8Svk/13/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200009.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/3/2022
- IČS
- 5022200009
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: L. G., nar. X. R. XXXX, trvale bytom F. XX, U. - P., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36859711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33 B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OSZP2-2021/032597-36/Gr zo dňa 8. októbra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/3/2022-470 zo dňa 18. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/3/2022-470 zo dňa 18. januára 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU- ZA-OSZP2-2021/032597-36/Gr zo dňa 8. októbra 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Ďalší účastník konania zaslal žalovanému oznámenie o strategickom dokumente „Regionálna integrovaná územná stratégia Žilinského kraja - Zmena a doplnok č. 2“ (ďalej len „RIUS ŽK - ZaD 2“). V oznámení bolo uvedené, že platná Regionálna integrovaná územná stratégia Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len „RIUS ŽK“) predstavuje strednodobý strategický dokument pre aplikáciu integrovaného prístupu na realizáciu investičných priorít Integrovaného regionálneho operačného programu (ďalej len „IROP“), na regionálnej úrovni s priemerom na miestnu úroveň, financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných
fondov. Posudzovanie vplyvov RIUS ŽK na životné prostredie zabezpečoval žalovaný a bolo vydané záverečné stanovisko č. OU-ZA-OSZP2-2016/002100-80/Gr zo dňa 18. marca 2016. 2. RIUS ŽK - ZaD 2 súvisí s aktualizáciou prílohy č. 1.13 Plánované investičné zámery na území Žilinského samosprávneho kraja, v rámci ktorej došlo k doplneniu zoznamu projektových zámerov. Nové projektové zámery sú v časti „PZ financované z RIÚS ŽK“ - „PZ pre IP 1.1“ a v časti „PZ financované z OP KŽP prípadne iných programov“ - súbor „PZ v ZK - aktualizovaná verzia“. Ide o doplnenie projektových zámerov od poradového čísla 216, ktoré sú oddelené zeleným riadkom. Hlavným cieľom je aktualizovať časť RIUS ŽK, a to indikatívny zoznam projektových zámerov, ktoré sú pripravené na realizáciu do konca roku
2023. 3. K údajom o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie bolo uvedené, že sa od RIUS ŽK - ZaD 2 očakávajú priame vplyvy na životné prostredie, ktoré nebudú odlišné od tých, ktoré už boli identifikované v procese posudzovania strategického dokumentu
RIUS ŽK. Predložená zmena má formálny charakter, nedochádza k žiadnym predpokladaným zásadným zmenám už hodnotených vplyvov na životné prostredie. K údajom vplyvov na chránené územia bolo uvedené, že implementáciou RIUS ŽK - ZaD 2 sa neočakáva zmena vplyvu strategického dokumentu na chránené územia.
V doplňujúcich údajoch nebola uvedená mapová a grafická dokumentácia, materiály použité pri vypracovaní strategického materiálu boli uvedené tak, že RIUS ŽK - ZaD 2 vychádza z IROP Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK, Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja v platnom znení, relevantných územnoplánovacích podkladov, programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, územných plánov miest a obcí v kraji, regionálnych, sektorových, koncepčných vrátane ďalších relevantných strategických dokumentov a požiadaviek partnerov v území. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2021/032597-36/Gr zo dňa 8. októbra 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) zo zisťovacieho konania rozhodol, že RIUS ŽK - ZaD 2 ďalšieho účastníka konania sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“). 5. Žalovaný uviedol, že všeobecný charakter RIUS ŽK neumožňuje potrebnú identifikáciu a lokalizáciu konkrétnych aktivít, z tohto dôvodu nebolo možné dostatočne vypracovať primerané posúdenie.
Jednotlivé indikatívne zámery je preto potrebné hodnotiť v nasledujúcich stupňoch plánovacieho procesu (napr. PHSR obcí, územné plány obcí) a na úrovni navrhovaných činností (proces EIA). 6. Indikatívny projektový zámer/návrh „Cyklodopravné prepojenie Vrútky - Strečno“ nie je predmetom riešenia zmien RIUS ŽK - ZaD 2. Predmetná cyklotrasa je súčasťou zoznamu indikatívnych projektových zámerov/návrhov už v platnej RIUS ZA, ktorá bola posúdená podľa zákona o posudzovaní vplyvov s výsledkom záverečného stanoviska č. OU-ZA- OSPZP2-2016/002100-80/Gr zo dňa 18. marca 2016. Navyše predmetný projekt bol už posudzovaný aj v procese EIA s vydaným záverečným stanoviskom č. OU-ZA-OSPZP2-2019/ 004276-33/Gr, ktoré odporučilo výstavbu.
7. RIUS ŽK - ZaD 2 je podľa žalovaného formálna zmena RIUS ŽK. RIUS ŽK nie je samostatný strategický, ale implementačný dokument - nástroj IROP, ktorého úlohou je koordinácia vybraných intervencií hradených z finančnej pomoci EÚ do územia kraja.
Jeho súčasťou je zoznam indikatívnych projektových zámerov/návrhov, ktoré majú potenciál v prípade ich realizácie prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených IROP. RIUS ŽK - ZaD 2 rieši doplnenie indikatívneho zoznamu týchto projektových zámerov. Prípadná realizácia
konkrétnych investičných zámerov je podmienená získaním všetkých potrebných povolení a vyjadrení v zmysle platnej legislatívy. 8. Stanoviská orgánu ochrany prírody a krajiny k predloženému strategickému dokumentu RIUS ŽK - ZaD 2 boli vyžiadané listom žalovaného zo dňa 29. júla 2021, avšak do termínu určeného na predkladanie stanovísk neboli doručené.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca (zainteresovaná verejnosť) správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov nepožiadal o odborné stanovisko príslušný štátny orgán ochrany prírody a krajiny podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) o tom, či má RIUS ŽK - ZaD 2 samostatne alebo v kombinácii s inými dokumentami vplyv na územie podľa § 28 ods. 1, 26 ods. 2 alebo 27 ods. 1 a § 28 zákona o ochrane prírody. Projekty zahrnuté do RIUS ŽK - ZaD 2 podľa názoru žalobcu môžu zasahovať do už uvedených chránených oblastí, a preto bol žalovaný povinný si vyžiadať stanovisko od príslušného orgánu. Takéto stanovisko si žalovaný nevyžiadal ani vo vzťahu k cyklotrase Strečno - Vrútky - projekt č. 104 „Cyklodopravné prepojenie_ Cyklotrasa - Vrútky - Strečno - 14,7 km“.
11. Z rozhodnutia žalovaného žalobca vyvodzuje, že RIUS ŽK a akékoľvek jej doplnenia sú svojím charakter natoľko všeobecné strategické dokumenty, že v nich obstarávateľ a ani žalovaný nie sú objektívne schopní podrobnejšie opísať tieto projekty a ani identifikovať konkrétne územia, ktorých sa dotknú. Žalovaný mal tiež uviesť, že konkrétne posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vykoná až v následných štádiách - podrobnejších
strategických dokumentoch. Navyše žalovaný tiež poukazoval na to, že RIUS ŽK nie je samostatným, ale len „odvodeným“, t. j. implementačným strategickým programom, ktorým sa len rozdeľujú dotácie z eurofondov na území ŽK. Ide o indikatívne projektové zámery, ktoré sa
nemusia uskutočniť. V tejto súvislosti žalobca namieta, že RIUS ŽK je dlhodobý plán, ktorého programové priority sa ďalej rozdeľujú na špecifické ciele a tieto sa majú dosiahnuť plnením konkrétnych investičných zámerov - týmito sú v predmetnej veci najmä stavby.
Samotný RIUS ŽK odkazuje, že vychádza z územného plánu ŽK, teda pre žalovaného by nemalo byť problematické zabezpečiť podrobnejšie informácie o realizovaných programoch a ich grafické znázornenie. Rovnako to platí aj o RIUS ŽK - ZaD 2. Nepravdivý opis RIUS ŽK a RIUS ŽK - ZaD 2 žalovaný podľa názoru žalobcu využíva na to, aby nemusel uskutočniť reálne zisťovacie
konanie. Postup žalovaného je v predmetnej veci v rozpore s účelom zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne s § 2 písm. b) a tiež v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Ak majú príslušné orgány vykonať riadne posúdenie, musia mať k dispozícii presnú a podrobnú informáciu s lokalizovaním zámeru na konkrétne územie, ktoré v prípade RIUS ŽK - ZaD 2 musí poskytnúť objednávateľ. Tejto povinnosti zodpovedá aj riadne vyplnenie štruktúry oznámenia o strategickom dokumente podľa § 5 ods. 7 v spojení s § 7 ods. 2 a prílohou č. 2, časť III. bod 5 a časť V. bod 1 zákona o posudzovaní vplyvov.
Povinnosť žalovaného zistiť vplyv jednotlivých investičných zámerov na konkrétne chránené územia priamo vyplýva aj z § 7 ods. 4 písm. a) v spojení s prílohou č. 3, body 2, 5, 8 a 9 zákona o posudzovaní vplyvov.
12. Podľa názoru žalobcu zo všetkých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že jednotlivé zámery obsiahnuté v strategickom dokumente treba dostatočne presne a určito opísať a graficky zachytiť v mape, pretože bez takéhoto popísania nie je možné vyhodnotiť ich vplyv na príslušné chránené územia a nie je možné ani určiť prípadné zmierňujúce opatrenia. Žalovaný preto nezákonne pristupuje k zisťovacím konaniam vo veciach RIUS ŽK a jeho doplneniam, keď toleruje stav všeobecnosti tohto dokumentu. 13. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, v predmetnej veci rezignoval na vykonanie riadneho zisťovacieho konania.
Hoci bolo oznámenie o strategickom dokumente príliš všeobecné, toto v rozpore s § 5 ods. 8 v spojení s § 5 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 a § 7 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov nevrátil obstarávateľovi a neurčil rozsah doplnenia (o dostatočné informácie o každom jednotlivom investičnom zámere, o presné mapové/grafické zobrazenie každého jednotlivého novozaradeného investičného zámeru - stavby). Na základe takto všeobecného a neúplného oznámenia obstarávateľa o RIUS ŽK - ZaD 2 v zisťovacom konaní žalovaný, podľa názoru žalobcu, vôbec nezisťoval, a teda ani neposudzoval žiadny možný vplyv týchto investičných zámerov na životné prostredie, a preto aj úplne arbitrárne (svojvoľne) dospel k nesprávnemu právnemu záveru v rozpore s § 7 ods. 4 a 5 zákona o posudzovaní vplyvov, keď rozhodol, že strategický dokument sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
14. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný postupovať tak, že investičné projekty RIUS ŽK - ZaD 2 v zisťovacom konaní roztriedi do 4 skupín - (i) tie, ktoré nepredstavujú činnosť podľa prílohy č. 8 a vôbec nepodliehajú režimu zákona o posudzovaní vplyvov, (ii) tie, ktoré podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov podliehajú zisťovaciemu konaniu a vzhľadom na ich predpokladané vplyvy podľa prílohy č. 3 v spojení s § 7 ods. 4 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov nie je potrebné ďalej posudzovať strategický dokument podľa § 8 a nasl. zákona o posudzovaní vplyvov, (iii) projekty podľa (ii), ktoré však budú ďalej podrobne posúdené podľa § 8 a nasl. zákona o posudzovaní vplyvov, (iv) tie, ktoré podliehajú posudzovaniu podľa odborného stanoviska príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca z RIUS ŽK - ZaD 2 demonštratívne vymenoval rad projektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie a lokality NATURA 2000 - išlo najmä o rôzne cyklotrasy, vybudovanie turistických chodníkov, reguláciu potokov
a vodozádržných opatrení, rozvoj lyžiarskych vlekov, kanalizácie a inžinierske siete. Žiaden z týchto projektov však žalovaný náležite neposúdil. Neposúdil RIUS ŽK, resp. RIUS ŽK - ZaD 2 ani v súlade s európskymi nariadeniami upravujúcimi fungovanie európskych štrukturálnych fondov podľa § 4 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov. 15. Žalobca tiež namietal, že v RIUS ŽK bol vo vydanom záverečnom stanovisku riešený projekt cyklotrasy Vrútky - Strečno po telese štátnej cesty. Podkladom pre RIUS ŽK bola národná stratégia cyklistickej dopravy a cykloturistiky v ROK, trvalý finančný mechanizmus na implementáciu Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR a strategický dokument ďalšieho účastníka konania „Cyklostratégia ŽSK“. Z týchto dokumentov vyplýva, že cyklotrasa mala byť vedená po telese štátnej cesty. Doplnkom č. 5 k Územnému plánu ďalšieho účastníka konania došlo k zmene v trasovaní cyklotrasy tak, že pôjde mimo telesa štátnej cesty. Žalovaný vydal až dňa 21. decembra 2020 záverečné stanovisko č. OU-
ZA-OSZP2-2020/003677-175/Gr, ktorým odporučil schváliť „Stratégiu udržateľného rozvoja dopravy a mobility Žilinského samosprávneho kraja“ a tento dokument opisuje predmetnú cyklotrasu mimo cestného telesa. RIUS ŽK preto nemôže, ako finančný plán investícií do vybraných investičných zámerov, alokovať finančné prostriedky do projektov, ktoré v čase vydania záverečného stanoviska k RIUS ŽK neexistovali (cyklotrasa mimo cestného telesa). Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný aj na základe vlastnej činnosti pri preskúmavaní RIUS ŽK - ZaD 2 zistil, že projekt cyklodopravného prepojenia Strečno - Vrútky sa zmenil, už nie je plánovaný na telese štátnej cesty alebo mimo telesa štátnej cesty, musel zmenený záver uvedený v pôvodnom RIUS ŽK považovať za nový investičný zámer.
16. V kontexte všetkých vyššie uvedených výhrad žalobca namietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (keď neobsahuje žiadnu relevantnú úvahu) a porušenie zásady legality, zásady súčinnosti s účastníkmi konania a zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaný najmä aktívne nevyzval žalobcu a neumožnil sa mu vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom. Žalobca sám iniciatívne nahliadol do spisu, doplnil svoje vyjadrenia, avšak s týmito sa žalovaný odmietol vysporiadať.
17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/3/ 2022-470 zo dňa 18. januára 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. 18. Správny súd konštatoval, že predmetom zisťovacieho konania bol strategický dokument RIUS ŽK - ZaD 2, ktorým sa aktualizoval zoznam projektových návrhov (zámerov) platného strategického dokumentu RIUS ŽK. Aj v zmysle oznámenia o strategickom dokumente je zmyslom zmeny úprava indikatívneho zoznamu návrhov/zámerov RIUS ŽK.
19. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu vo vydaní rozhodnutia nepríslušným orgánom z dôvodu nesprávnej aplikácie § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Predmetom zisťovacieho konania bolo posudzovanie
strategického dokumentu, čo spadá pod § 1 ods. 1 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov, pričom príslušným na zisťovacie konanie podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 a § 55 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov bol žalovaný. Žalovaný náležite oslovil príslušné orgány, doručil oznámenie o strategickom dokumente RIUS ŽK - ZaD 2 Ministerstvu životného prostredia SR a aj príslušnému odboru ochrany prírody a krajiny, tieto orgány však nepredložili k RIUS ŽK - ZaD 2 žiadne pripomienky a stanoviská. Žalovaný preto vychádzal len z doručených stanovísk podľa § 6 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom tieto stanoviská neobsahovali žiadne pripomienky. Pokiaľ žalobca poukázal na § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov v spojení s § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, vyžiadanie takéhoto stanoviska od orgánu ochrany prírody nezaťažuje žalovaného, ale navrhovateľa ako subjekt plánujúci realizovať navrhovanú činnosť, pred vydaním povolenia podľa osobitných predpisov. Argumentácia žalobcu o nutnosti podľa § 67 písm. l) zákona o ochrane prírody upozorniť na
povinnosť vyžiadať si súhlas, resp. že podľa § 28 ods. 7 predmetného zákona môže príslušný orgán stanovisko vydať aj na základe vlastného podnetu, bola vznesená po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto na ňu správny súd neprihliadal.
20. K argumentácii žalobcu ohľadom cyklotrasy Strečno - Vrútky správny súd uviedol, že tento projekt nebol predmetom zmeny RIUS ŽK - ZaD 2, preto ju ani žalovaný nemohol posudzovať. Tento indikatívny projekt je zahrnutý v pôvodnom RIUS ŽK, ktorý bol predmetom posudzovania v roku 2016. K posudzovaniu predmetného projektu už došlo aj v súvislosti s ďalšími strategickými dokumentami - zmeny a doplnky č. 5 územného plánu ďalšieho účastníka súdneho konania a iných, ako aj k posúdeniu samotnej navrhovanej činnosti
v roku 2019. Ide teda o činnosť, ktorá už bola právoplatne posúdená a v tomto konaní ju nebolo možné opätovne posudzovať. 21. RIUS ŽK ako aj RIUS ŽK - ZaD 2 majú povahu strategických dokumentov, ktoré vytvárajú rámec pre ďalšie posudzovanie jednotlivých konkrétnych návrhov. Tieto indikatívne
zámery, resp. ich realizácia bola podmienená finančnými možnosťami ďalšieho účastníka konania, pričom ich uskutočnenie je viazané na splnenie ďalších podmienok určených v procese povoľovania konkrétnej činnosti. Predmetný strategický dokument má podklad v ďalších dokumentoch, medzi inými v územnom pláne, v súlade s ktorým musia byť plánované
zámery. Podľa názoru správneho súdu nemožno požadovať, aby v RIUS ŽK alebo v RIUS ŽK - ZaD 2 bolo nutné konkrétne a presne graficky vyobraziť jednotlivé investičné zámery. Vzhľadom na všeobecný charakter strategického dokumentu, ktorý do budúcna projektuje určité zámery a povahu, resp. účel územnoplánovacej dokumentácie, možno podľa správneho súdu len ťažko prijať záver, že by ďalší účastník konania alebo žalovaný v štádiu posudzovania zmeny RIUS ŽK - ZaD 2 mali mať dostatočné penzum presných informácií, ktoré by im v štádiu zisťovacieho konania umožňovali zadefinovať konkrétne územie, ktorého sa majú plánované investičné projekty/návrhy dotýkať. Preto požiadavka na konkrétnu špecifikáciu indikatívnych zámerov podľa správneho súdu nemohla obstáť. Podľa správneho súdu proces posudzovania strategického dokumentu nemožno chápať tak, že by jednotlivé, v ňom plánované projekty v zmysle prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, mali byť vnímané z hľadiska času, keď budú realizované. Správny súd preto neidentifikoval ani vady oznámenia o posudzovanom strategickom dokumente RIUS ŽK - ZaD 2 s poukazom na § 5 ods. 8 zákona o posudzovaní vplyvov.
Predmetné oznámenie malo všetky náležitosti, pričom časť V. je označená ako doplňujúce údaje, preto ide len o informácie doplňujúceho charakteru, nie o údaje, ktoré by boli povinne vyžadované. 22. Správny súd neidentifikoval ani žiadne procesné pochybenie žalovaného. Žalobcovi bolo pred vydaním rozhodnutia žalovaného umožnené nahliadnuť do spisu pred vydaním rozhodnutia, žalobca sa pritom nevyjadril k obsahu žiadneho zo zabezpečených stanovísk, ktoré boli súčasťou spisu. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami a nenechal otvorenú žiadnu takú otázku, ktorá by odôvodňovala záver o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
23. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 24. Podľa názoru sťažovateľa správny súd vychádzal zo zásadného právneho názoru, že RIUS ŽK ako aj jeho akákoľvek zmena, vrátane RIUS ŽK - ZaD 2, sú natoľko všeobecné strategické dokumenty, že v nich nie je možné podrobne opísať projekty a identifikovať územia, v ktorých sa majú realizovať. Vplyvy na životné prostredie je potom možné posudzovať až v neskorších fázach plánovania projektov a ich realizácie. Takýto výklad je podľa názoru sťažovateľa nesprávny a vedie k záveru, že žalovaný nebude nikdy povinný podľa zákona o posudzovaní vplyvov posudzovať vplyv dotknutých strategických dokumentov, obsahujúcich investičné zámery. Ide o nepochopenie účelu zisťovacieho konania a neguje jeho význam. Predmetné strategické dokumenty obsahujú programové priority, tieto delia na špecifické ciele a tie sa majú dosahovať uskutočnením konkrétnych investičných zámerov, uvedených v prílohách, v ktorých sú prevažne stavby. Konkrétnejšie informácie pritom ďalší účastník konania musel mať, keďže ako uvádza správny súd aj žalovaný, indikatívne zámery vychádzajú z územných plánov, ktoré musia mať podrobnejšie informácie ako aj grafické znázornenia. Informácie o hrubom umiestnení stavieb tak museli byť obsiahnuté v oznámení o strategickom dokumente. Navyše predmetom RIUS ŽK - ZaD 2 je doplnenie projektov s odhadovanou hodnotou, čo musí predpokladať určité penzum informácií o týchto projektoch. 25. Správny súd, rovnako ako žalovaný, sa zbavujú povinnosti reálne a materiálne vykonať zisťovacie konanie k strategickým dokumentom (akými sú RIUS ŽK a RIUS ŽK - ZaD 2) s argumentom, že ide o všeobecné dokumenty, čo vedie k čisto formálnemu postupu a nevykonaniu riadneho zisťovacieho konania. Ide o rozpor s § 2 zákona o posudzovaní vplyvov. Rovnako je tento postup v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Ak má príslušný orgán ochrany prírody vedieť vydať stanovisko, musí vedieť, kadiaľ má navrhovaný investičný zámer viesť a k tomu musí obstarávateľ strategického dokumentu dodať informácie. 26. Vo zvyšku odôvodnil sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť v podstatnom obdobne ako správnu žalobu, ktorú už kasačný súd zhrnul v bodoch 10 až 16 tohto rozsudku. 27. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa žalovaný a ani ďalší účastník konania nevyjadrili.
IV. Posúdenie kasačného súdu
28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 29.
Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či správny súd správne právne posúdil záver žalovaného, keď tento v podstatnom ukončil zisťovacie konanie so záverom, že všeobecný charakter RIUS ŽK - ZaD 2 neumožňuje jeho posúdenie, a preto odôvodňuje záver, že tento strategický dokument sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Vnútroštátna právna úprava
30. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 (v čase vydania rozhodnutia žalovaného) tento zákon sa nevzťahuje na strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je obrana, civilná ochrana, finančné alebo rozpočtové plány a programy.
31. Podľa § 3 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 na účely tohto zákona d) strategický dokument je návrh plánu alebo programu vrátane takého, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, ako aj akákoľvek jeho zmena, ktorý sa pripravuje, schvaľuje alebo pripravuje a schvaľuje na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktorý je pripravovaný na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, obecným zastupiteľstvom, zastupiteľstvom vyššieho územného celku alebo vládou Slovenskej republiky a ich prípravu vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie.
32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni.
33. Podľa § 4 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 ak príslušný orgán rozhodne na základe výsledkov zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov strategického dokumentu podľa § 7 a § 17 ods. 4, že strategický dokument alebo jeho zmena sa bude posudzovať, pretože má pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie, predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je a) strategický dokument, neuvedený v odseku 1, ktorý stanovuje rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 vrátane jeho zmeny, b) strategický dokument uvedený v odseku 1, ktorý určuje využitie malých území na miestnej úrovni, c) malá zmena strategického dokumentu uvedeného v odseku 1.
34. Podľa § 4 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“).
35. Podľa § 4 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, vrátane jeho zmeny, sa posúdi podľa tohto zákona v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov.
36. Podľa § 7 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 ak ide o strategické dokumenty uvedené v § 4 ods. 2 a 3, vykoná príslušný orgán na základe oznámenia predloženého obstarávateľom zisťovacie konanie, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Právo Európskej únie
37. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „Smernica SEA“) enviromentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné enviromentálne účinky.
38. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice SEA s výhradou odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy, a) ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 85/337/EHS, alebo b) pri ktorých sa určilo, že vyžadujú posudzovanie podľa článku 6 alebo 7 smernice 92/43/EHS s ohľadom na ich pravdepodobný účinok na lokality.
39. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice SEA plány a programy uvedené v odseku 2, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni a menšie modifikácie plánov a programov na ktoré sa vzťahuje odsek 2, vyžadujú environmentálne posudzovanie iba v prípade, ak členské štáty určia, že majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.
40. Podľa čl. 3 ods. 4 Smernice SEA členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.
41. Podľa čl. 3 ods. 5 Smernice SEA členské štáty určia, či plány alebo programy, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4 majú pravdepodobne významné environmentálne účinky preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov alebo kombináciou oboch týchto prístupov. Na tento účel členské štáty vezmú vo všetkých prípadoch do úvahy relevantné kritériá uvedené v prílohe II a tým zabezpečia, že sa plány a programy s pravdepodobne významnými účinkami na životné prostredie zahrnú pod účinnosť tejto smernice.
42. Podľa čl. 3 ods. 8 Smernice SEA predmetom tejto smernice nie sú nasledovné plány a programy: - plány a programy, ktorých jediným účelom je národná obrana alebo civilná ochrana, - finančné alebo rozpočtové plány a programy. 43. V súvislosti s posudzovanou otázkou kasačný súd konštatuje, že právna úprava posudzovania vplyvov strategických dokumentov podľa § 4 a nasl. zákona o posudzovaní vplyvov predstavuje implementáciu európskeho práva - Smernice SEA. Z tohto dôvodu výklad jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov v medziach gramatického vyjadrenia právnych noriem podlieha eurokonformnému výkladu v snahe docieliť plný účinok Smernice
SEA. 44. Z hľadiska tak Smernice SEA ako aj zákona o posudzovaní vplyvov je relevantné, že nie každý strategický dokument (plán či program podľa Smernice SEA) podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Z čl. 3 ods. 1 Smernice SEA vyplýva, že posudzovanie sa vykonáva pre také strategické dokumenty - plány a programy (uvedené v čl. 3 ods. 2 až 4 Smernice SEA), ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.
Naopak predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov a podľa Smernice SEA nie sú strategické dokumenty, ktoré predstavujú finančné alebo rozpočtové plány a programy (§ 1 ods. 2 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021 a čl. 3 ods. 8 Smernice SEA). Európsky ako aj vnútroštátny normotvorca pritom rozlišujú medzi strategickými dokumentmi, pri ktorých sa vykonáva posudzovanie vplyvov na životné prostredie bez ďalšieho - teda povinne (§ 3 ods. 2 písm. a) Smernice SEA a tomu zodpovedajúci § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021), a pri ktorých je v zisťovacom konaní potrebné určiť ich pravdepodobný účinok na lokalitu či pravdepodobné významné vplyvy na životné prostredie (čl. 3 ods. 2 písm. b), čl. 3 ods. 3, čl. 3 ods. 4 Smernice SEA a § 4 ods. 2 a 3 zákona o posudzovaní vplyvov), a teda vyhodnotiť potrebu ich prípadného posudzovania.
45. Vnútroštátnou odpoveďou na požiadavku procesného postupu určovania pravdepodobných významných účinkov strategického dokumentu na životné prostredie (resp. pravdepodobného účinku na chránenú lokalitu), vyplývajúcou z európskeho práva (čl. 3 ods. 5 Smernice SEA), je právna úprava zisťovacieho konania (§ 7 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 a 3 zákona o posudzovaní vplyvov). Práve zmyslom a výsledkom tohto postupu je rozhodnutie o tom, či sa strategický dokument bude alebo nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov (§ 7 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov).
46. Proces zisťovacieho konania pritom nie je formálny, ale vyžaduje sa, aby príslušný orgán preskúmal pred svojím rozhodnutím kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, doručené stanoviská ako aj výsledky vykonaných konzultácií (§ 7 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov v spojení s čl. 3 ods. 5 a 6 v spojení s prílohou č. 2 Smernice SEA). Z pohľadu kasačného súdu je zásadná povinnosť vnútroštátnych orgánov (žalovaného) svoje závery (prečo sa projekt nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) dôkladne (s ohľadom na už uvedené kritériá podľa § 7 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov v spojení s čl. 3 ods. 5 a 6 v spojení s prílohou č. 2 Smernice o SEA) odôvodniť (čl. 3 ods. 7 Smernice SEA).
47. Avšak kľúčovým predpokladom pre to, aby vôbec vznikla povinnosť či už posudzovania vplyvov strategického dokumentu alebo zisťovacieho konania, je, že prijímaný dokument je možné podradiť pod definíciou strategického dokumentu (podľa Smernice SEA plánu či programu), ktorého vymedzenie je obsiahnuté § 3 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021. Vnútroštátny pojem strategický dokument (ako vyplýva aj z § 3 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov v znení účinnom do 11. októbra 2021) je pritom ekvivalentom európskych pojmov plány a programy tak, ako ich definuje čl. 2 písm. a) a čl. 3 ods. 1 a nasl. Smernice SEA. 48.
Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je každý plán a program, ale len taký, ktorý „tým, že vymedzuje pravidlá a postupy, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie (na účely čl. 3 ods. 2 písm. a) Smernice SEA napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 7. júna 2018 vo veci C-671/16, bod č. 43, zo dňa 7. júna 2018 vo veci C-160/17, bod 54 a na účely čl. 3 ods. 4 Smernice SEA napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12. júna 2019 vo veci C-321/18, body 29 až 43, zo dňa 22. februára 2022 vo veci C-300/20, body 72 až 74, zo dňa 12. júna 2019 vo veci C-43/18, body 56, 59 až 61). „Pojem „významný súbor kritérií a pravidiel“ treba chápať kvalitatívne a nie kvantitatívne.
Je totiž potrebné zamedziť prípadným stratégiám na obchádzanie povinností uvedených v smernici SEA, ktoré by mohli mať podobu roztrieštených opatrení, čím by sa znížil potrebný účinok tejto smernice“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 7. júna 2018 vo veci C-671/16, bod č. 55). Naopak plány a programy, ktoré len stanovujú orientačné ciele, avšak neobsahujú pravidlá, postupy či kontrolné postupy pre vykonávanie projektov, nebudú spadať pod čl. 3 ods. 2 a 4 Smernice SEA (napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12. júna 2019 vo veci C-321/18, body 41 - 44, zo dňa 12. júna 2019 vo veci C-43/18, body 61 až 67, zo dňa 22. februára 2022 vo veci C-300/20, body 63 - 70).
49. V súlade s eurokonformným výkladom § 3 písm. d), § 4 ods. 1, 2 a § 7 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov je potrebné konštatovať, že konaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov nepodlieha akýkoľvek strategický dokument (vo všeobecnosti) ale len taký, ktorý obsahuje aj/okrem iného vymedzenie pravidiel a postupov pre povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jedného alebo viacerých projektov. Rovnako v prípade zmien strategických dokumentov pôjde o také zmeny, ktoré sa dotýkajú častí strategických dokumentov s vyššie vymedzeným relevantným vplyvom.
50. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že samotná skutočnosť, že po prijatí strategického dokumentu budú nasledovať ďalšie povoľovacie konania spojené s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, nezbavuje príslušný orgán povinnosti vykonať posudzovanie strategického dokumentu v intenciách Smernice SEA (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 7. júna 2018 vo veci C-671/16, bod 66).
51. Aplikujúc vyššie uvedené úvahy na prípad sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že sa nemohol stotožniť s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi žalovaného, a identifikoval zásadnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo viacerých
smeroch. 52. Kasačný súd dáva do pozornosti, že pre potreby Integrovaného regionálneho operačného programu bol ďalší účastník konania povinný vyhotoviť regionálnu integrovanú územnú stratégiu - RIUS ŽK. Regionálna integrovaná územná stratégia predstavuje plánovací nástroj pre aplikáciu integrovaného prístupu, ktorý sa uplatňuje pri realizácii operačného programu. Táto stratégia má svoj úvod, analytickú časť, strategickú časť (formuluje ciele, priority, aktivity na ich dosiahnutie a očakávané výsledky), vykonávaciu časť (definuje spôsob zabezpečenia cieľov z hľadiska časového a inštitucionálneho a spôsob sledovania dosahovania cieľov, môže obsahovať aj indikatívny zoznam projektových zámerov/návrhov, ktoré sa plánujú realizovať na dosiahnutie cieľov regionálnej integrovanej územnej stratégie) a prílohy. V prípade RIUS ŽK - ZaD 2 ide o dokument, ktorým sa RIUS ŽK mení v časti výpočtu indikatívnych projektov vykonávacej časti (teda výpočet projektov s predpokladanou finančnou nákladovosťou, prostredníctvom ktorej sa dosahujú ciele RIUS ŽK), a to tak, že sa tam pridáva väčší počet indikatívnych zámerov.
53. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedeným nemá pochybnosti o tom, že RIUS ŽK - ZaD 2 je dokument regionálneho charakteru, ktorý je pripravovaný na schválenie zastupiteľstvom vyššieho územného celku a jeho prípravu vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis (napr. § 7 ods. 1 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja; § 15 ods. 1 a 3 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a iné).
Ide teda o dokument, ktorý napĺňa formálne podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov. Na druhej strane však v rozhodnutí žalovaného (okrem všeobecného odkazu na § 4 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov) absentuje akákoľvek úvaha o tom, prečo by RIUS ŽK - ZaD 2 (či už samostatne alebo ako zmena RIUS ŽK) mal predstavovať strategický dokument obsahujúci vymedzenie pravidiel a postupov (rámec) pre (budúce) povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie. Kasačnému súdu z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako RIUS ŽK a RIUS ŽK ZaD 2 (uvedenie projektov v tomto dodatku) môže ovplyvniť ich budúce povoľovanie, schvaľovanie alebo faktické vykonávanie. Pokiaľ by totiž RIUS ŽK - ZaD 2 nemal potenciál nastavenia rámcov a pravidiel pre povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie v ňom uvedených jednotlivých projektov (či už samostatne alebo ako zmena v spojení s RIUS ŽK), išlo by o dokument, ktorý nielenže nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ale ani
zisťovaciemu konaniu podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 a nasl. zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (čl. 3 ods. 4 alebo čl. 3 ods. 2 písm. a) v spojení s ods. 3 Smernice SEA). 54.
Uvedená požiadavka je v tu posudzovanom prípade o to naliehavejšia, keďže samotný žalovaný, ktorý pre RIUS ŽK - ZaD 2 síce formálne viedol zisťovacie konanie, ale svoje závery postavil len na tom, že (i) ide o príliš všeobecný dokument, ktorý neumožňuje presnú identifikáciu a lokalizáciu konkrétnych aktivít a má charakter formálnej zmeny RIUS ŽK, (ii) jednotlivé projektové plány budú posudzované v ďalších fázach plánovacieho procesu a (iii) oslovené orgány nevzniesli relevantné pripomienky. Kasačný súd má preto zásadné výhrady aj k odôvodneniu záverov výsledkov zisťovacieho konania uvedených v žalovanom
rozhodnutí. Ak žalovaný dospel k záveru, že v prípade RIUS ŽK, resp. v jeho spojení s RIUS ŽK - ZaD 2 ide o strategický dokument, ktorý obsahuje súbor pravidiel a postupov (rámec) pre (budúce) povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov, a preto podlieha zisťovaciemu konaniu, bolo jeho úlohou v zisťovacom konaní posúdiť, či má pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie (§ 4 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov), a to s ohľadom na všetky okolnosti predpokladané § 7 ods. 4 v spojení s prílohou č. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom v tom, že takáto úvaha v rozhodnutí žalovaného absentuje.
55. Kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom v tom, že ak žalovaný dospeje k záveru, že určitý strategický dokument podlieha zisťovaciemu konaniu (teda obsahuje rámec - súbor pravidiel a postupov pre budúce povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov), nemožno rezignovať na náležité posúdenie jeho pravdepodobných vplyvov na životné prostredie (osobitne bez analýzy vyžadovanej § 7 ods. 4 písm. a) v spojení s prílohou č. 3 zákona o posudzovaní vplyvov) len s odkazom na všeobecnosť strategického dokumentu. Takýto prístup by totiž úplne negoval zmysel a účel zisťovacieho konania a posudzovania vplyvov strategických dokumentov - teda umožniť zohľadniť záujmy životného prostredia v čo možno najskoršom štádiu prípravy realizácie projektov s významným vplyvom na životné
prostredie. Pokiaľ samotný strategický dokument a k nemu prislúchajúce oznámenie (ktoré musí spĺňať náležitosti podľa § 5 ods. 7 v spojení s § 7 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov) neobsahuje dostatok informácií pre posúdenie významu jeho vplyvu na životné prostredie a zároveň je zrejmé, že obsahuje súbor pravidiel a postupov pre budúce povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov, je aj podľa názoru kasačného súdu úlohou žalovaného tento nedostatok odstrániť v miere umožňujúcej mu vecné posúdenie vplyvov takéhoto dokumentu. Za týmto účelom môže či už reflektovať na vady oznámenia podľa § 5 ods. 8 zákona o posudzovaní vplyvov alebo vykonať konzultácie podľa § 7 ods. 4 písm. d) v spojení s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov.
56. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že posúdenie pravdepodobnosti významu vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie je závislé od povahy súboru pravidiel a postupov pre budúce povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov. Ak totiž nie je predmetom regulácie strategického dokumentu umiestňovanie jednotlivých projektov, nie je potom možné ani zohľadňovať ich konkrétne lokality. To sa však na druhej strane nemusí vylučovať s potrebou posúdenia ich vplyvu na širšie územie, teda či napr. plánované projekty môžu zasahovať do chránených území rôzneho charakteru.
57. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že jednotlivé projekty budú posudzované v ďalších fázach povoľovacieho procesu, keďže táto skutočnosť nezbavuje žalovaného povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov strategického dokumentu, ktorý obsahuje kvalifikované plány a programy, na životné prostredie (bod 50 tohto rozsudku).
58. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že dotknuté orgány nevzniesli relevantné pripomienky, kasačný súd môže len dodať, že ide o jednu z okolností, ktoré je žalovaný povinný zohľadňovať (§ 7 ods. 4 písm. c) zákona o posudzovaní vplyvov), avšak nie o okolnosť jedinú či výlučnú (§ 7 ods. 4 písm. a), b) a d) zákona o posudzovaní vplyvov) a nezbavuje žalovaného vykonať riadne zisťovacie konanie.
59. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok v pre vec rozhodujúcej otázke vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného (vo vecnej časti o rozsahu 2 strán argumentácie) je nepreskúmateľné, a to v časti absencie odôvodnenia kompetencie žalovaného vykonať k RIUS ŽK - ZaD 2 zisťovacie konanie (body 53 a 54 tohto rozsudku), ako aj v časti jeho záverov, že RIUS ŽK - ZaD 2 nebude mať pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie, a preto sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov (§ 7 ods. 1 v spojení s ods. 5 a § 4 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov - body 54 až 58 tohto rozsudku). 60. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní v predmetnej veci bude prioritne posúdiť, či v prípade RIUS ŽK - ZaD 2 ide o taký dokument, vo vzťahu ku ktorému má kompetenciu vykonať zisťovacie konanie (teda najmä posúdi, či ide o strategický dokument, ktorý obsahuje vymedzenie pravidiel a postupov pre povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie - body 48 a 49 tohto rozsudku).
V prípade, ak dospeje k záveru, že vo vzťahu k RIUS ŽK - ZaD 2 je potrebné vykonať zisťovacie konanie, svoje závery riadne odôvodní a následne posúdi a riadne odôvodní pravdepodobný vplyv strategického dokumentu na životné prostredie v intenciách § 7 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov. Najmä teda riadne posúdi, či RIUS ŽK - ZaD 2 môže mať pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie, a preto je ho potrebné podrobiť posudzovaniu vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov (§ 4 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov). Závery kasačného súdu pritom neznamenajú bez ďalšieho, že žalovaný musí posúdiť každý jednotlivý projekt obsiahnutý v RIUS ŽK - ZaD 2 z akejkoľvek stránky, ale len v intenciách rozsahu a charakteru súboru pravidiel a postupov (rámca) pre (budúce) povoľovanie, schvaľovanie alebo vykonávanie jednotlivých projektov, ktorý ustanovuje či už samostatne alebo v spojení s RIUS ŽK ako jeho zmena.
V. Záver
61. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd preskúmavajúc kasačnú sťažnosť zistil, že aj rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. d) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 62. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať tak, ako mu načrtol kasačný súd v bode 60 tohto rozsudku. Vyvaruje sa pritom pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom nepriznal, keďže mu nebola uložená žiadna vynútiteľná povinnosť, s ktorou by mu vznikli objektívne trovy konania a neidentifikoval ani dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto smere (§ 169 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. júna 2025