8Svk/16/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100733.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/37/2024
- IČS
- 0924100733
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.. O. V., nar. X. J. XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX . U. B. P., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52542696, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/001518/RU-KE/28870 zo dňa 6. septembra 2024, o kasačnej sťažnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky proti II. výroku uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. 2S/37/2024-104 zo dňa 27. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správnou žalobou zo dňa 16. októbra 2024 sa žalobca domáhal zrušenia II. výroku rozhodnutia žalovaného č. 2024/001518/RU-KE/28870 zo dňa 6. septembra 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) o výške náhrady za vyvlastnenie. Žalobca argumentoval, že podáva žalobu proti II. výroku prvostupňového rozhodnutia preto, lebo nie je zrejmé, či je voči nemu prípustné podanie odvolania a zároveň bol poučený, že tento výrok je preskúmateľný len
súdom. 2. Dňa 12. februára 2025 doručil žalobca späťvzatie správnej žaloby. Poukázal na to, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 04761/2025-5.2 04589/2025 zo dňa 31. januára 2025 zrušil rozhodnutie žalovaného aj s výrokom II., čím došlo k naplneniu účelu správnej žaloby.
3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) vydal uznesenie č. k. 2S/37/2024-104 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Jeho I. výrokom zastavil konanie a II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia konania podľa § 171 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zo strany žalovaného.
4. Proti II. výroku napadnutého uznesenia bola podaná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť je spísaná na hlavičkovom papieri Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, tento je označený aj ako kasačný sťažovateľ a podpísaná osobou s právnickým vzdelaním oprávnenou konať v mene Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti nie je obsiahnutá argumentácia, prečo kasačnú sťažnosť podáva Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keď žalovaným je prvostupňový orgán - žalovaný.
5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).
7. Podľa § 459 písm. b) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak b) bola podaná neoprávnenou osobou. 8. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.
Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 35 ods. 2 SSP účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. 13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2025 (teda v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného; ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) na konanie o vyvlastnení je príslušný regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „regionálny úrad“), v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a) vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná regionálny úrad ako vyvlastňovací orgán.
15. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je sporné, že správnu žalobu podal žalobca cielene proti II. výroku prvostupňového rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice, a to s názorom, že proti tomuto výroku nie je prípustné odvolanie. S odkazom na § 180 ods. 1 posledná veta SSP sa preto Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice stal účastníkom správneho súdneho konania v postavení žalovaného (§ 32 ods. 1 a 2 SSP). S takto definovaným žalovaným konal aj správny súd (ako je zrejmé zo záhlavia napadnutého uznesenia).
16. Proti napadnutému uzneseniu však podal kasačnú sťažnosť Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z pohľadu kasačného súdu je podstatné, že tento orgán nepodal kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka súdneho konania (§ 442 ods. 2 SSP), teda v kasačnej sťažnosti netvrdil, že s ním mal správny súd konať ako s účastníkom správneho súdneho konania a takto s ním nekonal. Podal kasačnú sťažnosť podľa § 442 ods. 1 SSP a spochybňoval najmä vecnú správnosť záverov a postupu správneho súdu, ktoré ho viedli k tomu, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
17. Hoci Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pre tento svoj postup nepredkladá žiadnu argumentáciu, kasačnému súdu je z jeho úradnej činnosti známy jeho názor o absencii hmotnoprávnej subjektivity regionálnych úradov, keďže regionálne úrady (vrátane žalovaného) predstavujú organizačnú zložku Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z hľadiska správneho súdneho konania a nadväzujúceho kasačného konania je však podstatné, či orgán, ktorý je označený za žalovaného, je orgánom verejnej správy (§ 4 SSP) a či disponuje procesnou subjektivitou a spôsobilosťou podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. Tzv. administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom konaní predstavuje výnimku z inak jej všeobecnej korelácie s právnou subjektivitou, pretože je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom
konaní. 18. Kasačný súd dáva do pozornosti, že podľa § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 má žalovaný - Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice - vyslovene postavenie orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje vo veciach vyvlastnenia v prvom stupni, pričom zákon stanovuje jeho právomoc v administratívnom konaní.
Preto v prípade, ak sa takéto jeho rozhodnutie stane predmetom správneho súdneho prieskumu, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, orgán štátnej správy, má ako orgán verejnej správy (podľa § 4 písm. a) SSP) procesnú subjektivitu a spôsobilosť podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. Koná tak pred správnym súdom a aj v kasačnom konaní sám za seba a vo svojom mene. V predmetnej veci tak mal postavenie žalovaného.
K obdobným záverom poukazuje kasačný súd (mutatis mutandis) na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/40/2023 zo dňa 26. marca 2025, body 8 a 9. 19. Rovnako tak platí, že keďže len Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice mal v správnom súdnom konaní postavenie žalovaného (§ 180 ods. 1 posledná veta SSP) - účastníka správneho súdneho konania (§ 32 ods. 1 a 2 SSP), len Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice bol oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo v neprospech neho správnym súdom rozhodnuté (§ 442 ods. 1 SSP).
20. S ohľadom na vyššie uvedené, (i) keďže Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nemal v predmetnej veci postavenie žalovaného - účastníka správneho súdneho konania, (ii) z kasačnej sťažnosti vyplýva, že ju podal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vo vlastnom mene a (iii) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nepodal kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka konania a v tomto smere ani nepredložil relevantnú argumentáciu (§ 442 ods. 2 SSP), kasačný súd konštatuje, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nebol oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti proti II. výroku napadnutého uznesenia podľa § 442 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 1 a 2 a § 180 ods. 1 SSP. Preto kasačný súd túto kasačnú sťažnosť odmietol podľa § 459 písm. b) SSP.
21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP). Kasačný súd súčasne neidentifikoval zavinenie Úradu pre územné plánovanie a výstavu Slovenskej republiky na odmietnutí kasačnej sťažnosti (a contrario § 467 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1SSP). V tomto smere dáva kasačný súd do pozornosti, že odmietnutie kasačnej sťažnosti je odrazom vyvíjajúceho sa výkladu a aplikácie právnej úpravy stanovujúcej vzťahy medzi regionálnymi úradmi a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v kontexte ich procesnej subjektivity a spôsobilosti podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP, ku ktorej v čase podania kasačnej sťažnosti neexistovala ustálená a publikovaná rozhodovacia činnosť kasačného súdu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. júna 2025