8Svk/15/2023

1. Dňa 30. januára 2020 žalobkyňa s ďalším konateľom jej advokátskej kancelárie (jej manželom, JUDr. G.) oznámili žalovanej, že v sídle ich advokátskej kancelárie bola vykonaná prehliadka priestorov sídla príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry a boli im tiež zaistené elektronické dáta. 2. Ďalším e-mailom žalobkyňa oznámila predsedníctvu žalovanej, že jej bolo dňa 11. marca

V administratívnom spise je obsiahnuté uznesenie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/3 Gv 76/19/1000-57 zo dňa 9. marca 2020 (ďalej len „trestné obvinenie“), ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (body 1 a 14 obvinenia) a zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva (bod 16 obvinenia), ktorých sa mala dopustiť tým, že: „1. W. N. v letných mesiacoch roku 2016 v presne nezistený deň v Bratislave v priestoroch hotela West inicioval stretnutie s V.. O. M., podpredsedom Okresného súdu Bratislava I, kde mu odovzdal na papieriku popísané štyri súdne spory .

. prijal od W. N. finančnú hotovosť. . . 14. W. N. v presne nezistenej dobe v roku 2017 v Bratislave na bližšie nezistenom mieste požiadal V.. O. M. v právnej veci žalobcu Medzinárodná investičná banka . . . proti žalovanému I & R Konkurzy.

. ., pričom W. N. po dohode s V.. O. M. zabezpečil, že rozsudok vo veci vypracovala W.. S. G. W., ktorá následne vypracovaný rozsudok odovzdala na USB kľúči W. N., ktorý ho následne odovzdal V.. O. M. a ten zákonnej sudkyni.

. proti žalovanému I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k. s. . ., správca úpadcu Dixia Sollaris, s.r.o. . ., aby v uvedenej veci rýchlo vytýčil termín pojednávania a rozhodol v prospech žalobcu. . ., V.. O. M. vytýčil termín pojednávania na deň 23.1.2018, v rámci ktorého rozhodol rozsudkom, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu R.. L. J. . . . je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existentná a nesporná a nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, pričom W. N. zabezpečil, že rozsudok v predmetnej veci vypracovala W.. S. G. W., ktorá v spore zastupovala žalobcu.

5. Žalobkyňa reagovala až na druhú výzvu žalovanej a tejto oznámila, že proti trestnému obvineniu podala sťažnosť, ktorú špeciálny prokurátor (JUDr. Dušan Kováčik) rozhodnutím č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-181 zo dňa 21. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie o sťažnosti proti obvineniu“) zamietol. Žalovanej tiež oznámila, že dňa 9. júna 2020 podala návrh na postup podľa § 363 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) - teda návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní.

7. Dňa 16. júla 2020 sa uskutočnilo rokovanie predsedníctva žalovanej za účasti žalobkyne. Žalobkyňa akcentovala svoju nevinu s tým, že sa nebude vyjadrovať k pravdivosti informácií uvedených v médiách. Jej zavinenie mali vylučovať forezné dôkazy - znalecké posudky. Trestné obvinenie je postavené na výpovedi jedného sudcu, ktorý ju navyše modifikoval.

Revízna komisia žalovanej mala v tejto veci konať ex offo. Návrhy na dokazovanie či iné dôkazy žalobkyňa odmietla predložiť, keďže ich má pripravené do trestného spisu a použije ich podľa taktiky svojej obhajoby. 8. Na rokovaní predsedníctva žalovanej žalobkyňa predložila listinu - jej návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 8. júna 2020.

konania. Vo všeobecnosti tiež uviedla, že pri rozhodovaní o pozastavení výkonu advokácie zohľadňuje aj vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov. 11. Žalovaná skonštatovala, že podľa vzneseného trestného obvinenia mala žalobkyňa spáchať úmyselný trestný čin - zločin zasahovania do nezávislostí súdov tým, že (i) v jednej veci mala vypracovať rozsudok, (ii) v dvoch veciach mala vypracovať rozsudok v právnej veci jej klientov. Ide o skutok, pre ktorý, v prípade uznania viny, vzniká žalovanej povinnosť odsúdeného advokáta vyčiarknuť zo zoznamu advokátov. Žalovaná dospela k názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ako advokátka v živej veci komunikovala s inými osobami (mimo účastníkov konania a s tretími osobami) a participovala na vypracovaní rozsudkov alebo podkladov slúžiacich na ich vydanie. Takéto skutky považuje žalovaná za hrubé porušenie povinností advokáta a advokátskej etiky, ktoré znižujú dôstojnosť advokátskeho stavu a porušujú etické princípy výkonu povolania. Už len podozrenie zo

jej príjmu. V advokátskej kancelárii, v ktorej pôsobí s manželom (advokátom), je zamestnaný aj jeden koncipient. Jej manžel podľa vyjadrenia žalobkyne advokáciu nevykonáva. K tejto argumentácii žalovaná zdôraznila, že Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o. má dvoch konateľov, pričom druhý konateľ - JUDr. Tibor Timár, nemá pozastavený výkon advokácie a je oprávnený poskytovať právne služby v mene obchodnej spoločnosti.

15. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 7. septembra 2020.

16. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa dňa 11. septembra 2020 správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného. 17. Žalobkyňa namietala, že pozastavenie výkonu advokácie v jej prípade bolo vyslovene fakultatívne, preto bolo úlohou žalovanej náležite odôvodniť svoju správnu úvahu.

19. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa nemohla oboznámiť s návrhom žalobkyne na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 8. júna 2020, ktorý predložila na ústnom zasadnutí predsedníctva, táto argumentácia podľa žalobkyne neobstojí. Zo žiadneho interného predpisu žalovanej totiž nevyplýva, že by bola povinná prijať rozhodnutie hneď v deň zasadnutia.

V tomto smere odkázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná nemá prijaté žiadne interné kritériá, na základe ktorých by postupovala v rovnakých prípadoch

Poukázala tiež na prípad advokáta W. W., ktorý mal byť obvinený a obžalovaný pre trestný čin falšovania (ktorý priamo súvisí s výkonom advokácie) a napriek tomu žalovaná voči nemu neuplatnila pozastavenie výkonu advokácie. Akcentovala tiež na rozdielny prístup žalovanej voči iným advokátom, ktorí boli označení V.. M. ako osoby zasahujúce do nezávislosti justície, pričom napriek tomu voči nim žalovaná nezačala disciplinárne konania a nepozastavila im výkon advokácie (O. N., L. B., N., W. L., R. R.). 23. Časovo žalovaná pristúpila k vydaniu rozhodnutia až 4 mesiace po vznesení obvinenia, čo podľa žalobkyne nemá logiku, keďže tak umožnila žalobkyni 4 mesiace vykonávať advokáciu. Postup žalovanej dáva žalobkyňa do kontextu s medializovanými správami, tlakom médií a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky na postup žalovanej. 24. Žalobkyňa navrhla ako dôkazy - pripojiť si administratívny spis žalovanej a spis z disciplinárneho konania, vykonať dopyt na žalovanú, aby oznámila počet advokátov, ktorí mali ku dňu 16. júlu 2020 vznesené obvinenie, za aký trestný čin a či žalovaná rozhodla o pozastavení advokácie a z akých dôvodov.

26. K správnej žalobe sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá v podstatnom zotrvala na svojej argumentácií obsiahnutej v jej rozhodnutí. 27. Dňa 18. januára 2021 bola správnemu súdu doručená replika žalobkyne. Nad rámec žaloby žalobkyňa namietala, že žalovaná predložila neúplný administratívny spis - tento najmä neobsahuje listiny, ktoré boli súčasťou disciplinárneho spisu žalovanej a na ktoré malo byť podľa žalobkyne prihliadané, nepripojila úplné uznesenie z rokovania predsedníctva žalovanej zo dňa 16. júla 2020 a ani zoznam advokátov, ktorý žiadala vykonať ako dôkaz (bod 25 tohto rozsudku).

29. Podľa názoru žalobkyne ide o vec správneho trestania a správny súd ako aj žalovaná by mali prihliadať na základné zásady trestného procesu. Žalobkyňa opätovne akcentovala, že žalovaná nemá žiadny interný predpis, ktorý by upravoval dôvody a postupy, pre ktoré je možné pozastaviť výkon činnosti advokáta v prípade fakultatívnej kompetencie. Je to podstatné osobitne s ohľadom na požiadavku prezumpcie neviny, ktorá ani v prípade vznesenia trestného obvinenia nestráca svoj význam. Tu žalovaná mala posudzovať, či skutok, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia je trestným činom a či produkované dôkazy exkulpujú advokáta z obvinenia.

31. V ostatnom žalobkyňa vo svojej replike zopakovala a argumentačne podporila svoje námietky zo správnej žaloby. 32. Dňa 27. mája 2021 žalobkyňa predložila správnemu súdu prehľad rozhodnutí žalovaného o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii za obdobie od 1. januára 2008 do 25. januára 2021. Z tohto prehľadu žalobkyňa vyvodzuje, že žalovaná nemá a nikdy nemala jednotné smernice, ktoré by upravovali kritériá rozhodné pre rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti advokáta. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v jej prípade žalovaná rozhodovala tajným hlasovaním, čo je s ohľadom na prax žalovanej ojedinelé tajné hlasovanie. Z administratívneho spisu tak nie je možné overiť kto a ako hlasoval vo veci žalobkyne.

34. Uznesením č. k. 1 S 208/2020 - 327 zo dňa 20. januára 2022 správny súd zastavil správne súdne konanie. Toto uznesenie zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Svk 27/2022 zo dňa 27. októbra 2022 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 35. Žalobkyňa doručila správnemu súdu dňa 27. januára 2023 ďalšie vyjadrenie, ktorým predložila prehľad rozhodnutí žalovanej o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii za obdobie od 26. januára 2021 do 11. januára 2023, na základe ktorého opätovne akcentovala absenciu kritérií pre rozhodovanie v rámci fakultatívnej kompetencie žalovanej pozastaviť výkon funkcie advokáta pri vznesení obvinenia. Žalobkyňa s odkazom na stanovisko benátskej komisie v prípade Ukrajiny (Opinion No . 632/2011 zo dňa 18. októbra 2011, body 81 až 85) konštatovala, že rozhodnúť o pozastavení výkonu advokácie môže len disciplinárna komisia žalovanej a na základe vopred známych kritérií, vo vzťahu k okolnostiam, ktoré musia mať charakter závažného porušenia a za zachovania plného práva

37. Správny súd skúmal najmä povinnosť žalovanej náležite odôvodniť svoje rozhodnutie - správnu úvahu, ktorá ju viedla k uplatneniu právomoci pozastaviť výkon advokácie žalobkyni. Podľa názoru správneho súdu, ak žalovaná pristúpi podľa § 8 ods. 2 zákona o advokácií k pozastaveniu výkonu advokácie, môže tak urobiť spravidla vtedy, ak prebieha iné konanie, ktoré by mohlo viesť k strate niektorého z predpokladov potrebných pre výkon advokácie.

38. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaná žiadnym spôsobom nevysporiadala s profesijnou minulosťou žalobkyne (či bola v minulosti disciplinárne alebo trestne stíhaná, za aké skutky a s akými výsledkami), nevysporiadala sa ani s vecnými dôkazmi v trestnom konaní, charakterom a dôveryhodnosťou svedkov v trestnom konaní. Aj prihliadanie žalovanej na osobné a majetkové pomery žalobkyne považoval správny súd za formálne vyhlásenie, keďže takúto úvahu žalovaná v jej rozhodnutí neobsiahla.

Správny súd sa nestotožnil ani s úvahou žalovanej, prečo nevykonala listinný dôkaz - návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní predložený žalobkyňou na zasadnutí jej predsedníctva. Predsedníctvu totiž nič nebránilo, aby prerušilo rokovanie a oboznámilo sa s dôkazom. Išlo pritom podľa názoru správneho súdu o dôkaz, ktorý mohol žalovanej priniesť ďalšie relevantné informácie pre predmetné konanie.

42. Pre úplnosť správny súd dodal, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovanej je neúplný, keďže neobsahuje informáciu o konkrétnom trestnom konaní tak, aby nebolo zameniteľné s iným trestným konaním, a neobsahuje ani údaj o tom, že napadnuté rozhodnutie sa vydáva do právoplatnosti rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci identifikovanej spisovou značkou. Vyčítal tiež žalovanej, že v administratívnom spise absentuje zápisnica z ústneho zasadnutia predsedníctva so zaznamenaním podstatného priebehu ústneho zasadnutia, vyjadrení žalobkyne na ňom a výsledkov tajného hlasovania.

43. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podali kasačnú sťažnosť tak žalobkyňa ako aj žalovaná. 44. Žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť proti I. výroku napadnutého rozsudku v časti slov „a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie“ z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V tejto časti žiadala aj zrušiť napadnutý rozsudok. 45. Žalobkyňa dala do pozornosti svoj názor, že sú splnené podmienky prípustnosti jej kasačnej sťažnosti podľa § 442 ods. 1 SSP, keďže sporná časť napadnutého rozsudku je v jej neprospech, nad rozsah žalobného návrhu, súčasne sa ním prikazuje vo veci konať, hoci osobitný predpis žalovanej už neumožňuje ďalej konať a vo veci rozhodnúť.

47. S odkazom na § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácií žalobkyňa argumentuje, že pozastaviť výkon advokácie možno výlučne pro futuro. Žiadne ustanovenie zákona o advokácii podľa názoru žalobkyne neumožňuje spätne (so spätnými účinkami) posúdiť zákonnosť pozastavenia výkonu advokácie či reparovať nedostatky svojho konania. Podľa § 11 ods. 2 zákona o advokácii zrušením rozhodnutia komory o pozastavení výkonu advokácie, advokát je oprávnený vykonávať advokáciu odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa názoru žalovanej sa jej orgány nemôžu zaoberať posudzovaním vecných dôkazov v trestnom konaní, prípadne charakterom a dôveryhodnosťou svedkov v trestnom konaní, a to osobitne len na základe obsahu uznesenia o vznesení obvinenia a rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti. Ďalšie relevantné okolnosti žalovaná v rozhodnutí uviedla a vysporiadala sa s nimi.

. .“ Žalobkyňa sa stotožnila s názorom správneho súdu, že žalovaná svoju správnu úvahu náležite neodôvodnila, nevysporiadala sa s profesijnou minulosťou žalobkyne a ani s vecnými dôkazmi v trestnom konaní, prípadne charakterom a dôveryhodnosťou svedkov v trestnom konaní. Rovnako zastáva názor, že žalovaná nemá žiadne relevantné kritériá pre aplikáciu svojej kompetencie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácií, čo preukazujú aj dôkazy predložené žalobkyňou v súdnom konaní.

Po predložení veci kasačnému súdu dňa 9. októbra 2023 bola táto pridelená senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Svk 37/2023. Keďže však (i) senát 3 S už v predmetnej veci dňa 27. októbra 2022 rozhodoval v zložení Mgr.

Kristína Babiaková bola z tohto vyňatá a zaradená do senátu 8 S, zákonným senátom na rozhodnutie veci bol v súlade s § 14 písm. E, FaG písm. a) druhej časti rozvrhu práce senát 8 S. Vec bola preto postupom podľa § 7 písm. C prvej časti rozvrhu práce zapísaná dňa 26. októbra 2023 senátu 8 S, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

55. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť žalovanej bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobkyne kasačný súd zistil, že táto nebola podaná oprávnenou osobou (a contrario § 442 ods. 1 v spojení s § 459 písm. b) SSP). 56. Úlohou kasačného súdu pri posúdení kasačnej sťažnosti žalovanej bolo posúdiť, či žalovaná, v smere vytýkanom správnym súdom, dostatočne odôvodnila správnu úvahu pri aplikácii § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii.

Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z práva na právnu pomoc je aj požiadavka na vytvorenie dostupného systému poskytovania právnych služieb, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky pretavená do zákonnej úpravy výkonu advokácie (§ 1 ods. 1 a 2 zákona o advokácii).

Listina základních práv a svobod. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2021, str. 1147; písm. b) Charty), princíp lojálnosti vo vzťahu ku klientovi (písm. e) Charty), princíp nezávislosti - slobodného výkonu advokácie (písm. a) Charty), požiadavka bezúhonnosti a dôveryhodnosti (písm. d) Charty) a pod. Z povahy týchto princípov vyplýva, že sa môžu dostávať do vzájomného konfliktu, ktorého riešenie spočíva v ich dôslednom vyvažovaní, a to tak v samotnej právnej úprave výkonu advokácie ako aj pri riešení konkrétnych situácií.

služby. Princíp nezávislosti advokácie tiež predstavuje ochranu advokáta a advokácie pred sankcionovaním advokáta zo strany orgánov verejnej moci (vrátane orgánov činných v trestnom konaní) len z dôvodu legitímneho a legálneho výkonu advokácie - reprezentácie záujmov klienta proti záujmom orgánov verejnej moci. Takéto poňatie princípu nezávislosti advokácie predstavuje odlíšenie prístupu právnych a demokratických štátov (čl. 1 ods. 1 Ústavy) k advokácii od prístupu štátov autoritatívnych a totalitných (mutatis mutandis Komentár k charte kľúčových princípov európskej advokácie (dostupné na https://www.sak.sk/ web/sk/cms/document/61; ďalej len „Komentár“) - princíp (a) - nezávislosť advokáta a sloboda advokáta pri zastupovaní klienta). Naproti tomu požiadavka bezúhonnosti a dôveryhodnosti vychádza z toho, že pre naplnenie účelu advokácie a pre získanie dôvery klientov, verejnosti a štátnych orgánov musí advokát dbať na zachovanie vlastnej dobrej povesti, dobrej povesti samotnej profesie ako aj na udržanie dôvery verejnosti v advokátske povolanie (mutatis mutandis Komentár - princíp (d) - zachovávanie dôstojnosti a cti advokátskeho povolania, bezúhonnosti a dobrej povesti každého advokáta). Predmetné princípy sa dostávajú do

Zákonodarca priamo v ustanovení § 7 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii vymedzil skutky advokátov, ktoré majú tak zásadný dopad na bezúhonnosť a dôveryhodnosť advokáta ako aj advokátskeho stavu v očiach širokej verejnosti, že ich preukázanie a konštatovanie nezávislou inštitúciou musí viesť k strate oprávnenia na výkon advokácie. Ide o právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný

62. Na právnu úpravu vyčiarknutia advokáta zo zoznamu advokátov systematicky nadväzuje aj právna úprava pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 ods. 1 písm. c) a § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii v závislosti od stupňa verifikácie podozrenia zo spáchania trestného činu a jeho druhu. Predmetné ustanovenia reflektujú na skutočnosť, že už príslušnými orgánmi verifikované podozrenie zo spáchania skutku, ktorý v prípade preukázania bude viesť k vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov, môže byť tak závažným momentom poškodzujúcim dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokátskeho stavu, že do ukončenia príslušného trestného konania je potrebné dočasne advokátovi pozastaviť výkon advokácie. 63.

64. Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii je potrebné vykladať tak, že k pozastaveniu výkonu advokácie môže žalovaná pristúpiť len vtedy, ak bolo voči advokátovi orgánmi činnými v trestnom konaní vznesené obvinenie za skutok, ktorého preukázanie a nadväzujúce právoplatné rozhodnutie súdu o vine by mohli viesť k vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 2 zákona o advokácii). Ak by totiž ani preukázanie a uznanie viny za skutok, z ktorého je advokát obvinený, nemohlo viesť k strate oprávnenia na výkon advokácie (nebolo by považované za tak závažné, aby významne poškodzovalo dôveryhodnosť advokátskeho stavu), nebolo by akceptovateľné ani dočasné znemožnenie vykonávania advokácie v procese objasňovania predmetného skutku.

vydané v konaní, v ktorom by dochádzalo k rozhodovaniu o tom, či sa advokát dopustil deliktu - protiprávneho činu a či má mať za takýto čin uloženú sankciu (a contrario § 194 ods. 1 SSP). Dočasné pozastavenie výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii do právoplatného rozhodnutia o (ne)vine v trestnom konaní, ako preventívne opatrenie, je preto potrebné odlišovať od disciplinárneho opatrenia - sankcie pozastavenia výkonu advokácie podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii.

povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje a iné podstatné okolnosti.

68. Kasačný súd v súvislosti s kompetenciou žalovanej podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii dáva do pozornosti jej fakultatívny charakter vyjadrený v slove môže. Predmetné ustanovenie, za splnenia v ňom uvedených podmienok, vymedzuje pre žalovanú tolerančné pásmo, v rámci ktorého je oprávnená sa autonómne rozhodnúť, či advokátovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie, pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie. Ide o správnu úvahu žalovanej, pričom úlohou správneho súdu v prípade aplikácie zákonom určenej správnej úvahy nie je úvahu správneho orgánu nahrádzať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 82/2013 zo dňa 18. decembra 2013). Svoj prieskum správny súd sústredí na to, či rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP, BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 212). 69. Čo sa týka právnym poriadkom určených medzí správnej úvahy pri aplikácii § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti podmienku existencie vznesenia obvinenia za trestný čin, pre ktorého preukázanie možno advokáta vyčiarknuť zo zoznamu advokátov (bod 64 tohto rozsudku). Až preukázanie takejto skutočnosti aktivuje právomoc - správnu úvahu žalovanej. Správna úvaha príslušného orgánu je obmedzená aj inými právnymi limitmi, napr. princípom rovnosti a zákazom diskriminácie (čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy). Ani v prípade aplikácie správnej úvahy nemôže príslušný orgán postupovať diskriminačne a obmedzovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb na základe Ústavou vymedzených kritérií.

Tieto princípy sa následne prejavujú v ďalších právnych predpisoch ako zákaz predbežného posudzovania otázky či a kto spáchal trestný čin (napr. § 132 ods. 1 SSP, § 194 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 40 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov či § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a iné) či striktná viazanosť rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (§ 131 SSP, § 193 CSP).

Má charakter preventívneho a dočasného opatrenia zabezpečujúceho ochranu prevažujúceho verejného záujmu na ochrane dôveryhodnosti a dobrej povesti advokácie, ktorá môže byť ohrozená už v dôsledku existencie dôvodného, príslušnými orgánmi verifikovaného podozrenia zo spáchania trestného činu, ktorého preukázanie v trestnom súdnom konaní môže viesť k vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 2 zákona o advokácii). Výnimkou by podľa kasačného súdu mohli byť mimoriadne excesívne situácie, napr. vyslovene svojvoľné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by prima facie žalovanej indikovali zneužitie moci, keď by napr. neboli vôbec odôvodnené alebo by neboli založené na žiadnych dôkazoch. Žalovaná preto musí svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodniť v tom smere, že pri posudzovaní, či pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie, prevážil práve verejný záujem a z akých dôvodov.

predpis o správnom konaní, pričom jeho úpravu prenecháva zákonodarca na samotnú žalovanú (§ 75 ods. 2 zákona o advokácii). Úprava postupu predsedníctva žalovanej pri rozhodovaní o pozastavení advokácie obsiahnutá v interných predpisoch žalovanej je relatívne strohá (§ 30 ods. 2 Organizačného poriadku žalovanej). Kasačný súd však dáva do pozornosti, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že aj v administratívnych konaniach a postupoch, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a v ktorých je zasahované do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, je potrebné dodržiavať základné zásady spravodlivého administratívneho procesu v intenciách § 3 Správneho poriadku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr 68/2011 zo dňa 27. marca 2012) a európskych štandardov administratívneho konania obsiahnutých v odporúčaniach Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007) 7 členským štátom z 20. júna 2007 o dobrej správe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 39/2019 zo dňa 27. októbra 2020, body 35 a 36).

Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v miere, ktorá neumožňuje pochopiť jeho dôvody alebo v prípade absencie relevantných dôvodov, je dôvodom na jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Už notorietou pri posudzovaní dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia je, že účastník konania nemá nárok na odpoveď na každý, akokoľvek bezvýznamný argument. Povinnosťou správneho orgánu je však odpovedať na všetky relevantné okolnosti prípadu a na podstatné argumenty účastníka konania.

76. Kasačný súd konštatuje, že z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/3 Gv 76/19/1000-57 zo dňa 9. marca 2020 obvinená zo spáchania trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a nesporné je tiež, že v čase rozhodovania žalovanej bolo toto uznesenie právoplatné, keďže sťažnosť žalobkyne príslušný prokurátor zamietol. Ide pritom o zločin, resp. úmyselný trestný čin (§ 17 v spojení s § 342 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona), teda o skutok, ktorého preukázanie (právoplatné odsúdenie) vedie k obligatórnemu vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii. Žalovaná zohľadnila tiež konkrétne skutkové okolnosti, na ktorých bolo obvinenie voči žalobkyni vznesené (body 3 a 11 tohto rozsudku) - a teda, že ide o skutky súvisiace s výkonom advokácie, ktorých charakter a podstata spočíva v porušení povinností advokáta a aj v porušení advokátskej etiky.

meškania. 78. Pokiaľ správny súd vyčítal žalovanej, že neuviedla, z čoho (z akých konkrétnych informácií) vychádza jej tvrdenie, že podozrenie zo spáchania predmetných skutkov žalobkyňou je dôvodné, kasačný súd sa s takouto výhradou nemôže stotožniť. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, podmienkou pre uplatnenie pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii je existencia príslušnými orgánmi verifikovaného podozrenia (inými slovami dôvodného, resp. odôvodneného podozrenia), že sa určitá osoba dopustila trestného činu, ktorého preukázanie (právoplatné odsúdenie) môže viesť k vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov. Podkladom pre záver o dôvodnosti, resp. odôvodnenosti podozrenia pre účely uplatnenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii je tak samotné právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Obvinenie totiž môžu príslušné orgány vzniesť len vtedy, ak preukázali dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku).

79. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu, že by sa žalovaná nevysporiadala s osobnými pomermi žalobkyne. Kasačný súd zdôrazňuje, že v rámci posudzovania odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je potrebné prihliadať na mieru a charakter argumentov, ktoré žalobkyňa v procesnom postupe pred žalovanou vzniesla a ktorými sa hájila. Nemožno totiž žalovanej vyčítať, že nedala explicitnú odpoveď na argument, ktorý žalobkyňa v procesnom postupe žalovanej ani nevzniesla, keďže zákon o advokácii nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by mala žalovaná pri rozhodovaní aplikovať.

S týmito osobnými a majetkovými pomermi sa žalovaná vysporiadala a vysvetlila, prečo ich nebrala za rozhodujúce. Podstata odpovede žalovanej spočívala v tom, že manžel žalobkyne je advokát, ktorý nemá pozastavený výkon advokácie, je konateľom advokátskej kancelárie spolu so žalobkyňou, a preto pozastavenie výkonu advokácie nebude mať likvidačný dopad na žalobkyňu a ani negatívny dopad na jej klientov (jej advokátska kancelária môže naďalej poskytovať právne služby). Kasačný súd tak ani v tomto smere neidentifikoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Ide o legitímny prejav jej správnej úvahy, na ktorú mala v predmetnej veci právo. 82. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala vo svojej správnej žalobe a početných vyjadreniach na to, že žalovaná sa nevysporiadala s jej dôkazmi predkladanými v disciplinárnom konaní (DS I.-21/ 2020:2008/2019) a tento spis si nepripojila, ani táto námietka nebola dôvodná. Žalobkyňa v priebehu celého procesného postupu pred žalovanou (či už písomného alebo ústneho) nežiadala o vykonanie dôkazu dotknutým disciplinárnym spisom. Súčasne žalobkyňa ani žalovanej a ani správnemu či kasačnému súdu neobjasnila, prečo by takýto dôkaz mal byť pre predmetný prípad podstatný. Kasačný súd dáva do pozornosti, že k pozastaveniu advokácie žalovanej nedošlo v dôsledku vedenia disciplinárneho konania (§ 8 ods. 3 zákona o advokácii), ale v dôsledku vznesenia obvinenia v konkrétnom trestnom konaní (§ 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii). Nie je preto zrejmé, aký význam by malo disciplinárne konanie za (pre správny a kasačný súd) neznámy skutok, jeho štádium či dôkazy v ňom vykonané pre rozhodovanie žalovanej o pozastavení výkonu advokácie v tejto veci.

84. Podstata procesnej obrany žalobkyne v predmetnej veci ako aj podstata jej vyjadrení spočívala v tom, že táto popierala svoju vinu zo skutkov, ktorých spáchanie jej pripisujú orgány činné v trestnom konaní. 85. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že tak žalovaná, správny súd a ani kasačný súd nespochybňujú, že napriek vedenému trestnému konaniu sa žalobkyňa považuje za nevinnú (princíp prezumpcie neviny - čl. 50 ods. 2 Ústavy). To sa však nevylučuje s tým, že už samotné príslušnými orgánmi potvrdené podozrenie zo spáchania trestného činu môže mať dopad na iné verejné záujmy (napríklad na verejný záujem na dôveryhodnosti a dobrej povesti advokácie ako stavu) a vyvoláva tak potrebu prijatia primeraných opatrení na ich ochranu - napr. vo forme predbežného preventívneho opatrenia - pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii. Takéto opatrenie pritom podlieha neustálemu prehodnocovaniu podľa § 10 zákona o advokácii, ktoré aj v prípade žalobkyne viedlo k jeho neskoršiemu zrušeniu z dôvodu prieťahov v trestnom konaní (bod 33 tohto rozsudku).

Zohľadňovaním týchto skutočností by si žalovaná, práve naopak, osobovala právomoc, ktorou nedisponuje a prekročila by medze a limity jej správnej úvahy, ktorú v postupe podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii má (body 65 až 71 tohto rozsudku). Správny súd sa preto mýli pokiaľ žalovanej vyčíta, že sa týmito okolnosťami nezaoberala a dôsledne ich nezvážila, keďže sa nimi ani zaoberať nemohla. Na týchto úvahách nič nemenia ani formálne deklarácie žalovanej obsiahnuté v žalovanom rozhodnutí, že prihliada aj na vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov.

87. Pokiaľ správny súd vyčítal žalovanej, že sa nedostatočne a nesprávne vysporiadala s dôkazom predloženým žalobkyňou na ústnom rokovaní predsedníctva žalovanej (návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 8. júna 2020 vo veci žalobkyne) kasačný súd tejto výhrade dáva čiastočne za pravdu. Zo žiadneho právneho predpisu totiž

Bez ďalšieho preto neobstojí argumentácia žalovanej, že sa s navrhovaným dôkazom nemohla oboznámiť z časových dôvodov. 88. Na druhej strane však kasačný súd už vyššie zdôraznil, že orgány žalovanej nemajú kompetenciu posudzovať vinu žalobkyne zo skutkov, z ktorých je obvinená a ani zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Obsah predmetného návrhu (argumentujúci práve vo vzťahu k nevine žalobkyne či procesným pochybeniam orgánov činných v trestnom konaní) bol preto pre žalovanú v rámci konania podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii

Predmetný návrh teda v zásade nič nemení na procesnom štádiu trestného konania, z ktorého vychádzala žalovaná a ani na skutočnosti, že voči žalobkyni bolo právoplatne vznesené obvinenie a za aké skutky. Je tiež potrebné dodať, že samotná žalobkyňa ani na rokovaní predsedníctva a ani v správnej žalobe neobjasnila, prečo bol tento ňou predložený podklad pre rozhodnutie žalovanej podstatným, či aké pre konanie podstatné skutočnosti mali z predmetného návrhu vyplývať. Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku predložený žalobkyňou tak po obsahovej a ani procesnej stránke nemal a nemohol mať vplyv na rozhodovanie žalovanej v predmetnej veci. Pre toto konanie preto nešlo o podstatnú skutočnosť/argument, a preto ani nedostatočné (nesprávne) odôvodnenie rozhodnutia žalovanej v tomto smere nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovanej. Podľa názoru kasačného súdu ide o formálnu vadu, ktoré nemá dopad na výrok rozhodnutia žalovanej.

90. Kasačný súd v prvom rade musí korigovať desinterpetáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016 (R 35/2017). Kasačný súd považuje za potrebné uviesť celú spornú časť predmetného rozhodnutia, ktorá sa premietla aj do právnych viet judikátu: „I. Rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

II. Pokiaľ z dôvodov rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory nevyplýva, čo ju viedlo k rozhodnutiu o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, keď nie je zrejmé, či vôbec existovali kritéria, ktoré posudzovala pri úvahe o využití tohto oprávnenia a akým spôsobom ich vyhodnotila, ako vyhodnotila dotknutú osobu, povahu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ako sa vysporiadala s jeho obhajobou, potom je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“

V tomto smere kasačný súd konštatoval, že v takomto rozhodnutí by mali byť obsiahnuté kritériá (teda skutočnosti/okolnosti), ktoré posudzovala žalovaná, ako ich v kontexte svojho oprávnenia vyhodnotila, ako sa vysporiadala s obhajobou dotknutej osoby (teda s jej tvrdeniami, prečo by jej nemal byť pozastavený výkon) a pod. Zo žiadnej časti predmetného rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky ukladal žalovanej povinnosť vyhotoviť kritériá (pravidlá) rozhodovania podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii vo forme interného či iného aktu. 92. Čo sa týka prejednávanej veci kasačný súd konštatuje, že v rozhodnutí žalovanej sú obsiahnuté kritériá/východiská/skutočnosti, na ktoré sa žalovaná zamerala („predsedníctvo primárne posudzovalo, či ide o skutok, ktorý súvisí s výkonom advokácie a či trestné stíhania advokáta môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu alebo dobrého mena advokáta/ advokácie.

Predmetné kritériá pritom pomerne jasne pomenoval aj kasačný súd v tejto veci (body 66 až 72 tohto rozsudku). 93. Pokiaľ správny súd ukladal žalovanej povinnosť vypracovať interný akt obsahujúci kritériá (pravidlá) pre rozhodovanie žalovanej podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii kasačný súd konštatuje, že ide o neprípustný zásah do autonómie vnútornej normotvorby žalovanej garantovanej § 75 ods. 1 a 2 zákona o advokácii. Kasačný súd zdôrazňuje, že správny súd je orgánom ochrany práva a súdnej moci, nepatrí mu zákonodarná, a teda normotvorná

94. Kasačný súd reflektuje aj závery správneho súdu uvedené obiter dictum - uvedené slovným spojením pre úplnosť (body 77 až 81 napadnutého rozsudku). V tejto časti správny súd vyčíta rozhodnutiu žalovanej nedostatočne formulovaný výrok či nedostatky v administratívnom spise. Ani tieto výhrady správneho súdu však kasačný súd nemôže akceptovať.

Správne súdnictvo je oproti iným typom súdnictva špecifické tým, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, nie je pre neho štandardne typická ani plná jurisdikcia, ale jeho činnosť sa sústredí na ex post prieskum zákonnosti rozhodnutí či iných aktov a postupov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Z takéhoto charakteru správneho súdnictva vyplývajú aj ďalšie obmedzenia - osobitne viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a neprípustnosť rozširovania a dopĺňania správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body - dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). Kasačný súd konštatuje, že žiadna z týchto vád vytýkaných správnym súdom (nedostatky v administratívnom spise či nedostatky formulácie výroku rozhodnutia) nebola namietaná v správnej žalobe (body 16 až 25 tohto rozsudku). Žalobkyňa tieto námietky predniesla až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby (body 27 až 32, 35 tohto rozsudku). Ak by na tieto argumenty správny súd prihliadal, a to bez akejkoľvek argumentácie, ktorá by mu ich umožnila

Pokiaľ považuje správny súd administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie podľa § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 944).V predmetnej veci je zrejmé, že z rokovania predsedníctva žalovanej dňa 16. júla 2020 bola vyhotovená zápisnica, ako aj neverejná príloha č. 6 k zápisnici č. 8/2020 z rokovania P SAK 16. júla 2020. Žalobkyňa tento doklad predložila k svojej žalobe (bod 26 tohto rozsudku). V predmetnej prílohe sú obsiahnuté vyjadrenia žalobkyne ako aj zoznam prítomných členov predsedníctva. Pokiaľ správnemu súdu nepostačoval dôkaz predložený samotnou žalobkyňou a zistil neúplnosť administratívnych spisov v tomto smere, mohol si vyžiadať originál týchto dokumentov od žalovanej. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zo zákona o advokácii a ani z interných predpisov žalovanej nevyplýva náležitosť rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie či zápisnice z rokovania predsedníctva žalovanej vo forme

V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu posúdiť zvyšok procesne prípustnej argumentácie žalobkyne obsiahnutej v správnej žalobe. Správny súd sa zamieria najmä na námietku porušenia princípu právnej istoty žalobkyne vo vzťahu k ďalším advokátom, o ktorých (ne)pozastavení advokácie mala žalovaná tiež rozhodovať. Zameria sa najmä na otázku, či išlo o osoby v porovnateľnej situácii - teda či im bolo vznesené v obdobnom čase obvinenie za obdobný trestný čin súvisiaci s výkonom advokácie, či boli v obdobnej situácii ohľadom zistených osobných a majetkových pomerov a pod.

Ak orgány činné v trestnom konaní nebudú schopné preukázať žalobkyni vinu zo skutkov, kvôli ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie a dočasne pozastavený výkon advokácie, prichádza tiež do úvahy zodpovednosť štátu v širšom slova zmysle (štátu ako predstaviteľa štátnej/verejnej moci) za škodu, ktorá žalobkyni v dôsledku týchto úkonov vznikla. Titulom pre takúto náhradu je však potom neopodstatnené rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia a zodpovednými za túto škodu sú orgány činné v trestnom konaní v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

101. Podľa § 459 písm. b) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak b) bola podaná neoprávnenou osobou. 102. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou žalobkyne dáva kasačný súd do pozornosti, že osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť je účastník konania, v ktorého neprospech bolo

V ďalšom procesnom postupe pritom správny orgán musí zohľadniť aj dôkazy, ktoré boli autonómne vykonané správnym súdom/zistené v správnom súdnom konaní (§ 191 ods. 4 SSP). Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správny súd rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie, nejde o rozhodnutie v neprospech žalobcu, ale práve naopak. Ide o postup predvídaný § 191 ods. 4 SSP, ktorý poskytuje správnemu súdu možnosť podľa povahy veci buď zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému alebo orgánu podľa § 191 ods. 3 SSP (napr. prvostupňový orgán). Tzv. zrušenie rozhodnutia s bodkou, teda bez vrátenia veci na ďalšie konanie, je celkom výnimočným, neštandardným a nenárokovateľným postupom. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd dospel k názoru, že kasačná sťažnosť žalobkyne smerovala proti rozsudku, ktorý nebol vydaný v jej neprospech, a preto bola podaná neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť žalobkyne kasačný súd odmietol. 103. Navyše je potrebné dodať, že s ohľadom na skutočnosť, že kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti žalovanej a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, posudzovanie argumentácie žalobkyne obsiahnutej v jej kasačnej sťažnosti by bolo aj materiálne bezpredmetné.

V. Záver