8Svk/13/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. O. XXXX. Z., XX/XX. B., V., H., právne zastúpená: Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., IČO: 47239441, Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., IČO: 36865192, Námestie Martina Benku 26, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo 4. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/20-178 z 25. mája 2022 v spojení s opravným uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/170/2020-219 z 3. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Rozhodnutím žalovaného č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 (ďalej aj ako „prvé rozhodnutie o vylúčení“) bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia. Toto rozhodnutie žalobkyňa napadla správnou žalobou a rozsudkom č. k. 1S/306/2017-241 zo dňa 30.05.2019 Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie o vylúčení zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2019. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/39/2019 zo dňa 27.10.2020 bola zamietnutá podaná kasačná sťažnosť žalovaného. 3. Žalovaný následne dňa 15.08.2019 vydal „Oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia“.

sa správnemu orgánu vrátila späť dňa 24.09.2019. Žalobkyňa na výzvu na vyjadrenie sa nereagovala. 4. Dňa 23.09.2019 žalobkyňa doručila žalovanému odstúpenie od zmluvy odvolávajúc sa na článok 6.5. tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy odôvodnila tým, že od 16.10.2017 žalovaný odmietol poskytovať žalobkyni štúdium v zmysle zmluvy a preto žalobkyňa nemala zabezpečenú výučbu v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa bodu 6.5 zmluvy:

Podľa bodu 6.9 zmluvy: V prípade odstúpenia od zmluvy podľa bodu 6.5 má zahraničný študent nárok na vrátenie nespotrebovaného školného, resp, jeho pomernej časti. 6. Žalovaný v odpovedi na výzvu zo dňa 21.10.2019 uviedol, že uplatňovaný nárok považuje za nedôvodný, keďže žalobkyňa bola zo štúdia vylúčená, nárok na odstúpenie od zmluvy jej nevznikol, nakoľko neboli splnené podmienky pre odstúpenie a žalovaný tak nemá v zmysle bodu 6.3 zmluvy povinnosť vrátiť už zaplatené školné. Žalovaný konkrétne uviedol: „Pre vylúčenie pochybností uvádzame, že klient považuje odstúpenie od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia zo strany vašej klientky za neplatné a neuznáva ho.“ 7. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019 (ďalej ako „druhé rozhodnutie o vylúčení“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) ktorým podľa

8. Dôvodom vylúčenia zo štúdia bola skutočnosť, že žalobkyňa do konca skúškového obdobia - do 15.10.2017 nevykonala skúšku z opakovane zapísaného predmetu „Lekárska Biochémia“ a tým nesplnila podmienky pre postup do ďalšieho ročníka štúdia. Žalobkyňa nevyužila žiaden zo skorších možných termínov skúšky (vypísané na 19.09.2017, 26.09.2017 a 03.10.2017), ale prihlásila sa až na posledný možný štvrtý termín, ktorý sa konal dňa 10.10.2017 a skúšku absolvovala neúspešne (hodnotenie - Fx). Žalobkyňa bola pri zápise riadne informovaná, že skúškové obdobie pre opakovane zapísané predmety končí dňom 15.10.2017 akademického roka a v 6. ročníku doktorských študijných programov najneskôr do 30.09. daného akademického roka a v prípade, že opakované predmety študent úspešne neabsolvuje, je vylúčený zo štúdia podľa zákona o vysokých školách. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa sa o neúspešnom vykonaní skúšky dozvedela dňa 10.10.2017, o mimoriadny opravný termín požiadala dekanku LF SZU až dňa 12.10.2017 pričom do konca skúškového obdobia

II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

23.09.2020 a keďže zmluva je jediným právnym titulom na zabezpečenie štúdia zahraničného študenta na LF SZU, možno odstúpenie od zmluvy považovať vzhľadom na svoj charakter právneho úkonu spočívajúci v jednostrannom právnom úkone študenta voči SZU za tzv. iné skončenie štúdia zanechaním štúdia v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách (obdobne čl. 28 ods. 1 písm. a) Študijného poriadku), pričom za deň skončenia štúdia sa v takom prípade považuje deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia (§ 66 ods. 2 písm. a) zákona o vysokých školách, obdobne čl. 28 ods. 2 písm. a) Študijného poriadku), teda deň 23.09.2020. Po zániku štúdia žalobkyne buď nemalo dôjsť k vydaniu nového rozhodnutia o vylúčení alebo mal žalovaný konanie o vylúčení žalobkyne zo štúdia zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod takéhoto konania.

12. Správny súd uviedol, že otázka posúdenia rozhodnutia žalovaného vydaného vo sfére verejného práva sa v preskúmavanom prípade nezaobíde bez posúdenia súkromnoprávneho aspektu vzťahu medzi účastníkmi súdneho konania založeného zmluvou zo dňa 27.10.2015. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli inominátnu zmluvu, v ktorej si dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy (čl. 6 zmluvy). Správny súd uviedol, že otázka posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy bola za hranicou prieskumu rozhodnutia žalovaného na základe podanej správnej žaloby, hoci by nebolo v zmysle § 132 ods. 1 SSP vylúčené, aby si správny súd o tejto otázke urobil sám úsudok. Správny súd uviedol, že tak neučinil z logického dôvodu, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného otázka platnosti odstúpenia od zmluvy rozhodujúca nebola - pre správny súd bol rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodnutia žalovaného. Správny súd tiež zdôraznil, že žalovaný nebol oprávnený sám právne záväzne posúdiť platnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Právomoc posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy je

V čase vydania rozhodnutia žalovaným (keďže žalobkyňa svoje odstúpenie neodvolala a o neplatnosti odstúpenia nerozhodol súd) tak bolo vydanie tohto rozhodnutia v rozpore s obsahom administratívneho spisu - na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/306/ 2017-241 zo dňa 30.05.2019 bola žalobkyňa od 18.07.2019 študentkou žalovaného a doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému prestala byť žalobkyňa študentkou žalovaného.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie žalobkyne k nej

15. Podľa názoru sťažovateľa žalobkyni nevznikol nárok odstúpiť od zmluvy, nakoľko neboli naplnené podmienky, pre ktoré je zahraničný študent oprávnený od zmluvy odstúpiť; odstúpenie od zmluvy tak považoval za neplatné a neuznáva ho. Namietal, že nemôže nekriticky prihliadať na akýkoľvek jednostranný právny úkon bez toho, aby mal možnosť výkladu tohto právneho úkonu a možnosť na tento úkon aj neprihliadnuť, ak zjavne nespĺňa hmotnoprávne podmienky, ktoré sú naň kladené. V opačnom prípade by osoba, o ktorej právach a povinnostiach sťažovateľ ako správny orgán rozhoduje, mohla kedykoľvek obštrukčne brániť nástupu pre ňu nepriaznivých účinkov rozhodnutia adresovaním jednostranných právnych úkonov, na ktoré by musel sťažovateľ prihliadať en bloc, hoci by tieto úkony zjavne nespĺňali hmotnoprávne podmienky.

Takýto prístup tiež potenciálne znamená impulz pre študentov na porušovanie študijných povinností bez hrozby akejkoľvek sankcie - keď bude sťažovateľ rozhodovať o vylúčení zahraničného študenta zo štúdia z dôvodov porušenia študijných povinností, študent by sa vyhol dôsledkom porušenia študijných povinností odstúpením od zmluvy o zabezpečení štúdia bez ohľadu na to, či by boli hmotnoprávne podmienky na takýto právny úkon splnené a kým príde k právoplatnému skončeniu súdnych konaní, študent už bude mať medzičasom ukončené vysokoškolské štúdium na inej vysokej škole. Navyše, ak by žalobkyňu sťažovateľ nevylúčil zo štúdia len pre doručenie odstúpenia od zmluvy, porušil by princíp rovnosti v konaní vo vzťahu k inému študentovi, ktorý síce tiež v termíne nevykonal skúšku, ale nedoručil odstúpenie od zmluvy.

17. Sťažovateľ ďalej namietal, že v napadnutom rozsudku správneho súdu chýba právny názor, ktorým má byť sťažovateľ v ďalšom konaní viazaný. Sťažovateľovi tak nie je zrejmý názor správneho súdu na to: - či je možné odstúpenie od zmluvy považovať za zanechanie štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách, - či sťažovateľ doručoval písomnosti (oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia a rozhodnutie o vylúčení zo štúdia) žalobkyni správne a - či v konaní sťažovateľ dodržal princípy „dobrej správy.“ Správny súd v odôvodnení rozsudku po jeho vyhlásení uviedol, že sa v jeho písomnom vyhotovení podrobnejšie vyjadrí aj k otázke, či sťažovateľ žalobkyni riadne zabezpečil výučbu a dostatok termínov na vykonanie skúšky, čo však nespravil.

oboznámený. Súkromnoprávny aspekt právneho vzťahu nemení (neprelamuje) verejnoprávne povinnosti univerzity ako orgánu verejnej správy, autoritatívne rozhodujúcej o vylúčení zo štúdia, akonáhle má univerzita za preukázané, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre ďalšie pokračovanie v štúdiu. Sťažovateľ ako orgán verejnej správy v prípade nesplnenia študijných povinností neprihliada pri rozhodovaní o vylúčení študenta zo štúdia na prejav vôle študenta, ale prihliada na objektívne zistiteľné skutočnosti a v prípade, že študent študijné povinnosti nesplnil, musí byť zo štúdia vylúčený a univerzita na žiadne súkromnoprávne aspekty zmluvného vzťahu, ktorými by študent dôsledky nesplnenia povinností chcel zvrátiť, nemôže prihliadať.

Uviedla, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za zákonný, vecne správny a náležite odôvodnený a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Podľa názoru žalobkyne sťažovateľ nemá právomoc svojvoľne rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, avšak v rozhodnutí sťažovateľa úplne absentovala správna úvaha v otázke odstúpenia od zmluvy. Praktickým dôsledkom posúdenia odstúpenia od zmluvy je pritom skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje voči sťažovateľovi v civilnom súdnom konaní pohľadávku z bezdôvodného obohatenia sťažovateľa spočívajúceho v zaplatení školného vo výške 9.000 eur za akademický rok 2017/2018, v ktorom žalobkyňa už u sťažovateľa neštudovala (z dôvodu jej v tom čase trvajúceho nezákonného vylúčenia).

21. Podľa žalobkyne pri interpretácii zmluvy, prípadne platnosti odstúpenia od zmluvy, nejde o nesprávne právne posúdenie, keďže skutočnosť, pre aký konkrétny dôvod bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy alebo či samotné odstúpenie od zmluvy naplnilo takto dohodnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy, je skutkovou otázkou a nepredstavuje právne posúdenie. Nesprávne skutkové posúdenie správnym súdom však nie je dôvodom kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. 22. Žalobkyňa tiež vyjadrila názor, že v konaní pred správnym súdom nebol podaný relevantný návrh na uspokojenie žalobcu, o ktorom by mal povinnosť správny súd rozhodnúť, pretože sťažovateľ nenavrhoval uspokojenie žalobkyne vydaním nového rozhodnutia. Sťažovateľ na pojednávaní navrhoval „len“ nové doručenie oznámenia o začatí konania, teda znovu otvorenie správneho konania, a teda nemal skutočný záujem žalobkyňu uspokojiť vydaním nového (pre žalobkyňu uspokojivého) rozhodnutia, jedinou motiváciou bolo odstránenie chýb v doručovaní počas správneho konania. Návrh sťažovateľa tak nebol relevantný, o čom bol na pojednávaní opakovane poučený.

23. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 10. októbra 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr.

25. V preskúmavanom prípade mal kasačný súd za preukázané, že po tom, ako bolo v správnom súdnom konaní zrušené prvé rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia, doručila žalobkyňa sťažovateľovi odstúpenie od zmluvy (odvolávajúc sa na článok 6.5. zmluvy) a sťažovateľ až následne vydal druhé rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia.

Kasačný súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi dvoma právnymi vzťahmi, ktoré pri sebe v preskúmavanom prípade existujú. Prvým je verejnoprávny vzťah podľa zákona o vysokých školách - štúdium na vysokej škole medzi sťažovateľom ako vysokou školou a žalobkyňou ako študentkou na tejto vysokej škole. Tento vzťah vznikol rozhodnutím o prijatí žalobkyne na štúdium u sťažovateľa (§ 58 ods. 6 zákona o vysokých školách) a zaniká skončením štúdia podľa § 65 a § 66 zákona o vysokých školách, pričom môže ísť o riadne skončenie štúdia (§ 65 zákona o vysokých školách) alebo iné skončenie štúdia (§ 66 zákona o vysokých školách). Zákon o vysokých školách tiež pri jednotlivých možnostiach skončenia štúdia upravuje, ktorý deň sa pri konkrétnom spôsobe zániku považuje za deň skončenia štúdia. Druhým vzťahom je súkromnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy - Zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta, ktorú dňa 27.10.2015 uzatvorila žalobkyňa so sťažovateľom podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb.

28. Vyššie uvedenému zodpovedajú aj jednotlivé pasáže v zmluve, kde je na viacerých miestach rozlišované štúdium (ako verejnoprávny vzťah) - napr. článok 4.1 - „Vysokoškolské štúdium začína. . .“, článok 6.2 - „Štúdium sa skončí v súlade s ustanoveniami zákona o vysokých školách a v súlade s vnútornými predpismi SZU a LF.

. .“, článok 6.6 - „SZU môže od zmluvy odstúpiť. . .“ 29. V správnom súdnom konaní poskytujú správne súdy ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 SSP). Úlohou správneho súdu tak aj v preskúmavanej veci bolo posúdiť vyššie naznačený verejnoprávny vzťah žalobkyne a sťažovateľa, konkrétne sťažovateľom vydané rozhodnutie o druhom vylúčení žalobkyne zo štúdia.

31. Kasačný súd však v súvislosti s vyššie uvedeným tvrdeniami správneho súdu poukazuje na to, že zrušením prvého rozhodnutia o vylúčení žalobkyne zo štúdia nastala situácia, keď štúdium žalobkyne na vysokej škole (u sťažovateľa) - ako verejnoprávny vzťah - bolo obnovené a toto bolo možné skončiť iba zákonom vymedzenými spôsobmi, a to riadne (§ 65 zákona o vysokých školách) alebo inak (§ 66 zákona o vysokých školách).

32. Preto by sa nateraz mohlo zdať, že sťažovateľ procesne nepochybil, keď aj po doručení odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne vydal druhé rozhodnutie o jej vylúčení zo štúdia. Podľa názoru kasačného súdu však sťažovateľ pochybil, a to práve tým, keď sa uvedeným odstúpením od zmluvy (ako formálnym úkonom doručeným sťažovateľovi žalobkyňou) vôbec v druhom rozhodnutí o vylúčení nezaoberal (dokonca ho vôbec nespomenul), a to ani s ohľadom na eventualitu, či napríklad takéto odstúpenie od zmluvy nemohlo byť materiálne posúdené ako zanechanie štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách, t. j. ako iné skončenie štúdia, respektíve neuviedol, prečo bolo potrebné aj napriek odstúpeniu žalobkyne od zmluvy rozhodnúť o jej vylúčení. Totižto v prípade, že by sťažovateľ posúdil uvedené odstúpenie od zmluvy ako zanechanie štúdia, došlo by v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona o vysokých školách dňom, keď mu bolo toto odstúpenie doručené, ku skončeniu

33. Sťažovateľ mal konkrétne na doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne v napadnutom rozhodnutí reagovať a vyhodnotiť, či na verejnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a sťažovateľom - na štúdium žalobkyne u sťažovateľa - má tento úkon žalobkyne nejaké dôsledky a ak áno, tak aké. V napadnutom rozhodnutí však úplne absentuje akákoľvek právna úvaha sťažovateľa ohľadne tohto úkonu žalobkyne, jeho prípadný možný dopad vo vzťahu k statusu žalobkyne ako študentky a tiež objasnenie, prečo bolo aj po doručení odstúpenia od zmluvy dôvodné znova rozhodnúť o vylúčení žalobkyne zo štúdia u sťažovateľa.

34. Síce sa podľa § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách na rozhodovanie podľa tohto zákona (teda aj na rozhodovanie vo veciach vylúčenia študenta) nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (okrem zákonom vymedzených prípadov), avšak aj rozhodnutie o vylúčení zo štúdia musí spĺňať určité náležitosti a v rámci jeho odôvodnenia musí správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a ako tento skutkový stav posúdil. Skutočnosť, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné, vyplýva aj z uplatnenia princípov dobrej správy v právnej praxi, čo už vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky - správne kolégium (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/12/2009 zo dňa 17. decembra 2009, sp. zn. 10Asan/3/2017 zo dňa 27. apríla 2018).

Nakoľko sa vec vracia sťažovateľovi na ďalšie konanie, kasačný súd tu dáva na zváženie aj možnosť opravy prípadných vád, ktoré naznačovala žalobkyňa v konaní pred správnymi súdmi (doručovanie, rozhodovanie v súlade s princípmi dobrej správy). Vád doručovania si bol pravdepodobne vedomý aj sám sťažovateľ, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho návrhu vzneseného na pojednávaní dňa 25.05.2022, týkajúceho sa samotného doručovania oznámenia o začatí konania o vylúčení zo štúdia.

Správny súd tak nepochybil, keď takéto uznesenie nevydal.