8Svk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu Mgr. Petra Macha, PhD., vo veci žalobcu: Q.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom Y. XX, XXX XX . Z., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Matoška, s. r. o., so sídlom Rajecká 40, 821 07 Bratislava, IČO: 46372857, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464 (predtým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava 15), za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00003328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12066/ 2022/SSSVP/13669 zo 4. februára 2022, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/15/2022-102 z 18. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči ďalšiemu účastníkovi konania právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. III. Ďalšiemu účastníkovi a žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Dňa 16.01.2009 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103, SO 104) stavby Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej trase - Obchvat mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64.

V.: - LV č. XXXXX: pozemky C-KN parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/ XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX . a - LV č. XXXX: pozemky C-KN parc. č. XXXX/XXX., parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/ XX., parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX

4. Prvostupňový správny orgán určil náhradu podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na podklade znaleckého posudku č. 88/2021 zo 4. mája 2021, ktorý vypracoval Ing. Ferkl a ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dotknutých pozemkov vo výške 37,15 €/m2. Vyvlastniteľ pred podaním návrhu na vyvlastnenie zaslal vyvlastňovanému písomný návrh na uzavretie dohody, v prílohe ktorého bol návrh kúpnej zmluvy. Vyvlastňovaný (žalobca) na návrh v stanovenej lehote neodpovedal, čím sa v súlade s § 17 ods. 1 cestného zákona predpokladá, že dohodu odmietol.

Toto územné rozhodnutie nestratilo platnosť, nakoľko v určenej lehote 3 rokov vyvlastniteľ podal žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103, SO 104) stavby Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej trase - Obchvat mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že dňa 06.11.2020 mu bol doručený list pod č. SSC/4466/2020/6451/35230 zo dňa 02.11.2020 označený ako ,,informácia ohľadom umiestnenia stavby“, v ktorom Slovenská správa ciest ako investor stavby okrem iného uviedla, že na základe vzájomných rokovaní došlo od 11/2006 k zmene investora z mesta Prievidza na Slovenská správa ciest a tiež k zmene názvu stavby z ,,Prístupová komunikácia -

Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza je tvorená prieťahom cesty I/64 v smere Nováky - Nitrianske Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová a III/1774 v smere Prievidza - Bojnice cez mesto a doplnená je miestnymi komunikáciami. Prechádza ňou vonkajšia (vo vzťahu k mestu Prievidza) tranzitná doprava, zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy sú zároveň hlavnými zbernými miestnymi komunikáciami s vysokým podielom aj vnútornej dopravy s prepojením na miestne obslužné komunikácie do obytných častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku narastajúcej intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje negatívne kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra mesta) - dochádza tam k negatívnemu ovplyvňovaniu chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z uvedených dôvodov je vhodné navrhnúť dopravno-technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo zastavanej časti mesta s cieľom odklonenia celej tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím dôjde k zvýšeniu plynulosti dopravy, zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie na zostávajúcej komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového

7. Ohľadne požiadavky zo strany žalobcu na rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie pozemky (§ 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní) prvostupňový správny orgán uviedol, že z obsahu znaleckého posudku Ing. Ferkla jednoznačne nevyplynulo splnenie podmienky nevyužiteľnosti predmetných častí pozemkov. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že pozemok sa využíva čiastočne k dopravnému účelu, je na ňom čiastočná cestná komunikácia.

8. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy a verejných prác (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. 12066/2022/SSSVP/13669 zo 4. februára 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietlo podané odvolanie a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Uviedol, že na stavbu, pre ktorú sa vyžaduje územné rozhodnutie, sa verejný záujem vyvlastnenia preukazuje územným rozhodnutím, a na preukázanie verejného záujmu nemožno použiť stanovisko obce.

10. Podľa žalobcu sa správny orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí nemôže odvolávať na 16 rokov staré územné rozhodnutie, je potrebné nové územné rozhodnutie a tiež požadoval aktuálne posúdenie vplyvov stavby na životné prostredie (EIA). 11. Žalobca ďalej uviedol, že vyvlastniteľ predložil do konania stanovisko mesta Prievidza, avšak toto stanovisko je nepresné, nie je v ňom uvedené, ktorých pozemkov sa týka a navyše uvádza, že v zmysle § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, čo však v konaní pred správnymi orgánmi nebolo vôbec skúmané. Podľa žalobcu žiaden z pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, nespĺňa podmienku výnimky z tejto požiadavky - pri rozširovaní cesty je potrebné zvýšiť terén násypom, prípadne rozšíriť násyp. 12. Žalobca tiež požadoval, aby v prípade vyvlastnenia boli do predmetu vyvlastnenia zahrnuté aj ďalšie pozemky v priestore križovatky, a to parcely č. XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/

13. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/15/2022-102 z 18. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na

stanoviskom obce. Ak účel vyvlastnenia vychádza z ustanovenia § 17a cestného zákona a verejný záujem (ako aj súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania) je preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby, tak z tohto rozhodnutia musia byť zrejmé aj konkrétne parcely, ktorých sa územné rozhodnutie dotýka (cez ktoré parcely má plánovaná cesta prebiehať). Z rozhodnutia o vyvlastnení tiež musí byť zrejmé, že vyvlastnenie bolo zrealizované v nevyhnutnom rozsahu a že bolo vyvlastnené všetko, čo má byť v zmysle zákona o vyvlastňovaní vyvlastnené aj spolu s časťami, ktoré síce nie sú potrebné na vyvlastnenie v nevyhnutnom rozsahu, avšak ktoré sú nevyužiteľné pre osobu, ktorej majetok bol vyvlastnený.

16. Podľa správneho súdu správne orgány pochybili v tom, že pri vyvlastňovaní vychádzali z územného rozhodnutia obce Kanianka, z ktorého nie je zrejmé, ktorých parciel sa má uvedená stavba dotýkať - na mieste pre označenie parciel je uvedené „podľa opisu územia v bode č. 1 a 2 tohto rozhodnutia“ (str. 2), avšak v bode č. 1 a 2 je uvedený len popis stavieb, ktoré majú byť realizované ako napr. „D 201-00 Most nad nákladnou stanicou Prievidza príprava na stavbu“ s popisom stavby („celková dĺžka mosta je 133,730 m a dĺžka premostenia je 120,30 m“) bez uvedenia konkrétnych parciel, cez ktoré majú predmetné stavby prechádzať.

Správny súd konštatoval, že v územnom rozhodnutí by mal byť uvedený bližší popis územia s uvedením konkrétnych parciel (parcelných čísiel), z ktorého by bolo zrejmé, kadiaľ stavba „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64,“ bude prechádzať.

18. K preukazovaniu verejného záujmu správny súd uviedol, že nakoľko bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného preukázanie verejného záujmu stotožnené s účelom vyvlastnenia, neobsahujú tieto rozhodnutia žiadnu úvahu k preukázaniu verejného záujmu na vydaní rozhodnutia o vyvlastnení, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť. Prvostupňový správny orgán aj pôvodný žalovaný len konštatovali, že verejný záujem je preukázaný územným rozhodnutím obce Kanianka, v ktorom však nie sú uvedené konkrétne parcely, cez ktoré má stavba viesť.

V ďalšom konaní a rozhodnutí sa majú správne orgány zaoberať aj námietkou týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca tiež vyvlastniť.

19. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal ďalší účastník konania a vyvlastniteľ - Slovenská správa ciest (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa sťažovateľa Slovenská republika ako navrhovateľ splnila všetky zákonom stanovené, kumulatívne podmienky na vyvlastnenie: - Slovenská republika zastúpená sťažovateľom ako vyvlastniteľom je oprávnenou na podanie návrhu na vyvlastnenie, - vyvlastnenie sa uskutočňuje len v nevyhnutnom rozsahu, - vyvlastnenie sa uskutočňuje vo verejnom záujme, - vyvlastnenie sa uskutočňuje na základe zákona, - vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu.

24. K bezvýslednosti pokusu o získanie práva k pozemku (§ 112 ods. 4 stavebného zákona) sťažovateľ uviedol, že dal žalobcovi ofertu (návrh na uzavretie kúpnej zmluvy), ktorú však žalobca neakceptoval a odpredaj pozemkov podmieňoval aj predajom pozemkov pod existujúcou cestou 1/64 a tiež aj mimo cesty I. triedy. Pritom v čase, keď nadobúdal pozemky do svojho vlastníctva v roku 2019, mu bola známa skutočnosť, že na pozemkoch bude vybudovaná cestná komunikácia.

vo vyvlastňovacom konaní nebol dostatočne preukázaný verejný záujem. Vyvlastňovací orgán sa nevysporiadal ani s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. 28. Podľa názoru žalobcu územným rozhodnutím, z ktorého nie je možné zistiť, na aké pozemky sa vzťahuje, nemožno preukázať verejný záujem na vyvlastnení vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom. V opačnom prípade by bolo možné svojvoľne vyvlastniť akýkoľvek pozemok a konštatovať, že sa naň údajne vzťahuje územné rozhodnutie. 29. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že boli splnené všetky podmienky na vyvlastnenie. Podľa žalobcu verejný záujem na vyvlastnení nebol v konaní vo vzťahu k jeho pozemkom vôbec preukázaný a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné. 30. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že táto je dôvodná, stotožnil sa s názorom sťažovateľa, že argumentácia správneho súdu je nesprávna a v rozpore s platným právnym stavom, a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca. Navyše od prvého vyjadrenia uviedol, že územné rozhodnutie obce Kanianka nevymedzuje presne územie, na ktoré sa vzťahuje, resp. až na jednu výnimku (parcela č. XXXX/XXX) sa jednoznačne vôbec nevzťahuje na vyvlastnené pozemky, keďže sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom všetky vyvlastnené pozemky okrem parcely č. XXXX/ XXX sa nachádzajú na východ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu uznesením sp. zn. KPp 39/23 z 3. júla 2023 na základe oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa § 87 ods. 1 a ods. 2 SSP vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD.

34. Od 1. januára 2023 došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, a to nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/ 2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

36. Spornou otázkou, v zmysle napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ku riešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie podkladov pre rozhodnutie o vyvlastnení. Ďalej bolo v konaní sporné aj preukazovanie verejného záujmu a preskúmavanie nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť.

38. V konaní pred správnym súdom vystala aj otázka platnosti územného rozhodnutia pri líniovej stavbe podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona. Nakoľko táto nebola predmetom kasačnej sťažnosti, obsahom ktorej je Najvyšší správny súd viazaný, táto rovnako nebola kasačným súdom posudzovaná. K podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení

V ustanovení § 39a je špecificky uvedené pre rozhodnutia o umiestnení stavby, že sa nimi určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia a že umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Správny súd tak mylne v napadnutom rozsudku uviedol, že v územnom rozhodnutí by mal byť uvedený bližší popis územia s uvedením konkrétnych parciel (parcelných čísiel) (bod 45. napadnutého rozsudku). Naopak, v zmysle uvedených ustanovení kasačný súd konštatuje, že náležitosťou rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nie je nevyhnutne vymedzenie pozemkov, ktorých sa má stavba dotýkať, parcelnými číslami. V rozhodnutí však musí byť v takých prípadoch uvedený opis územia.

Vo svojej trase prechádza územím existujúcich radových garáží a križuje prístupovú komunikáciu do ČOV, ďalej prechádza územím záhradkovej osady pod názvom Sad SNP Prievidza a križuje rieku Handlovka a nákladnú stanicu, kde budú realizované mostné objekty. Výškové vedenie komunikácie je zo začiatku vedené v miernom násype, postupne prechádza do vysokého násypu z dôvodu umiestnených objektov. Trasa komunikácie ďalej pokračuje územím priemyselného parku, kde vedie súbežne s VN vedeniami až po napojenie na miestnu komunikáciu do obce Koš a končí v úseku existujúcej križovatky s regionálnou cestou.

Kasačný súd však musí dať za pravdu správnemu súdu v tej časti napadnutého rozsudku kde konštatoval, že prvostupňový správny orgán, ani pôvodný žalovaný sa nevysporiadali s námietkou žalobcu, že vyvlastňované pozemky (okrem parcely č. XXXX/XXX). sa nenachádzajú v územnom rozhodnutí obce Kanianka (body 45. a 46. napadnutého rozsudku). V územnom rozhodnutí obce Kanianka je uvedené, že trasa vedie až po napojenie na miestnu komunikáciu do obce Koš a končí v úseku existujúcej križovatky s regionálnou cestou; tzn., že sa skutočne dotýka len územia na západ od Košovskej a Ciglianskej cesty.

45. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ďalší účastník konania v zmysle § 35 ods. 1 stavebného zákona v informácii ohľadom umiestnenia stavby adresovanej dňa 2.11.2020 prvostupňovému správnemu orgánu uviedol: Pri vypracovaní DSP a aktualizácii dopravného prieskumu projektant zistil, že na KÚ je nevyhovujúce napojenie na cestu I/50 v mimoúrovňovej križovatke a navrhol dobudovať výjazdnú rampu „A“ a zaraďovacie pruhy na vetvách „B“ a „C“, čím sa predmetná stavba predĺžila cca o 400 m. Na stavbu boli vydané: - Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 13/2007 MVRR SR - Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 26/2008 MVRR SR - Protokol o vykonaní rezortnej expertízy č. 03/2010 MVRR SR - Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 11/2010 MVRR SR - Mesto Prievidza vydalo upustenie od vydania územného rozhodnutia na predĺženie stavby o cca 400 m, č. 2.3.4-02-6359-2008, zo dňa 23.7.2008 - Stavebné povolenie č. 2.4.3.-02-2132-2013. zo dňa 21.2.2013, právoplatné dňa 30.3.2013 na SO 103 Prístupová komunikácia k ČOV Na základe horeuvedeného môžeme konštatovať, že územie predmetnej stavby je v plnej miere

46. V spomenutom stanovisku mesta Prievidza podľa § 120 stavebného zákona zo dňa 23.07.2008 (ktoré bolo taktiež súčasťou administratívneho spisu) bolo uvedené, že mesto Prievidza ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 a § 140b stavebného zákona súhlasí s vydaním povolenia na predĺženie ukončenia stavby „Obchvat mesta Prievidza I. etapa, 2. stavba - cesta v trase budúcej I/64“ od križovatky s MK (Košovská cesta) po križovatku ciest I/64 s I/50 v existujúcej trase, v dĺžke 400 metrov. A súčasne bolo uvedené, že v súlade s § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

XXX), . ktoré sa nachádzajú na východ od Košovskej a Ciglianskej cesty, nebolo možné ako podklad pre vyvlastnenie použiť územné rozhodnutie obce Kanianka. Prvostupňový správny orgán, aj pôvodný žalovaný tak nepostupovali v súlade so zákonom, keď na základe územného rozhodnutia obce Kanianka rozhodli o vyvlastnení pozemkov, ktoré nespadajú pod opis územia, ktorého sa má stavba (v zmysle územného rozhodnutia) dotýkať. Ak aj bola líniová stavba predĺžená (čomu napovedajú vyššie uvedené listiny založené v administratívnom spise)

48. K námietke sťažovateľa, že vyvlastňovacie konanie a územné konanie sú dve samostatné konania a revidovať územné rozhodnutie v tomto konaní nie je možné, kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu nie je územné rozhodnutie obce Kanianka vydané v územnom konaní, ale rozhodnutie o vyvlastnení, ktorého jediným podkladom bolo územné rozhodnutie

49. Keďže územné rozhodnutie obce Kanianka, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení, v opise dotknutého územia nezahŕňalo všetky v konaní vyvlastňované pozemky (resp. zahŕňalo iba jednu z vyvlastňovaných parciel), nemohlo byť toto použité ako jediný podklad na vyvlastnenie. A súčasne, pokiaľ mal prvostupňový správny orgán k dispozícii aj iné poklady, uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, mal nimi argumentovať.

51. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastnení možno vyvlastnenie uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza je tvorená prieťahom cesty I/64 v smere Nováky - Nitrianske Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová a III/1774 v smere Prievidza - Bojnice cez mesto a doplnená je miestnymi komunikáciami. Prechádza ňou vonkajšia (vo vzťahu k mestu Prievidza) tranzitná doprava, zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy sú zároveň hlavnými zbernými miestnymi komunikáciami s vysokým podielom aj vnútornej dopravy s prepojením na miestne obslužné komunikácie do obytných častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku narastajúcej intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje negatívne kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra mesta) dochádza tam k negatívnemu ovplyvňovaniu chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z uvedených dôvodov je vhodné navrhnúť dopravno-technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo zastavanej časti mesta s cieľom odklonenia celej tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím dôjde k zvýšeniu plynulosti dopravy, zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na ŽP na zostávajúcej komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového a emisného

uviedol: Verejný záujem na výstavbe predmetnej stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivých vyvlastňovaných.

neobstojí. K nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť 54. Ďalšia sporná otázka, ktorou sa kasačný súd zaoberal, sa týkala námietky nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť - konkrétne, či sa s touto námietkou prvostupňový správny orgán a pôvodný žalovaný dostatočne vysporiadali.

57. Správny súd napadnutým rozsudkom zaviazal správne orgány v ďalšom konaní povinnosťou zaoberať sa námietkou týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca tiež vyvlastniť, keďže uvedená úvaha podľa názoru správneho súdu v prvostupňovom rozhodnutí, aj rozhodnutí pôvodného žalovaného absentovala. Kasačný súd sa s uvedeným názorom rovnako nestotožňuje. Na strane 9 prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán venuje tejto námietke a uvádza: Na to, aby k takejto možnosti mohlo dôjsť, musí byť splnená podstatná podmienka a to, aby vyvlastňovaný vyvlastnením nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku /stavby alebo by ju mohol využívať len s neprimeranými ťažkosťami.

uvádza: K žiadosti odvolateľa o rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie v odvolaní citované pozemky, ktoré sa nachádzajú pod novou cestou, pod existujúcou cestou alebo v strede už vybudovanej križovatky, ministerstvo ešte dodáva, že sa v danom konkrétnom prípade jednalo o vyvlastnenie celistvých existujúcich pozemkov (viď katastrálna mapa KN) - ani v jednom prípade sa nejednalo o vyvlastnenie ich častí. Z uvedeného nie je opodstatnené vyhovieť žiadosti odvolateľa o rozšírení vyvlastnenia o ďalšie pozemky, nakoľko všetky sú mimo trvalého záberu predmetnej stavby a súvisia s inými (aj existujúcimi) líniovými stavbami.

V. Záver

60. V zmysle § 469 SSP sú orgány verejnej správy v?ďalšom konaní viazané právnym názorom, ku ktorému dospel kasačný súd v tomto rozsudku. 61. V ďalšom konaní sa v zmysle viazanosti právnym názorom kasačného súdu bude musieť prvostupňový správny orgán vysporiadať a nanovo posúdiť splnenie podmienky na vyvlastnenie navrhovaných pozemkov v zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení, t. j. či je vyvlastňovanie v predmetnom konaní v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, čo sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že na každý vyvlastňovaný pozemok musí existovať podklad v zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení.

Z tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď sťažovateľ v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa domáhal zrušenia rozsudku správneho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane žalovaného, pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska preto úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi konania (v?tomto?smere pozri rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk/6/2019 z?24. ?novembra?2021 a sp. zn. 3Svk/43/2022 z?29. novembra 2023). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP). 63. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal, keďže

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.