8Svk/14/2023

1. Dňa 24. mája 2023 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 15/2022-3/PL, k. X 90/2021 zo dňa 16. marca 2023, odstránenia nečinnosti a nezákonného iného zásahu orgánu verejnej správy. 2. Uznesením č. k. BB-28Sa 11/2023-52 zo dňa 20. júna 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správny súd podľa § 66 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vylúčil na samostatné konanie všeobecnú správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 15/2022-3/PL, k. X 90/2021 zo dňa 16. marca 2023. Dal pritom do pozornosti, že vo veci všeobecnej správnej žaloby je oprávnený rozhodovať senát (§ 23 ods. 1 SSP), zatiaľ čo vo veciach nečinnosti a iného zásahu je oprávnený rozhodovať samosudca (§ 23 ods. 2 SSP). Samosudkyňa správneho súdu preto dospela k názoru, že predmetné veci žalobcu (všeobecná správna žaloba a žaloby proti nečinnosti a inému zásahu) nemôžu byť vedené v jednom konaní. Správny súd v uznesení žalobcu poučil, že proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie nie je prípustná kasačná sťažnosť. 3. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Namietal, že jeho podaná žaloba predstavu komplexný problém, a preto mala byť riešená v rámci jedného konania. Rozdelenie správnej žaloby môže totiž viesť k strate jej podstaty. Zastáva názor, že jeho podanie spĺňalo všetky zákonné náležitosti a ide o konanie, v ktorom nemusí byť žalobca zastúpený advokátom. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a žiada, aby boli opäť obe súdne konania spojené v jedno.

5. Podľa § 439 ods. 2 písm. a) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, a) ktorým sa upravuje vedenie konania. 6. Podľa § 459 písm. c) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.

13. V prvom rade, takým uznesením nesmie byť rozhodované vo veci samej, ani sa ním nesmie končiť konanie. Upravujú sa ním len otázky, ktoré vznikajú a na ktoré je potrebné reagovať počas prebiehajúceho konania. V druhom rade, také uznesenia musia riešiť otázky vývoja, smerovania či organizácie konania pred súdom. Krajský súd si nimi napr. ustaľuje, ako má konať, kedy má konať, čo je predmetom jeho konania, a s kým má konať.

Vo štvrtom rade, uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nesmie byť spôsobilé podstatnejším spôsobom negatívne zasahovať do právnej sféry dotknutého účastníka konania. 14. Účelom vylúčenia prípustnosti kasačnej sťažnosti proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenia konania, je zabezpečiť rýchly a hospodárny priebeh konania pred krajským súdom tým, že konanie nebude brzdené aj opakovaným preskúmavaním jednotlivých procesných krokov správneho súdu pred rozhodnutím vo veci samej resp. pred rozhodnutím, ktorým sa

9. S ohľadom na uvedené úvahy kasačný súd konštatuje, že sťažovateľom napadnuté uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania podľa § 439 ods. 2 písm. a) SSP.

Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1595). Proti takýmto uzneseniam kasačná sťažnosť nie je prípustná. Preto sa kasačný súd nemohol meritom kasačnej sťažnosti sťažovateľa zaoberať a túto podľa § 459 písm. c) SSP odmietol. 10. O práve na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd s odkazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že toto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže došlo k odmietnutiu kasačnej sťažnosti. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2023