8Stk/7/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200668.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/125/2020
- IČS
- 1020200668
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: Feltsantrans, s.r.o., so sídlom Rajecká 5, 821 07 Bratislava, IČO: 50132571, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11191/2020/C221-SCDPK/13498 zo dňa 3. marca 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/125/2020-78 zo dňa 27. februára 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/125/2020-78 zo dňa 27. februára 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, oddelenie cestnej dopravy (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1/2019/ 100841 zo dňa 20. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu za vinnú so spáchania správnych deliktov podľa § 48 ods. 1 písm. n), p) a t) a ods. 3 písm. a) a f) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) na tom skutkovom základe, že nepreukázala skutočné a stabilné miesto usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o podnikateľskej činnosti, nezabezpečila plnenie povinnosti o technickej základni dopravcu, nepreukázala splnenie všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, nemala vypracovaný prepravný poriadok a tento nezverejnila na svojom webovom sídle. Za to jej prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 7.000,- EUR. 2. K výške pokuty prvostupňový orgán uviedol, že prihliadol na závažnosť konania žalobkyne, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj na skutočnosť, že dopravca odstránil, resp. doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 11191/2020/C221-SCDPK/13498 zo dňa 3. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že za správne delikty podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave možno uložiť pokutu v sadzbe 100,- EUR až 15.000,- EUR a v prípade deliktov podľa § 48 ods. 3 zákona o cestnej doprave pokutu v sadzbe od 100,- EUR do 5.000,- EUR. Žalobkyňa sa pritom dopustila až troch správnych deliktov podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave. V rámci týchto porušení žalovaný považoval za najzávažnejšie nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia, čo je podmienka určená právom Európskej únie (k významu porušenia povinností určených právom Európskej únie poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/41/2016). 4. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán postupoval správne, ak pri určení výšky pokuty uplatnil absorpčnú zásadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007). Žalovaný poukázal na to, že pokuta má tak represívny ako aj preventívny význam (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/262/2015). Pokuta bola uložená vo výške 7.000,- EUR, teda v zákonnom rozpätí prísnejšie sankcionovaných skutkov - podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave. Keďže išlo o tri takéto závažnejšie delikty, žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú. Výška pokuty podľa jeho názoru zohľadňuje aj skutočnosť, že žalobkyňa niektoré zistené nedostatky odstránila až po doručení oznámenia o začatí konania a na výzvu odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu žalovaného, aby zaslala písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v určenej lehote, nereagovala. I keď zdôvodnenie výšky pokuty zo strany prvostupňového orgánu je pomerne stručné, je z neho zrejmé, že príslušný orgán prihliadal najmä na závažnosť konania a počet porušení, pričom ide aj o porušenie práva Európskej únie. Správna úvaha prvostupňového orgánu aj vzhľadom na represívny a preventívny význam pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie, alternatívne žiadala, aby správny súd uplatnil sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 6. Podľa názoru žalobkyne boli prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného nedostatočne (nepreskúmateľne) odôvodnené v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/94/2015). Nedostatku v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia si bol vedomý aj žalovaný, napriek tomu však prvostupňové rozhodnutie nezrušil. Napriek doplneniu odôvodnenia však aj rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne a jasné vysvetlenie, prečo je uložená pokuta primeraná. Podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave mali orgány verejnej správy prihliadať nielen na závažnosť protiprávneho konania, ale aj na dĺžku protiprávneho stavu. Správne orgány sa pritom musia vysporiadať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27. februára 2014). Tieto kritériá však neboli v predmetnej veci v celku zohľadnené. Osobitne žalobkyňa poukazuje, že zabezpečila nápravu zistených nedostatkov ešte pred uložením pokuty a v tejto súvislosti oslovila právneho zástupcu so žiadosťou o poskytnutie právnych služieb ešte pred začatím správneho konania o uložení pokuty. 7.
Nesprávne právne posúdenie veci videla žalobkyňa (s odkazom na judikát R 67/2019) v tom, že orgány verejnej správy neaplikovali všetky kritéria na posúdenie primeranosti pokuty podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave a uložili jej pokutu vo výške neprimeranej k závažnosti spáchaných deliktov, ich trvaniu, následkom, pričom nedošlo k ich opakovaniu a žalobkyňa sa snažila o ich nápravu. 8. Žalobkyňa dala do pozornosti, že už v odvolaní namietala likvidačný charakter uloženej pokuty. Tento je potrebné zohľadňovať aj v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30. mája 2012 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1As/9/2008. Likvidačná pokuta totiž nemôže plniť preventívny účel.
V tomto kontexte žalobkyňa opätovne uviedla, že od roku 2018 je v negatívnej hospodárskej situácii, v roku 2018 dosiahla stratu 25.149,- EUR. Túto skutočnosť mali orgány verejnej správy zohľadniť. 9. Na záver správnej žaloby navrhla žalobkyňa, aby správny súd podľa § 198 ods. 1 SSP uplatnil moderačné právo a v prípade, ak nezruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, uložil žalobkyni pokutu vo výške 300,- EUR.
10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/125/2020-78 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
11. Podľa názoru správneho súdu sú rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nepreskúmateľne odôvodnené v časti výšky uloženej pokuty. Správne orgány sú povinné zohľadniť všetky hľadiská, ktoré je možné pri ukladaní pokuty považovať za relevantné. Sú povinné presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri určení výšky pokuty prihliadli a tieto skutočnosti musia byť individualizované (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. januára 2018). Správny súd v rámci správneho súdneho prieskumu skúma, či uváženie správnych orgánov pri určení výšky pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk určených zákonom a či je riadne a preskúmateľne odôvodnené. Pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky je potrebné prihliadať aj na jej preventívnu a represívnu funkciu.
12. V predmetnom prípade správne orgány podľa názoru správneho súdu iba poukázali na § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave, bez analyzovania konkrétnych okolností predmetného prípadu. Sadzba pre uloženie pokuty pritom bola od 100,- EUR do 15.000,- EUR.
Z rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa názoru správneho súdu nevyplýva posúdenie správnych deliktov z pohľadu ich závažnosti a ani posúdenie aplikácie absorpčnej zásady. Z rozhodnutí vôbec nie je zrejmá správna úvaha, ktorá mala viesť príslušné orgány k určeniu výšky sankcie 7.000,- EUR. Nie je zrejmé, prečo by malo ísť o primeranú a spravodlivú pokutu. Paušálne odôvodnenie výšky pokuty, spočívajúce len vo všeobecnom odkázaní na zákonné kritériá nemožno akceptovať. 13.
Správnemu súdu tiež nevyplývalo z rozhodnutia žalovaného, ako sa vysporiadal s námietkou o likvidačnom charaktere výšky uloženej pokuty.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ zastáva názor, že jeho rozhodnutie je riadne odôvodnené. Vysporiadal sa s odôvodnením výšky uloženej pokuty, zhodnotil najmä závažnosť jednotlivých porušení, pričom za závažné porušenie považoval práve neplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia. Rovnako explicitne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokuta (čo sa týka určenia jej výšky) bola uložená v súlade s absorpčnou zásadou. V odôvodnení tiež uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, za aké porušenia uložil predmetnú výšku pokuty a nevybočil z rámca stanoveného zákonom. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. 16. Sťažovateľ aj v odôvodnení svojho rozhodnutia pripustil, že odôvodnenie výšky pokuty zo strany prvostupňového orgánu bolo stručné, to však nemožno automaticky považovať za nezákonnosť. Toto odôvodnenie žalovaný doplnil poukázaním na závažnosť jedného zo zistení - porušenie povinnosti vyplývajúcej z práva Európskej únie. 17. Pokiaľ správny súd vyčíta rozhodnutiu žalovaného, že sa nevysporiadalo s argumentom likvidačnej výšky pokuty, sťažovateľ sa s týmto názorom nestotožňuje. Vo svojom rozhodnutí totiž uviedol, že pokuta bola uložená vo výške 7.000,- EUR pri najvyššej možnej výške 15.000,- EUR a zohľadnené bolo nielen odstránenie zistených nedostatkov ale aj skutočnosť, že žalobkyňa nereagovala na výzvu príslušného orgánu na podanie správy o odstránení zistených nedostatkov v rámci procesného postupu výkonu dohľadu. 18. Podľa názoru sťažovateľa nič nebránilo správnemu súdu, aby doplnil dokazovanie a ak by zistil likvidačný charakter pokuty, tak mohol uplatniť sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP. Takýto postup by reflektoval aj na požiadavky hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania, a to väčšmi ako zrušenie rozhodnutia žalovaného. 19. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s právnym posúdením správneho súdu a napadnutý rozsudok považovala za riadne odôvodnený. Podľa názoru žalobkyne mal sťažovateľ dôvody pre určenie výšky pokuty uviesť vo svojom rozhodnutí. Vadu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno konvalidovať doplňovaním tohto odôvodnenia v správnom súdnom, resp. kasačnom konaní, ako sa o to snaží sťažovateľ. Kasačná sťažnosť sťažovateľa sa podľa názoru žalobkyne nesnaží spochybniť závery správneho súdu, ale skôr dodatočne doplniť chýbajúce odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobkyňa preto navrhla kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
21. Otázka, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bola, či správny súd správne právne vyhodnotil, či sú rozhodnutia orgánov verejnej správy v časti uloženej pokuty odôvodnené v takej miere, aby bolo možné vykonať súdny prieskum týchto záverov a rozhodnúť aj o prípadnej sankčnej moderácii podľa § 198 ods. 1 SSP. Inými slovami, či správne vyhodnotil, či rozhodnutia orgánov verejnej správy (ne)trpia vadou nepreskúmateľnosti odôvodnenia výšky uloženej pokuty pre nezrozumiteľnosť argumentácie orgánov verejnej správy alebo pre nedostatok dôvodov.
22. Podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020 dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu.
23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
24. V nadväznosti na podanú kasačnú sťažnosť kasačný súd, rovnako ako sťažovateľ, nespochybňuje všeobecné východiská formulované správnym súdom. Správne orgány sú povinné riadne odôvodniť svoju správnu úvahu, ktorú aplikovali pri určení druhu a sadzby/ výšky sankcie za správny delikt. Musia odôvodniť hľadiská, na ktoré prihliadali a tieto musia aj individualizovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. januára 2018).
25. Rovnako kasačný súd nespochybňuje ani nedostatok prvostupňového rozhodnutia, ktoré okrem vymenovania kritérií podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020 neobsahuje žiadne úvahy, ktoré viedli prvostupňový orgán k tomu, aby uložil žalobkyni pokutu práve vo výške 7.000,- EUR. Na druhej strane však kasačný súd vyhodnotil, na rozdiel od správneho súdu, že sťažovateľ, ktorý vo svojom rozhodnutí odôvodnenie výšky uloženej pokuty podstatne doplnil (body 3 a 4 tohto rozsudku), naplnil požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia o uložení sankcie.
26. Sťažovateľ v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa dopustila viacerých deliktov podľa § 48 ods. 1 a 3 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020, preto bolo pri určení výšky sankcie potrebné uplatniť absorpčnú zásadu a uložiť sankciu podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020.
Sťažovateľ ďalej vo svojom rozhodnutí pri určovaní výšky sankcie zohľadnil najmä početnosť spáchaných deliktov (5), z ktorých väčšinou išlo o delikty, za ktoré je možné uložiť vyššiu sankciu a o závažnejšiu povahu deliktov (3), pričom jeden z deliktov považoval sťažovateľ za obzvlášť závažný, keďže predstavuje porušenie povinnosti určenej právom Európskej únie, kde má sťažovateľ zabezpečiť efektívnosť a dostatočný represívny účinok sankcie. Sťažovateľ sa vo svojom rozhodnutí tiež vysporiadal aj s potrebou zohľadnenia aktivity žalobkyne, keď táto (po ukončení dohľadu) odstránila zistené nedostatky. Sťažovateľ v tomto kontexte pri určení výšky pokuty prihliadol aj na skutočnosť, že k niektorým odstráneniam zistených nedostatkov došlo až po začatí sankčného konania a tiež na skutočnosť, že žalobkyňa nereagovala v určenej lehote na žiadosť orgánu vykonávajúceho dohľad o zaslanie písomnej správy o odstránení zistených nedostatkov. Doplnil, že pokuta bola (s ohľadom na vyššie uvedené) uložená v sume 7.000,- EUR, teda v polovici zákonnej sadzby pokuty podľa § 48 ods. 1 zákona o
cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020 (zákonná sadzba bola od 100,- EUR do 15.000,- EUR). Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že sťažovateľ vo svojom rozhodnutí v podstatnej miere doplnil argumentáciu prvostupňového orgánu k výške uloženej sankcie. Sťažovateľ tak odôvodnil jednak aplikáciu absorpčnej zásady a pri odôvodňovaní výšky uloženej sankcie zohľadnil povahu a závažnosť jednotlivých skutkov spáchaných žalobkyňou (teda kritériá podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020), ako aj postup žalobkyne po vykonaní dohľadu a zistení porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali vplyv na výšku sankcie.
27. Je pritom potrebné brať do úvahy, že na predmetné sankčné konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 50 ods. 1 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020). V súvislosti so správnym konaním kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že v tomto platí princíp jednotnosti správneho konania. Uplatnenie princípu
jednotnosti správneho konania umožňuje sťažovateľovi v odvolacom konaní odstrániť vady prvostupňového správneho konania (vrátane nedostatkov odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia; napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/9/2017 zo dňa 19. júna 2018, bod 30). Postup sťažovateľa, ktorý doplnil nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty vlastnou úvahou a odôvodnením, preto nemožno považovať za nezákonný postup. Kasačný súd zdôrazňuje, že zohľadňoval len argumentáciu sťažovateľa k výške uloženej pokuty obsiahnutú v samotnom rozhodnutí žalovaného, nie však (procesne neprípustné) doplnenie odôvodnenia v jeho vyjadreniach počas správneho súdneho či kasačného konania.
28. Zohľadniac vyššie uvedené sa kasačný súd nemôže stotožniť so správnym súdom v tom, že by rozhodnutie žalovaného v časti odôvodnenia výšky pokuty bolo nedostatočne odôvodnené a neobsahovalo argumentáciu týkajúcu sa aplikácie absorpčnej zásady či odôvodnenie výšky uloženej pokuty z hľadiska zákonných kritérií, osobitne z pohľadu závažnosti jednotlivých skutkov.
29. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.
30. Poľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 31. Pokiaľ správny súd poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje ani odpoveď na námietku žalobkyne, že uložená pokuta je pre ňu likvidačná (s ohľadom na jej ekonomické výsledky - vykázanú stratu v roku 2018), kasačný súd dáva správnemu súdu za pravdu. V rozhodnutí žalovaného skutočne absentuje explicitná odpoveď na to, ako sa sťažovateľ vysporiadal s námietkou, že pokuta vo výške 7.000,- EUR bude pre žalobkyňu likvidačná. 32.
Na druhej strane však dáva do pozornosti, že otázka toho, či uložená sankcia je pre sťažovateľku likvidačná, nie je výslovným zákonným kritériom podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 24. apríla 2020 pre určenie výšky sankcie.
Hoci si je kasačný súd vedomý toho, že pri ukladaní sankcie je vo všeobecnosti potrebné zohľadňovať aj jej dopad na ďalšiu činnosť a existenciu žalobkyne, sťažovateľ poskytol racionálne odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktoré akcentovalo závažnosť zistených porušení zákona, početnosť týchto porušení, liknavý (váhavý) postupu žalobkyne pri odstraňovaní zistených porušení a skutočnosť, že pokuta bola uložená v polovici zákonnej sadzby. Preto kasačný súd vyhodnotil odôvodnenie výšky pokuty ako dostatočné s tým, že len absencia explicitného posúdenia likvidačného charakteru sankcie za takýchto podmienok nie je takou vadou rozhodnutia, pre ktorú by bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/8/2022 zo dňa 29. februára 2024).
33. Preto kasačný súd, stotožňujúc sa so sťažovateľom, poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v správnej žalobe z dôvodu neprimeranosti a likvidačného charakteru navrhla, aby správny súd moderoval výšku uloženej pokuty podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP. Správnemu súdu preto nič nebránilo v tom, aby prípadne doplnil vykonané dokazovanie o skutočnosti týkajúce sa ekonomických výsledkov žalobkyne v ďalšom období (žalobkyňa odkázala na verejne dostupné údaje na internetovej stránke www.finstat.sk) a nedostatky v správnej úvahe sťažovateľa nie významného charakteru korigoval prostredníctvom sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP. Takýto postup je pritom v predmetnej veci týkajúcej sa správneho trestania (kde je sporná len výška uloženej sankcie a jej odôvodnenie) žiadúci aj s ohľadom na požiadavku hospodárnosti konania (povinnosti súdu postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie a definitívne rozhodnutá - § 5 ods. 7 SSP a § 5 ods. 1 SSP v spojení čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a požiadavku (účel správneho súdnictva) dosiahnuť efektívnu ochranu základných ľudských práv a slobôd účastníka konania (§ 5 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 SSP). 34. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd považuje nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočívajúci v nevysporiadaní sa s námietkou likvidačného charakteru výšky uloženej pokuty za taký, ktorý nemal dopad na celkovú (ne)preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nejde teda o dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Napadnutý rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, aby sa vecou opätovne zaoberal, pričom s námietkou likvidačného charakteru a neprimeranosti uloženej pokuty sa správny súd vysporiada v kontexte návrhu žalobkyne na vykonanie sankčnej moderácie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd najmä podľa potreby doplní dokazovanie (napr. o ekonomické výsledky žalobkyne za rok 2018 z verejne dostupných zdrojov - ako poukazovala v správnej žalobe), posúdi dôvodnosť argumentácie žalobkyne ohľadom toho, či uložená pokuta v sume 7.000,- EUR je k závažnosti jednotlivých skutkov neprimeraná, pre ňu likvidačná a zváži uplatnenie sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP. Svoje závery správny súd náležite odôvodní.
V. Záver
36. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 37. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v bode 35 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 38. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. októbra 2025