8Stk/5/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: B.. Q. M., nar. XX. Y. XXXX, notárka so sídlom G.. W.. M.. P.. Z. č. XX, XXX XX K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica IČO: 51164353, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského č. 13, 851 01 Bratislava IČO: 30811236, za účasti: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 7/2017-121 zo dňa 14. júna 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/9/2019-58 zo dňa 22. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/ 9/2019-58 zo dňa 22. júna 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. k. DK 7/2017-121 zo dňa 14. júna 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

A. pod B 2, každý v podiele 1 ina, napriek tomu, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, konkrétne, že: nemala k dispozícii vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady; pravosť podpisov osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, na vyjadrení, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, nebola úradne osvedčená; nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci išlo o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce“. Žalovaný

účastníka. Osobami, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti sú vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, ale tiež v pozemkovej knihe, ak nehnuteľnosti nie sú zapísané na liste vlastníctva. Ak je zapísaný vlastník, ktorý zomrel, jeho právnym nástupcom je dedič, ktorý predmet osvedčenia o vydržaní nadobudol na základe právoplatného uznesenia súdu, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Ak predmet vydržania nebol prejednaný v dedičskom konaní, právnymi nástupcami zapísaného vlastníka sú všetci jeho zákonní alebo závetní dediči. Ak právne nástupníctvo nie je preukázané dedičským rozhodnutím, notár nemá možnosť si overiť celý okruh právnych

podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku. Disciplinárne obvinená bola povinná postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, mala disciplinárne obvinená odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.

Tiež poukázal na to, že sa žalobkyňa nevysporiadala s vyjadrením mesta Banská Bystrica, z ktorého bolo zrejmé, že má výhrady k vydaniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, keďže na predmetnom pozemku sa nachádza základná škola.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. 5. Žalobkyňa v žalobe namietala: i. nezákonný postup žalovaného pri odosielaní napadnutého rozhodnutia žalobkyni, ktoré jej odoslal po uplynutí viac ako 6 mesiacov od jeho vydania, ii. že neosvedčovala existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby, ale len vyhlásenie o týchto podmienkach. Preto pokiaľ mala preukázanú čestným vyhlásením skutočnosť právneho nástupníctva, podmienka podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Notárskeho poriadku bola splnená, iii. že podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Notárskeho poriadku sa nevyžaduje súhlas obce k vydržaniu pozemkov. Obec nemá možnosť uplatniť akúkoľvek výhradu, môže sa vyjadriť len k tomu, či sú dotknuté jej oprávnené záujmy k nehnuteľnostiam. Podľa žalobkyne zo stanoviska mesta Banská Bystrica vyplýva, že na časti predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza stavba základnej školy, avšak neuviedla či a akým spôsobom majú byť jej práva osvedčením

6. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/9/2019-58 zo dňa 22. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Námietku týkajúcu sa odoslania disciplinárneho rozhodnutia správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Lehotu podľa § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku vyhodnotil ako poriadkovú, s ktorou sa nespája nezákonnosť samotného rozhodnutia.

chýba. Ak zákon výslovne neurčí, že pri konkrétnom skutku alebo disciplinárnom delikte došlo k zániku zodpovednosti márnym uplynutím výslovne špecifikovanej lehoty, je potrebné mať za to, že skutok je naďalej deliktom, ktorý je sankcionovateľný.

10. K skutočnosti, že žalobkyňa nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, správny súd uviedol, že mesto Banská Bystrica vo vyjadrení predložilo výhrady k vydaniu osvedčenia o vydržaní, pričom išlo o podstatnú skutočnosť, kedy bola spochybnená aj dobromyseľnosť držby s tým, že areál školy nemohla žiadateľka dobromyseľne užívať a že podieloví spoluvlastníci majú zákonných dedičov.

Podľa správneho súdu je v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku použitá spojka „alebo“, preto sa podmienka, že ide o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce, má vzťahovať predovšetkým k osobe, ktorá má právo nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu. Doplnil, že doloženie tohto vyjadrenia obligatórne nebolo, ale povinnosť jeho doloženia logicky nastupovala v prípade, ak nebolo možné doložiť vyjadrenia osôb uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Notárskeho poriadku.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala: i. výklad ustanovenia § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku, pričom podľa nej z tohto nijakým spôsobom nevyplýva, že lehota 30 dní na vyhotovenie a odoslanie disciplinárneho rozhodnutia je poriadková. Podľa nej ide o zákonnú lehotu, ii. záver správneho súdu o premlčaní disciplinárneho previnenia a tvrdila, že na vec sa má analogicky použiť zákon o priestupkoch. Podľa sťažovateľky pri disciplinárnom previnení musí existovať ochrana týkajúca sa plynutia času, pričom poukázala na to, že právna úprava prijatá disciplinárnym súdnym poriadkom počíta s premlčacou lehotou u notárov. Ak v čase spáchania skutku nebola prijatá žiadna právna úprava týkajúca sa premlčania disciplinárnej zodpovednosti notárov, je podľa nej potrebné primerane aplikovať na danú vec analogicky predpis, ktorý sa najviac približuje disciplinárnej zodpovednosti, iii. závery správneho súdu o porušení § 63 Notárskeho poriadku, keď podľa jej názoru konala plne v súlade s povinnosťami notára. K bodu 1 uviedla, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je deklaratórnym aktom, ktorý nekonštituuje vlastnícke vzťahy a podľa jej názoru pri spisovaní osvedčenia bola viazaná vyhláseniami osoby, ktorá tento úkon robí. Poukázala v tejto súvislosti na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, iv. že z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) a bod 2 Notárskeho poriadku nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlas obce k vydržaniu pozemkov. Podľa jej názoru sa obec môže vyjadriť len k tomu, či sú dotknuté jeho oprávnené záujmy, a zo stanoviska mesta Banská Bystrica podľa tvrdenia sťažovateľky nevyplývali jeho výhrady k vydržaniu. Nedbalosť obce pri vydávaní stanoviska nemôže ísť na ťarchu sťažovateľky, v. nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu v tom, že z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku vyplýva, že vyjadrenie právnickej osoby sa nedokladá v prípade, že ide o nehnuteľnosť v zastavanom území obce. Podľa sťažovateľky ani z logického ani z gramatického výkladu daného ustanovenia nemožno dedukovať to, čo uvádza správny súd, že sa časť zákonného ustanovenia „ak ide o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce“ vzťahuje len na časť za spojkou „alebo“.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť otázky (i) premlčania pri disciplinárnom previnení notárov, (ii) následku nedodržania lehoty na vyhotovenie rozhodnutia a (iii) porušenia povinností sťažovateľky podľa § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku.

k nemu došlo. Notársky poriadok teda pre podanie disciplinárneho návrhu proti notárovi stanovil zákonné lehoty, v ktorých navrhovateľ musí podať disciplinárny návrh. Upravil jednak subjektívnu lehotu (jeden rok odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení) ako aj objektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu (tri roky odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia). Hoci Notársky poriadok výslovne v súvislosti s objektívnou lehotou neuviedol, že uplynutím tejto dochádza k zániku zodpovednosti notára za disciplinárne previnenie, zohľadniac zmysel a účel tejto úpravy, túto objektívnu lehotu je potrebné považovať za lehotu tzv. premlčaciu, teda lehotu pre zánik zodpovednosti notára za disciplinárne previnenie. Uvedené vyplýva aj z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti kasačného súdu napr. vo veci sp. zn. 4Asan/8/2020. Rovnakú úpravu dnes obsahuje aj zákon č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok), pričom záver kasačného súdu v tu prerokúvanej veci plne korešponduje s rozhodovacou činnosťou disciplinárnych

18. Rovnako ako správny súd, ani kasačný súd nevyhodnotil námietku sťažovateľky o nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nedodržania lehoty na jeho odoslanie, ako dôvodnú. Podľa § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2019 rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia.

potrebné považovať za poriadkovú, ktorej nedodržanie nemá bez ďalšieho vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 19. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti tiež rozporovala závery žalovaného ako aj správneho súdu o porušení § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku účinného do 30. apríla 2021 pri vydávaní spornej notárskej zápisnice. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku účinného do 30. apríla 2021 určovalo, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem iného obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby.

S uvedeným záverom sťažovateľka nesúhlasila. 21. Z ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 vyplývalo, že predmetom osvedčenia notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s odbornou starostlivosťou preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu tak, ako to upravuje ustanovenie § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka a tak, ako to vykladá judikatúra. Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a preto jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Občianskeho zákonníka.

Rovnaký právny názor bol vyslovený aj napr. v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/16/2020, v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/8/2020 a v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/1/2022.

podmienok bolo možné vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie notára, keďže išlo o porušenie povinnosti konať so zachovaním odbornej starostlivosti, pričom jeho povinnosťou bolo v prípade rozporu s § 63 Notárskeho poriadku spísanie notárskej zápisnice odmietnuť (napr. I. ÚS 336/2023, III. ÚS 491/2023, II. ÚS 486/2023, II. ÚS 31/2024).

23. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľky, táto spísala notársku zápisnicu bez toho, aby mala zákonom predpokladaný podklad, a to vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo (§ 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Notárskeho poriadku). Uvedené ani sťažovateľka nepopierala, ale tvrdila, že bolo pre ňu postačujúce vyjadrenie osoby, ktorá vykonala vyhlásenie. Uvedený výklad sťažovateľky považuje kasačný súd za priamo rozporný s jasne stanovenou zákonnou povinnosťou a zároveň významne nebezpečný pre možné neregulovateľné zásahy do vlastníckych práv. Ak by sme totiž pristúpili na výklad predkladaný sťažovateľkou, ktorá ako notárka podľa jej slov nebola povinná preskúmavať existenciu podmienok vydržania - v tomto prípade nemala ani vyjadrenie pôvodných vlastníkov ani písomnú zmluvu - inštitút vydržania by bol ľahko zneužiteľný jednou osobou, ktorá by pred notárom mohla vyhlásiť pre ňu výhodné skutočnosti významne zasahujúce do práv iných. Povinnosťou sťažovateľky teda bolo postupovať podľa § 63 ods.

24. Kasačný súd v súlade s názorom správneho súdu vyhodnotil aj druhú námietku sťažovateľky, ktorá sa týkala povinnosti doloženia vyjadrenia obce, že nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Notárskeho poriadku, ako nedôvodnú.

S uvedenými výhradami sa však sťažovateľka v notárskej zápisnici žiadnym spôsobom nevysporiadala a na tieto vôbec neprihliadla, čo je okrem § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Notárskeho poriadku v rozpore aj s úvodnými ustanoveniami § 63 Notárskeho poriadku, keď notár pre vyhlásenie skúma okolnosti držby.

25. V súvislosti s porušením ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku však kasačný súd na rozdiel od správneho súdu uvádza, že vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností, je potrebné iba v prípade, ak sa predmetná nehnuteľnosť nachádza mimo zastavaného územia obce.

Podľa kasačného súdu predstavený záver jednoznačne vyplýva aj zo samotného znenia sporného ustanovenia, pričom výklad, ktorý poskytol správny súd považuje kasačný súd za nesprávny. Už z jazykového výkladu je totiž zrejmé, že úvodná časť sporného ustanovenia stanovuje subjekt - právnickú osobu, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu - a následné časti tohto ustanovenia určujú kompetenciu tejto osoby - podanie vyjadrenia, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce.

Sťažovateľka sa však týmto nezbavila svojich povinností podľa § 63 písm. b) Notárskeho poriadku, t.j. označiť dôkazy, ktoré jej boli za účelom potvrdenia osvedčovaných skutočností predložené, teda predovšetkým zisťovať, čo možno najpravdepodobnejšiu totožnosť pôvodných vlastníkov a podrobný skutkový dej, ktorý svedčí v prospech vydržania vlastníckeho práva účastníkom konania, a to najmä z rozhodnutí vydaných v dedičskom konaní, z úradných výpisov z matriky, z potvrdení vyhotovených o údajoch zapísaných v matrike, z výpisov z matrík, z dvojstranných právnych aktov, z potvrdení o úhrade daní, o zaplatení kúpnej ceny a podobne, ktoré budú súčasťou spisu.

Záver žalovaného o porušení povinností zo strany sťažovateľky v tomto smere tak nebol správny a bol založený na nesprávnom právnom posúdení veci. 27. Hoci kasačný súd potvrdil záver o porušení významných povinností sťažovateľky pri výkone notárskej činnosti disponovať s podkladmi pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní stanovených v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 Notárskeho poriadku, vyslovil tiež záver, že žalovaný nesprávne právne posúdil povinnosť sťažovateľky disponovať aj vyjadrením

vetu. Skutková a právna veta musia tvoriť jednotu, keď v skutkovej vete musia byť uvedené všetky zistené skutkové okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade odôvodňujú prijatie záveru o porušení niektorej z povinností notára, teda právnej vety. Povinnosťou žalovaného tak bolo v rozhodnutí o disciplinárnom previnení vymedziť presne, za aké konkrétne konanie bola sťažovateľka postihnutá a jeho závery museli byť aj správne.

Ako už bolo vyššie uvedené, význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, pričom táto musí obsahovať, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené.

29. Vzhľadom na to, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahoval aj porušenie povinností notára, ktorého sa podľa záverov kasačného súdu sťažovateľka nedopustila, a ktoré okrem iného mohlo mať vplyv napr. na uloženie disciplinárneho opatrenia sťažovateľke, kasačný súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného ako celku, ktorý v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom kasačného súdu (najmä bod 25 a 26 tohto rozsudku) a vzhľadom na zúženie výpočtu povinností, ktorých sa sťažovateľka dopustila, znovu vyhodnotí druh a výmeru uloženého disciplinárneho opatrenia a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.