8Stk/6/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., právne zastúpenej: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 4692/2024 z 24. januára 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/14/2024-85 zo 17. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/14/2024-85 zo 17. decembra 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. k. 4692/2024 z 24. januára 2024 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verenej správy

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu a domáhala sa jeho zrušenia. 4. Žalobkyňa uviedla, že od začiatku vo vzťahu k obom skutkom vypovedala konzistentne. Dňa 20. júla 2023 dala pásť svoje kravy na lúku nad svoj dom, kde kravy uviazala reťazou o železný kôl, dala tam kravy pásť a vrátila sa späť domov. Keď sa vrátila o 13:15 hod. na lúku, zistila, že jej chýba jedna krava. Krava bola v šanci pri cintoríne a keď ku nej prišla, krava vbehla do cintorína v obci Voznica, nakoľko tam nebola žiadna zábrana a reťazou poškodila hrob patriaci rodine V. - hrob reťazou zlomila. Keby krava nemala reťaz, tak by hrob nepoškodila. Žalobkyňa doplnila, že nevie, ako sa jej krava dostala preč z lúky, keď ju priviazala, ale myslí si, že ju niekto odviazal. Uviedla tiež, že nechcela poškodiť hrob patriaci rodine V., ale jej krava tam ušla, pretože cintorín nie je ohradený a keby bol ohradený, tak by sa jej krava na cintorín nedostala a pomník by nepoškodila. Žalobkyňa už upozornila starostku, aby cintorín ohradila. Ku skutku, ktorý sa stal 18. septembra 2023, uviedla, že toho dňa sa jej kravy pásli na pozemku na to určenom povyše domu č. XX, pričom kravy boli riadne upevnené. Na uvedenom pozemku sa nachádzali od cca. 17.00 hod., pričom pred 19.00 hod. išla žalobkyňa po kravy, odviazala ako prvú mladú jalovicu, ktorá vybehla na cestu k domu č. XX, kde sa spásala na čerstvej tráve. Žalobkyňa vzápätí odviazala zvyšné dve kravy a išla s nimi domov, pričom sa mladá čierno-biela krava pred domom č. XX nachádzala cca 10 minút.

6. K otázke náhrady škody žalobkyňa uviedla, že L. V. žiadnym spôsobom nepreukázal, že hrob s pomníkom dal postaviť a zaplatil jeho náklady, a že je teda osobou oprávnenou požadovať náhradu prípadnej škody. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný ako odvolací orgán nepreskúmal podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o veterinárnej starostlivosti a či pri jeho vydávaní bolo dodržané ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní. Žalobkyňa tiež navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

8. Správny súd rozsudkom č. k. 4S/14/2024-85 zo 17. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 9. Správny súd považoval za nepochybné, že krava žalobkyne vbehla na miestny cintorín v obci Voznica, pričom reťazou, ktorú mala upevnenú na hlave, poškodila pomník patriaci rodine V.; túto skutočnosť potvrdila aj sama žalobkyňa. Podľa správneho súdu skutočnosť, že žalobkyňa pasie kravy spôsobom uviazania o železný kôl zatlčený do zeme 30 rokov, ako uviedol jej právny zástupca na pojednávaní, nie je možné považovať za dostatočné zabezpečenie dobytka pred únikom z paše. Správne orgány oboch stupňov mali nepochybne za preukázané, že došlo k úniku kravy z paše a jej vbehnutiu na miestny cintorín, pričom došlo k poškodeniu majetku rodiny V.. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti. Žalobkyňa tiež potvrdila, že jej krava utiekla aj dňa 18. septembra 2023, teda bolo možné konštatovať aj naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti.

12. Správny súd záverom konštatoval, že postupom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nedošlo k porušeniu základných zásad konania, dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, nebolo zistené porušenie práva žalobkyne účinne sa brániť a taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania a základných zásad ukladania trestov.

13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnila v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP (v kasačnej sťažnosti bolo mylne uvedené § 440 ods. 1 písm. f) a h) - pozn. kasačného súdu) tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

16. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd síce konštatoval, že spôsob uviazania o železný kôl zatlčený do zeme nie je možné považovať za dostatočné zabezpečenie dobytka pred únikom z paše, avšak žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že rovnakým spôsobom sťažovateľka pasie 30 rokov bez toho, aby došlo k úniku zvieraťa a rovnako nevyhodnotil ani skutočnosť, že krava sa sama z úväzu o železný kôl neodviaže.

Kravu vyplašil pes, ktorý ju naháňal, pričom krava utekala po urbárskom pozemku popod les. Sťažovateľka uviedla, že vždy hnala kravy cez urbárske pozemky a urbársku cestu, pričom aj cesta, aj parkovisko pred cintorínom sú na urbárskom pozemku.

18. Rovnako bez povšimnutia správneho súdu podľa sťažovateľky ostala aj skutočnosť, že ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 18. septembra 2023, došlo pred domom č. XX, v ktorom býva L. V., poškodený pri skutku z 20. júla 2023 a že menovaný sa opakovane snažil brániť sťažovateľke prechádzať s kravami na pastvu popred jeho dom po obecnej ceste, teda jeho konanie nesie znaky účelovosti a snahy poškodiť sťažovateľku.

20. Podľa sťažovateľky žalovaný v odvolacom konaní podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“) nehodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32 správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, ďalej nepreskúmal podané odvolanie a ním napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o veterinárnej starostlivosti a či pri jeho vydaní bolo dodržané ustanovenie § 46 správneho poriadku.

22. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom, trvá na svojich vyjadreniach, že skutky kladené sťažovateľke za vinu boli dostatočne zistené a zabezpečené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Sťažovateľka vo svojom podaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ale ide o rovnaké subjektívne, jednostranné a faktami nepodložené tvrdenia a výhovorky (cintorín mal byť oplotený, snaha poškodiť sťažovateľke zo strany V. atď.), ktoré boli použité už v priebehu správneho a súdneho konania a ktoré nemajú žiadny vplyv na právne a skutkové posúdenie predmetnej veci. K návrhu ohľadne svedkov I. a K. U. uviedol, že zo zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva, že uvedené osoby mali byť navrhované ako svedkovia a v akej veci a aké skutočnosti v danom prípade mali ozrejmiť. Navrhol preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 23. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

28. V zmysle § 195 písm. a) SSP je vadou trestania, na ktorú správny súd prihliada nad rámec žalobných bodov, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

30. Zo znenia ustanovenia § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva, že zákaz chovu zvieraťa je možné uložiť tomu, kto opakovane neplní veterinárne požiadavky podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti. V prvostupňovom rozhodnutí, ani v rozhodnutí žalovaného sa nenachádza žiadna úvaha ohľadne neplnenia veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti zo strany sťažovateľky.

31. Hoci správny súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že nad rozsah podanej správnej žaloby nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, pozornosti kasačného súdu neunikla skutočnosť, že zákaz chovu uložený sťažovateľke nebol zákonom o veterinárnej starostlivosti vyžadovaným spôsobom odôvodnený (opakované neplnenie veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti) a zistenie skutkového stavu viažuce sa k možnosti jeho uloženia tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

C. H. Beck, 2018, s. 945). 33. Po zistení uvedenej skutočnosti preto kasačný súd uznesením sp. zn. 8Stk/6/2025 z 21. januára 2026 vyzval účastníkov konania, aby sa v určenej lehote v zmysle § 196 k § 451 ods. 1 SSP per analogiam vyjadrili k možnej vade podľa § 195 písm. a) SSP, spočívajúcej v nedostatočnom zistení skutkového stavu v súvislosti s uložením zákazu chovu zvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti.

konanie. 35. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní bolo dostatočne a náležite preukázané, že sťažovateľka porušila povinnosť podľa § 22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a tým automaticky veterinárne požiadavky podľa § 3 tohto zákona, keďže ochrana zvierat je základnou veterinárnou požiadavkou, podľa ktorej je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania. Ďalej uviedol, že do jedného roka došlo k opakovanému neplneniu veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti zo strany sťažovateľky a to tým, že bola opakovane porušená povinnosť podľa § 22 ods. 8 tohto zákona - veterinárna požiadavka na ochranu zvierat - s tým, že došlo k opakovanému porušeniu povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania, čím boli podľa žalovaného splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti. 36. Ďalší účastník konania sa na výzvu nevyjadril.

38. Podľa názoru kasačného súdu zo zákona o veterinárnej starostlivosti jednoznačne vyplýva, že nariadiť zákaz chovu zvieraťa až na päť rokov možno tomu, kto opakovane neplní veterinárne požiadavky podľa § 3 tohto zákona. Orgán veterinárnej správy tak musí (i) nariadenie takéhoto opatrenia odôvodniť konkrétnym a opakovaným neplnením veterinárnych požiadaviek - t. j. odôvodniť uloženie zákazu a tiež (ii) zdôvodniť zvolenú dĺžku trvania zákazu (t. j. nielen uloženie samotné), keďže zákon o veterinárnej starostlivosti necháva na správnej úvahe správnemu orgánu, na aké obdobie zákaz nariadi s maximálne určenou dĺžkou 5 rokov (v predmetnej veci žalovaný zvolil najprísnejšiu možnosť - 5 rokov). Ide o prejav zásady proporcionality (primeranosti) a individualizácie, ktoré sa majú uplatňovať.

. .). V druhom výroku prvostupňového rozhodnutia je explicitne uvedené, že zákaz chovu bol sťažovateľke uložený za to, že do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená pokuta za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti došlo opätovne z jej strany k porušeniu rovnakej povinnosti - zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa - prvostupňový orgán uviedol, že tým boli splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvierat; v odôvodnení už k zákazu chovu a ani k jeho dĺžke nie je nič viac uvedené; - v rozhodnutí žalovaného je nariadený zákaz odôvodnený opätovným porušením povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa zo strany sťažovateľky, pričom k zvolenej dĺžke piatich rokov v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha; - formulácia, ktorú použil prvostupňový orgán (a následne aj žalovaný) na odôvodnenie nariadenia zákazu chovu tak skôr napovedá zámene s § 48 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý stanovuje možný postih aj pre prípad, ak do jedného roka odo dňa

39. Kasačný súd tak uzatvára, že samotné uvedenie, že išlo o opätovné porušenie povinnosti zo strany sťažovateľky v rámci jedného roka, neimplikuje zákonom o veterinárnej starostlivosti vyžadované zdôvodnenie naradenia zákazu chovu zvierat a tiež zdôvodnenie dĺžky uloženého

Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov vykonali dokazovanie smerujúce k zisteniu takýchto skutočností; absentujú akékoľvek úkony, podklady, či hodnotenia. Správny orgán svoje rozhodnutie založil výlučne na poukaze na opätovné porušenie povinnosti zo strany sťažovateľky, čím nahradili zákonom vyžadované zistenie skutkového stavu nepostačujúcou argumentáciou. Hoci by sa mohlo javiť, že ide len o vadu odôvodnenia, v skutočnosti ide o podstatný nedostatok skutkových zistení, keďže v spise absentujú samotné skutkové podklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť splnenie zákonných podmienok pre uloženie zákazu chovu. Takýto postup je v rozpore s požiadavkami na riadne zistenie skutkového stavu veci a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia.

Pri odôvodňovaní dĺžky zákazu chovu zvierat tak treba posúdiť najmä závažnosť porušenia povinností, dĺžku a charakter protiprávneho stavu, recidívu, počet a druh zvierat, preventívny účel opatrenia a osobu chovateľa - jeho osobné a faktické pomery (napr. v posudzovanom prípade si sťažovateľka podľa vlastného vyjadrenia produkciou mlieka, kravského syra a ďalších výrobkov zabezpečuje prostriedky na živobytie, keďže po úmrtí manžela už iný príjem nemá). Ide o povinnosť príslušného správneho orgánu, ktorý na ňu v preskúmavanom prípade úplne rezignoval a nevysvetlil, prečo považoval za primerané uložiť zákaz práve v určenej dĺžke, ani aké kritériá pri jej určení zohľadnil. Bez uvedenia dôvodov určujúcich dĺžku opatrenia zároveň nemohol kasačný súd preskúmať, či správny orgán rešpektoval zásadu proporcionality pri zásahu do práv sťažovateľky a zásadu individualizácie sankcie.

Kvalita rozhodnutia správneho orgánu (vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaným mimo správneho konania.

43. Dôvody vymedzené v § 195 majú v zásade povahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí orgánu verejnej správy má za následok jeho nezákonnosť. Takáto nezákonnosť sa následne musí odraziť v kasačnom alebo i moderačnom rozhodnutí správneho

C. H. Beck, 2018, s. 987). 44. S ohľadom na zistenú vadu v rozhodnutí žalovaného pristúpil kasačný súd k zmene napadnutého rozsudku správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie (súc viazaný návrhom sťažovateľky zrušil kasačný súd iba rozhodnutie žalovaného). V dôsledku predchádzajúceho postupu kasačného súdu podľa § 196 SSP pritom jeho rozhodnutie nebude pre účastníkov konania prekvapivé, keďže im bola daná možnosť vyjadriť sa k posudzovaniu vady trestania podľa § 195 písm. a) SSP spojenej s otázkou riadneho zdôvodnenia zákazu chovu zvierat a jeho dĺžky podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu zvážiť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nariadenie zákazu chovu zvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a v tomto smere následne doplniť skutkový stav v preskúmavanej veci a v prípade jeho nariadenia zdôvodniť zvolenú dĺžku zákazu naznačeným spôsobom (body 39 a 40 tohto rozsudku).

47. Sťažovateľka ďalej všeobecne namietala hodnotenie dôkazov a skutkového stavu, nedodržanie § 46 správneho poriadku a bez odôvodnenia previazanosti na posudzovanú vec poukázala aj na viaceré ustanovenia Trestného poriadku. Kasačný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že takto vágne koncipované sťažnostné body sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Preto na tieto všeobecné námietky neprihliadal.

V Bratislave dňa 26. marca 2026