sa zodpovednosti) povinného subjektu je stanovená v uvedenom paragrafe za bodkočiarkou - ak je informácia o neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii s odometrom zverejnená pred uvedením, sprístupnením alebo sprostredkovaním predaja a k vozidlu je pripojený výpis z registra prevádzkových záznamov. V preskúmavanom prípade mal kasačný súd preukázané, že takáto informácia sa v inzeráte nenachádzala a možnú liberáciu v tomto zmysle nenamietal ani sťažovateľ.
28. Kasačný súd sa rovnako ako správny súd, nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že dotknuté vozidlo už v čase kontroly dňa 23. januára 2019 neponúkal ako fyzických osoba - podnikateľ, keďže sprostredkovateľskú zmluvu s vlastníkom vozidla uzatvoril len na dobu
troch týždňov. V zmysle zákona o prevádzke vozidiel nie je relevantné, aký vzťah bol alebo je v čase uvádzania, sprístupňovania alebo ponúkania na trhu v Slovenskej republike medzi vlastníkom takéhoto vozidla a právnickou osobou, či fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá uvádza, sprístupňuje alebo ponúka (k tomu viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/21/2019 zo 17. októbra 2019 a tunajšieho súdu sp. zn. 10Asan/9/2021 z 13. decembra 2022). V inzeráte bol ako inzerent uvedený sťažovateľ, t. j. bolo z neho zrejmé, že inzerát neuverejňuje ako fyzická osoba, ale ako fyzická osoba - podnikateľ.
29. K námietke sťažovateľa ohľadne nedostatkov výroku prvostupňového rozhodnutia čo do konkretizácie času v opise skutku kasačný súd uvádza, že zo znenia opisu skutku - konkrétne „v čase kontroly ponúkal“ a následne „v čase kontroly virtuálnej ponuky (t. j. dňa 23.01.2019)“ bol časový údaj zrejmý, pričom prvostupňový správny orgán namietanou formuláciou v úvode opisu len vymedzoval, kedy kontrola začala a skončila a v ktorom dni sa uskutočnila na prevádzke sťažovateľa - tieto skutočnosti však nespôsobili nezrozumiteľnosť ani zmätočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia.
30. Kasačný súd však musí prisvedčiť námietke sťažovateľa ohľadne nedostatkov výroku prvostupňového rozhodnutia čo do vymedzenia skutku - konkrétne, či na dotknutom vozidle došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo k neoprávnenej manipulácii s odometrom samotným.
Vo výroku prvostupňového rozhodnutia síce prvostupňový správny orgán uviedol, že došlo „k neoprávnenej manipulácii s odometrom“, avšak ďalej v odôvodnení sa bližšie tejto skutočnosti nevenoval, resp. uvádzal bez bližších súvislostí jednu z možností alebo možnosti obe. S uvedenou námietkou sa nevysporiadal v rozhodnutí ani žalovaný a nereagoval na ňu ani správny súd.
Nakoľko je nevyhnutné, a opakovane to judikoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, aby príslušné správne orgány vo výroku rozhodnutí vždy čo najpresnejšie vymedzovali skutok, za ktorý je subjekt postihnutý, a to takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným, musí kasačný súd konštatovať, že skutok v preskúmavanom prípade dostatočne vymedzený nebol, resp. vymedzenie v opise nekorešpondovalo následne s textom odôvodnenia. Keďže však bola k inzerátu sťažovateľa pripojená fotografia, na ktorej je odfotená zobrazovaná hodnota odometra, bolo v konaní podľa názoru kasačného súdu dostatočne preukázané, že k neoprávnenej manipulácii došlo minimálne so zobrazovanou hodnotou odometra. Na strane druhej neoprávnenú manipuláciu s odometrom samotným nemal preukázanú z obsahu administratívneho spisu ani kasačný súd - v čase kontroly v prevádzkarni sťažovateľa sa totiž dotknuté vozidlo nenachádzalo a ani následne prvostupňový správny orgán dotknuté vozidlo nevidel a nekontroloval. Je však nesporné, že prvostupňový správny orgán mal predmetnou fotografiou preukázanú minimálne manipuláciu so zobrazovanou hodnotou
odometra, a preto mal túto skutočnosť uviesť v opise skutku v prvostupňovom rozhodnutí. K zistenej vade výroku však kasačný súd uvádza, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003). Navyše v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou správnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - „.
. .dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania.“). 31. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že neoprávnená manipulácia so zobrazovanou hodnotou odometra, aj neoprávnená manipulácia s odometrom samotným, majú rovnaký následok a tým je oklamať prípadného záujemcu o kúpu ojazdeného vozidla s cieľom umelo zvýšiť cenu tohto vozidla. Zákaz uvádzania, sprístupňovania alebo ponúkania takýchto vozidiel taktiež smeruje v prípade oboch možností manipulácie k rovnakému cieľu a tým je ochrana prípadného záujemcu o kúpu ojazdeného vozidla. Kasačný súd tak konštatuje, že prípadné zrušenie oboch správnych rozhodnutí a následné vydanie rozhodnutia nového s opisom skutku ako ponúkanie dotknutého vozidla, kde bolo neoprávnene manipulované so zobrazovanou hodnotou odometra (ktorá bola aj podľa kasačného súdu dostatočne preukázaná už vyššie uvedenou fotografiou priloženou k inzerátu), by viedlo iba k zopakovaniu procesu, ale bez privodenia iného, či výhodnejšieho rozhodnutia pre sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov preto kasačný súd k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nepristúpil. 32. S ohľadom na tento záver považuje kasačný súd za nerelevantnú ďalšiu námietku sťažovateľa, že prvostupňový správny orgán dotknuté vozidlo nevidel - neoprávnená manipulácia so zobrazovanou hodnotou odometra na dotknutom vozidle bola v konaní preukázaná fotografiou displeja so zobrazovanou hodnotou odometra zverejnenou spolu s inzerátom; prvostupňový správny orgán tak priamu obhliadku dotknutého vozidla v rámci dokazovania nemusel spraviť a sťažovateľ ani dôveryhodnosť tohto dôkazu žiadnym spôsobom nenapádal.
33. V danej veci bolo pre kasačný súd relevantné, že sťažovateľ (i) ponúkal dotknuté vozidlo ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom (ii) manipulácia so zobrazovanou hodnotou odometra dotknutého vozidla v zmysle § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel bola preukázaná už spomínanou fotografiou displeja a ani sťažovateľ túto skutočnosť nerozporoval, preto odobril záver správnych orgánov, že sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel.
Rovnako správny súd správne právne vyhodnotil, že pokuta uložená sťažovateľovi bola v zákonom stanovenom rozmedzí a bola riadne odôvodnená. Konajúce orgány verejnej správy preto postupovali v súlade so zákonom, keď svojimi rozhodnutiami uložili sťažovateľovi podľa § 154 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel pokutu vo výške 4.000
eur.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
34. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. januára 2026