8Svk/16/2024

1. Žalobca doručil dňa 22. novembra 2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal ochrany proti nezákonnému prideleniu veci orgánmi riadenia a správy Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 82Er/164/2017 sudkyni JUDr. Lenke Benčovej. Tvrdil, že predmetná exekučná vec bola pridelená mimo elektronickej podateľne, teda nebol vykonaný náhodný výber. Preto v predmetnej exekučnej veci konal a rozhodol nezákonný sudca, konkrétne JUDr. Ingrid Kaliňáková (dňa 24. apríla 2017 vydala v exekučnej veci poverenie) a JUDr. Lenka Benčová (vydala dňa 22. augusta 2023 uznesenie sp. zn. 82Er/164/2017, Ex 95/2017). Rovnako namietal nezákonnosť Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2017 až 2023. 2. Žalobca navrhol, aby správny súd rozsudkom zrušil pridelenie veci 82Er/164/2017 na Okresnom súde Prešov sudkyni JUDr. Lenke Benčovej a vec 82Er/164/2017 vrátil Okresnému súdu Prešov na opätovné pridelenie zákonnému sudcovi. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako prílohu k žalobe pripojil odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 82Er/164/2017 z 22. augusta 2023 (ďalej aj ako „odvolanie“), z obsahu ktorého vyplýva, že vo veci konala a rozhodovala nezákonná sudkyňa JUDr. Lenka Benčová a rovnako, že poverenie v danej exekučnej veci vydala nezákonná sudkyňa JUDr. Ingrid Kaliňáková. 3. Správny súd v Košiciach napadnutým uznesením žalobu ako neprípustnú postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

9. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) až j) Správneho súdneho poriadku. 10. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov zopakoval argumentáciu obsiahnutú v žalobe (bližšie body 1 a 2 tohto uznesenia). Tvrdil, že preverenie (pozn. kasačného súdu: tento pojem používa sťažovateľ) veci zákonnému sudcovi sa nevykonáva v súdnom konaní vo veci, ale preverenie sa vykonáva v informačnom centre súdu, ktoré je súčasťou správy súdu. Preto je za pridelenie veci zodpovedná správa súdu a nie sudca v samotnom súdnom konaní vo veci sp. zn. 82Er 164/2017. Súčasne poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 13SžNSS/1/2023 z 22. marca 2023 a sp. zn. 1Sžk 31/2020 z 27. októbra 2021 dodajúc, že tieto sú pre Správny súd v Košiciach právne záväzné a od týchto sa správny súd svojím rozhodnutím odklonil. Rovnako namietal, že v žalobe žiadal o nariadenie pojednávania. Správny súd vo veci pojednávanie nenariadil, čím malo dôjsť zo strany správneho súdu k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok (sťažovateľ mal pravdepodobne na mysli Správny súdny poriadok, nakoľko Občiansky súdny poriadok platil len do 30. júna 2016 - poznámka kasačného súdu). 11. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 10. júla 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

12. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či správny súd postupoval zákonne, ak žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy, odmietol ako neprípustnú postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že ochrana, ktorej sa sťažovateľ domáha, nemá byť poskytnutá správnym súdom, ale súdom civilným prostredníctvom opravných prostriedkov upravených v CSP. 14. Tak ako vyplýva z bodu 1 tohto uznesenia, sťažovateľ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy po viac ako šiestich rokoch od pridelenia veci domáhal ochrany pred nezákonným pridelením veci orgánmi riadenia a správy Okresného súdu Prešov, konkrétne veci sp. zn. 82Er 164/2017 sudkyni JUDr. Lenke Benčovej. Rovnako namietal, že vo veci konala a rozhodovala ďalšia nezákonná sudkyňa JUDr. Ingrid Kaliňáková. Sťažovateľ tvrdil, že sudca nebol určený v súlade so zákonom a to z dôvodu, že orgány riadenia a správy Okresného súdu Prešov nevykonali náhodný výber, čoho dôkazom má byť výpis LOG elektronickej podateľne, z ktorého vyplýva, že dňa 1. marca 2017 bola vec zapísaná do senátu 82Er pod sp. zn. 82Er 164/2017. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 37. októbra 2021 (publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod číslom 9/2022), v odôvodnení ktorého Najvyšší správny súd v bodoch 11 a 12 skonštatoval nasledovné : „11. Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e). Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 12. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.“ Sťažovateľ tiež tvrdil, že správny súd sa vydaním napadnutého uznesenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom bližšie tento odklon nezdôvodnil.

Z uvedeného vyplýva, ako uviedol aj správny súd, že na to, aby išlo o iný zásah musia byť kumulatívne splnené tri zákonné podmienky (i) ide o faktický postup, čo znamená, že neprebehlo žiadne administratívne konanie, (ii) ide o faktický postup orgánu verejnej správy a (iii) faktický postup sa týka oblasti verejnej správy. Vychádzajúc z takto vymedzených definičných znakov iného zásahu je namieste uzavrieť, že pridelenie veci postupom podľa § 51 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) nepredstavuje faktický postup orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Pridelenie veci podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce konkrétnemu sudcovi alebo senátu, ktorému je vytvorené konkrétne súdne oddelenie označené číslom, v danom prípade číslom 82, sa nerealizuje v rámci verejnej správy, ale v rámci výkonu súdnictva. Preto ani príslušný súd, v danom prípade žalovaný, nekoná v rámci prideľovania veci konkrétnemu sudcovi alebo senátu v pozícii orgánu verejnej správy, ale ako orgán súdnej

Skutočnosť, či vo veci rozhodol zákonný sudca alebo senát môže byť preverovaná aj prostredníctvom opravných prostriedkov (odvolania, dovolania), tak ako to skonštatoval aj správy súd v bode 16 napadnutého uznesenia. 18. Kasačný súd vo vzťahu k legálnej definícii iného zásahu ešte dodáva, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP je iným zásahom aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, avšak uvedená definícia sa na posudzovanú vec rovnako nevzťahuje. Naviac kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v rámci objektívnej lehoty, ktorá je Správnym súdnym poriadkom stanovená na dva roky, odkedy malo k inému zásahu dôjsť a rovnako v rámci dvojmesačnej subjektívnej lehoty, odkedy sa žalobca o inom zásahu dozvedel. Kasačný súd v tejto súvislosti len pripomína, že vec bola pridelená do súdneho oddelenia dňa 1. marca 2017. Uvedené kasačný súd uvádza, len

20. K nariadeniu pojednávania kasačný súd konštatuje, že nakoľko správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú, vec neprejednával vecne a preto v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP nebol povinný nariadiť pojednávanie, a to napriek tomu, že o nariadenie pojednávania sťažovateľ v žalobe požiadal.