8Stk/4/2025

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 212/2022-410 Z-r 2 zo dňa 24. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobkyňu za vinnú zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), ods. 3 písm. g), ods. 4 písm. a) a i) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“), za čo jej uložila pokutu 30.000,- EUR. Žalobkyňa mala porušiť povinnosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a písm. e) zákona o potravinách, keď umiestňovala na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.

potravín po uplynutom dátume spotreby ako iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Žalovaná podľa jej názoru žiadnym spôsobom nepreukázala, že by potraviny po uplynutom dátume spotreby nájdené na prevádzke počas úradnej kontroly potravín boli kontaminované hnilobným procesom, a teda že by boli naplnené kritériá v zmysle čl. 14 ods. 4 a 5 Nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Namietala, že žalovaná len formalisticky konštatovala, že naplnením skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách ex lege dochádza aj k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čím prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie žalovanej vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav týchto rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. 4.

6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), ako právny nástupca Krajského súdu v Žiline, rozsudkom č. k. ZA-32S/18/2023-198 zo dňa 23. októbra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu ako aj návrh žalobkyne na sankčnú moderáciu zamietol a účastníčkam konania náhradu trov konania

Zdôraznil, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby. V prípade potravín po uplynutom dátume spotreby nie je potrebné preukazovať ich nebezpečnosť, pretože táto fikcia je priamo zakotvená v čl. 24 Nariadenia č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/ 10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej ako „Nariadenie č. 1169/2011“).

8. K neprimeranosti výšky pokuty s ohľadom na sankcionované skutky správny súd uviedol, že zodpovednosť prevádzkovateľa nijakým spôsobom nemení fakt, že dátum spotreby, prípadne minimálnej trvanlivosti, je uvedený na obale potraviny a spotrebiteľ si ho môže skontrolovať. V danom prípade žalobkyňa umiestňovala na trh tri druhy potravín po dátume spotreby a jeden druh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, kde mohlo prísť k zmene ich kvalitatívnych vlastností. Aj keď žalobkyňa odstránila protiprávny stav a stiahla uvedené potraviny z umiestňovania na trh, toto nie je možné chápať ako absenciu porušenia jej povinností. K minulosti žalobkyne zdôraznil, že žalovaná v rámci minulosti žalobkyne prihliadala aj na rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 15.000,- EUR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. apríla 2022, to znamená až po úradnej kontrole v danom konaní. Podmienka opakovania správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách v danom prípade splnená nebola, avšak zákon pri určovaní výšky pokuty stanovuje ďalšie hľadiská, na ktoré má orgán verejnej správy prihliadať, a tým je aj minulosť prevádzkovateľa. 9. Poukázal na to, že rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje v sfére voľného správneho uváženia, pričom uzavrel, že po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Orgány verejnej správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter, žalobca ani nenamietal. Na základe uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

10. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu.

12. Podľa názoru sťažovateľky napádané rozhodnutia obsahujú len všeobecné hodnotenia kritérií stanovených v § 28 ods. 10 zákona o potravinách, v rozhodnutiach úplne absentuje objasnenie, ako jednotlivé okolnosti hodnotené v rámci zákonom stanovených hľadísk a poľahčujúce okolnosti, ktoré správne orgány údajne vzali do úvahy, ovplyvnili výšku pokuty.

14. Porušenie práva na spravodlivý proces videla sťažovateľka najmä v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď vyslovene namietala, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal s vplyvom kritérií uvedených v § 28 ods. 10 zákona o potravinách na konečnú výšku pokuty, s neprimeranosťou výšky pokuty v porovnaní s majetkovými pomermi jednotlivej jej filiálky a vôbec nereagoval na argument o neprimeranosti vymeranej pokuty s ohľadom na minimálne množstvo potravín dotknutých porušením. Reagoval len na argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa prípadov iných filiálok, pričom ku skutočnostiam vyjadreným na str. 15 správnej žaloby správny súd neposkytol žiadne právne stanovisko a nie je jasné, na základe akých úvah sa správny súd uspokojil s rapídnym zvýšením sankcie oproti predchádzajúcim sankciám uloženým za obdobné porušenia.

žalovanej. Kasačnému súdu bolo dňa 9. júla 2025 predložené rozhodnutie o povolení obnovy konania a následne sťažovateľka a žalovaná zhodne navrhli prerušenie kasačného konania. 16. Kasačný súd uznesením sp. zn. 8Stk/4/2025 zo dňa 14. augusta 2025 prerušil kasačné konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky podľa § 100 ods. 1 písm. e) v spojení s § 452 ods. 1 SSP do právoplatného skončenia obnoveného konania.

Proti tomuto novému rozhodnutiu nepodala sťažovateľka odvolanie. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudlo nové rozhodnutie právoplatnosť dňa 5. septembra 2025. 18. Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia vydaného v obnovenom konaní, kasačný súd uznesením zo dňa 16. októbra 2025 pokračoval v kasačnom konaní.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

21. Otázka, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľkou vyzvaný, bola, či správny súd správne právne posúdil jednak právnu kvalifikáciu preskúmavaných skutkov a výšku uloženej pokuty, pričom sťažovateľka namietala aj nedostatočné odôvodnenie posúdenia (ne)primeranosti uloženej pokuty v súvislosti s jej žiadosťou o vykonanie sankčnej moderácie

23. Ustálenou judikatúrou, zaoberajúcou sa možnosťou uplatnenia sankčnej moderácie kasačným súdom, bol prijatý záver, že kasačný súd nie je ani v konaní o kasačnej sťažnosti, v rámci prieskumu rozsudku správneho súdu, realizujúceho moderačné oprávnenie, obdobne oprávnený nahradiť už súdnu úvahu správneho súdu o moderácii výšky pokuty.

24. Pokiaľ teda správny súd konajúci o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nevzhliadol splnenie zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o realizácii moderačného oprávnenia zakotveného v § 198 SSP, kasačný súd už tento záver nemôže

25. V posudzovanom prípade správny súd návrh žalobkyne na sankčnú moderáciu zamietol, pričom sťažovateľka namieta, že sa nevysporiadal s jej zásadnými námietkami, ktoré mali/ mohli viesť k záveru o neprimeranosti uloženej sankcie (§ 198 ods. 1 písm. a) SSP). 26. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že uložená sankcia je neprimeraná vzhľadom k sankcionovaným porušeniam. V tejto súvislosti argumentovala najmä tým, že určitá chybovosť je prirodzená ľudskej činnosti, že išlo o malé množstvo potravín a doba umiestňovania bola nepatrná, že spotrebiteľovi nebola spôsobená žiadna ujma. Neprimeranosť uloženej pokuty videla aj v porušení precedenčnej zásady, keď uložená pokuta je 7,5x až 20x vyššia než bola sťažovateľke uložená za obdobné nedostatky predchádzajúcimi rozhodnutiami žalovanej, pričom vyslovene poukázala na pokuty uložené za porušenia zákona o potravinách na dotknutej filiálke č. 334, keď sťažovateľka v tu posudzovanej veci umiestňovala menej druhov potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti a aj uplynutá doba od expirácie bola výrazne kratšia.

28. Povinnosť stanovená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, patrí medzi základné pravidlá správneho konania. Otázka primeranosti

29. Absenciu reakcie na túto kľúčovú argumentáciu vyhodnotil kasačný súd tak, že došlo k zásahu do procesných práv sťažovateľky v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. S poukazom na vyššie uvedené vzhliadol kasačnú námietku sťažovateľky podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP za dôvodnú, a?preto podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodol o?zrušení rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu sa už nemohol venovať iným vecným kasačným bodom sťažovateľky.

priamo zastavil. 31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 4 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. O náhrade trov konania pred správnym súdom kasačný súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP vzhľadom na to, že žalovaná vydaním nového rozhodnutia a zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej po povolení obnovy konania procesne zavinila zastavenie konania pred správnym súdom, preto kasačný súd priznal žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania aj pred správnym súdom.

hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.